Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/433/2012 z 29. 5. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 29. mája 2013, sp. zn. 4Co/433/2012, ECLI:SK:KSBA:2013:1210219627.1 Krajský súd Bratislava | 4Co/433/2012 | ECLI:SK:KSBA:2013:1210219627.1 | 2013-05-29 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 160 ods. 1 OSP, § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/09ae993d-b854-450d-acf8-a439eeb31a27 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1210219627.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/433/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210219627
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1210219627.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: R. F. J., so sídlom V. M. XX, L., IČO: XX XXX XXX,
zast. JUDr. Jánom Mišurom, advokátom, so sídlom Záhradnícka 25, Bratislava proti odporcovi: H. Y., nar.
XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/XX, L., v konaní o zaplatenie 4.237,80 eur s prísl., na odvolanie odporcu
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 17. apríla 2012, č.k. 58C 41/2011-68,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 17. apríla 2012, č.k.
58C 41/2011-68, v napadnutej časti, p o t v r d z u j e.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 99,79
eur, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške
4.237,80 eur s ročným úrokom z omeškania vo výške 9%, náhradu trov konania, ako aj náhradu trov
právneho zastúpenia, všetko v mesačných splátkach vo výške 500,- eur, splatných vždy k 15. dňu
kalendárneho mesiaca, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca podaním doručeným súdu
prvého stupňa dňa 20.06.2012 a označený ako odpor. Odporca uviedol, že od 01.12.2009
sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody a nie je zárobkovo činný, a preto nie je v jeho silách
platiť akúkoľvek pohľadávku vo výške, ktorá mu bola stanovená súdom prvého stupňa. Žiadal, aby súd
prehodnotil výšku splátok a ich odklad, navrhol, že si bude môcť dovoliť splátky max. vo výške
30,- eur. Zároveň predložil odvolaciemu súdu rozúčtovanie pracovnej doby za rok 2010, 2011 a rok 2012.

K odvolaniu sa vyjadril navrhovateľ, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť a nahradiť i
trovy odvolacieho konania.

Uviedol, že súd prvého stupňa sa v dostatočnej miere vysporiadal so skutočnosťami, ktoré odporca
uvádza v odvolaní. Odporca uznal nárok čo do dôvodu a čo do výšky a súd i napriek tomu, že odporca
v konaní neuviedol výšku splátky, so súhlasom navrhovateľa súd povolil odporcovi splátky, ktoré sú
adekvátne, inak by časový horizont splácania bol neúmerne dlhý, čím by rástli úroky z omeškania.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie odporcu s poukazom
na ust. § 212 ods. 1 O.s.p., viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p.
bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu odporcu nie je možné vyhovieť.



V prvom rade odvolací súd posúdil podanie odporcu zo dňa 20.06.2012 označené ako odpor
podľa jeho obsahu a mal za to, že toto podanie spĺňa náležitosti odvolania. Z predmetného podania
je zrejmé, že odporca nenapádal samotný výrok súdu prvého stupňa v časti, ktorej bol zaviazaný na
zaplatenie istiny a náhrady trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia, napadol však tú časť výroku
rozsudku prvého stupňa, ktorou mal povinnosť istinu, vrátane náhrady trov konania a trov právneho
zastúpenia platiť v mesačných splátkach, a teda požiadal o možnosť splatenia dlžnej sumy v nižších
splátkach, ako to bolo uvedené vo výroku rozsudku súdu prvého stupňa.

Odvolací súd z obsahu spisu mal za preukázané, že odporca si v súčasnosti odpykáva trest odňatia
slobody v ústave na výkon trestu odňatia slobody v P. X. J., pričom predpokladaný koniec trestu má
do 16.03.2014. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že návrh navrhovateľa bol v
konaní riadne preukázaný, odporca ako držiteľ motorového vozidla porušil svoju povinnosť uzatvoriť
zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, pričom jeho
zodpovednosť ako prevádzkovateľa motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda je
založená na princípe objektívnej zodpovednosti, teda bez zreteľa na zavinenie. Odporca si
nesplnil svoju povinnosť v lehote určenej navrhovateľom a preto sa dostal do omeškania s plnením
peňažného dlhu. Súd prvého stupňa zároveň prihliadol na súčasnú situáciu odporcu, ktorý sa toho času
nachádza vo výkone trestu odňatia slobody a so súhlasom navrhovateľa povolil odporcovi plnenie dlhu
v splátkach mesačne vo výške 500,- eur.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na tú skutočnosť, že už súd prvého stupňa zohľadnil jednak
výšku peňažného plnenia odporcu, t.j. sumu 4.237,80 eur, vrátane úroku z omeškania, ako aj sociálno-
ekonomické determinanty ovplyvňujúce aktuálny stav odporcu.

Ustanovenia § 160 ods. 1 O.s.p. upravuje lehotu na plnenie povinnosti, ktorú súd v rozsudku ukladá.
V zásade však platí, že ak je v rozsudku uložená povinnosť plniť, je účastník,
ktorému bola táto povinnosť uložená, povinný splniť ju do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Len v
odôvodnených prípadoch môže súd určiť lehotu dlhšiu, kratšia lehota prípustná nie je. Dlhšiu lehotu
súd stanoví podľa okolností daného prípadu. Vzhľadom k tomu, že už v rozsudku súdu prvého stupňa
boli zohľadnené všetky podmienky odporcu, súd prvého stupňa sa s týmito okolnosťami v dostatočnom
rozsahu vysporiadal a ani v priebehu v odvolacieho konania nedošlo k inej výraznej zmene na strane
odporcu, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, týkajúcej sa lehoty plnenia,
ako vecne správny s poukazom na ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Vo veci samej súd spravidla rozhoduje rozsudkom. Za vec samu sa v zmysle konštantnej judikatúry
nepovažuje ani výrok o stanovení dlhšej ako zákonnej lehoty na povolenie splátok. Preto
odvolací súd o napadnutej časti rozhodol formou uznesenia.

Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 224 ods. 1, v spojení s ust. § 142 ods.
1 O.s.p. Navrhovateľ mal v odvolacom konaní plný úspech vo veci, na výzvu odvolacieho súdu právny
zástupca navrhovateľa vyčíslil trovy odvolacieho konania vo výške celkom 99,79 eur. Trovy odvolacieho
konania však odvolací súd priznal len v sume 99,79 a to 2 x 1 úkon právnej pomoci vo výške 75,53 eur
podľa § 14 ods. 2 písm. c/ vyhl.č. 655/2004 Z.z., lebo nešlo o vyjadrenie vo veci samej, ďalej 1 x režijný
paušál 7,63 eur a DPH vo výške 16,63 eur, spolu 99,79 eur.

Toto uznesenie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.