Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11Co/127/2011 z 22. 4. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 22. apríla 2013, sp. zn. 11Co/127/2011, ECLI:SK:KSBA:2013:1210223655.1 Krajský súd Bratislava | 11Co/127/2011 | ECLI:SK:KSBA:2013:1210223655.1 | 2013-04-22 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Neplatnosť právnych úkonov Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/18e1f3fb-7905-4184-a5aa-58cd126d9b37 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1210223655.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11Co/127/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210223655
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1210223655.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov
senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci navrhovateľa: T..P..X..X.
Q..J..H.., L. XX, B., zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Arendackým, Čapkova 2, Bratislava, proti
odporkyni: F. C., X. XX, B., zastúpenej splnomocneným zástupcom JUDr. Kristiánom Kürthym, Hollého
22, Šaľa, o odporovateľnosť právneho úkonu, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava II zo dňa 5.4.2011, č.k. 17C/200/2010-309, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

Odporkyni sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal určiť,
že zmluva uzavretá medzi Q. K. a odporkyňou registrovaná na Katastrálnom úrade v Bratislave, Správa
katastra pre hlavné mesto SR Bratislava, pod č. XVXXXX/XX dňa 27.03.2007 predmetom ktorej boli
nehnuteľnosti:

- rozostavaný byt č. XXX - X na druhom nadzemnom podlaží rozostavaného bytového domu na X. R.
Č.. XX, súp. číslo XXXXX, postavenom na parcele č. XXXX/XXX, XXXX/XXX T. XXXX/XXX a k bytu
prislúchajúci podiel na spoločných častiach a zariadeniach rozostavaného bytového domu vo veľkosti
XXXXX/XXXXXXX,

- spoluvlastnícky podiel vo výške 1/14 na rozostavanom nebytovom priestore č. X-Z., U. nachádzajúca sa
v rozostavanom bytovom dome na X. R. Č.. XX, súp. číslo XXXXX, postavená na parcele č. XXXX/XXX,
XXXX/XXX T. XXXX/XXX a k priestoru prislúchajúcom podiele na spoločných častiach a zariadeniach
domu vo veľkosti XXXXXX/XXXXXXX, v súčasnosti už dostavané a zapísané na LV č. XXXX, vedenom
na Katastrálnom úrade v Bratislave, Správa katastra pre hl. mesto SR Bratislava, pre k. ú. J., je voči
nemu právne neúčinná.

Rozhodnutie právne odôvodnil § 35 ods.2, § 42a ods.1,4, § 42b ods.1,2,4 Občianskeho zákonníka a
tým, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že odporkyňa dňa 03.12.2003 uzatvorila s Q.
K. Zmluvu o obstaraní bytu, ktorej predmetom bol záväzok družstva obstarať pre člena výstavbu bytu
č. XXX/X spolu s nadobudnutím vlastníckeho práva k bytu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných
častiach, spoločných zariadeniach bytového domu a pozemku podľa § 21 a nasl. zák. č. 182/1993 Z.z.
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení s tým, že družstvo sa zaviazalo obstarať



výstavbu bytu v lehote do 29.02.2004. V článku V. zmluvy sa účastníci dohodli na celkovej cene
bytu X.XXX.XXX,- Sk určenej na základe realizačného projektu so splatnosťou sumy XXX.XXX,- Sk
členom pred podpisom zmluvy, sumy XXX.XXX,- Sk členom do 15 dní po podpise zmluvy na účet
družstva, sumy XXX.XXX,- Sk členom najneskôr do 20.01.2004 na účet družstva a sumy XX.XXX,- Sk
členom po prevzatí bytu na základe predloženej konečnej faktúry do 7 dní na účet družstva s tým, že v
končenej faktúre budú vyfakturované prípadné naviac práce a prípadné úpravy ceny. Dňa 08.07.2005
bola medzi Q. K. ako prevádzajúcim a odporkyňou ako nadobúdateľkou uzavretá Zmluva o prevode
vlastníckeho práva k rozostavanému bytu č. XXX/X nachádzajúceho sa v polyfunkčnom obytnom dome
na Polárnej ulici v Bratislave, zapísaného v katastri nehnuteľnosti vedeného Katastrálnym úradom v
Bratislave, Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, obec Bratislava - m. č. J., postaveného na
parc. č. XXXX/XXX, parc. č. XXXX/XXX pre k. ú. J., zapísaného na LV č. XXXX pre k. ú. J. a na parc. č.
XXXX/XXX zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú. J., ako i spoluvlastnícky podiel na spoločných zariadeniach
a spoločných častiach rozostavaného bytového domu. Podpisom označenej zmluvy zmluvné strany
zároveň potvrdili, že družstvo ako prevádzajúci a odporkyňa ako nadobúdateľka a členka družstva dňa
03.12.2003 uzatvorili Zmluvu o obstaraní bytu, ktorá bola zmenená Dodatkom č. 1 zo dňa 19.04.2005,
podľa ktorého bola cena bytu dohodnutá sumou X.XXX.XXX,- Sk. Podpisom tejto zmluvy prevádzajúci
potvrdil, že odporkyňa mu pred uzatvorením tejto zmluvy vyplatila dohodnutú cenu predmetu prevodu
v plnej výške.

Z vykonaného dokazovania ďalej súd prvého stupňa zistil, že Rozhodnutím Správy katastra pre
hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu, pracovisko Bratislava II, č. XV-XXXX/XX zo dňa
27.03.2007 rozhodla správa katastra o návrhu na vklad tak, že nehnuteľnosti v prospech kupujúcej
k bytu XXX/X na 2. NP rozostavaného polyfunkčného domu Polárna spolu s podielom na spoločných
zariadeniach rozostavaného domu vo veľkosti XXXXX/XXXXXXX povolila a návrh na vklad týkajúci sa
prevodu spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti XXXXX/XXXXXXX na pozemkoch: parcela č. XXXX/XXX,
zastavané plochy a nádvoria o výmere 213 m2, parcela č. XXXX/XX, ostatné plochy o výmere XX m2
zamietla z dôvodu nariadeného predbežného opatrenia - zákazu nakladať s predmetnými pozemkami.
Na základe podaného odvolania Správa katastra rozhodnutím zo dňa 13.07.2010 konanie o návrhu na
vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti prerušila do doby zrušenia uznesenia Okresného
súdu Bratislava II č.k. 25Cb 156/05-36 zo dňa 04.10.2005. Za preukázané mal ďalej súd prvého stupňa
to, že rozsudkami Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 26Cb 100/04, 22Cb10/2004, 25Cb82/2004,
22Cb85/2004, 22Cb84/2004, 26Cb29/2004, 25Cb29/2004, 23Cb10/2004, 26Cb10/2004 navrhovateľ
preukázal, že má voči Q. K. vymáhateľnú pohľadávku v celkovej výške XX.XXX,XX euro.

Súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia vyporiadavajúc sa s námietkami účastníkov majúcimi pre
posúdenie veci podstatný význam ( tvrdenia navrhovateľa o tom, že zmluva o prevode bytu je voči nemu
právne neúčinná z dôvodu, že ňou došlo k zmenšeniu majetku Q. K., že odporkyňa ako členka družstva
musela o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa vedieť a od seba oddelenom chápaní Zmluvy o obstaraní
bytu a Zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu ) konštatoval, že obe zmluvy nedôsledne zmätočne
používajú pojem "cena bytu (ďalší členský vklad)". Z uvedeného dôvodu pri použití výkladového pravidla
stanoveného v § 35 ods. 2 Obč. zák. ustálil, že vôľou oboch strán uzatvárajúcich uvedené zmluvy bolo
kontrahovať záväzok Q. K., obstarať pre člena družstva výstavbu bytu a tento následne previesť na
člena družstva, ktorý z toho titulu zaplatí Q. K. cenu bytu splatnú podľa zmluvy v splátkach.

Pokiaľ ide o ďalší predpoklad úspešnosti odporovacej žaloby, a to existenciu úmyslu dlžníka ukrátiť
odporovateľným právnym úkonom svojho veriteľa a povinnosti všetkých členov kontrolovať činnosť
a hospodárenie družstva ( a nie iba zvoliť kontrolnú komisiu) súd prvého stupňa po vykonanom
dokazovaní ( oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, výsluchmi svedkov
D.. B. Š., H. A., B., F.. T. G. a F.. D. Š. v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn.
58 C/224/2009 ) konštatoval, že navrhovateľ pri uplatnení svojho nároku vychádzal z ustanovenia §
42b ods. 4 Občianskeho zákonníka, a stavia na jednu úroveň člena družstva s členom štatutárneho
orgánu právnickej osoby, jej prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom. V takomto prípade by bolo
dôkazné bremeno na odporkyni aby preukázala, že ani pri náležitej starostlivosti nemohla poznať
úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. S týmto právnym názorom navrhovateľa sa súd nestotožnil,
keďže nie je možno zamieňať člena družstva s členom štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti, jej
prokuristom likvidátorom alebo spoločníkom konštatujúc, že Obchodný zákonník nezaraďuje družstvo



medzi obchodné spoločnosti ( o čom svedčí aj názov druhej časti Obchodného zákonníka "Obchodné
spoločnosti a družstvo"), kedy pri družstve možno hovoriť len o členoch družstva s tým, že tento pojem
nie je totožný s pojmom spoločníka.

Podľa názoru súdu prvého stupňa navrhovateľ nesprávne aplikoval ustanovenie § 42b ods. 1 písm. a/
Občianskeho zákonníka a v konaní neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie vedomosti odporkyne
o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Vychádzajúc z obsahu Zmluvy o obstaraní bytu a Zmluvy o
prevode bytu, v ktorých bolo vôľou oboch zmluvných strán obstarať pre odporkyňu výstavbu bytu, byt
previesť následne do vlastníctva odporkyne s tým, že odporkyňa sa zaviazala za byt zaplatiť dohodnutý
ekvivalent v peniazoch dospel k záveru, že na strane dlžníka nemohlo dôjsť k ukráteniu svojho veriteľa -
na strane družstva nedošlo prevodom bytu do vlastníctva odporkyne k zmenšeniu jeho majetku, keďže
nehnuteľnosť bola nahradená finančnými prostriedkami vyplatenými odporkyňou. Súd prvého stupňa
ďalej poukázal na to, že ak bola za prevádzanú nehnuteľnosť poskytnutá primeraná náhrada, nemohlo
dôjsť k ukráteniu uspokojenia veriteľovej pohľadávky; na túto skutočnosť nemá vplyv ani to, že cena bytu
bola dohodnutá už v Zmluve o obstaraní bytu a jej dodatku, pretože Zmluva o prevode bytu odkazuje
práve na Zmluvu o obstaraní.

Na základe uvedeného súd prvého stupňa ďalej uviedol, že vykonaným dokazovaním nebolo
preukázané naplnenie ďalších hmotnoprávnych podmienok odporovateľnosti právneho úkonu - kúpnej
zmluvy uzavretej medzi Q. K. a odporkyňou, keď nebol preukázaný úmysel dlžníka ukrátiť svojho
veriteľa. Ak sa družstvo stalo aj insolventným, nebolo to následkom uzavretej Zmluvy o prevode bytu,
ale nesprávnym hospodárením a nesprávnym vedením účtovných dokladov, za čo členovia družstva
nemôžu niesť zodpovednosť. Z vykonaného znaleckého dokazovania mal za nepochybné, že družstvo
sa dopustilo pri vedení svojho účtovníctva viacerých chýb tým, že záväzky neboli zavedené do
účtovníctva.

V časti v ktorej sa navrhovateľ domáhal neúčinnosti právneho úkonu - Kúpnej zmluvy uzavretej medzi
Q. K. ako predávajúcim a odporkyňou ako kupujúcou, predmetom ktorej bol spoluvlastnícky podiel vo
veľkosti 1/14 na rozostavanom nebytovom priestore č. X-Z. - U. nachádzajúca sa v rozostavanom
bytovom dome na X. R. Č.. XX, súp. č. XXXX návrh ako nedôvodný zamietol. Pri rozhodnutí vychádzal
zo zistenia že odporkyňa nadobudla predmetnú nehnuteľnosť Kúpnou zmluvou zo dňa 10.07.2007 s
predmetom kúpy - nebytový priestor - parkovacie státie č. XX, garáže č. Z., podľa listu vlastníctva č.
XXXX katastrálne územie XXXX XXX J. na X. X.., X. XX V. B. spolu s podielom na spoločných častiach,
spoločných zariadeniach domu, zapísané ako polyfunkčný objekt, dom - X. XX, súp. č. XXXXX na parc.
č. XXXX/XXX, polyfunkčný objekt, dom - X. XX, súp. č. XXXXX na parc. č. XXXX/XXX, polyfunkčný
objekt - dom X. XX, súp. č. XXXXX na parc. č. XXXX/XXX, nebytové priestory, vchod X. XX, garáže č.
Z., podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadenia domu XXXXXX/XXXXXXX v 1/14 -
tine od predávajúcich - B. B. T. V. B.. Mal za to, že keďže v tejto zmluve nevystupuje ako predávajúci
dlžník navrhovateľa (Q. K.), nemohol sa navrhovateľ úspešne domáhať odporovateľnosti tohto právneho
úkonu.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1 v spojení s § 151 ods.1,2 O.s.p. s prihliadnutím k tomu,
že odporkyňa v lehote stanovenej zákonom vzniknuté trovy konania nevyčíslila a iné trovy jej z obsahu
spisu nevyplývali.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ navrhujúc, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odvolaní poukázal na to, že súd prvého
stupňa počas celého konania v súlade s § 129 ods. 1 O.s.p. nevykonal jediný listinný dôkaz, hoci
bolo do spisu predložené veľké množstvo dokumentov, vrátane dokladov obsahujúcich rozhodujúce
skutočnosti pre samotné rozhodnutie súdu vo veci. Pochybenie súdu dostáva na význame spojení s
tou skutočnosťou, že potom, ako si právny zástupca navrhovateľa v dostatočnom predstihu pred
pojednávaním dňa 05.04.2011 ( na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku ) vyžiadal vyhotovenie fotokópií
z podľa neho najrelevantnejších dokladov, tieto mu zo strany súdu do pojednávania neboli poskytnuté.
Na samotnom pojednávaní tieto, ale ani žiadne iné dokumenty neboli oboznámené ani ich prečítaním,
ani oznámením ich obsahu, čim mu bolo znemožnené riadne hájenie jeho práv a nárokov.



Odvolateľ ďalej v odvolaní poukázal na to, že odporkyňa na Základe zmluvy o obstaraní bytu a Q.
družstva vo forme členských vkladov hodnotu prevádzanej nehnuteľnosti družstvu neuhradila, keď
do družstva vložila iba X.XXX.XXX,- Sk, teda o XXX. XXX,- Sk menej ako bola Zmluvou o prevode
deklarovaná hodnota prevádzanej nehnuteľnosti a dokonca od XXX.XXX,- Sk menej ako hodnota
deklarovaná samotnou odporkyňou. Tvrdenie uvedené v samotnej Zmluve o prevode o predchádzajúcej
úhrade vyššej sumy nie je relevantným dôkazom pre posúdenie otázky odporovateľnosti právneho
úkonu. Naviac, faktúra číslo XXXXXXX ( čl. XX,XXX ) je iba faktúrou a nie potvrdením o
úhrade. Podľa názoru navrhovateľa sa súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozsudku nevysporiadal
s jeho argumentmi spôsobom vyžadovaným § 157 ods.2 O.s.p., čo robí odvolaním napadnutý rozsudok
nepreskúmateľným. Súd prvého stupňa pri svojej úvahe vedúcej k preferovaniu právneho rámca
utvoreného Zmluvou o obstaraní bytu postupoval v rozpore s ustálenou súdnou praxou, v zmysle
ktorej je v prípade nejasnosti právnych úkonov potrebné aplikovať taký výklad, aby tieto úkony boli
platné. Súd ustálil, že vôli strán zodpovedá taký záver, ktorý úplne ignoruje skutočnosť, že odporkyňa
dobrovoľne vstúpila do družstva a že byt si chcela zabezpečiť prostredníctvom tejto účasti v družstve.
Z obsahu oboch zmlúv vyplýva a je zrejmé, že vôľa účastníkov právnych vzťahov smerovala práve k
usporiadaniu vzájomných vzťahov cez účasť v družstve - inak by nebolo vôbec potrebné, aby odporkyňa
do družstva vstupovala. Rešpektujúc stanovy družstva, ktorého sa odporkyňa stala dobrovoľne členkou
je zrejmé, že voči družstvu mala povinnosť uhrádzať ďalšie členské vklady, ktoré sa stali súčasťou
imania družstva. Aj Zmluvou o obstaraní bytu sa totiž v zmysle stanov zaviazala iba k úhrade ďalších
členských vkladov, pretože práve túto zmluvu stanovy ako podklad pre určenie podmienok ich splatenia
výslovne predpokladali. Je teda zrejmé, že správny výklad právnych vzťahov družstva a odporkyne je
taký, že odporkyňa vkladala do družstva ďalšie členské vklady až do takej výšky, aby nadobudla nárok
na vyrovnací podiel v hodnote bytu, ktorý by pri vystúpení z družstva získala do vlastníctva.

Navrhovateľ ďalej v odvolaní poukázal na to, že odporkyňa neuhradila do imania družstva finančné
prostriedky vo výške zodpovedajúcej trhovej cene bytu. Pre posúdenie otázky ukrátenia uspokojenia
jeho pohľadávky voči družstvu je pritom rozhodujúci právny úkon - Zmluva o prevode rozostavaného
bytu uzavretá dňa 29.06.2005 ktorej vecnoprávne účinky nastali dňa 16.11.2006. V danom prípade
je zrejmé, že na základe tohto právneho úkonu neposkytla odporkyňa dlžníkovi navrhovateľa žiadne
finančné prostriedky - ich úhrada bola povinnosťou určenou stanovami v spojení so Zmluvou o obstaraní
bytu. Aj keby družstvo nikdy s odporkyňou Zmluvu o prevode rozostavaného bytu neuzavrelo, odporkyňa
by do imania družstva finančné prostriedky vložila a musela vložiť, nakoľko išlo o povinnosť zo Zmluvy
o obstaraní bytu (a stanov družstva ). Po poukázaní na rozhodnutia NS ČR - 30 Cdo 2432/2007,
21 Cdo 2662/99, 30 Cdo 2709/07, 30 Cdo 2432/07, 21 Cdo 4333/07, 21 Cdo 2426/1999 mal za
zrejmé, že odporovať nemožno iba takému úkonu, v dôsledku ktorého síce odišli z majetku dlžníka
nejaké aktíva, ale ktoré boli v tom majetku následne a v dôsledku tohto právneho úkonu v rovnakej
výške nahradené. Nesúhlasil ani s tvrdením súdu prvého stupňa o tom, že insolventným sa družstvo
stalo nie v dôsledku uzavretej Zmluvy o prevode bytu, ale nesprávnym hospodárením a nesprávnym
vedením účtovných dokladov poukazujúc na to, že pokiaľ sa družstvo dostalo do finančných problémov
nesprávnym hospodárením, boli to práve členovia ( ako osoby vnútri družstva majúce prístup k účtovným
dokladom a majúce zákonnú povinnosť kontroly štatutárov družstva) mali takémuto hospodáreniu
zabrániť. Zdôraznil, že, ak sa družstvo dostalo do stavu insolventnosti najneskôr do dátumu 31.12.2005,
každé zbavenie sa majetku v stave insolventnosti bez ohľadu na dôvod insolventnosti je ukracujúcim, a
teda odporovateľným právnym úkonom. V tomto prípade družstvo previedlo prakticky celý svoj majetok
na svojich členov bez toho, aby sa do majetku družstva dostala adekvátna náhrada, teda prevodmi bytov
sa dostalo do stavu, kedy majetok družstva bol prakticky nulový. Napriek tomu družstvo neurobilo nijaké
opatrenia na odstránenie nebezpečenstva znemožnenia uspokojenia oprávnených pohľadávok svojich
veriteľov, a dokonca ani len na zmiernenie jeho následkov. Družstvo konalo v úmysle ukrátiť svojich
veriteľov, pričom minimálne išlo o úmysel nepriamy.

Odvolateľ napokon v odvolaní konštatoval, že samotné postavenie družstva je obdobné postaveniu
obchodných spoločností, čo vyplýva aj z ustanovenia § 260 Obchodného zákonníka. Záver o praktickej
totožnosti postavenia členov družstva a spoločníkov obchodnej spoločnosti preferuje aj právna teória,
napr. komentár k § 221 Obchodného zákonníka, ako i právny rozbor obsiahnutý v rozsudkoch NS
ČR č.k. 29 Odo 560/2001, č. 21 Cdo 2192/2001. Z citovaných rozhodnutí je zrejmé, že postavenie
spoločníka voči spoločnosti, v ktorej má majetkovú účasť sa ničím nelíši od postavenia člena družstva k



tomuto družstvu, keďže ani súd pri posudzovaní odporovateľnosti v týchto prípadoch medzi postavením
člena družstva a spoločníka nerozlišoval. Judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky je možné
zohľadniť keďže táto plne korešponduje so súčasnou slovenskou právnou úpravou.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhovateľa navrhla rozhodnutie súdu prvého stupňa
ako vecne a právne správne potvrdiť. Poukázala na to, že v priebehu konania netvrdila, že vstupovala
do Q. K. z iného dôvodu ako je obstaranie výstavby bytu. Za byt zaplatila dohodnutú cenu riadne a
včas a tým za prevedené vlastníctvo k bytu poskytla Q. K. primerané protiplnenie. Opierajúc sa o
rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/145/2007 konštatovala, že rozhodným
dátumom pre podanie odporovacej žaloby je dátum, ku ktorému nastali vecnoprávne účinky predmetnej
zmluvy. Na druhej strane rozhodným dátumom pre posúdenie otázky náležitej starostlivosti je dátum,
ku ktorému nastali obligačno - právne účinky zmluvy, t.zn. dátum reálneho podpisu odporovanej
zmluvy. Z uvedeného potom vychádzala pri konštatácii, že dátum, ku ktorému nastali obligačno -
právne účinky odporovanej zmluvy je rozhodným aj pre zistenie, či za predmetnú nehnuteľnosť bolo
poskytnuté primerané protiplnenie. Je pravdou že navrhovateľ podanou žalobou odporuje Zmluve o
prevode vlastníctva bytu , avšak na druhej strane v konaní opomenul súvislosti a previazanosť tejto
zmluvy so Zmluvou o obstaraní bytu, ktoré spolu tvoria celok a sú vzájomným pokračovaním, respektíve
príčinou a následkom. Ďalej uviedla, že Zmluva o obstaraní bytu je spotrebiteľskou zmluvou so všetkými
z nej vyplývajúcimi konzekvenciami, kedy jej ustanovenia pojednávajúce o cene bytu ako o ďalšom
členskom vklade sú pre rozpor s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatné. V prílohe písomného
podania, reagujúc na námietky navrhovateľa o neuhradení sumy XXX.XXX,- Sk predložila Príjmový
pokladničný doklad č. XXHPXXXXX Q. K. z 30.06.2005 o prijatí uvedenej sumy od odporkyne dňa
10.05.2005 pod VS 2012.

Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.) t.j. v
celom rozsahu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.) keďže sa nejednalo
o prípad, kedy je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, v danej veci súd prvého stupňa
nerozhodol podľa § 115a O.s.p., nejedná sa o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého
zaobchádzania a nariadenie odvolacieho pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a
dospel k záveru, že odvolanie proti rozsudku, ktorým súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa o
odporovateľnosť právneho úkonu nie je navrhovateľom podané dôvodne. Súd prvého stupňa v danom
prípade riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného
návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel
k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj veľmi dôsledne a
presvedčivo odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 219 ods.2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia , môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci
skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho
žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej a
právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového
súdu, v ktorom súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní zamietol návrh na určenie, že Zmluva
uzavretá medzi Q. K. a odporkyňou registrovaná na Katastrálnom úrade v Bratislave, Správa katastra pre
hlavné mesto SR Bratislava, pod č. XVXXXX/XX dňa 27.03.2007 predmetom ktorej boli nehnuteľnosti
- rozostavaný byt č. 202 - 1 na druhom nadzemnom podlaží rozostavaného bytového domu na X. R.
Č.. XX, súp. číslo XXXXX, postavenom na parcele č. XXXX/XXX, XXXX/XXX a XXXX/XXX a k bytu
prislúchajúci podiel na spoločných častiach a zariadeniach rozostavaného bytového domu vo veľkosti
XXXXX/XXXXXXX a spoluvlastnícky podiel vo výške 1/14 na rozostavanom nebytovom priestore č. X-Z.,
garáž nachádzajúca sa v rozostavanom bytovom dome na X. ulici č. XX, súp. číslo XXXXX, postavená
na parcele č. XXXX/XXX, XXXX/XXX a XXXX/XXX a k priestoru prislúchajúcom podiele na spoločných
častiach a zariadeniach domu vo veľkosti XXXXXX/XXXXXXX, v súčasnosti už dostavané a zapísané na



LV č. XXXX, vedenom na Katastrálnom úrade v Bratislave, Správa katastra pre hl. mesto SR Bratislava,
pre k. ú. J., je voči nemu právne neúčinná. Keďže vo svojom rozhodnutí podrobne zodpovedal na
v konaní nastolené otázky relevantného charakteru, ktoré odvolateľ čiastočne zopakoval i v odvolaní
podanom proti rozsudku, odvolací súd osvojac si dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa, využíva
možnosť danú mu ust. § 219 ods.2 O.s.p. na vypracovanie tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia.

K námietkam uvedeným v odvolaní navrhovateľa udáva, že tento vo svojom odvolaní neuviedol
žiadnu podstatnú skutočnosť majúcu za následok úvahu o prípadnej vade v procesnoprávnom postupe
prvostupňového súdu, resp. o prípadnej nesprávnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa. Odvolací
súd sa s prihliadnutím na obsah odvolania ako prvoradou otázkou zaoberal posúdením, či súd prvého
stupňa svojim postupom neodňal odvolateľovi možnosť konať pred súdom - odňatím možnosti konať
pred súdom sa rozumie taký závadný postup súdu priečiaci sa zákonu alebo inému všeobecne
záväznému právnemu predpisu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných práv
účastníka občianskeho súdneho konania. Vo vzťahu k odvolateľom namietanej nepreskúmateľnosti
rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd poznamenáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú podľa jeho názoru pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu,
ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z
tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). V
danom prípade prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol stručne rozhodujúci
skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská oboch procesných strán k
prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na
prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Závery, ktoré prijal, primerane vysvetlil.
Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení
všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odvolací
súd má za to, že skutkové a právne závery súdu prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne
neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a že odôvodnenie odvolaním
napadnutého rozsudku prvostupňového súdu ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia (§ 157
ods. 2 O.s.p.). Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
v žiadnom prípade nemožno považovať to, že prvostupňový súd neodôvodnil svoje rozhodnutie
podľa predstáv navrhovateľa. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa napadnutom rozsudku
v dostatočnej miere uviedol, v čom spočíva podstata námietok oboch účastníkov majúcich pre vec
podstatný význam a okolnosti medzi účastníkmi sporné a dostatočne sa s nimi skutkovo a právne
vyporiadal.

Vo vzťahu k námietke navrhovateľa namietajúceho okolnosť, že konanie, ktoré predchádzalo vydaniu
odvolaním napadnutého rozsudku, má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
veci spočívajúcu vo vykonaní listinných dôkazov v rozpore s ust. § 129 O.s.p. je treba uviesť, že
podľa ust. § 120 ods.1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Podľa ust. § 129 ods.1 O.s.p. sa dôkaz listinou vykoná
tak, že predseda senátu alebo samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi
jej obsah. V prejednávanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že súd prvého stupňa navrhovateľovi spolu s
predvolaním na pojednávanie na deň 08.02.2011 doručil vyjadrenie sa odporkyne k návrhu na začatie
konania zo dňa 30.08.2010. Z protokolu z pojednávania súdu nariadeného na deň 08.02.2011 vyplýva,
že v jeho priebehu súd prvého stupňa krátkou cestou doručoval právnemu zástupcovi navrhovateľa
stanovisko odporkyne spolu s prílohami, doloženými odporkyňou do spisu pred otvorením pojednávania.
Vychádzajúc z úvahy o tom, že súd prvého stupňa pred otvorením pojednávania dňa 08.02.2011
postupoval podľa ust. § 118 O.s.p., t.zn. že okrem iného oznámil výsledok prípravy pojednávania
( vrátane oboznámenia návrhu a jeho príloh ) a podľa výsledkov konania uviedol, ktoré právne významné
skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia
zostali sporné a ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, resp. ktoré vykonané nebudú je potom
možné ustáliť, že účastníci boli riadne oboznámení s obsahom listinných dôkazov doložených do
súdneho spisu pred otvorením prvého pojednávania nariadeného vo veci. Pre úplnosť je treba uviesť,
že navrhovateľ v podanom odvolaní nenamietal okolnosť, že by súd prvého stupňa pri prejednaní veci
nerešpektoval povinnosti uložené mu v § 118 O.s.p..



Na základe uvedeného je možné prisvedčiť námietke navrhovateľa iba v tom, že v priebehu
pojednávania nariadeného súdom na deň 5.4.2011 súd prvého stupňa čítaním neoboznámil listinný
dôkaz - spis Správy katastra č. V. XXXX/XX, s ktorým obsahom bol však navrhovateľ oboznámený
pri nahliadnutí do spisu právnym zástupcom navrhovateľa dňa 21.03.2011 ( čl. XXX). Prihliadajúc na
uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa svojim postupom neodňal navrhovateľovi ním
tvrdenú možnosť oboznámiť a vyjadriť sa k listinným dôkazom predloženým odporkyňou v priebehu
konania pred súdom prvého stupňa. Keďže vada v procesnom postupe súdu pri oboznamovaní spisu
Správy katastra č. V. XXXX/XX ( z Protokolu z pojednávania zo dňa 05.04.2011
vyplýva konštatácia súdu prvého stupňa o doručení označeného spisu ) nemá za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, odvolací súd k nej neprihliadol ( § 213 ods.3 O.s.p.).

S prihliadnutím na skutkové zistenia súdu prvého stupňa , majúce oporu vo vykonanom dokazovaní,
týkajúce sa podstatných skutočností majúcich význam pre hmotnoprávne posúdenie veci, je potom
vo vzťahu k uplatnenému nároku správna úvaha súdu prvého stupňa o neopodstatnenosti návrhu
navrhovateľa, ktorý vo svojom odvolaní neuviedol skutočnosti, ktorých dôsledkom by bola iná, než
súdom prvého stupňa prezentovaná úvaha. Vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného z vykonaného
dokazovania je i odvolací súd toho názoru že v prejednávanej veci je pri použití výkladového pravidla
zakotveného v § 35 ods.2 Občianskeho zákonníka nutné posudzovať obsah Zmluvy o prevode
vlastníckeho práva k bytu zo dňa 8.7.2005 uzavretú medzi Q. K. a odporkyňou v spojení s obsahom
Zmluvy o obstaraní bytu z 03.12.2003 uzavretej medzi totožnými zmluvnými stranami. Stotožnil sa i
s ustálením, že vôľou oboch strán uzatvárajúcich uvedené zmluvy bolo kontrahovať záväzok Q. K.,
obstarať pre člena družstva výstavbu bytu a tento následne previesť na člena družstva, ktorý z toho
titulu zaplatí Q. K. cenu bytu splatnú podľa zmluvy v splátkach. Za správnu považuje i konštatáciu súdu
prvého stupňa o tom, že odporkyňa Q. K. uhradila za výstavbu a prevod označeného bytu medzi
zmluvnými stranami dohodnutú sumu v celkovej výške X.XXX.XXX,- Sk.

Odvolací súd sa stotožnil i s názorom súdu prvého stupňa prezentovanom v odôvodnení rozhodnutia o
tom, že nie je možné zamieňať člena družstva s členom štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti,
jej prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom a o tom, že v konaní nebolo zo strany navrhovateľa
unesené dôkazné bremeno na preukázanie vedomosti odporkyne o úmysle Q. K. ukrátiť svojho veriteľa.
V nadväznosti na v odvolaní navrhovateľa citovanú judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky je
treba uviesť, že každé súdne rozhodnutie je treba posudzovať individuálne s prihliadnutím na konkrétne
okolnosti posudzovaného prípadu. Uvedené znamená, že na daný prípad nie je možné aplikovať právne
vety vytrhnuté z kontextu citovaných rozhodnutí bez súčasného posúdenia individuálnych okolností toho
- ktorého posudzovaného prípadu.

Na základe uvedeného, po prihliadnutí i na správnosť záverov súdu prvého stupňa vo výroku o trovách
konania ( § 142 ods.1 v spojení s § 151 ods.1,2 O.s.p.) odvolací súd podľa ust. § 219 O.s.p. rozsudok
súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods.1 v spojení s ust. § 142 ods.1 O.s.p., keďže
odporkyňa majúca plný úspech v odvolacom konaní si právo na náhradu trov odvolacieho konania
neuplatnila a tieto jej z obsahu spisu ani nevyplývajú. Pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že v
danej veci bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené v lehote najmenej 5 dní pred
jeho vyhlásením na úradnej tabuli súdu ( § 156 ods.3 O.s.p.) a v súlade s ust. § 21 ods.2 zák.č. 36/2005
Z.z. v platnom znení o Spravovacom a kancelárskom poriadku bolo v rovnakej lehote zverejnené v
elektronickej podobe na webovej stránke súdu.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.