Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/358/2013 z 26. 6. 2013
Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 26. júna 2013, sp. zn. 6Co/358/2013, ECLI:SK:KSBA:2013:1211206109.1
Krajský súd Bratislava | 6Co/358/2013 | ECLI:SK:KSBA:2013:1211206109.1 | 2013-06-26 | Uznesenie
Oblasť práva: Rodinné právo, Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých, Rozvod
Citované ustanovenia: § 207 ods. 3 OSP, § 207 ods. 2 OSP, § 113 ods. 1 OSP, § 24 ods. 1 ZoR, § 221 ods. 1 písm. h) OSP, § 221 ods. 2 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/fd76fe91-cbf5-44cd-8246-ebe345282017
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1211206109.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/358/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211206109
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Svetlovská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1211206109.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: A.. A. W., I. B. X, I., zastúpená advokátom
Mgr. Petrom Belicom, Konventná 9, Bratislava, proti odporcovi: J. W., I. I. Y. XX, X., A. X., zastúpený
advokátskou kanceláriou Borec & Bohunský, Kozia 20, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu práv a
povinností k maloletým deťom: E.P. W., E.. X.X.XXXX W. A.. A. W., E.. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/a, Bratislava, na čas po rozvode
manželstva a návrhu na nariadenie predbežného opatrenia na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu
Okresného súdu Bratislava II zo dňa 13. februára 2013, č.k. 17C 54/2011-202, na odvolanie odporcu
proti čiastočnému rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 21. marca 2013, č.k. 17C 54/2011-232,
pomerom hlasov 3 : 0 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolacie konanie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia    z a s t a v u j e.

Odvolací súd čiastočný rozsudok súdu prvého stupňa    z r u š u j e    a vec mu            v r a c i a
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Súd
prvého stupňa dospel k záveru, že v čase, keď nie je právoplatne rozvedené manželstvo účastníkov
konania, nemôže v konaní upravovať práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu
manželstva a to ani nariadením predbežného opatrenia.

Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie navrhovateľka. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zmenil a návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel. Uviedla, že súd prvého stupňa
pojednávanie odročil na neurčito do skončenia znaleckého skúmania v konaní č.k. 49P 288/2011 a teda
moment právoplatného skončenia súdneho konania je časovo neurčitý a maloleté deti nedostávajú od
januára 2010 od otca žiadne výživné.

Pred rozhodnutím odvolacieho súdu zobrala navrhovateľka podané odvolanie proti uvedenému
uzneseniu súdu prvého stupňa v celom rozsahu späť bez uvedenia dôvodu.

Podľa § 207 ods. 3 O.s.p., ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté vzalo späť, odvolací súd
odvolacie konanie zastaví.

Odvolací súd tak dospel k záveru, že vzhľadom na to, že o odvolaní navrhovateľky nebolo doposiaľ
odvolacím súdom rozhodnuté, mohla uvedené odvolanie vziať späť (§ 207 ods. 2 O.s.p.), a keďže z
jej strany došlo k účinnému späťvzatiu celého odvolania, v dôsledku čoho zanikol predmet odvolacieho
konania, odvolací súd odvolacie konanie zastavil v zmysle § 207 ods. 3 O.s.p.



Napadnutým čiastočným rozsudkom súd prvého stupňa rozviedol manželstvo účastníkov konania
uzavreté dňa 3.9.1994 pred Obvodným úradom Myjava, zapísané v knihe manželstiev vo zväzku 9,
ročník 1994, na strane 64 pod poradovým číslom 28 a vyslovil, že o úprave práv a povinností k mal. A.
W., E.. XX.X.XXXX na čas po rozvode manželstva a o trovách konania bude rozhodnuté v konečnom
rozsudku. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že manželstvo účastníkov konania si neplní svoje
zákonné funkcie, manželia nežijú vo vzájomnej zhode a citovom zblížení a nie je ani predpoklad,
že by v budúcnosti manželské spolužitie obnovili. Príčinu rozvratu manželstva súd prvého stupňa
ustálil v rozdielnosti povahových vlastností účastníkov konania, v agresívnom správaní sa odporcu
voči navrhovateľke, v dôsledku čoho došlo medzi účastníkmi k citovému odcudzeniu. Súd prvého
stupňa mal za preukázané, že navrhovateľka sa v januári 2010 odsťahovala zo spoločnej domácnosti
a medzi časom nadviazali obaja účastníci známosti s inými partnermi. Od januára 2010 manželské
spolužitie neobnovili, ich vzťahy sú naďalej napäté a nevedia sa dohodnúť na výchove svojich dcér.
Súd prvého stupňa vyvodil záver, že napriek tomu, že s konaním o rozvod manželstva je spojené
konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode, súd
prvého stupňa využil možnosť danú ust. § 152 ods. 2 O.s.p. a rozhodol vo veci len o časti prejednávanej
veci - o rozvode manželstva. Súdu prvého stupňa sa javilo ako účelné rozhodnúť v spore čiastočným
rozsudkom o rozvode manželstva, pretože otázka úpravy práv a povinností k mal. A. sa javí ako otázka
časovo náročnejšia, v ktorej bude potrebné vykonať rozsiahlejšie dokazovanie, nevylučujúc ani znalecké
dokazovania, v ktorých by sa posúdili predpoklady oboch rodičov na výchovu mal. A..

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil
a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že na pojednávaní konanom dňa 21.3.2013
súd prvého stupňa porušil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 118 ods. 4 O.s.p. a nevyzval ho na
prednesenie záverečnej reči pred vyhlásením čiastočného rozsudku a súd prvého stupňa vyhlásil
dokazovanie v konaní o rozvod manželstva za skončené bez toho, aby ho vyzval na záverečnú reč.
Mal zato, že týmto postupom súdu prvého stupňa došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces a
zároveň k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom. Taktiež uviedol, že v konaní o rozvod manželstva
a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom nie je možné rozhodnúť čiastočným
rozsudkom, keď túto možnosť vylučuje už len samotná úprava § 113 ods. 2 O.s.p. Bol názoru, že súd
tieto konania nemôže oddeliť vydaním čiastočného rozsudku, ktorým rozvedie manželstvo účastníka,
pretože súčasným ponechaním neupravených pomerov k mal. deťom z manželstva účastníkov na čas
po rozvode by zostalo určité „právne vákum“, pokiaľ ide o výkon rodičovských práv a povinností k mal.
deťom; nebolo by zrejmé, ktorý z rodičov má deti zverené do osobnej starostlivosti, ako si má druhý z
rodičov plniť svoju vyživovaciu povinnosť a pod..

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie podľa §
214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa treba zrušiť.

Podľa § 113 ods. 1 O.s.p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu práv pomerov
manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Ustanovenia § 113 O.s.p. upravuje, ktoré veci sú zo zákona spojené na spoločné prejednanie. Tento
taxatívny výpočet znamená, že súd v týchto prípadoch nemôže vylúčiť zo zákona spojenú vec na
samostatné konanie, nakoľko ide o spojenie veci vyvolané vzájomnou súvislosťou týchto konaní, resp.
rozhodnutie jednej zo spojených veci vyvolá potrebu rozhodnutia druhej spoločnej veci. Zo zákona je
okrem iných vecí spojené i konanie o rozvod manželstva s konaním o úprave pomerov manželov k
maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode manželstva.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka sa návrhom na začatie konania domáhala rozvodu manželstva
účastníkov konania a úpravy práv a povinností odporcu k maloletým deťom na čas po rozvode
manželstva. Súd prvého stupňa na pojednávaní konanom dňa 21.3.2013 vyhlásil čiastočný rozsudok,
ktorým manželstvo účastníkov konania rozviedol s tým, že o úpravu práv a povinností k maloletej A., E..
XX.X.XXXX na čas po rozvode manželstva a o trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozsudku.



Odvolací súd má za to, že spojenie konania o rozvod manželstva s úpravou práv a povinností manželov
k maloletým deťom znamená, že ak súd manželstvo rozvedie, je povinný v rozsudku, ktorým manželstvo
rozvádza súčasne rozhodnúť aj o úprave práv a povinností manželov k maloletým deťom. Hlavným
cieľom obligatórneho vykonania úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode
v spojenom konaní v zmysle ust. § 113 ods. 1 O.s.p. je zaistenie náležitej ochrany záujmu maloletého
dieťaťa rodičov, ktorých manželstvo sa rozvádza.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Súd prvého stupňa v
prejednávanej veci toto zákonné ustanovenie nerešpektoval. Zákon o rodine v ust. § 24 ods. 1 ukladá
súdu, aby vždy, keď rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa určil, komu bude dieťa zverené do
osobnej starostlivosti a ako má každý z rodičov prispievať na jeho výživu. Ak teda súd prvého stupňa vo
veci rozhodol čiastočným rozsudkom a manželstvo účastníkov konania rozviedol s tým, že o úprave práv
a povinností k mal. A. na čas po rozvode manželstva rozhodne v konečnom rozsudku, porušil zákon v
ust. § 24 ods. 1 Zák. o rodine.

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a
podľa ods. 2 tohto ustanovenia vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V ňom bude vecou súdu prvého stupňa rozhodnúť o návrhu o rozvod manželstva a súčasne rozhodnúť
i o úprave pomerov manželov k maloletému dieťaťu z ich manželstva na čas po rozvode.

V novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa rozhodne o trovách prvostupňového i odvolacieho konania
(§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.