{"guid": "ca8eec60-cec4-413d-b697-07a83dd36373:4b8fecbf-4612-4aec-8deb-a205542d5b5b", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1210202401.1", "spisova_znacka": "9Co/249/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/249/2012 z 4. 12. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 4. decembra 2013, sp. zn. 9Co/249/2012, ECLI:SK:KSBA:2013:1210202401.1", "identifikacne_cislo": "1210202401", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Alica Beňová", "sudca_id": 273, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-alica-benova-273", "datum_vydania": "2013-12-04", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo", "Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné", "Zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-760", "nazov": "§ 760 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-760", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-760"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-760"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4b8fecbf-4612-4aec-8deb-a205542d5b5b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1210202401.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1210202401.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1210202401.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/249/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210202401
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1210202401.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu
JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik
Bratislava, a.s., so sídlom Olejkárska 1, Bratislava, IČO : 00 492 736, zast. JUDr. Vladimírom Kánom,
advokátom, Advokátska kancelária ECKER - KÁN & partners, Nám. M. Benku 9-C1, Bratislava, proti
odporcovi: P. P., A.. XX. X. XXXX, W. H. A.. XB, W., zast. Advokátska kancelária Kadlubiec, Starzyk a
partneri, s. r. o., IČO: XX XXX XXX, Tvrdého č. 783/4, Žilina a JUDr. Ing. Michalom Ševčíkom, advokátom,
Radvanská č. 30, Banská Bystrica, o zaplatenie 50,50 € s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 08. februára 2012, č. k. 15C/23/2011-92, v pomere hlasov
3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa    p o t v r d z u j e.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania a to trov právneho
zastúpenia  vo výške 25,70 € na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 50,50 €,
náhradu iných trov konania 16,50 € a náhradu trov právneho zastúpenia 142,31 € na účet právneho
zástupcu navrhovateľa, všetko do troch dní od právoplatnosti napadnutého rozsudku.

Vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 01.09.2009 odporca ako cestujúci na linke MHD č. 98 v Bratislave
nepredložil na vyzvanie revízora na kontrolu zľavnený cestovný lístok spolu s preukážkou na tarifnú
zľavu, čím nedodržal podmienky na použitie takéhoto cestovného lístka stanovené v Prepravnom
poriadku a cestoval s neplatným cestovným lístkom. Podľa súdu prvého stupňa túto skutočnosť
navrhovateľ preukázal výpoveďou svedka P.na W. ako aj prehľadom kontrol cestovných lístkov svedkom
ako revízorom vykonaných v uvedený deň, v ktorom sú uvedené všetky preukazy v ten deň revízorom
kontrolované prenosnou revízorskou čítačkou. Keďže v tomto prehľade kontrol revízora je uvedený
presný zoznam kontrolovaných preukazov, je zrejmé, že toto čítacie zariadenie bolo pri kontrolách
cestovných lístkov revízorom v uvedený deň funkčné.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že odporca v konaní preukázal, že v rozhodnej dobe síce bol
držiteľom študentského preukazu na zľavu, ale nepreukázal (okrem svojho tvrdenia), že sa pri kontrole
cestovných lístkov v MHD preukázal revízorovi s týmto preukazom spolu so zľavneným cestovným
lístkom. Toto tvrdenie odporcu nebolo preukázané ani výpoveďou svedkyne G.. M. M., pretože pokiaľ



táto mala spolu s odporcom v uvedený deň cestovať na linke MHD č. 98 v Bratislave a mala byť
kontrolovaná revízorom priložením jej električenky k prenosnej revízorskej čítačke, tak, ako mal vykonať
revízor kontrolu aj s preukážkou na zľavu odporcu, muselo by sa meno svedkyne, resp. číslo jej karty
(električenky) nachádzať v prehľade kontrol revízora. Meno svedkyne ani číslo jej električenky (karty)
sa však v príslušnom prehľade nenachádza. Na základe uvedeného mal súd prvého stupňa  za to, že
svedkyňa nebola dňa 01.09.2009 kontrolovaná revízorom na linke MHD č. 98 v Bratislave vôbec a teda
ani spolu s odporcom, čo znamená, že svedkyňa nemohla cestovať spolu s odporcom a vnímať svojimi
zmyslami to, o čom vypovedala.

Po právnej stránke posúdil vec v zmysle ustanovení § 11 písm. d), § 14 ods. 2  zák. č. 168/1996 Z. z. o
cestnej doprave, čl. 6 bod 2, čl. 13 bod 1, čl. 15 bod 4, čl. 16 bod 1. písm. b)  Prepravného poriadku MHD,
čl. 2 bod 1, čl. 5, čl. 6 ods. 2 písm. b/, čl. 16 bod 19 Tarify MHD v Bratislave č. 011/1-2-3, § 120 ods. 1
O.s.p. a dospel k záveru, že žaloba navrhovateľa je podaná proti odporcovi dôvodne. Odporca v konaní
neuniesol dôkazné bremeno preukázať pravdivosť ním tvrdených skutočností do vyhlásenia rozhodnutia
súdom vo veci samej, súd preto žalobe navrhovateľa vyhovel a zaviazal odporcu povinnosťou zaplatiť
navrhovateľovi cestovné 0,50 € a úhradu 50,- € vo výške stonásobku základného cestovného bez zľavy.

O náhrade trov konania rozhodol prvostupňový súd podľa § 142 ods. 1, § 149 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.
a nakoľko mal navrhovateľ vo veci plný úspech, priznal mu náhradu trov konania proti neúspešnému
odporcovi.

Uvedený rozsudok napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním navrhovateľ. Zastávajúc názor, že
napadnutý rozsudok je nesprávny a neprávny, súdu prvého stupňa vytkol, že na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Odporca mal za to, že prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil výpoveď
svedka - revízora (P. W.), neprihliadol na výpoveď svedka - spolucestujúceho, ktorý potvrdil skutkový dej
rovnako ako odporca (G.. T.) a nesprávne vyhodnotil samotný záznam z kontroly cestujúceho. Hlásenie
o porušení prepravných a tarifných podmienok pritom nijakým spôsobom nepreukazuje skutkové
okolnosti, nemožno z neho vyčítať, čo sa naozaj stalo, čo malo byť dôvodom sankcie, či sa jednalo o
čiernu jazdu alebo o nefunkčnú kartu. Podľa odporcu navrhovateľ absolútne nepreukázal dôvodnosť
svojho nároku a neustál dôkazné bremeno ani ohľadne základu - tvrdenia, akým konkrétnym spôsobom
mal odporca porušiť prepravné podmienky. Jednostranné konštatovanie „zľavnený bez zľavy“ je totiž
vágne. Následne uviedol, že prvostupňový súd porušil základné zásady občianskoprávneho konania,
keď v rozpore so zásadou rovnosti vykonával dôkazy, ktoré nenavrhli účastníci konania - po pojednávaní,
na ktorom súd v neprítomnosti navrhovateľa i jeho právneho zástupcu vypočul svedka - revízora,
žiadal ďalšie podklady aj napriek tomu, že neboli relevantné vo vzťahu k danej veci. Základné zásady
občianskoprávneho konania porušil aj tým, že napriek tomu, že navrhovateľ i jeho právny zástupca sa
dňa 15.04.2011 pojednávania nezúčastnili bez ospravedlnenia a boli pod hrozbou poriadkovej pokuty na
túto skutočnosť upozornení, súd prvého stupňa na ďalšom pojednávaní bez ich prítomnosti poriadkovú
pokutu neuložil, ale len zvýšil hrozbu - týmto nekonaním bezdôvodne zvýhodnil navrhovateľa. Z vyššie
uvedených dôvodov odporca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil
tak, že návrh navrhovateľa zamietne a odporcovi prizná náhradu trov konania.

K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ tak, že žiadal, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania
vo výške 25,70 €. Podľa navrhovateľa je odvolanie odporcu založené na špekulatívnych a nepravdivých
tvrdeniach, nakoľko skutkový stav je zistený dostatočne správne ako aj správne právne posúdenie veci.
Tvrdenia odporcu považoval za bezpredmetné a účelové, v snahe vyhnúť sa uhradeniu dlžnej sumy.
Mal za to, že dostatočne preukázal nárok na zaplatenie 50,50 € s príslušenstvom a dôkazné bremeno
uniesol, a to na základe listinných dôkazov a výpovede svedka P. W. (revízor).

Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom (t.j. v celom) rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Vo veci verejne vyhlásil rozsudok podľa §
156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p., keď zistil, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.



Podľa ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len                                na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť                        na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. So skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa
sa odvolací súd stotožňuje s tým, že považuje za potrebné uviesť niektoré rozhodujúce skutočnosti
podrobnejšie.

Podľa § 760 Obč. zák. zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije
dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.

Citované ustanovenie nepriamo vymedzuje pojem zmluva o preprave osôb tým, že ustanovuje základné
práva a povinnosti účastníkov tejto zmluvy. Podľa tohto ustanovenia zmluvou o preprave osôb vzniká
cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil
na miesto určenia riadne a včas. Z tohto ustanovenia  vyplývajú aj pojmové znaky zmluvy o preprave
osôb. Ide o zmluvu uzavretú

medzi dvoma účastníkmi, t.j. medzi cestujúcim, ktorého treba dopraviť na miesto určenia a dopravcom,
ktorý má povinnosť cestujúceho dopraviť na miesto určenia včas a riadne. Doprava osoby na miesto
určenia sa uskutočňuje určeným dopravným prostriedkom, ktorý si cestujúci zvolil, za odplatu (cestovné).
Formu a spôsob uzavretia zmluvy o preprave osoby zákon žiadnym spôsobom nevymedzuje. Ide teda
o zmluvu neformálnu, ktorá sa môže uzavrieť rôznym spôsobom určeným v prepravných poriadkoch
podľa druhu a spôsobu dopravy (napr. zakúpením cestovného lístka, letenky, vstupom do dopravného
prostriedku, znehodnotením cestovného lístka pri vstupe do dopravného prostriedku, dohodou o určení
miesta určenia dopravy a pod.) s tým, že podrobnosti o právach a povinnostiach účastníkov zmluvy
o preprave sú upravené v prepravných poriadkoch, ktoré si vypracúvajú dopravcovia na základe
všeobecne záväzných predpisov.

Právne vzťahy účastníkov konania sa riadia ustanovením § 760 Obč. zák. Zmluva o preprave
osôb v mestskej hromadnej doprave bola uzavretá konkludentným konaním spočívajúcim na strane
cestujúceho v nástupe do dopravného prostriedku. Zvláštnosť tejto zmluvy ako zmluvy neformálnej
spočíva v tom, že tým, že cestujúci nastúpi do dopravného prostriedku konkludentne pristupuje na celý
rozsah poskytovanej služby, mlčky pristupuje aj na ďalšie všeobecne známe vedľajšie dojednania zmluvy
upravené v zákone č. 168/1996 Zb. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov a v Prepravnom
poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, t.j. mať u seba platný cestovný lístok a na vyzvanie
ho predložiť ku kontrole, v prípade zľavneného cestovného lístka spolu s preukážkou na tarifnú zľavu.
Takýmto je aj dojednanie, že zľavnený cestovný lístok platí len v spojení s preukážkou na tarifnú zľavu
ako aj dojednanie, že pokiaľ cestujúci nezaplatí riadne a včas cestovné, ktoré je cenou poskytovanej
služby, súhlasí s tým, že mu bude účtovaná pokuta. Použitie prostriedku mestskej hromadnej dopravy
je v plnej dispozícii občana ako cestujúceho a je na jeho úvahe, či za takto stanovených podmienok
do dopravného prostriedku nastúpi a zmluvu o preprave uzavrie. Vo svojej podstate tieto predstavujú
obsah zmluvy o preprave osôb, pretože vyjadrujú vzájomné práva a im zodpovedajúce povinnosti oboch
zmluvných strán, ktoré nie je možné z uvedeného dôvodu oddeliť.

Po oboznámení sa s obsahom spisu má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa vzhľadom na vykonané
dokazovanie riadne zistil skutkový stav veci v zmysle § 153 ods. 1 O.s.p. spočívajúci v tom, že odporca
nedodržal podmienky na použitie zľavneného cestovného lístka stanovené v Prepravnom poriadku a
cestoval s neplatným cestovným lístkom, keď dňa 01.09.2009 ako cestujúci na linke MHD č. 98 v
Bratislave nepredložil na vyzvanie revízora na kontrolu zľavnený cestovný lístok spolu s preukážkou na
tarifnú zľavu. Správny je záver súdu prvého stupňa, že odporca v konaní neuniesol dôkazné bremeno
vo vzťahu k povinnosti preukázať ním tvrdené skutočnosti, čo viedlo k procesnému neúspechu odporcu
v konaní. Prvostupňový súd vec posúdil správne aj po právnej stránke a svoje rozhodnutie i náležitým
spôsobom odôvodnil (§ 157 ods. 2 a 3 O.s.p.), na dôvody ktoré odvolací súd v plnom rozsahu poukazuje.

Odvolacie námietky odporcu považuje odvolací súd za nedôvodné a nespôsobilé zvrátiť vyššie
prezentovaný záver. Osobitne však odvolací súd považuje za potrebné sa vyjadriť k odvolacej



námietke odporcu týkajúcej sa toho, že podľa odporcu prvostupňový súd porušil základné zásady
občianskoprávneho konania, keď v rozpore so zásadou rovnosti vykonával dôkazy, ktoré nenavrhli
účastníci konania a po vypočutí svedka (revízora) žiadal ďalšie podklady aj napriek tomu, že neboli
relevantné vo vzťahu k danej veci. K tejto odvolacej námietke odvolací súd uvádza, že odporcovi zrejme
unikla podstata dokazovania, ktoré je upravené v § 120 a nasl. O.s.p., pretože súd je subjekt, ktorý
určuje priebeh dokazovania, ako aj to čo sa bude dokazovať a ktoré skutočnosti bude považovať za
preukázané a ktoré dôkazy vykoná (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Vo vzťahu k ďalšej odvolacej námietke odporcu,
týkajúcej sa odporcom tvrdeného porušenia základných zásad občianskoprávneho konania zo strany
súdu prvého stupňa tým, že súd prvého stupňa aj napriek tomu, že navrhovateľ i jeho právny zástupca sa
dňa 15.04.2011 pojednávania nezúčastnili bez ospravedlnenia a boli pod hrozbou poriadkovej pokuty na
túto skutočnosť upozornení, súd prvého stupňa na ďalšom pojednávaní bez ich prítomnosti poriadkovú
pokutu neuložil, ale len zvýšil hrozbu a týmto nekonaním bezdôvodne zvýhodnil navrhovateľa, udáva, že
je právne irelevantná. V záujme zabezpečenia riadneho a nerušeného chodu konania Občiansky súdny
poriadok v ustanovení § 53 priznáva súdu, za splnenia podmienok zakotvených v tomto ustanovení,
možnosť uložiť uznesením poriadkovú pokutu. Nejde teda o povinnosť súdu takto konať, ale iba o
možnosť.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok  súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil
(§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods.
1 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, priznal podľa podaného vyčíslenia
náhradu trov vynaložených v odvolacom konaní za podané vyjadrenie k odvolaniu vo výške 25,70 €,
ktoré uložil odporcovi s poukazom na ustanovenie § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť právnemu zástupcovi
navrhovateľa do troch dní.

Trovy odvolacieho konania predstavujú teda odmenu advokáta za 1 úkon právnej služby a to písomné
vyjadrenie k odvolaniu doručené súdu dňa 11.05.2012, keď odmena advokáta za 1 úkon právnej služby
predstavuje s poukazom na § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b) Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb sumu 16,60 € a aj s poukazom na
ustanovenie § 15 písm. a) citovanej vyhlášky predstavuje sumu 24,23 € (16,60 € + 1 x 7,63 € režijný
paušál). Táto odmena advokáta bola zvýšená o daň z pridanej hodnoty v zmysle § 18 ods. 3 Vyhlášky
MS SR č. 655/2004 Z. z. o sumu 4,85 € (24,23 € x 20% = 4,846 €), t.j. odmena, na ktorú vzniklo
navrhovateľovi nárok spolu vo výške 29,08 €. Vzhľadom na viazanosť súdu návrhom účastníka konania
v zmysle § 153 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p., odvolací súd priznal navrhovateľovi náhradu
trov odvolacieho konania v uplatnenej výške, t.j. v sume 25,70 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15C/23/2011", "guid": "be1ebfc7-6970-40be-8587-cdbb6318b484:df988468-8525-41c0-82e3-fd7a76e3c875", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}