Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/228/2013 z 24. 7. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 24. júla 2013, sp. zn. 9Co/228/2013, ECLI:SK:KSBA:2013:1211205722.1 Krajský súd Bratislava | 9Co/228/2013 | ECLI:SK:KSBA:2013:1211205722.1 | 2013-07-24 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: OSP, § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3111ea31-d8e7-4662-88c0-2de3aee79248 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1211205722.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/228/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211205722
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1211205722.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov
senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľa : Dopravný
podnik Bratislava, akciová spoločnosť, so sídlom Olejkárska č. 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, proti
odporcom : 1/ Z. D., I. B. Č.. XX, I., 2/ A. G., I. Y. Č.. XX, I., o zaplatenie 92,94 € s príslušenstvom, na
odvolanie odporcu 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 15. 11. 2012 č.k. 10C 156/2012
- 83, v pomere hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcom 1/, 2/ povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
spoločne a nerozdielne 92,94 € s 9 % úrokom z omeškania ročne od 09.03.2011 až do zaplatenia,
ako aj náhradu trov konania 16,50 €, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, titulom náhrady
navrhovateľom vynaložených nákladov súvisiacich s núteným odtiahnutím motorového vozidla EČV :
I. - XXX M..

V odôvodnení svojho rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že dňa 08.09.2010 rozhodol príslušník
mestskej polície Bratislava o odstránení osobného motorového vozidla C.: I. - XXX M., ktorého
prevádzkovateľom je odporca v 2. rade, z ulice Pribinova v Bratislave. Motorové vozidlo tvorilo prekážku
cestnej premávky tým, že stálo na chodníku, pričom nebola ponechaná šírka 1,5 metra, čím vznikol
dôvod podľa § 43 ods. 4 písm. a) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke na jeho odstránenie a
povinnosť odporcu ako prevádzkovateľa predmetného vozidla uhradiť vzniknuté náklady. Odporcu 1/
žiadal navrhovateľ zaviazať na úhradu ako vodiča predmetného vozidla za porušenie právnej povinnosti
podľa § 420 Občianskeho zákonníka.

Dňa 08.09.2010 o 17:55 hod. bolo predmetné motorové vozidlo vydané odporcovi v 1. rade, ktorý
navrhovateľovi predložil preukaz totožnosti a osvedčenie o evidencii vozidla. Navrhovateľ si náklady
za realizáciu odťahu uplatnil faktúrou znejúcou na sumu 92,94 €. Odporcovia však uvedenú sumu
navrhovateľovi doposiaľ nezaplatili.

Po právnej stránke oprel súd prvého stupňa svoje rozhodnutie o ust. § 3 ods. 1, § 43 ods. 1, § 43 ods.
4 písm. a/, § 52 ods. 2 zák.č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, ako aj o ust. § 420 ods. 1, § 427 ods. 1,



§ 517 Obč. zák., tiež § 2 ods. 1, § 3 ods. 1 písm. e/, § 3 ods. 1 písm. f/, § 3 ods. 4 zák.č. 564/1991
Z.z. o obecnej polícii.

Prvostupňový súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný. Navrhovateľ ako správca
komunikácie je v zmysle ustanovenia § 43 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke oprávnený
odstrániť na náklady prevádzkovateľa vozidlo, ktoré stojí na vyhradenom parkovisku. V konaní bolo
preukázané, že osobné motorové vozidlo C.Č.: I. - XXX M., ktorého prevádzkovateľom je odporca v
2/, tvorilo 08.09.2010 prekážku cestnej premávky na ulici Pribinova v Bratislave, čím vznikol dôvod
podľa § 43 ods. 4 písm. a) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke na jeho odstránenie a povinnosť
odporcu 2/ ako prevádzkovateľa predmetného vozidla uhradiť vzniknuté náklady. Rozhodnutím č.
3/2009 uložil primátor hl. mesta SR Bratislavy Mestskej polícii hl. mesta SR Bratislavy zabezpečiť výkon
rozhodnutia o odstránení vozidiel podľa § 40 ods. 1 a ods. 4 písm. a/ a b/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej
premávke. Prevoz motorového vozidla na odstavnú plochu Bazová ulica č. 6 v Bratislave realizoval
navrhovateľ. Dňa 08.09.2010 o 17:55 hod. bolo predmetné motorové vozidlo vydané odporcovi 1/, ktorý
navrhovateľovi predložil preukaz totožnosti a osvedčenie o evidencii vozidla. Odporca 1/ zodpovedá
navrhovateľovi za škodu v zmysle § 420 OZ tým, že porušil svoju právnu povinnosť. Odporca 2/
zodpovedá za škodu ako prevádzkovateľ. Navrhovateľ si náklady za realizáciu odťahu uplatnil faktúrou
znejúcou na sumu 92,94 €. Súd z výpisu obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel
Sa, vl. č. 607/B zistil, že zakladateľom navrhovateľa je Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava.
Zakladateľ uznesením svojho mestského zastupiteľstva č. 597/2005 z 27. januára 2005 schválil zmenu
stanov navrhovateľa v predmete činnosti tak, že tam patrí aj "odťahovacia služba". Z uvedeného teda
vyplýva, že navrhovateľ, ktorý odstránil predmetné motorové vozidlo, bol založený Hlavným mestom
Slovenskej republiky Bratislava.

Prvostupňový súd zároveň poukazoval na to, že z ustanovení § 3d ods. 5 písm. d/ zákona č. 135/1961
Zb. nevyplýva záver, že by správca komunikácie nemohol preniesť na ním zriadenú právnickú osobu
časť oprávnení pri správe komunikácie. Súd sa nestotožnil ani s námietkou odporcu 1/, že pokiaľ zákon
č. 8/2009 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách hovorí vo svojom zákone policajt, nemá tým na
mysli príslušníka štátnej polície a nie mestskej polície. Podľa názoru súdu neobstojí ani argumentácia
odporcu 1/ o skutočne vynaložených nákladov na odťah, pretože to by v konečnom dôsledku znamenalo,
že by sa ich výška musela v jednotlivých prípadoch zisťovať aj znaleckým odkazovaním, čo by celkové
náklady za odťah len neprimerane navýšilo. Náklady sú totiž z väčšej časti tvorené z fixných položiek,
kedy cena spotrebovanej nafty za kilometre predstavuje minimálny rozdiel.

O úrokoch z omeškania s plnením peňažného dlhu a o ich výške rozhodol súd podľa § 121 ods. 3, §
517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od
01.01.2009. Keďže navrhovateľovi odporcovia 1/ a 2/ dlžnú sumu neuhradili, dostali sa do omeškania
s plnením peňažného dlhu. Súd prvého stupňa ich preto zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania vo
výške 9 % ročne od 09.03.2011 (deň podania návrhu na začatie konania) až do zaplatenia.

O trovách konania rozhodol prvostupňový súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a priznal navrhovateľovi, ktorý
mal vo veci úspech, náhradu trov konania v sume 16,50 € za zaplatený súdny poplatok.

Uvedený rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním odporca 2/, v celom rozsahu, domáhajúc
sa jeho zmeny tak, že odvolací súd návrh navrhovateľa zamietne. Prvostupňovému súdu vytýkal,
že v konaní došlo k vade, keď sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom. Odporca 2/ poukazoval na to, že ho navrhovateľ v návrhu na začatie konania označil ako
„Milan“ Horváth, Zlatohorská 28, Bratislava, bez uvedenia ďalších identifikačných údajov. Po prevzatí
predvolania na pojednávanie zistil, že jeho krstné meno bolo v návrhu prečiarknuté a prepísané na meno
„A.“. V rozsudku bol ako odporca 2/ označený ako A. G., E.. XX. X. XXXX, I. I., Y. XX. Odporca 2/ v
odvolaní poukazoval na to, že v danom prípade ide o sporové konanie, ktoré je založené na dispozičnej
zásade, ktorej prejavom je okrem iného aj stanovenie okruhu účastníkov konania, čo je výlučným právom
navrhovateľa. Navrhovateľ označil odporcu 2/ ako „A. G.“, pričom bez toho, aby v konaní došlo k
procesným úkonom na návrh navrhovateľa k zámene účastníka konania, začal súd prvého stupňa konať
s „A. G.“ ako účastníkom konania, odporcom 2/. Označenie odporcu 2/ navrhovateľom nemožno pritom



považovať za chybu v písaní, predovšetkým vzhľadom na absentujúce identifikačné údaje odporcu 2/.
Odporca 2/ preto v odvolaní namietol svoju pasívnu legitimáciu v konaní, nakoľko súd konal s osobou,
ktorá nebola označená navrhovateľom ako odporca.

Odporca 2/ ďalej v odvolaní vytýkal prvostupňovému súdu nesprávne právne posúdenie veci. Nesúhlasil
so záverom súdu prvého stupňa, že navrhovateľ je v konaní aktívne vecne legitimovaný, keď má za
to, že navrhovateľ nie je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, ktoré v konaní uplatňuje. V konaní
je nesporné, že vlastníkom miestnej komunikácie na Pribinovej ulici v Bratislave je obec, t.j. Hlavné
mesto SR Bratislava. Toto jej postavenie vyplýva priamo zo zákona ( § 3d ods. 3 zák.č. 135/1961 Zb.).
Navrhovateľ, podľa vlastného tvrdenia, vykonáva správu tejto miestnej komunikácie. Z ust. § 6 ods. 4
zák.č. 138/1991 Zb. v znení zák.č. 258/2009 Z.z. účinného ku dňu odtiahnutia vozidla, t.j. k 8. 9. 2010,
vyplýva, že správca alebo mestská časť vo veciach, ktoré sa týkajú majetku obce, ktorý spravujú, konajú
pred súdmi v mene obce. Vzhľadom na vyššie uvedené aktívnu legitimáciu v konaní v prejednávanej veci
má preto od 1. 7. 2009 jedine obec, ktorou je Hlavné mesto SR Bratislava ( § 1 ods. 4 zák.č. 138/1991
Zb. ) a správca alebo mestská časť sú oprávnení vo veciach, ktoré sa týkajú majetku Hlavného mesta
SR Bratislavy, ktorý im bol zverený do správy, vystupovať v konaní pred súdmi len ako zástupcovia obce,
ide o tzv. zákonné zastúpenie.

Odporca 2/ napokon nesúhlasil s rozhodnutím súdu v tom smere, že bol zaviazaný na zaplatenie
paušálnej ceny za odťah vozidla, hoci aj podloženej znaleckým posudkom, a nie na náklady, ktoré boli
skutočne preukázateľne a priamo vynaložené na odstránenie vozidla výška nákladov by sa mala v
každom jednotlivom prípade líšiť a zohľadňovať vzdialenosť, z ktorej bolo vozidlo odtiahnuté na odstavné
parkovisko, počet zamestnancov navrhovateľa, ktorí sa odťahu zúčastnili a zohľadniť tiež ďalšie faktory,
ako je spotreba pohonných hmôt, amortizácia zariadení ( vozidiel ) na odťah a pod. navrhovateľ nijakým
spôsobom nepreukázal výšku odťahu v sume 92,94 €. Keďže sa súd prvého stupňa v rozhodnutí
odvoláva aj na použitie ust. § 420 Obč. zák. o náhrade škody, odporca 2/ zdôraznil, že sa podľa §
442 ods. 1 Obč. zák. nahrádza skutočná škoda a ušlý zisk. V zmysle znaleckého posudku však ide o
paušalizované náklady. V tejto súvislosti odkázal odporca 2/ na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
6 M Cdo 22/2010, v ktorom Najvyšší súd SR poukázal na to, že výška nákladov je individuálna v každom
jednotlivom prípade odtiahnutia toho ktorého vozidla a za rozsah týchto nákladov nemožno v žiadnom
prípade považovať kalkuláciu nákladov robenú znalcom na účely stanovenia priemernej ceny odťahu.

Na odvolanie odporcu 2/ sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý navrhol napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Navrhovateľ nesúhlasil s námietkou odporcu 2/ o nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa v konaní. Poukazoval na zákonnú povinnosť vlastníka a správcu
pozemných komunikácií udržiavať pozemné komunikácie v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý sú
určené a to na základe § 3d zák.č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách. Správca miestnych
komunikácií v Bratislave - Hlavné mesto SR Bratislava - v zastúpení primátora svojím Rozhodnutím
č. 11/2004 uložilo Mestskej polícii hlavného mesta SR Bratislavy zabezpečiť výkon rozhodnutia o
odstránení vozidiel podľa § 4 ods. 1 a ods. 4 písm. a/ a b/ zák.č. 315/1996 Z.z. o premávke na
pozemných komunikáciách a to tak, že podľa čl. 2 príslušníci polície budú rozhodovať o odstraňovaní
vozidiel z ciest, ktorých správcom je hlavné mesto. Mestské zastupiteľstvo hlavného mesta SR Bratislavy
uznesením č. 597/2005 schválilo zmenu stanov Dopravného podniku Bratislava, a.s., keď predmet
činnosti doplnilo o odťahovaciu službu a prevádzkovanie parkoviska, a to z dôvodu, že Hlavné mesto
SR Bratislava je jediným akcionárom Dopravného podniku Bratislava, a.s. Navrhovateľ DPB a.s. tak
zriadil samostatne hospodáriace stredisko odťahovacej služby, ktoré hospodári so svojím majetkom, t.j. s
majetkom navrhovateľa; má oddelené účtovníctvo, zriadený svoj vlastný účet v inom peňažnom ústave,
na svoj chod si musí zabezpečiť prostriedky svojou prevádzkou tak, aby malo vyvážené hospodárenie.
Nejde teda o vec, ktorá sa týka majetku obce podľa ust. § 6 ods. 4 zák.č. 138/1991 Zb. v znení
zákona č. 258/2009 Z.z., a preto má navrhovateľ v danej veci aktívnu vecnú legitimáciu. K namietanej
výške nákladov navrhovateľ uviedol, že na konkrétny odťah je nutné účtovať všetky finančné náklady,
ktoré navrhovateľovi v súvislosti s odťahom vznikli a boli vynaložené na zabezpečenie plnenia tejto
verejnej služby, a to nielen priame náklady, t.j. kilometrovú sadzbu a náklady obslužného personálu,
ale aj nepriame náklady napr. spotreba energií, poistenie, prenájom priestorov, strážna služba, dane,
poplatky a ďalšie, ktoré v súhrne musia znášať porušovatelia. Jeden konkrétny odťah tak znáša súčet
všetkých účelne vynaložených nákladov strediskom odťahovacej služby v pomere k počtu odtiahnutých



vozidiel v kalendárnom roku. Navrhovateľ vykonáva odťahy z centrálnej časti Bratislavy, kde je rozdiel
kilometrových vzdialeností jednotlivých odťahov vo vzťahu k ostatným nákladom minimálny a nakoniec
aj ťažko vyčísliteľný, z ktorého dôvodu uplatňuje navrhovateľ paušálnu sumu za odťahy. So spôsobom
určenia ceny za odťah vozidla sa stotožnil aj Krajský súd v Bratislave v rozsudku sp. zn. 5Co 122/07, ktorý
konštatoval, že zistenie výšky nároku pri striktnej požiadavke zisťovania exaktne vyčíslovaných nákladov
toho - ktorého odťahu, už aj kvôli nepatrnosti pohyblivých nákladov vo vzťahu k celkovej žalovanej
sume ale aj k nákladom ich prípadného znaleckého či iného zisťovania, bolo spojené s nepomernými
ťažkosťami až nemožnosťou. Nepovažoval preto za vylúčené, aby súd výšku týchto nákladov určil podľa
svojej úvahy, pri ktorej môže ako určité východisko slúžiť práve cena odťahu zistená vyššie označených
znaleckým posudkom ( § 136 O.s.p. ). Podobne Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí sp. zn. 6Co
183/2012 uviedol, že nie je v súlade s potrebami praktického života, aby sa náklady na odstránenie
každého vozidla zisťovali individuálne, nakoľko by to vo svojich dôsledkoch prakticky znamenalo, že
výška týchto nákladov by sa zrejme v každom jednotlivom prípade musela zisťovať znalecky, čo by
celkové náklady na odťah vozidla neprimerane zvýšilo.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení ďalej poukazoval na ust. § 43 ods. 1, 4 zák.č. 8/2009 Z.z. o cestnej
premávke, ktoré upravuje, že správca cesty odstráni vozidlo na náklady jeho prevádzkovateľa, resp. na
náklady toho, kto spôsobil prekážku. V prípade navrhovateľa ide o odstraňovanie vyhraneného okruhu
prekážok a to vozidiel tvoriacich prekážku v cestnej premávke na území Hlavného mesta SR Bratislava.
Z uvedeného dôvodu sú náklady navrhovateľa zväčša fixné, podložené znaleckým posudkom, ktorý
vychádza z odsúhlasenej súvahy - výkazu ziskov a strát navrhovateľa, a to :

1/ priame náklady na vozidlo ( odťahy vozidiel max. do 20 km s použitím rovnakého typu vozidla, čím sú
dané rovnaké náklady na spotrebu nafty, oleje a mazadlá, náhradné diely, amortizácia vozidla, odpisy,
náklady na zákonné a havarijné poistenie, daň za motorové vozidlá, nakoľko vozidlá boli zakúpené
spoločne v jednom termíne ),

2/ priame náklady na zamestnancov obsluhujúcich vozidlá ( rovnaký počet pracovníkov a teda rovnaké
náklady na mzdy a odvody zamestnancov, náklady na stravovanie, tvorba sociálneho fondu a pod. ),

3/ prevádzkové náklady na zabezpečenie prevádzky strediska ( kancelárske potreby, náklady na výkony
spojov, osobné náklady na ostatných zamestnancov zabezpečujúcich nepretržitú prevádzku strediska
na tri zmeny, keďže navrhovateľ je povinný vydať vozidlo majiteľovi ihneď, ako si ho príde vyzdvihnúť ),

4/ správna réžia ( náklady na prenájom odstavnej plochy, stráženie areálu, poistenie navrhovateľa proti
krádeži, náklady súvisiace so správou - čistenie objektov, mzdová učtáreň, finančná učtáreň atď. ).

Časť variabilných nákladov na odťah predstavujú náklady vynaložené na spotrebu nafty v závislosti od
jej ceny v čase odťahu a vzdialenosti odťahovaného auta. Nakoľko však navrhovateľ vykonáva odťahy
vozidiel z územia Bratislavy, najmä z jej centrálnej časti, sú rozdiely medzi týmito nákladmi minimálne až
zanedbateľné vo vzťahu k ostatným vynaloženým nákladom. Odo dňa zriadenia strediska odťahovacej
služby sa výška nákladov za odťah nezmenila, a to napriek zvýšeným nákladom navrhovateľa ( pohonné
hmoty ), nakoľko stanovenú sumu považuje za dostatočnú náhradu za vykonaný odťah. Rozdiel medzi
uplatňovaným nárokom a nákladmi vyčíslenými v znaleckom posudku spočíva v tej skutočnosti, že
náklady na jednotlivé odťahy od stanovenia ceny v r. 2005 vzrástli, čo dokumentuje práve priložený
znalecký posudok a cena jedného odťahu zostala na pôvodnej úrovni. Navrhovateľ si tak uplatňuje
nižšiu sumu za jeden odťah vozidla v porovnaní so skutočne vynaloženými nákladmi.

Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom ( t.j. v celom ) rozsahu, podľa § 212 ods. 2 písm. c/ O.s.p., t.j.
aj vo vzťahu k odporcovi 1/, ktorý sám odvolanie nepodával, keďže prvostupňový súd uložil odporcom
1/, 2/ povinnosť úhrady spoločne a nerozdielne. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho
pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p. ), a to verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 v spojení
s § 211 ods. 2 O.s.p., keď dospel k záveru, že odvolaniu odporcu 2/ nemožno priznať úspech.



Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite zistil skutkový stav
veci, a vyvodil z neho aj správny právny záver. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi ku ktorým
dospel prvostupňový súd, jednak vo vzťahu k aktívnej legitimácii navrhovateľa v konaní, ako aj výšky
uplatňovaných nákladov za odťah motorového vozidla, v tomto smere poukazuje na odôvodnenie
prvostupňového súdu. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 MCdo 22/2010, ktorým podporil svoju
argumentáciu v odvolaní odporca 2/, nie je pre odvolací súd v danej veci záväzné. Odvolací súd zastáva
stanovisko, že zisťovanie výšky nákladov za odťah indiviuálne v každom jednotlivom prípade by jednak
neúmerne zvýšilo náklady súdneho konania, pretože by bolo nutné zisťovať ho znaleckým dokazovaním,
pričom nemožno vylúčiť, že náklady na znalca by v konečnom dôsledku prevýšili hodnotu uplatňovanej
pohľadávky. Takéto zisťovanie by tiež z tohto dôvodu nehospodárnosti odporovalo potrebám praktického
života. Určenie výšky nákladov paušálnou sumou napokon neodporuje ust. § 136 O.s.p., ktoré podľa
názoru odvolacieho súdu umožňuje stanovenie nákladov odťahu paušálne, s prihliadnutím na výsledky
znaleckého posudku, o to viac, keď rozdiel vo vzdialenosti odťahovaného vozidla od odstavného
strediska a s tým spojená spotreba pohonných hmôt majú reálne na vyčíslenie nákladov toho - ktorého
odťahu v podstate minimálny vplyv ( tvoria zanedbateľnú položku ).

K námietke odporcu 2/, týkajúcej sa nedostatku jeho vecnej pasívnej legitimácie z dôvodu jeho chybného
uvedenia krstného mena odvolací súd poznamenáva, že v danom prípade podľa názoru odvolacieho
súdu nebol opodstatnený postup uvádzaný odvolateľom, t.j. procesné rozhodnutie o zámene účastníka
( na návrh navrhovateľa ). O tom, že navrhovateľ žaloval odporcu 2/ ako prevádzkovateľa predmetného
vozidla, niet sporu, to že odporca 2/ je prevádzkovateľom tohto vozidla potvrdzuje lustrácia Krajského
dopravného inšpektorátu v Bratislave ( č.l. 54 ). Odporca 2/ bol ( bez ohľadu na chybne uvedené krstné
meno ) identifikovaný správnou adresou bydliska, na ktorej si tiež opakovane prevzal súdnu zásielku. V
jeho prípade sa teda jedná stále o jednu a tú istú osobu ( hoci s chybne uvedeným krstným menom ).
Na postup súdu v zmysle § 92 O.s.p. ( zámena účastníka ) by tak nebol dôvod. Prvostupňový súd preto
v konaní konal s pasívne legitimovaným účastníkom aj v prípade odporcu 2/.

Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil
( § 219 ods. 1 O.s.p. ), včítane výroku o trovách konania.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., v
odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže tento
si ich náhradu neuplatnil ( resp. mu v odvolacom konaní trovy nevznikli ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.