Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/272/2013 z 11. 6. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 11. júna 2013, sp. zn. 2Co/272/2013, ECLI:SK:KSBA:2013:1210224567.1 Krajský súd Bratislava | 2Co/272/2013 | ECLI:SK:KSBA:2013:1210224567.1 | 2013-06-11 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: § 63 ZoR, § 62 ods. 5 ZoR, § 62 ods. 2 ZoR, § 62 ods. 1 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c1aee020-9e76-4957-91d0-1803f933665d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1210224567.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/272/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210224567
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1210224567.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia
senátu: JUDr. Mária Hajdínová a JUDr. Ayše Pružinec Erenová, v právnej veci navrhovateľa: L.. H. P.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom N., S. XX, zastúpený advokátkou: JUDr. Eva Vodová, Advokátska kancelária,
Wilsonova 4, Bratislava, proti odporkyni: L.. R. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., Č.. A. XX, zastúpená
advokátkou: Doc. JUDr. Vlasta Kovalančíková, CSc., so sídlom Senec, Mierové nám. 3, o rozvod
manželstva a výkon rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému H. P.Č., nar.
XX.XX.XXXX, zastúpenému Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v N., o odvolaní matky maloletého
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 9C 208/2010-132 zo dňa 2. júla 2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd m e n í rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti tak, že otec je povinný prispievať
na výživu maloletého H., nar. XX.XX.XXXX, sumou 600,- eur mesačne k rukám matky maloletého do
15. dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva.

Otec je p o v i n n ý prispievať na osobitný účet na tvorbu úspor pre maloletého H., nar. XX.XX.XXXX,
sumou 250,- eur mesačne do 15. dňa v mesiaci vopred na účet, ktorý zriadi matka maloletého a bude
vinkulovaný v prospech súhlasu súdu s jeho nakladaním do dovŕšenia plnoletosti maloletého H., nar.
XX.XX.XXXX, počnúc právoplatnosťou rozsudku.

Matka je p o v i n n á založiť osobitný účet na tvorbu úspor na meno maloletého H., nar. XX.XX.XXXX,
v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, ktorý bude vinkulovaný v prospech súhlasu súdu s jeho
nakladaním do dovŕšenia plnoletosti maloletého H. a je povinná oznámiť otcovi maloletého číslo účtu
v lehote 5 dní od jeho založenia.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 2. júla 2012 rozviedol manželstvo účastníkov podľa § 24 Zákona
o rodine, keď mal preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené,
že ich manželstvo neplní svoj účel, keď od októbra 2010 nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne
nehospodária a intímne spolu nežijú minimálne od augusta 2010. Navrhovateľ má partnerský vzťah
s inou ženou, s ktorou žije v spoločnej domácnosti a z ktorého vzťahu sa dňa XX.XX.XXXX narodila
dcéra U.. Manželia stratili k sebe citový vzťah a na obnovení manželského spolužitia nemá záujem
ani jeden z manželov. Súd dospel k záveru, že manželstvo je len formálny zväzok a ani v budúcnosti
nemožno očakávať, že vzťahy medzi manželmi sa upravia tak, aby manželstvo bolo harmonickým a
trvalým životným spoločenstvom, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Súd preto manželstvo rozviedol
a v súlade s ustanovením § 113 ods. 1 O.s.p. rozhodol o úprave práv a povinností rodičov k maloletému
H., nar. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode manželstva. Súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti



matky so súhlasom otca a kolízneho opatrovníka a určil, že zastupovať maloletého a spravovať jeho
majetok budú obaja rodičia. Súd prvého stupňa zároveň upravil styk otca s maloletým, s ktorým nežije
v spoločnej domácnosti, každý utorok od 7,30 hod. do 19,00 hod., každý štvrtok od 7,30 hod. do 19,00
hod. a každú sobotu od 8,30 hod. do 19,00 hod. a tiež v čase veľkonočných a vianočných sviatkov a v
čase letných prázdnin prvý júlový týždeň a prvý augustový týždeň podľa úpravy vo výroku napadnutého
rozsudku. Vyživovaciu povinnosť otca maloletého súd určil v sume 500,- eur mesačne, keď vychádzal z
odôvodnených potrieb maloletého, ktorý má 4,5 roka, chodí do súkromnej škôlky I. s poplatkom 380,- eur
mesačne. Matka vyčíslila pravidelné mesačné výdavky na maloletého v sume 880,- eur mesačne, ktoré
otec nenamietal. Súd vychádzal zo zárobkových a majetkových pomerov obidvoch rodičov, keď otec
má podstatne vyšší príjem ako matka. Maloletý má zdravotné problémy, trpí deficitom slizničnej imunity
a za návštevu u lekára matka uhrádza 20,- eur a na lieky 50,- eur. Matka s maloletým býva u svojich
rodičov v štvorizbovom byte, v ktorom býva ešte jej 34 ročný brat. Otec maloletého je riaditeľom hotela
W. S. N. a podpredsedom predstavenstva obchodnej spoločnosti C. W., V..Z.. a podľa vyjadrenia otca
príjem má len z funkcie riaditeľa, ale ako podpredseda predstavenstva nemá žiadny príjem. Otec mal
podľa potvrdenia zamestnávateľa zo dňa 16.12.2010 mesačný príjem 4.300,- eur, ku ktorému sa vypláca
ročná odmena. Otec mal podľa výpisu zo mzdových listov v roku 2010 priemerný čistý mesačný príjem
4.593,81 eur, v období január až apríl 2011 mal čistý mesačný príjem 3.305,24 eur a v období september
až máj 2012 mal čistý mesačný príjem 5.188,90 eur, v mesiaci máj 2012 bola otcovi vyplatená ročná
odmena 16.000,- eur. Otec je vlastníkom bytu na C. X. Č.. X S. N., vlastní chalupu v G. a spolu s matkou
maloletého vlastnia chatu vo S.. Otec nevlastní žiadny hodnotnejší hnuteľný majetok a úspory má okolo
2.500,- eur. Otec vyčíslil svoje mesačné výdavky sumou 1.776,03 eur a to poistné na maloletého 82,98
eur a priemerné mesačné výdavky 148,- eur na iné vecné plnenia pre maloletého a to ošatenie, hračky,
dovolenka v Taliansku. Ďalšie mesačné výdavky otca sú nájomné 165,- eur za byt na C. X. X S. N.,
elektrinu 9,24 eur, splátky hypotekárneho úveru, ktorý otec čerpal na kúpu bytu na C. X. uhrádza v
sume 411,75 eur, 8,35 eur za káblovú televíziu na C. X., poistné 5,87 eur, internet 23,99 eur v byte na
C. X a poistné 154,48 eur na životné poistenie otca, nájom za byt na S. X. S. N. vo výške 385,- eur,
splátky úveru, ktorý čerpal na dovolenku s odporkyňou vo výške 151,- eur, bežné výdavky na domácnosť
vo výške 400,- eur a 50,- eur za lieky. Otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej U., ktorá sa
narodila dňa XX.XX.XXXX zo vzťahu otca so R. S.. Zdravotný stav otca je dobrý. Matka maloletého je
zamestnaná v Y. I. Z..V.. ako manažérka s čistým mesačným príjmom v roku 2010 v sume 1.287,17
eur a v roku 2011 s čistým mesačným príjmom 1.364,14 eur. Matka iný príjem nemá, nevlastní žiaden
nehnuteľný, ani hodnotnejší hnuteľný majetok, úspory vyčíslila v sume 4.175,53 eur. Matka vyčíslila
mesačné výdavky v sume 1.320,- eur a to výdavky na maloletého vo výške 880,- eur, ktoré tvorí úhrada
maloletého za škôlku 380,- eur a 480,- ostatné bežné výdavky a tiež ďalšie mesačné výdavky matky 30,-
eur na mobilný telefón, 40,- eur na internet, 50,- eur stavebné sporenie, poistné 120,- eur a príspevok
na bývanie 100,- eur, ktoré platí rodičom. Matka nemá inú vyživovaciu povinnosť a jej zdravotný stav je
dobrý. Súd pri určení výživného prihliadol na príjem obidvoch rodičov, u otca na jeho príjem a výdavky,
pričom neprihliadol na výdavky za nájom bytu na S. X., v ktorom otec býva, nakoľko otec má možnosť
bývať v byte na C. X. X S. N., ale zohľadnil splátky hypotekárneho úveru, ktorý čerpal otec na kúpu bytu
na C. X v N.. Súd prihliadol aj na ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca maloletého, pri určení výživného
vychádzal zo zásady, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a zistil, že životná
úroveň otca je nad priemer životnej úrovne občana Slovenskej republiky a odôvodňovala by vyššie
výživné otca na maloletého. Súd bol toho názoru, že právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov
v zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine nie je absolútnym právom dieťaťa a pri jeho aplikácii je potrebné
vychádzať z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého ďalším kritériom pri určení výšky
výživného je odôvodnenosť potrieb maloletého, ktorá by mala byť určitou hornou hranicou, na ktorú by
mal súd vždy prihliadať. Súd uložil otcovi povinnosť uhrádzať na tvorbu úspor maloletého podľa § 63
ods. 3 Zákona o rodine, vzhľadom na jeho príjem. Pri rozhodovaní o výške výživného súd zohľadnil
aj osobnú starostlivosť matky o maloletého. Podľa názoru súdu výživné v sume 500,- eur mesačne
zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého a možnostiam a schopnostiam otca platiť výživné a
majetkové pomery otca umožňujú, aby okrem výživného otec platil aj na účet zriadený na tvorbu úspor
sumou 200,- eur mesačne. O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 prvá veta O.s.p., podľa ktorého
v konaní o rozvod manželstva účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

Proti výroku rozsudku, ktorým súd rozhodol o vyživovacej povinnosti na maloletého podala odvolanie
matka maloletého, ktorá žiadala rozsudok v napadnutých výrokoch zmeniť a otcovi uložiť povinnosť
platiť výživné v sume 1.200,- eur mesačne a na účet na tvorbu úspor sumu 300,- eur mesačne.
Namietala, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je v rozpore s ustanoveniami Zákona o rodine a nechráni



záujem maloletého dieťaťa, ktorý je v konaniach týkajúcich sa maloletých detí vždy prvotný. V odvolaní
poukázala na ustanovenie § 62 ods. 2 a 4 Zákona o rodine a namietala, že súd rozhodol v rozpore
s uvedeným ustanovením zákona, keď súd neprihliadol na zásadné skutočnosti a to, že príjem otca
zo závislej činnosti, ako riaditeľa C. W. je v sume 5.188,90 eur mesačne. Otec okrem funkcie riaditeľa
vykonáva aj funkciu podpredsedu predstavenstva spoločnosti C. W., V..Z.., pričom súd neskúmal, aké
výhody otcovi z tejto funkcie plynú a neskúmal ani to, či otec je, alebo nie je vlastníkom akcií tejto
akciovej spoločnosti. Súd vychádzal iba z nepreukázaných tvrdení otca, že žiaden príjem v súvislosti
s výkonom funkcie podpredsedu predstavenstva nemá. Napriek tomu, že otec je výlučným vlastníkom
niekoľkých nehnuteľností, ktoré neobýva, súd nezohľadnil, že je v možnostiach otca zvýšiť si príjem
prenájmom týchto nehnuteľností o ďalších 600,- až 800,- eur mesačne. Súd pri skúmaní možností a
schopností rodičov neprihliadol na to, že matka sa sama stará o 4,5 ročného syna so zníženou imunitou,
prejavujúcou sa častým ochorením, z ktorého dôvodu nie je v možnostiach matky vykonávať popri
zamestnaní ďalšiu prácu, ale v možnostiach otca je zvýšiť si príjem prípadnými ďalšími aktivitami. Súd
mal prihliadnuť podľa § 62 ods. 4 prvá veta Zákona o rodine, aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere
sa o dieťa osobne stará, keď o maloletého sa od rozchodu účastníkov osobne stará výlučne matka,
pričom matka sa má na jeho bežné výživné podieľať sumou 380,- eur, čo predstavuje viac ako 28% jej
mesačného príjmu, naproti tomu otec, ktorý má príjem 5.188,90 eur sa má podieľať na bežnej výžive
syna sumu 500,- eur, čo je necelých 10% jeho mesačného príjmu, pričom potenciálny príjem otca
vychádzajúci z jeho reálnych možností môže byť ešte oveľa vyšší. Matka ďalej namietala, že rozhodnutie
súdu prvého stupňa je zmätočné a arbitrárne a zdôraznila, že v rozhodovacej činnosti súdov nenachádza
miesto „názor súdu“, ale povinnosťou každého súdu je vykonať výklad dotknutých ustanovení zákona
a ich aplikáciu. Úvahy súdu tak, ako ich vo svojom odôvodnení vyjadruje súd prvého stupňa nemožno
akceptovať a nemožno ich vnímať ako riadne odôvodnenie rozhodnutia. Poukázala na judikát R 14/1966,
podľa ktorého „Jsou-li reálné možnosti a schopnosti rodičů velmi široké, jsou odůvodněnými též další
potřeby dítěte, ktoré nejsou nezbytné, ale prospěšné všetrannému vývoji dítěte.“ Ďalej matka uviedla,
že pojem „odôvodnené potreby dieťaťa“ nie je totožný s pojmom „náklady na výživu dieťaťa“, nakoľko
odôvodnené potreby dieťaťa sú oveľa širšie, než náklady nevyhnutne vynakladané na jeho výživu. Súd
prvého stupňa však evidentne tieto dva pojmy nerozlišuje. Z uvedených dôvodov preto matka žiadala,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že určí vyživovaciu povinnosť sumou 1.200,-
eur mesačne a na účet na tvorbu úspor sumou 300,- eur mesačne.

K odvolaniu odporkyne sa vyjadril navrhovateľ podaním zo dňa 30.05.2013, ktorý žiadal napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdiť. V odvolaní navrhovateľ uviedol, že podľa jeho názoru odvolanie
odporkyne nie je odôvodnené žiadnymi skutočnosťami, v dôsledku ktorých by bolo možné mu vyhovieť.
Súd prvého stupňa rozhodol v súlade so zákonom a na základe správnych skutkových zistení. Namietal,
že tvrdenie odporkyne v podanom odvolaní, že príjem navrhovateľa zo závislej činnosti je vo výške
5.188,90 eur nezodpovedá skutočnosti a tiež ani tvrdenie, že súd pri určení výživného nevzal do úvahy,
že otec maloletého okrem funkcie riaditeľa C. W., vykonáva aj funkciu podpredsedu predstavenstva
spoločnosti C. W., V..Z.. a v tejto súvislosti neskúmal, aké výhody otcovi z tejto funkcie plynú a či
nie je vlastníkom akcií tejto akciovej spoločnosti a či v súvislosti s výkonom tejto funkcie nemá ďalší
príjem. V záujme odstránenia akýchkoľvek pochybností k tvrdeniu odporkyne, navrhovateľ predložil
zmluvu o výkone funkcie člena predstavenstva spoločnosti zo dňa 02.05.2006 a poukázal na čl. 4, z
ktorého vyplýva, že ako člen predstavenstva spoločnosti nemá z titulu tejto funkcie nárok na žiadnu
odmenu, ani inú výhodu, má len nárok na náhradu cestovných výdavkov, ktoré mu vzniknú v súvislosti
s výkonom tejto funkcie, čo sa nepochybne za osobitnú výhodu považovať nedá. Navrhovateľ ďalej
uviedol, že nie je vlastníkom akcií uvedenej akciovej spoločnosti a jediným akcionárom obchodnej
spoločnosti C. W., V..Z.., z domácich subjektov je spoločnosť H., V..Z.. Navrhovateľ potvrdil, že je
výlučným vlastníkom bytu na C. X S. N. a chalupy v G., ale prenájom žiadnej z týchto nehnuteľností
nie je reálny. Navrhovateľ vo vyjadrení poukázal tiež na to, že od roku 2006 je vo funkcii generálneho
riaditeľa C. W. a zároveň je členom štatutárneho orgánu - podpredseda predstavenstva obchodnej
spoločnosti C. W., V..Z.. a vzhľadom na náročnosť týchto pozícií nie je v jeho kapacitných možnostiach,
aby sa venoval aj ďalším aktivitám, resp. činnostiam tak, aby to nebolo na úkor jeho styku s maloletým
H. a tiež na úkor plnenia ďalších rodičovských povinností a ako člen štatutárneho orgánu je tiež v
prípadných ďalších podnikateľských aktivitách limitovaný zákazom konkurencie. Vzhľadom na uvedené,
ak odporkyňa žiadala, aby súd určil výživné vo vyššej sume, tak odporkyňou uvádzané argumenty nie sú
kvalifikovaným dôvodom, pre ktorý by súd návrhu odporkyne mal vyhovieť, keď v súlade s príslušnými
ustanoveniami Zákona o rodine, pri určení výživného na maloleté dieťa súd zohľadňuje najmä
odôvodnené potreby maloletého a možnosti a schopnosti rodičov. Preto podľa názoru navrhovateľa



určené výživné zodpovedá požiadavkám zákona s prihliadnutím na to, že pravidelné výdavky na
maloletého podľa vyčíslenia matkou v sume 880,- eur mesačne už nezodpovedajú skutočnosti, pretože
od septembra 2012 maloletý navštevuje štátnu materskú škôlku U. S. N. D. O. na ulici U. X, N., kde
je od 01.01.2013 stanovený mesačný poplatok vo výške 15,- eur bez stravy, ktorá je v sume 1,80 eur
denne, mesačný poplatok za škôlku je spolu 51,- eur, v dôsledku čoho sú pravidelné mesačné výdavky
na maloletého nižšie o 329,- eur oproti sume, ktorú vyčíslila matka a tak sú vo výške 551,- eur. Zmena
nastala aj na strane otca maloletého tým, že jeho čistá mzda od 01.01.2013 v dôsledku vyššej dane
je nižšia o 150,- eur, čo nie je zanedbateľná suma. Podľa názoru navrhovateľa takáto zmena pomerov
na strane maloletého a tiež na starne otca maloletého by odôvodňovala skôr zníženie výživného a nie
zvýšenie tak, ako navrhuje odporkyňa v podanom odvolaní.

Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre zmenu napadnutého rozhodnutia súdu
prvého stupňa a odvolanie matky je dôvodné.
V danej veci otec maloletého podal návrh na rozvod manželstva zo dňa 03.11.2010, v ktorom žiadal, aby
súd manželstvo účastníkov rozviedol, upravil styk otca s maloletým a aby maloletého zveril do osobnej
starostlivosti matky. Otec navrhol, aby súd určil výživné na maloletého vo výške 300,- eur mesačne.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že otec maloletého v čase rozhodovania súdu mal čistý mesačný
príjem 5.188,90 eur a v mesiaci máj 2012 mu bola vyplatená ročná odmena 16.000,- eur. Otec je
vlastníkom bytu na C. X. X S. N., má vo vlastníctve chalupu v G. a s matkou maloletého vlastnia chatu
vo S.. Otec maloletého žije v spoločnej domácnosti s partnerkou, s ktorou má maloleté dieťa, nar.
XX.XX.XXXX, ku ktorému má vyživovaciu povinnosť. Na pojednávaní dňa 28.06.2012 otec maloletého
predložil rozpis výdavkov za mesiac január 2012 v sume 2.594,82 eur. Z výpovede kolízneho opatrovníka
na pojednávaní vyplýva, že navrhol, aby súd uložil otcovi povinnosť platiť výživné na maloletého v sume
650,- eur mesačne a na tvorbu úspor 250,- eur mesačne.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodiča. Pre určenie
výšky vyživovacej povinnosti nie je vôbec smerodajné koľko si rodič prácou (podnikaním alebo inou
zárobkovou činnosťou) zarobí, alebo či vôbec pracuje. Oveľa väčšiu výpovednú hodnotu má zistenie
jeho potencionálnej životnej úrovne, ktorá je limitovaná okrem majetkových pomerov aj jeho finančnými
nárokmi na zabezpečenie uspokojovania jeho potrieb. Jedným z faktorov, ktoré pri určovaní miery
životnej úrovne môže súd vziať do úvahy, je zistenie a vyčíslenie mesačných nákladov povinného rodiča.
Cieľom ust. § 62 ods. 5, podľa ktorého výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov je zvyšovať
mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojované až následne, keď rodič
splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má
povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce
finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb. Životné potreby si potom povinný rodič
bude uspokojovať zo sumy príjmu, ktorá mu zostane po uhradení výživného.
Matka maloletého v podanom odvolaní namietala, že súd prvého stupňa nerozhodol v súlade s
ustanovením § 62 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov. V súvislosti s tým poukázala na príjem otca maloletého vo výške 5.188,90 eur mesačne,
ako i na skutočnosť, že otec tvrdil, že žiaden príjem v súvislosti s výkonom funkcie podpredsedu
predstavenstva nepoberá. Odvolací súd sa stotožnil s tvrdením matky maloletého, že životná úroveň otca
je pomerne vysoká a preto podľa § 62 ods. 2 druhá veta Zákona o rodine, má maloletý právo podieľať
sa na životnej úrovni rodičov. Je potrebné prisvedčiť tvrdeniu matky maloletého v podanom odvolaní, že
otec dostatočne nepreukázal svoj príjem. Pre posúdenie možností a schopností povinného rodiča nie sú
rozhodujúce jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové, aj majetkové možnosti, dané
okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností
a podobne. Do príjmov rodiča sa pre účely výživného okrem zárobku započítavajú tiež výnosy z majetku,



napr. podiely na zisku z obchodných spoločností, výnosy z akcií, prijaté odplaty za nájom a iné. Vzhľadom
na uvedené je preto možné prisvedčiť tvrdeniu matky v podanom odvolaní, že vzhľadom na životnú
úroveň otca maloletého a jeho majetkové pomery sú splnené podmienky pre určenie vyššieho výživného,
ako určil súd prvého stupňa, pretože pokiaľ to životná úroveň rodičov dovoľuje, treba zohľadniť tiež
náklady na voľnočasové aktivity, dovolenky, výlety, detské tábory, lyžiarsky kurz a pod., tak, aby sa deti
podieľali na výhodách vyššej životnej úrovne rodiča. V súvislosti s tvrdením matky v podanom odvolaní,
že súd neprihliadol na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará podľa § 62 ods. 4
Zákona o rodine, je potrebné vychádzať z danej situácie, že rodičia maloletého sú rozvedení a maloletý je
zverený do osobnej starostlivosti matky a preto je preukázané, že matka sa o dieťa osobne stará, na ktorú
skutočnosť je potrebné prihliadnuť v zmysle zákona pri určení vyživovacej povinnosti, keď dieťa je vo
veku 5 rokov a potrebuje osobnú starostlivosť matky a vzhľadom na tvrdené časté ochorenia maloletého,
vzniká na strane matky prekážka zabezpečiť si ďalší príjem prípadným ďalším zamestnaním, ako matka
uviedla.
Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že životná úroveň otca je
nad priemer životnej úrovne občana Slovenskej republiky a odôvodňovala by aj vyššie výživné na
maloletého. Z uvedeného záveru súdu, na základe vykonaného dokazovania nie je možné zistiť, prečo
potom súd určil výživné v sume 500,- eur mesačne a nevychádzal zo zistenia, že na výživu maloletého
je odôvodnená vyššia suma výživného ako 500,- eur mesačne.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného súd prihliadne na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného aj vtedy ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.
Okolnosťou tvoriacou v súhrne celkové majetkové pomery povinného sú aj pasíva (úvery, pôžičky).
Aj tu treba vychádzať z priority vyživovacej povinnosti a posudzovať ich z hľadiska potencionality.
Zadĺženie povinného z dôvodov, ktoré nie sú nevyhnutné, resp. súvisia so zaobstaraním predmetov
nadštandardnej hodnoty, z tohto hľadiska znamená, že na ne súd pri ustálení majetkových pomerov
nebude prihliadať. V prípade kúpy takýchto vecí by sa majetkový stav nezmenil, povinnému by síce
vznikli dlhy, majetok by sa však zhodnotil o zakúpenú vec.

Súd prvého stupňa zohľadnil výdavky, ktoré otec vynakladá na splátky hypotekárneho úveru, ktorý čerpal
na kúpu bytu na C. X S. N. a výdavky, ktoré súvisia s vlastníctvom tohto bytu. V súvislosti s uvedeným
je potrebné zdôrazniť, že pri posudzovaní majetkových pomerov povinného rodiča treba prihliadnuť aj
na pasíva a to prípadné úvery, pôžičky a iné výdavky, ale v takomto prípade to súd nemôže považovať
za výdavok na úrok prostriedkov na výživu dieťaťa a treba tiež pripomenúť, že vynaložením finančných
prostriedkov takýmto spôsobom by došlo k ich úbytku na strane povinného rodiča, ale jeho majetok by
sa zhodnotil o zakúpenú vec a teda o predmetnú nehnuteľnosť - byt na C. X. Č.. X S. N.. Nebol preto
dôvod, aby súd prihliadol na tento výdavok otca pri určení výšky výživného.
Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že sú splnené podmienky na určenie vyššieho
výživného, vzhľadom na životnú úroveň otca maloletého nad priemer životnej úrovne občana Slovenskej
republiky a súd správne konštatoval, že na výživu maloletého je odôvodnená vyššia suma výživného
ako 500,- eur mesačne, ale súd prvého stupňa z tohto záveru nevychádzal pri rozhodnutí vo veci. Podľa
názoru odvolacieho súdu je nepochybne v možnostiach otca maloletého platiť výživné v určenej sume
s prihliadnutím na to, že príjem otca je v sume 5.188,90 eur a v mesiaci máj 2012 mu bola vyplatená
ročná odmena 16.000,- eur, i s prihliadnutím na tvrdenie otca v podanom vyjadrení k odvolaniu matky,
že jeho príjem bol znížený od 01.01.2013 cca. o 150,- eur. Táto suma však je zanedbateľná oproti výške
príjmu otca a vyplatenej odmeny v sume 16.000,- eur. Bolo potrebné tiež prihliadnuť aj na vyjadrenie
otca v podaní zo dňa 30.05.2013, v ktorom uviedol, že ako člen predstavenstva akciovej spoločnosti
C. W., V..Z.. nemá z titulu tejto funkcie nárok na žiadnu odmenu, ani inú výhodu, má len nárok na
náhradu cestovných výdavkov, ktoré mu vzniknú v súvislosti s výkonom tejto funkcie. Ďalej otec uviedol,
že vo funkcii generálneho riaditeľa a zároveň člena štatutárneho orgánu - podpredsedu predstavenstva
obchodnej spoločnosti C. W., V..Z.. pôsobí od roku 2006.
Odvolací súd v tej súvislosti považuje za potrebné uviesť, že za daného stavu otec od roku 2006
vykonáva funkciu podpredsedu predstavenstva uvedenej obchodnej spoločnosti takmer bez príjmu
a finančného ohodnotenia a má nárok len na cestovné výdavky a preto bez akéhokoľvek príjmu
vykonáva túto funkciu otec už 7 rokov. Je možné preto dospieť k záveru, že takéto konanie otca nie
je zodpovedné vo vzťahu k plneniu si vyživovacej povinnosti, pretože čas, ktorý venuje otec plneniu
povinností súvisiacich s výkonom člena štatutárneho orgánu, by mohol venovať práci, v ktorej by bol
finančne ohodnotený a tým by mohol zároveň prispievať vo väčšom rozsahu na výživu maloletého.



Odvolací súd považuje za potrebné k tomu uviesť, že žiadny účinný zákon v Slovenskej republike
nezakotvuje povinnosť pracovať, nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je
osoba vyučená. Zákon o rodine však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa v § 62 ods. 1
Zákona o rodine, preto nemôže obstáť argumentácia, podľa ktorej otec maloletého pracuje bez príjmu
už 7 rokov, iba za náhradu cestovných výdavkov, ktoré mu vzniknú v súvislosti s výkonom funkcie.
V zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Pre posúdenie možností a schopností
povinného rodiča nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové,
prípadne aj majetkové možnosti dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom
získaných vedomostí a pracovných skúseností a podobne.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd bol toho názoru, že výživné navrhované otcom
maloletého v sume 300,- eur nie je primerané odôvodneným potrebám maloletého a s prihliadnutím na
zistené možnosti a schopnosti otca zabezpečiť si príjem a tiež na životnú úroveň otca je odôvodnená
vyššia suma výživného, ktorá bola určená odvolacím súdom v sume 600,- eur a 250,- eur na tvorbu
úspor, keď vychádzal z reálnych zárobkových možností otca.
Odvolací súd preto zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o vyživovacej povinnosti
podľa § 220 O.s.p. a určil výživné na maloletého v sume 600,- eur mesačne k rukám matky, s
prihliadnutím na skutočnosť, že matka sa o maloletého naďalej osobne stará, maloletý má zdravotné
problémy, ktoré neumožňujú matke zabezpečiť si vyšší príjem a tiež s prihliadnutím na životnú úroveň
otca maloletého, ktorá je značne vysoká, i keď otec maloletého svoj príjem a majetkové pomery
dostatočne nepreukázal a preto súd vychádzal z možností a schopností otca dosiahnuť príjem, z ktorého
môže platiť výživné určené súdom s tým, že maloletý má právo podieľať sa na vyššej životnej úrovni
otca. Pretože životná úroveň a majetkové pomery otca odôvodňujú, aby otec prispieval aj na tvorbu
úspor pre maloletého, odvolací súd uložil otcovi povinnosť prispievať sumou 250,- eur mesačne podľa §
63 ods. 3 Zákona o rodine, ktorú uložil otcovi poukazovať na osobitný účet maloletého, ktorý v prospech
maloletého zriadi matka, ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti s tým, že na nakladanie s
prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu. Zároveň súd uložil matke povinnosť,
aby založila osobitný účet na meno maloletého v určenej lehote a oznámila otcovi číslo účtu, na ktorý
má výživné na tvorbu úspor zasielať.
O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a)
O.s.p tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože ide o konanie, ktoré
bolo možné začať aj bez návrhu.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.