Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/389/2012 z 12. 11. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 12. novembra 2013, sp. zn. 2Co/389/2012, ECLI:SK:KSBA:2013:1209222666.1 Krajský súd Bratislava | 2Co/389/2012 | ECLI:SK:KSBA:2013:1209222666.1 | 2013-11-12 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu Citované ustanovenia: § 415 OZ, § 415 OZ, § 420 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e38101ef-0ba2-4029-944a-efc8ac1e5722 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1209222666.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/389/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209222666
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1209222666.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a
členov senátu JUDr. Márie Hajdínovej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci navrhovateľa: C. F., nar.
XX. X. XXXX, bytom T. Č.. XXX/XX, F., zastúpený advokátom: JUDr. Róbert Gombala, ul. Dr. Herza č.
12, Lučenec, proti odporcom: 1/ U. A. T., E.. L.., Y. G.. Č.. XX, F., IČO: XX XXX XXX, 2/ L. V. E..L.., Z. G..
Č.. XX, F., IČO: XX XXX XXX, o zaplatenie istiny 2. 769, 52 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu
1/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 18. júla 2012, č. k. 50C/254/2009 - 181, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporca 1/ je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania k rukám právneho
zástupcu navrhovateľa JUDr. Róberta Gombalu v sume 142, 61 eur, do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporcovi 1/ povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu
2. 769, 52 eur s 8, 5% úrokom z omeškania ročne od 1. 8. 2008 a konanie (správne návrh) proti odporcovi
2/ zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 415, § 420 ods. 1, § 438 ods. 1, § 442 ods.
1 Občianskeho zákonníka a vecne dôvodnosťou podaného návrhu, keď mal na základe vykonaného
dokazovania preukázanú príčinnú súvislosť medzi konaním odporcu 1/ a vznikom škody na strane
navrhovateľa. Poukázal na skutočnosť, že na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že
pred vydaním platobného výmeru právnym predchodcom odporcu 1/, navrhovateľ doručoval doklady
na pobočku A., ktorými preukazoval bez predchádzajúcej výzvy dobu poistenia s tým, že odporca
1/ (jeho právny predchodca) preto pochybil, keď vydal dňa 11. 2. 2005 platobný výmer a nepreveril
si pred vydaním tohto výmeru aktuálne skutočnosti, pričom jeho pochybenie vyplýva priamo aj z
nasledujúceho konania, keď listom zo dňa 20. 7. 2004 požadoval od navrhovateľa potrebné doklady,
ďalej, keď uznal dňa 4. 9. 2006 svoje pochybenie a pohľadávku v sume 2. 122,-Sk, v čase keď s
ňou nedisponoval, vynuloval a ubezpečil navrhovateľa, že má považovať postúpenie pohľadávky za
bezpredmetné. Poukázal na skutočnosť, že zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30. 11. 2005 od
právneho predchodcu odporcu 1/ na spoločnosť U., E..L.., postupca podľa čl. V tejto zmluvy zodpovedá
postupníkovi za pohľadávku, najmä je povinný zaplatenú pohľadávku postupníkovi oznámiť a prevodom
na jeho účet zaplatiť ju postupníkovi. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že odporca 1/ písomne
uznal svoje pochybenie, ale keďže pohľadávka bola vykonateľná a v dispozícii už odporcu 2/, bolo
povinnosťou odporcu 1/ vykonať úkony smerujúce k zamedzeniu vzniku škody navrhovateľovi, pričom
odporca 1/ svoju povinnosť splnil až dňa 12. 8. 2008, kedy odporcovi 2/ pohľadávku v sume 2. 122,-
Sk uhradil, na základe čoho odporca 2/ evidoval úhradu pohľadávky v sume 2. 122,-Sk duplicitne,
prvýkrát zaplatením pohľadávky od súdneho exekútora (9. 6. 2008) a druhýkrát od odporcu 1/. Súd
prvého stupňa sa nestotožnil s obranou odporcu 1/, že viackrát požadované doklady k preukázaniu
poistenia za rozhodné obdobie navrhovateľ poukázal poisťovni až dňa 6. 2. 2006, po zákonnej 8-dňovej
lehote, ani že mal navrhovateľ byť viac činný (v čase jeho vedomosti o vymáhaní uvedenej pohľadávky



novým veriteľom), pretože zo všetkých predložených listinných dôkazov vyplýva, že navrhovateľ sa
s maximálnou snahou domáhal bezprostredne nápravy chyby, ktorú spôsobil odporca 1/, resp. jeho
právny nástupca, z dôvodu ktorého odporca 1/ zodpovedá za škody, ktoré navrhovateľovi vznikli a ktoré
boli jednoznačne preukázané a to v priamej príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti
a škodou. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že bolo povinnosťou
odporcu 1/, resp. jeho právneho predchodcu dôsledne zakladať doručenú poštu s tým, že je irelevantné,
ak bola doručená na inú pobočku poisťovne, nakoľko je nesporné, že korešpondencia a vedomosť
odporcu 1/ o skutočnostiach oprávňujúcich navrhovateľa sa brániť v ktoromkoľvek štádiu pri vymáhaní
pohľadávky zakladá jeho zodpovednosť za škodu, ktorú si navrhovateľ vyčíslil a ktorá mu reálne vznikla,
z dôvodu ktorého odporcu 1/ zaviazal na náhradu škody a voči odporcovi 2/ návrh zamietol. Rozhodnutie
o priznaní príslušenstva k žalovanej istine odôvodnil súd prvého stupňa právne ust. § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka a vecne omeškaním odporcu 1/ od 01. 08. 2008, t.j. po uplynutí dodatočnej
lehoty na plnenie a vedomosti odporcu 1/ o výške škody. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil
právne ust. § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 O. s. p. a vecne plných úspechom navrhovateľa v konaní,
ktorému priznal náhradu trov konania v celkovej výške 1. 781, 97 eur, pozostávajúce zo zaplateného
súdneho poplatku za návrh vo výške 166 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 1. 615, 97 eur.
Výrok rozsudku, ktorým rozhodol o trovách konania odporcu 2/ odôvodnil vecne tým, že odporcovi 2/
trovy konania nepriznal, nakoľko si ich v konaní neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku podal odporca 1/ v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.
s. p., ako i z dôvodu, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci a navrhol napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Poukázal na skutočnosť, že v priebehu prvostupňového
konania ako dôkaz predložil platobný výmer č. XX - XX/XXXXX - X zo dňa 11. 2. 2005 proti, ktorému
navrhovateľ nepodal riadny ani mimoriadny opravný prostriedok a preto platobný výmer nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť a spĺňal náležitosti exekučného titulu, čo konštatoval aj Okresný súd
Lučenec v uznesení, sp. zn. 12 Er/435/2007 s tým, že daný platobný výber nebol v žiadnom relevantnom
konaní zrušený a preto nasledujúce úkony súvisiace s ním je nutné považovať za platné aj s príslušnými
právnymi následkami, a následným exekučným konaním, vedeným proti navrhovateľovi. Odporca 1/
vo svojom odvolaní ďalej uviedol, že podľa jeho názoru pri uplatnenej náhrade škody v konaní pred
prvostupňovým súdom došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. h) v spojení s § 205 ods. 2 písm.
a) O. s. p., keď navrhovateľ v konaní si uplatnil nárok na zaplatenie istiny 2. 769, 52 eur s príslušenstvom,
z ktorej časť kvalifikoval ako skutočnú škodu, za ktorú považuje náhradu trov exekučného konania EX
1185/2007, t. j. 5. 000,- Sk, zníženú o 2. 122,- Sk, teda sumu 147,20 eur a ako ušlý zisk sumu 79. 000,-
Sk, t. j. 2. 622,32 eur, ako rozdiel ceny medzi pôvodne dohodnutou kúpnou cenou motorového vozidla,
ktorá sa nerealizovala podľa názoru navrhovateľa z dôvodu neoprávnenej exekúcie a kúpnou cenou,
za ktorú predal osobné motorové vozidlo po tom, čo zaplatil trovy predmetného exekučného konania.
Vytkol prvostupňovému súdu nedostatočné odôvodnenie uloženej povinnosti nahradiť navrhovateľovi
škodu, keď základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu je porušenie právnej povinnosti,
existencia škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, ktorá musí byť v
každom jednotlivom prípade istá a dostatočne preukázaná s tým, že súd prvého stupňa v odôvodnení
svojho rozhodnutia neuviedol konkrétnu právnu normu, ani zákonnú povinnosť, ktorej porušenie z jeho
strany, by malo založiť vznik zodpovednosti za uplatnenú náhradu škody. Poukázal na skutočnosť, že
navrhovateľ dňa 16. 11. 2007 uzavrel kúpnu zmluvu, predmetom, ktorej bolo jeho motorové vozidlo
Škoda Fabia s dohodnutou kúpnou cenou 189. 000,-Sk s tým, že dňa 26. 11. 2007 sa mala vykonať
zmena vlastníka vozidla v evidencii motorových vozidiel v prospech kupujúceho, pričom v tento deň
súčasne navrhovateľ zistil, že vozidlo má právnu vadu, t. j., že je blokované z dôvodu voči nemu
prebiehajúceho exekučného konania a preto kupujúci od zmluvy odstúpil, pričom súdny exekútor
odblokoval motorové vozidlo až po úhrade trov exekúcie navrhovateľom dňa 9. 6. 2008. Odporca
1/ uviedol, že práve navrhovateľ svojím okamžitým konaním, úhradou trov exekúcie mohol zabrániť
vzniku škody - ušlému zisku, nakoľko trovy exekúcie tvorili iba zlomok sumy, ktorú by navrhovateľ
získal predajom motorového vozidla s tým, že prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní nečinnosť
navrhovateľa a jeho možnosť predísť vzniku predmetnej škody nevzal do úvahy.

Odporca 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu 1/ uviedol, že zamietajúci výrok prvostupňového
rozsudku považuje po právnej aj skutkovej stránke za správny a navrhol výrok, ktorým prvostupňový
súd návrh voči nemu zamietol potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O. s. p. Poukázal na skutočnosť, že na



základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30. 11. 2005 postúpila L. A. T., E..L.., ako postupca na
postupníka U., E.. L.., pohľadávku voči navrhovateľovi, predstavujúcu neuhradené poistné na zdravotné
poistenie vo výške 70, 43 eur (2. 122,-Sk), v zmysle platobného výmeru č. XX XX/XXXXX - X zo dňa 11.
2. 2005 s tým, že dňa 30. 12. 2005 Zmluvou o postúpení pohľadávok postúpil U., E.. L.., ako postupca
na postupníka odporcu 2/ pohľadávku voči navrhovateľovi, ktorá predstavovala neuhradené poistné
na zdravotné poistenie v zmysle uvedeného vykonateľného platobného výmeru a odporca 2/ podal
návrh na začatie exekučného konania, ktoré bolo vedené súdnym exekútorom R.. Y. Š., pod sp. zn.
EX 1185/2007. Uviedol, že neporušil žiadnu z povinností, ktoré ukladá zákon ani pri podaní návrhu na
vykonanie exekúcie, a ani počas samotného priebehu exekučného konania, nakoľko z dokumentácie,
ktorá bola súčasťou postúpenej pohľadávky a odovzdávacieho protokolu č. 120 - BB/2005 zo dňa 19. 4.
2006 nevyplývali žiadne informácie, ktoré by akýmkoľvek spôsobom spochybňovali platnosť exekučného
titulu, alebo z ktorých by bolo možné aspoň predpokladať, že môže dôjsť k jeho zrušeniu. Odporca 2/
vo vyjadrení k odvolaniu odporcu 1/ ďalej uviedol, že exekučné konanie začalo dňa 9. 5. 2007, pričom
výzvou zo dňa 5. 3. 2008 bol Okresným súdom Lučenec ako oprávnený vyzvaný na vyjadrenie sa k
návrhu povinného (navrhovateľa v tomto konaní) na zastavenie exekúcie, ktorý dôvod na zastavenie
exekúcie preukazoval potvrdením jeho právneho predchodcu zo dňa 4. 9. 2006, ktoré však z hľadiska
exekučného konania bolo právne irelevantné, nakoľko subjekt, ktorý ho vydal, nebol už v čase vydania
daného potvrdenia veriteľom pohľadávky.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu 1/ uviedol, že navrhuje napadnutý rozsudok
potvrdiť z dôvodu jeho vecnej správnosti, a zároveň si uplatnil právo na náhradu trov odvolacieho
konania. Poukázal na skutočnosť, že odporca 1/ si nesprávne vysvetľuje porušenie právnej povinnosti
a účelovo ho zamieňa s tým, že odporca 2/ podal návrh na vykonanie exekúcie a konal na základe
rozhodnutia, ktoré nikdy nebolo zrušené žiadnym zákonným postupom, keď ako správne uviedol
prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, škoda navrhovateľovi vznikla v súvislosti s konaním
právneho predchodcu odporcu 1/, ktorý napriek jeho vedomosti o tom, že navrhovateľ nemal povinnosť
platiť poistné, toto poistné vyrubil a následne pohľadávku na neuhradenom poistnom postúpil Zmluvou
o postúpení pohľadávky a zároveň v rozpore so skutočným stavom veci, písomne listom zo dňa
4. 9. 2006 ho ubezpečil, že po opätovnej kontrole bola upravená výška jeho pohľadávky zo sumy
2. 122,-Sk na sumu 0,-Sk a preto oznámenie o postúpení pohľadávky, ktoré navrhovateľovi doručil
tiež, má považovať za bezpredmetné. Uviedol, že v priebehu prvostupňového konania preukázal
splnenie všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, nakoľko v príčinnej súvislosti s konaním
právneho predchodcu odporcu, ktorý nevykonal žiadny úkon voči postupníkovi, ktorému postúpil
neexistujúcu pohľadávku a zároveň navrhovateľa ubezpečil, že žiadnu pohľadávku voči právnemu
predchodcovi nemá a preto má považovať postúpenie pohľadávky za bezpredmetné, utrpel škodu,
ktorá spočívala vo vynaložení nákladov na trovy exekúcie, ktoré by nevznikli, keby právny predchodca
odporcu 1/ oznámil odporcovi 2/, že nemá viesť exekúciu a tiež škodu, predstavujúcu ušlý zisk z predaja
motorového vozidla, ktoré nemohol predať práve z dôvodu proti nemu vedeného exekučného konania.
Nesúhlasil s názorom odporcu 1/ v podanom odvolaní, že jeho pasivita zavinila vznik škody, nakoľko v
čase uzavretia kúpnej zmluvy na motorové vozidlo (dňa 16. 11. 2007), o blokácii jeho majetku a teda o
exekúcii nemal žiadnu vedomosť s tým, že o konkrétnostiach tohto exekučného konania sa dozvedel až
začiatkom roka 2008, kedy už bolo vykonané odstúpenie od kúpnej zmluvy, pričom jediným dôvodom
bola skutočnosť, že sa vozidlo nedalo „prepísať“ na nového majiteľa, t. j. kupujúceho.

Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. l O. s. p. v znení
účinnom od 1. 1. 2013, vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s.
p., keďže pre nariadenie pojednávania neboli dané zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 214
ods. l O. s. p. (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol
bez nariadenia pojednávania, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania
a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem) a rozsudok verejne vyhlásil dňa 13. novembra 2013 podľa
§ 211 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli
účastníci, ich právni zástupcovia, upovedomení zákonným spôsobom.

Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na
zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu,
výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O. s. p.) a na ich základe dospel k správnym



skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 157 ods. 2 O.
s. p.).

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci
skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho
žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, v celom rozsahu po skutkovej a
právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového
súdu, ktorým návrhu navrhovateľa vyhovel.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počíňať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na
zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti za škodu sa zbaví ten, kto preukáže, že
škodu nezavinil.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Základnou zákonnou požiadavkou vzniku zodpovednosti za škodu je príčinná súvislosť medzi
protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou ako vzťahom príčiny a následku. Predpokladom všeobecnej
zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka je 1) porušenie
právnej povinnosti, 2) existencia škody (majetková ujma) a 3) príčinná súvislosť medzi porušením
právnej povinnosti škodcu a vznikom škody (tzv. kauzálny nexus). Zavinenie sa predpokladá, avšak
za podmienok ustanovenia § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa škodca môže zodpovednosti
zbaviť. Porušením právnej povinnosti je mienený objektívne vzniknutý rozpor medzi tým, ako škodca
skutočne konal (prípadne opomenul konať) a tým, ako konať mal, aby jeho konanie zodpovedalo
povinnosti uloženej právnym predpisom, či inou právnou skutočnosťou alebo zmluvou. Okrem porušenia
povinnosti zákonnej a zmluvnej, zákon zakladá všeobecnú povinnosť (tzv. generálnu prevenciu),
ukladajúcu každému konať takým spôsobom, aby svojim konaním nespôsobil škodu na zdraví, majetku,
či iných hodnotách (§ 415 Občianskeho zákonníka), a to bez ohľadu na to, či medzi poškodeným
a škodcom existuje právny vzťah alebo neexistuje. Porušenie tejto povinnosti je rovnako porušením
právnej povinnosti v zmysle ustanovení § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka. Príčinná
súvislosť medzi kvalifikovanou škodnou udalosťou a vznikom škody je jednou zo základných podmienok
zodpovednosti za škodu. Príčinná súvislosť je daná vtedy, ak nebyť konkrétnej škodnej udalosti by ku
škode nedošlo. Ak by príčinou vzniku škody bola iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu by nenastala,
príčinou vzniku škody môže byť iba tá okolnosť, bez ktorej existencie by škodlivý následok nenastal,
pričom nemusí ísť o príčinu jedinú ale stačí, aby išlo o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom
výsledku, o odškodnenie ktorého ide, a to príčinu podstatnú. Príčinná súvislosť však musí byť bezpečne
preukázaná a nie je možné ju iba predpokladať. Posúdením otázky príčinnej súvislosti sa rozumie
posúdenie všetkých okolností, ktoré vyvolali vznik škody. Zákonné ustanovenie § 415 Občianskeho
zákonníka subsumuje požiadavku dodržiavať zákonné ustanovenia a zmluvy ako i požiadavku takého
konania, ktoré nemá za následok vznik škôd na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí, má
teda charakter, ako už odvolací súd vyššie uviedol, generálnej prevencie a iba v prípade, ak si niektorý
účastník občianskoprávneho vzťahu neplní svoju všeobecnú prevenčnú povinnosť vyplývajúcu z daného
ustanovenia, je možné vyvodiť, že si neplní svoju právnu povinnosť, koná teda protiprávne a zároveň
zodpovedá za škodu, ktorá vznikne v príčinnej súvislosti s týmto opomenutím.



Z dikcie citovaných zákonných ustanovení teda vyplýva, že škoda ako kategória občianskeho práva sa
chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch,
t. j. všeobecným ekvivalentom a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, teda poskytnutím
predovšetkým peňazí. Skutočnou škodou (damnum emergens) sa rozumie ujma, ktorá musí spočívať
v zmenšení majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou. Podľa ustanovenia
odseku 1 sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Ušlý zisk je v podstate ušlým majetkovým prospechom
a spočíva v nenastalom zväčšení (rozmnožení) majetku poškodeného, ktoré by bolo možné dôvodne
očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí, nebyť škodnej udalosti. Poškodený je povinný vznik škody
preukázať, v súdnom konaní ho preto zaťažuje dôkazné bremeno o tom, že škoda vznikla. Až po
preukázaní vzniku škody, môže byť skúmaná otázka príčinnej súvislosti medzi prvými dvoma zákonnými
podmienkami.

Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty.
Vyžaduje sa, aby protiprávne konanie (delikt, nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) a
vznik škody boli v logickom slede (nexus = spojenie, súvislosť, sled), teda aby protiprávne konanie
bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť
príčinnej súvislosti či okolnosti nasvedčujúcej jej existencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať.
Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy
v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez
ktorého by škodný následok nevznikol. Základom je úvaha (test conditio sine qua non spoločný pre
takmer všetky právne systémy Európskej únie), či by škodlivý následok nastal bez konania škodcu. Ak
by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola. Podľa teórie tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti,
príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a
skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu. Súčasne však musí byť preukázané, že škoda
by bez tejto príčiny nebola nastala.

Otázka príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym konaním a konkrétnou škodou je otázkou
skutkovou. Jej existenciu zisťuje súd, ktorý so zreteľom na konkrétne okolnosti vyhodnocuje, či tu
príčinná súvislosť je alebo nie. Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci
vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť
príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka,
v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je požadovaná náhrada. Práve vo vzťahu
medzi konkrétnou ujmou poškodeného (ak vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne),
prípadne inou skutočnosťou (ak bola tvrdená a preukázaná), sa zisťuje príčinná súvislosť.

Súd prvého stupňa dospel k správnemu právnemu záveru, že v posudzovanej veci boli splnené zákonné
podmienky pre vznik zodpovednosti odporcu 1/ za škodu, nakoľko konanie jeho právneho predchodcu
(L. A. T. E.. L..) jednoznačne zavinilo vznik exekučného konania (vedeného súdnym exekútorom R.. Y.
Š., pod sp. zn. EX 1185/2007), v dôsledku ktorého navrhovateľ dňa 26. 11. 2007 nemohol svoje motorové
vozidlo predať za kúpnu cenu 189. 000,- Sk (6. 273, 65 eur) dohodnutú v kúpnej zmluve uzavretej
dňa 16. 11. 2007, nakoľko v dôsledku nedbanlivosti právneho predchodcu odporcu 1/, ktorý na svojho
právneho nástupcu (odporca 1/) postúpil neexistujúcu pohľadávku (Zmluva o postúpení pohľadávok zo
dňa 30. 11. 2005, ktorou postúpila L. A. T., E..L.., ako postupca na postupníka U., E.. L.., pohľadávku
voči navrhovateľovi, predstavujúcu neuhradené poistné navrhovateľom na zdravotné poistenie vo výške
70, 43 eur (2. 122,-Sk), v zmysle platobného výmeru č. XX XX/XXXXX - X zo dňa 11. 2. 2005), ktorú
dňa 30. 12. 2005 Zmluvou o postúpení pohľadávok postúpil U., E.. L.., ako postupca na odporcu 2/,
pričom k odblokovaniu vozidla navrhovateľa došlo (zablokovaného od 16. 8. 2007) až na základe žiadosti
súdneho exekútora zo dňa 9. 6. 2008, ktorý v uvedený deň exekučnému súdu aj vrátil poverenie na
vykonanie exekúcie z dôvodu, že exekučné konanie skončilo vymožením pohľadávky.

V posudzovanej veci bolo aj podľa názoru odvolacieho súdu preukázaná príčinná súvislosť medzi
konaním odporcu 1/ a vznikom škody na strane navrhovateľa, ktorý nesporne preukázal, že svoje
motorové vozidlo mohol v novembri 2007 predať za kúpnu cenu 6. 273, 65 eur, avšak vzhľadom na
zavinené konanie odporcu 1/ ho predal až po jeho odblokovaní, na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10.
6. 2008, za kúpnu cenu 110. 000,- Sk (3. 651, 32 eur).

K odvolacím námietkam o nesprávnych skutkových záveroch prvostupňového súdu odvolací súd
uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na



základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak,
aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ust. § 132 O. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej
úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada
na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Pri hodnotení dôkazov súd v
zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť;
uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu
ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napr. § 133, § 134, § 135 O. s. p.). Kontrola výsledku
hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia
rozsudku upraveného v § 157 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa navrhovateľ
domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne,
jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil. Súd má povinnosť dbať na tom, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé
a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade súd prvého
stupňa v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dostatočným dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci,
aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia
rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou
k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Okolnosti
namietané odporcom 1/ v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za
následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou
úvahou prvostupňového súdu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý
proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom
úspešný, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami a ani právo účastníka konania vyjadrovať
sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého
spôsobu hodnotenia dôkazov.

Pokiaľ odporca 1/ v odvolaní namietol, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových
zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade s odvolaním sa na obsah už
uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvého stupňa za úplné a ich
právne posúdenie súdom prvého stupňa za správne.

S poukazom na citované ustanovenie a za stavu, keď súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom
rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav vykonaním potrebných a účastníkmi
navrhnutých dôkazov, a keď odporca 1/ v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými
by sa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal a následne
takto riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn. že na správne zistený skutkový stav
aplikoval zodpovedajúce ustanovenia, rozhodol vecne správne.

Odvolací súd preto, v celom rozsahu stotožňujúc sa s vysloveným právnym záverom súdu prvého stupňa
uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odôvodnenie spĺňajúce všetky požiadavky
ust. § 157 ods. 2 O. s. p. poukazuje, tento rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s.
p., potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142
ods. 1 O. s. p., § 151 ods. 1 O. s. p. tak, že navrhovateľovi úspešnému v odvolacom konaní priznal právo
na náhradu trov za jeden úkon právnej služby, vyjadrenie k odvolaniu odporcu 1/ zo dňa 28. 11. 2012
á 111, 21 eur, režijný paušál á 7, 63 eur, + 20% DPH, spolu v sume 142, 61 eur, v súlade s vyhl. MS
SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení
neskorších predpisov.



Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.
č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.