Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/408/2012 z 29. 10. 2013
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. októbra 2013, sp. zn. 2Co/408/2012, ECLI:SK:KSBA:2013:1211205704.1
Krajský súd Bratislava | 2Co/408/2012 | ECLI:SK:KSBA:2013:1211205704.1 | 2013-10-29 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Spoluvlastníctvo
Citované ustanovenia: § 142 ods. 2 OZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/35955dad-20e0-49ab-8aa4-65b0ae85db5e
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1211205704.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/408/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211205704
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1211205704.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a
členov senátu JUDr. Márie Hajdínovej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci navrhovateľa: O. Q., nar.
XX. X. XXXX, bytom C. Q.. Č.. XX, I., zastúpený: B. Z., nar. XX. X. XXXX, bytom A. Q.. Č.. XXXX/XX, I.,
proti odporkyni: G. I., nar. XX. X. XXXX, bytom C. Q.. Č.. XX, I., o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 10. júla
2012, č. k. 17C/45/2011 - 81, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa  p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania  n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania a
nariadil predaj nehnuteľnosti zapísanej na  LV č. XXXX S. D. pre G.. A. S. I., byt č. X, vchod C. XX I.,
X. poschodie, vrátane spoluvlastníckeho podielu 6632/457489-in na spoločných častiach, zariadeniach
a príslušenstve domu so súp. číslom XXXX, stojaceho na parcele č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a
podielu 6632/457489-in k pozemku, parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 192 m2,
parcela č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 189 m2, parcela č. XXXX - zastavané plochy
a nádvoria vo výmere 190 m2, parcela č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 193 m2
s tým, že výťažok z predaja predmetnej nehnuteľnosti bude rozdelený podľa výšky spoluvlastníckych
podielov účastníkov konania, každému v jednej polovici. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. §
136 ods. 1, 2, § 137 ods. 1, § 141 ods. 1, § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že mal
vykonaným dokazovaním preukázané, že predmetom podielového spoluvlastníctva účastníkov konania
je trojizbový byt, nachádzajúci sa v bytovom dome, ktorý nie je možné stavebnotechnicky reálne rozdeliť
a nakoľko prikázať vec jednému zo spoluvlastníkov, v danom prípade odporkyni, nebolo možné, keďže
nedisponuje finančnými prostriedkami na výplatu navrhovateľa, od ktorého nie je možné očakávať,
že bude súhlasiť so splácaním finančného ekvivalentu jeho spoluvlastníckeho podielu odporkyňou
splátkami, bolo možné vyporiadať podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania posledným spôsobom
vyporiadania, ktorým je nariadenie predaja predmetu spoluvlastníctva. Poukázal na skutočnosť, že
nariadenie predaja a rozdelenia výťažku veci pri zrušení podielového spoluvlastníctva súdom podľa
štvrtej vety ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka je celkom výnimočný prípad zrušenia
podielového spoluvlastníctva, pričom dôvodom, pre ktorý môže súd použiť tento spôsob zrušenia
vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktorý ustanovuje Občiansky zákonník a ktorý je pre súd
záväzný, neprichádza do úvahy v prípade, ak je možné rozdelenie spoločnej veci medzi spoluvlastníkov
podľa podielov a v prípade, ak nikto z podielových spoluvlastníkov spoločnú vec nechce. Rozhodnutie
o trovách konania odôvodnil právne ust. § 142 ods. 2 O. s. p. a vecne tým, že žiadny z účastníkov
konania nemá právo na náhradu trov konania, keď predmetom konania bolo zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, pričom ohľadom spôsobu vyporiadania bolo rozhodnuté inak, ako bol



pôvodný návrh navrhovateľa, preto nemožno hovoriť o jeho úspechu, prípadne neúspechu v konaní
a nakoľko vyporiadanie spoluvlastníctva bolo v záujme oboch účastníkov konania, ktorí sa nevedeli
mimosúdne dohodnúť, každý z účastníkov bude znášať trovy konania, ktoré im vznikli, samostatne.

Proti tomuto rozsudku podala odporkyňa v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvého stupňa
vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne
zistil skutkový stav, ďalej z dôvodu, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a napokon z dôvodu,
že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 a navrhla  napadnutý rozsudok zmeniť a návrh
navrhovateľa zamietnuť alebo rozhodnúť o prikázaní spoluvlastníckeho podielu navrhovateľa odporkyni
a umožniť jej dlhšie splátkové obdobie za prikázanie spoluvlastníckeho podielu tak, aby bolo možné
získať úver v banke a spoluvlastnícky podiel vyplatiť v priebehu aspoň desiatich rokov, s poukazom
na § 160 ods. 1 O. s. p., za predpokladu zistenia reálnej trhovej ceny bytu. Vytkla prvostupňovému
súdu, že v dostatočnej miere neprihliadol na skutkový stav veci a najmä na okolnosti, pre ktoré
podľa jej názoru nie je možné zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania z
dôvodov hodných osobitného zreteľa. Poukázala na finančnú situáciu, v ktorej sa momentálne s jej
rodinou nachádza s tým, že v danom byte býva so svojím manželom a dcérou, ktorá je slobodnou
matkou ročného syna, ktorého otec si dlhodobo neplní vyživovaciu povinnosť, a nakoľko jej dcéra nemá
ukončené stredoškolské vzdelanie, je v jej pozícii veľmi náročné si zamestnanie nájsť. Poukázala na
skutočnosť, že jedinými zárobkovo činnými osobami v domácnosti je ona s manželom a jej mesačný
príjem predstavuje sumu 449,15 eur netto, príjem jej manžela cca. 550 eur netto a nakoľko musia
banke mesačne uhrádzať úver vo výške 600 eur, ktorý boli nútení si zobrať na rekonštrukciu bytu,
musí  jej domácnosť mesačne vyžiť so sumou rovnajúcou sa životnému minimu. V dôvodoch svojho
odvolania odporkyňa uviedla, že navrhovateľ (jej brat) sa dlhodobo zdržiava v zahraničí, o prikázanie
predmetného bytu do jeho výlučného vlastníctva záujem nemal a počas celého obdobia žiadny záujem
o byt neprejavoval s tým, že predaj nehnuteľnosti do úvahy neprichádza, keďže nie sú schopní si
zaobstarať náhradné bývanie. Poukázala na skutočnosť, že v predmetnej nehnuteľnosti prežila celý svoj
život, vychovala v ňom dcéru, doopatrovala matku a v súčasnosti sa podieľa na výchove vnuka s tým,
že navrhovateľ spoločnú domácnosť opustil ešte počas života ich matky, o ktorú sa nestaral, ani na
spoločnú domácnosť neprispieval, pričom dôvody hodné osobitného zreteľa podľa jej názoru spočívajú
v jej sociálnej situácii, v stave odkázanosti na bývanie v spornej nehnuteľnosti, nedostatku možnosti
uspokojiť svoje potreby inde a osobné väzby na nehnuteľnosť, ako i na strane navrhovateľa, ktorému ide
iba o vyriešenie užívacích vzťahov a otázka zániku spoluvlastníctva nemá pre neho prioritu. Poukázala
na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Cdo 137/97 s tým, že navrhovateľ nemá
záujem v predmetnej nehnuteľnosti bývať, ide mu iba o vyriešenie užívacích vzťahov a hlavne o predaj
nehnuteľnosti  bez ohľadu na to, že je s rodinou odkázaná na predmetný byt. Uviedla, že má záujem s
navrhovateľom vec vyriešiť mimosúdne a spôsobom, ktorý bude vyhovovať obom stranám.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporkyne uviedol, že navrhuje napadnutý rozsudok
potvrdiť z dôvodu jeho vecnej správnosti, nakoľko ešte pred podaním návrhu na súd bola odporkyňa
vyzvaná na mimosúdne vyriešenie veci s tým, že odporkyňa uviedla, že je ochotná zaplatiť sumu cca.
5. 000 eur v splátkach po 100 eur mesačne a preto vzhľadom k neprimeranosti a neprijateľnosti tohto
návrhu, ktorý sa nepribližoval k reálnej hodnote jeho spoluvlastníckeho podielu, bol nútený podať návrh
na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva na súd. Uviedol, že väzba odporkyne na byt a
lokalitu je zodpovedajúca aj jeho väzbe, keďže ide rovnako o jeho rodičovský byt, v ktorom sám vyrastal
s tým, že nikto nezohľadňoval skutočnosť, že sa z bytu musel z dôvodu neúnosnej rodinnej situácie
vysťahovať a zabezpečiť si dočasné bývanie, pričom jeho finančná situácia v tom čase tiež nebola
najlepšia. Za nemorálny považoval návrh odporkyne, na riešenie bytovej situácie na jeho účet, keďže
sám je ženatý, momentálne s manželkou pracuje v zahraničí, kde má aj zvýšené náklady na bežnú réžiu
s tým, že výťažok z predaja nehnuteľnosti bude môcť rovnako aj odporkyňa použiť ako základ na kúpu
novej nehnuteľnosti s tým, že potreby rodiny odporkyne sú zabezpečované z príjmov dvoch pracujúcich
osôb v produktívnom veku, resp. v krátkom čase troch osôb, keďže po ukončení rodičovskej dovolenky
sa bude môcť zamestnať aj dcéra odporkyne, ktorej neukončené vzdelanie nebráni sa na pracovnom
trhu v Bratislave uplatniť.

Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. l O. s. p. v znení
účinnom od 1. 1. 2013, vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s.
p., keďže pre nariadenie pojednávania neboli dané zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 214



ods. l O. s. p. (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol
bez nariadenia pojednávania, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania
a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem) a rozsudok verejne vyhlásil dňa 30. októbra 2013 podľa § 211
ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci,
ich právni zástupcovia, upovedomení zákonným spôsobom.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V posudzovanej veci je nesporné, že účastníci konania sa stali na základe Osvedčenia o dedičstve,
sp. zn. 38D 87/2008, vydaného dňa 24. 4. 2008 súdnym komisárom po poručiteľke, matke účastníkov
konania, zomrelej dňa 23. 7. 2000, podielovými spoluvlastníkmi bytu č. X, nachádzajúcom sa na X.
poschodí  bytového domu, so súp. č. XXXX, vrátane spoluvlastníckeho podielu 6632/457489-in na
spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve domu, so súp. č. XXXX, stojaceho na parcele č.
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a podielu 6632/457489-in k pozemku, parcela č. XXXX - zastavané plochy
a nádvoria vo výmere 192 m2, parcela č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 189 m2,
parcela č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 190 m2, parcela č. XXXX - zastavané plochy
a nádvoria vo výmere 193 m2, každý v jednej polovici (1/2).

Podľa § 136 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len
medzi manželmi.

Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na
právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva
a o vzájomnom vyporiadaní, ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí mať písomnú
formu.

Podľa 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a
nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

Občiansky zákonník vychádza zo zásady, že nikoho nie je možné nútiť, aby zotrvával v
podielovom spoluvlastníctve a preto pripúšťa zrušenie podielového spoluvlastníctva na základe
dohody spoluvlastníkov (§ 141) alebo na základe rozhodnutia súdu, pričom dáva prednosť dohode
ako základnému spôsobu zrušenia spoluvlastníctva a vzájomného vyporiadania s tým, že možnosť
zamietnutia návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je výnimkou z uvedenej
zásady a spoločnou podmienkou, ktorá musí byť splnená, ak chce súd upustiť od zrušenia
spoluvlastníctva, je okolnosť, že takýto postup je odôvodnený dôvodmi hodnými osobitného zreteľa.

Odporkyňa vo svojom odvolaní v jeho podstatnej časti  len zopakovala a podrobnejšie rozviedla
svoje námietky a argumenty prednesené pred súdom prvého stupňa, s ktorými sa  však nebolo
možné stotožniť, nakoľko ako správne uviedol vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporkyne navrhovateľ,
skutočnosti uvádzané odporkyňou, nie je možné v súlade s citovaným zákonným ustanovením
považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo možné návrh na zrušenie podielového
spoluvlastníctva zamietnuť.



Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že odporkyňa je vo veku 41 rokov,
t. j. v produktívnom veku, o tom, že predmetný byt nadobudla do podielového spoluvlastníctva s
navrhovateľom má vedomosť od právoplatnosti Osvedčenia o dedičstve, sp. zn. 38D/87/2008, Dnot
29/2008, t. j. od 24. 4. 2008, od kedy bola povinná počítať s tým, že svoje podielové spoluvlastníctvo
k danému bytu bude musieť riešiť, či už dohodou s navrhovateľom, alebo súdnou cestou. Pokiaľ
odporkyňa poukázala vo svojom odvolaní na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
25. februára 1998, sp. zn.                   4 Cdo 137/97, v ktorom bol vyslovený názor, že za dôvody
hodné osobitného zreteľa, ktorými sa odôvodňuje zamietnutie návrhu, je nutné považovať vysoký vek
podielového spoluvlastníka spojený spravidla s jeho nepriaznivým zdravotným stavom a skutočnosťou,
že v nehnuteľnosti prežil väčšinu svojho života, tak odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že
odporkyňa uvedené atribúty v žiadnom prípade nespĺňa, nakoľko nielenže v jej prípade nie je možné
hovoriť o vysokom veku, resp. nepriaznivom zdravotnom stave, ale ani skutočnosť, že v danom byte
vyrástla nie je možné posúdiť ako prežitie väčšiny jej života v danom byte, keďže má 41 rokov. Za dôvod
hodný osobitného zreteľa nie je možné považovať ani tvrdenie odporkyne, že z výťažku z predaja danej
nehnuteľnosti si nebude môcť pre seba a svoju rodinu (manžela, dcéru a jej syna) zabezpečiť rovnaké
bývanie, keďže príslušníci jej rodiny, k danej nehnuteľnosti nemajú žiadny právny vzťah, na ktorý by bolo
možné prihliadať, keďže odporkyňa opomína, že navrhovateľ je spoluvlastníkom tejto nehnuteľnosti v
rovnakom podiele.

Nebolo možné sa ani stotožniť s návrhom odporkyne, žiadajúcej prikázať jej nehnuteľnosť do výlučného
vlastníctva s tým, že jej bude uložená povinnosť zaplatiť alikvótnu časť spoluvlastníckeho podielu
navrhovateľovi splátkami v sume 100 eur po dobu 10 rokov, nakoľko uvedený návrh odporuje ust. §
3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t. j. je v rozpore s dobrými mravmi, keď na jednej strane odporkyňa
žiada zohľadniť výlučne jej situáciu a na situáciu navrhovateľa, s rovnako veľkým spoluvlastníckym
podielom neprihliada vôbec. V prejednávanej veci totiž odporkyňou navrhovaný výkon práva za účelom
podľa jej názoru dosiahnutia idei spravodlivosti, vedie k neprimeranému oslabeniu subjektívnych práv
navrhovateľa vyplývajúcich z právnych noriem, t. j. odporkyňa dovolávajúca sa zohľadnenia jej osobných
pomerov, vyžaduje ohľady neúmerné okolnostiam danej právnej veci, keďže pokiaľ navrhla, že v prípade
prikázania danej nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva, je ochotná sa s navrhovateľom vyporiadať
tak, že náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel bude splácať splátkami po 100 eur mesačne, tak v
prípade, ak by bola všeobecná cena danej nehnuteľnosti obvyklá v danom mieste a dobe rozhodovania
70. 000 eur, svoju povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu by splnila o 58 rokov (12 mesiacov v roku
x 100 eur = 1. 200 eur, 70. 000 eur : 1. 200 eur = 58, 33 rokov), t. j. opomínajúc, že primeraná náhrada
je hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie
obdobnej veci, akú predstavoval podiel spoluvlastníka (navrhovateľa), ktorý by bol prisúdený odporkyne.

Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom rozsahu pre
rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, vykonaním potrebných a účastníkmi navrhnutých dôkazov
a následne takto riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn., že na správne zistený
skutkový stav aplikoval zodpovedajúce zákonné ustanovenia, rozhodol vecne správne.

Odvolací súd vzhľadom na to, že odôvodnenie rozsudku spĺňa všetky požiadavky ust. § 157 ods. 2 O.
s. p., na ktoré aj v celom rozsahu odvolací súd poukazuje a s týmto sa plne stotožňuje, rozsudok súdu
prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods.
1 a § 151 ods. 1 O. s. p. tak, že navrhovateľovi úspešnému v odvolacom konaní právo na náhradu trov
konania nepriznal, nakoľko návrh na ich priznanie nepodal.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.
č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.