Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/307/2012 z 29. 10. 2013
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. októbra 2013, sp. zn. 2Co/307/2012, ECLI:SK:KSBA:2013:1211219980.1
Krajský súd Bratislava | 2Co/307/2012 | ECLI:SK:KSBA:2013:1211219980.1 | 2013-10-29 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy
Citované ustanovenia: § 2 ods. 3 OZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f9e256b9-c0c2-4702-b973-a29c27e034f0
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1211219980.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/307/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211219980
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1211219980.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a
členov senátu JUDr. Márie Hajdínovej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobcu: P. F., nar. XX. XX.
XXXX, bytom O. J.. Č.. X, W., zastúpený: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., IČO: 36 862 711, Šoltésovej
ul. č. 14, Bratislava, proti žalovanému: T..H..K.. X.. X. H.. E.., IČO: XX XXX XXX, O. J.. Č.. XX, W.,
zastúpený advokátom: JUDr. Igor Babo, Krásnohorská ul. č. 6, Bratislava, o zaplatenie istiny 2. 000 eur
s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 8. júna
2012, č. k. 15C/211/2011 - 87, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti  p o t v r d z u j e.

Žalovaný je  p o v i n n ý  zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume  118, 71 eur, na
účet právneho zástupcu žalobcu, do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 2.
000 eur s 9, 5 % úrokom z omeškania od 23. 7. 2011 do zaplatenia, náhradu iných trov konania v
sume 120 eur a náhradu trov právneho zastúpenia 592, 73 eur, na účet právneho zástupcu žalobcu,
do troch dní a vo zvyšku žaloby konanie zastavil. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 2 ods.
3, § 39, § 41, § 50a ods. 1, § 51, § 52, § 53 ods. 4, § 451, § 456, § 492 ods. 1, 2, § 588, § 747
ods. 1, § 749 ods. 2, § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka a vecne dôvodnosťou podanej žaloby
vo zvyšku, po jej čiastočnom späťvzatí, keď mal vykonaným dokazovaním preukázané, že účastníci
konania uzavreli písomne dňa                  24. 5. 2011 Dohodu o zložení zálohy za účelom kúpy
bytu, na základe ktorej žalobca ako záujemca o kúpu nebytového priestoru zložil žalovanému časť
(preddavok) kúpnej ceny v sume 2. 000 eur na jeho kúpu, ktorej predaj sprostredkoval žalobca pre
vlastníka nebytového priestoru ako predávajúceho, na základe písomne uzavretej sprostredkovateľskej
zmluvy uzavretej medzi žalovaným ako sprostredkovateľom a predávajúcim ako záujemcom a zároveň
mal preukázané, že žalobca sa s obsahom Dohody oboznámil pred jej uzavretím, túto podpísal aj
s vyhlásením, obsiahnutým v čl. IV Dohody s tým, že pri posúdení predbežnej otázky, absolútnej
neplatnosti danej dohody, ako dvojstranného právneho úkonu v celom jej obsahu alebo sčasti dospel k
záveru, že daná Dohoda je v časti čl. IV, ktorou bola dohodnutá zmluvná pokuta, absolútne neplatná,
pre jej rozpor so zákonom. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalovanému nevznikla titulom
zmluvnej pokuty pohľadávka proti žalobcovi a preto nemohla byť žalovaným započítaná oproti žalobcom
zloženej zálohe (preddavku) na kúpnu cenu nebytového priestoru, z dôvodu ktorého danú Dohodu
posúdil ako nepomenovanú zmluvu a podľa jej obsahu vo zvyšku ako spotrebiteľskú zmluvu o úschove
s tým, že nakoľko žalovaný na požiadanie žalobcu, žalobcovi nevrátil zložený preddavok na kúpnu cenu
nebytového priestoru, ktorý žalovaný uschovával, tak sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Rozhodnutie
o priznaní príslušenstva k žalovanej istine odôvodnil súd prvého stupňa právne ust. § 517 ods. 1, 2,
§ 121 ods. 3, § 563 Občianskeho zákonníka, § 3 nar. vl. SR č. 87/1995 Z. z. a vecne omeškaním



žalovaného s plnením peňažného dlhu, do ktorého sa dostal prvým dňom po uplynutí času na plnenie
určeného žalobcom vo výzve (10 dní) na plnenie, doručenej žalovanému dňa 12. 7. 2011, teda dňom
23. 7. 2011. Výšku úrokov z omeškania odôvodnil vecne tým, že žalobca má nárok na zaplatenie úrokov
z omeškania s plnením peňažného dlhu v sume 2. 000 eur vo výške, ktorá je o 8 percentuálnych bodov
vyššia ako základná sadzba Európskej centrálnej banky, platnej k prvému dňu omeškania, t. j. 9, 5 %
ročne. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 142 ods. 3 O. s. p., § 146 ods. 2 veta
prvá, § 151 ods. 1, 8 O. s. p. a vecne čiastočným úspechom žalobcu v konaní a neúspechom v pomerne
nepatrnej časti žaloby, v ktorej procesne zavinil zastavenie konania, z dôvodu ktorého žalobcovi priznal
plnú náhradu trov konania v sume 712, 73 eur, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za
žalobu v sume 120 eur, ako iných trov konania a trov, ktoré vznikli na jeho právnom zastúpení za päť
úkonov právnej služby á 91, 29 eur, plus režijný paušál.

Proti tomuto rozsudku v časti výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi
istinu 2. 000 eur s 9, 5 % úrokom z omeškania ročne od 23. 7. 2011 do zaplatenia, ako i náhradu
iných trov v sume 120 eur a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 592, 73 eur podal žalovaný
v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhol prvostupňové rozhodnutie zmeniť a návrh žalobcu
zamietnuť. Žalovaný si zároveň uplatnil právo na náhradu trov konania. Nesúhlasil s právnym záverom
súdu prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku o neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute
v čl. IV Dohody o zložení zálohy, ktorú účastníci konania uzavreli dňa 24. 5. 2011, s poukazom na ust. §
2 ods. 3 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu
vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon nezakazuje a ak z povahy
ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť. Poukázal na skutočnosť, že predmetná
Dohoda bola účastníkmi konania uzavretá slobodne a vážne a preto je platná v celom rozsahu a úvahy
súdu prvého stupňa, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, alebo inú nepomenovanú zmluvu, sú irelevantné a
pri posudzovaní veci jednostranne zvýhodňujú žalobcu.

Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že navrhuje rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutej časti potvrdiť z dôvodu jeho vecnej správnosti. Uviedol, že žalobca bol žalovaným pri
uzatváraní Dohody uvedený do omylu, nakoľko ho žalovaný uistil, že aj napriek tomu, že predmet kúpy
je nebytový priestor, nebude táto skutočnosť prekážkou zo strany banky pri poskytnutí hypotekárneho
úveru s tým, že ak by žalovaný nebol uviedol žalobcu do omylu, žalobca by predmetnú dohodu nikdy
nepodpísal. K tvrdeniu žalovaného, že prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil dôvodiac
ustanovením § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka uviedol, že žalobca uzatváral Dohodu ako fyzická osoba
a nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, t. j. uzatváral dohodu ako spotrebiteľ v súlade
s ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka a preto je Dohoda zo dňa 24. 5. 2011 spotrebiteľskou zmluvou
s tým, že samotná spotrebiteľská zmluva môže mať akúkoľvek právnu formu, t.j. môže mať aj formu
Dohody o zložení zálohy, ak je jednou zo zmluvných strán spotrebiteľ, čo v prípade žalobcu splnené
je. Žalovaný vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že z ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva,
že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sa použijú vtedy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom, ide o kogentné ustanovenie Občianskeho zákonníka, od ktorého sa nemožno
odchýliť a teda nie je možné v tomto prípade na zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným, ktorý bol
založený podpísaním predmetnej dohody dňa 24. 5. 2011 aplikovať ustanovenie § 2 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, ako to tvrdí žalovaný.

Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. l O. s. p. v znení
účinnom od 1. 1. 2013, vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s.
p., keďže pre nariadenie pojednávania neboli dané zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 214
ods. l O. s. p. (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol
bez nariadenia pojednávania, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania
a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem) a rozsudok verejne vyhlásil dňa 30. októbra 2013 podľa § 211
ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci,
ich právni zástupcovia, upovedomení zákonným spôsobom.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.



Žalovaný vo svojom odvolaní v jeho podstatnej časti  len zopakoval a podrobnejšie rozviedol svoje
námietky a argumenty prednesené pred súdom prvého stupňa, ktorými sa  v odôvodnení svojho
rozhodnutia súd prvého stupňa dôsledne vysporiadal a najmä s tým, prečo na ne neprihliadol a v
dostatočne primeranom rozsahu poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného
dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia, a preto jeho rozhodnutie je nutné
považovať za presvedčivé. So zreteľom na uvedené odvolací súd považuje skutkové a právne závery
súdu prvého stupňa za správne a v celom rozsahu sa preto stotožňuje s dôvodmi uvedenými v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré viedli súd prvého stupňa k týmto záverom, tieto si osvojuje
a v podrobnostiach na ne odkazuje. Obsah odvolania žalovaného nie je spôsobilý spochybniť správnosť
záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, na ktorých založil svoje rozhodnutie, z hľadiska
ním uplatnených odvolacích dôvodov.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca dňa 24. 5. 2011 ako vkladajúci uzavrel so žalovaným ako správcom
vkladu písomnú Dohodu o zložení zálohy za účelom kúpy bytu (ďalej len "Dohoda") s tým, že v súlade
s čl. I sa žalobca zaviazal vložiť do spoločnosti správcu vkladu zálohu vo výške 2.000 eur, za účelom
splatenia preddavku z kúpnej ceny za Y. - A. F. na J. Na O., číslo popisné XX, číslo súpisné XXXXX,
priestor číslo XX-Y..X, na X. podlaží, na parcele číslo XXXXX/XX, XX, XX, XX, XX, XX, XXXXX/
XXX a spoluvlastníckeho podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a
spoluvlastnícky podiel k pozemku vo veľkosti 3791/1083044 - in, zapísaný Správou katastra W. pre M.
P. X. W. na Liste vlastníctva č. XXXX, v katastrálnom území S., obec W. - P. Č. H., okres W. G., ktorý
bol zároveň prílohou tejto dohody o zložení zálohy.

Z čl. II. Dohody vyplýva, že záloha (splátka z kúpnej ceny) bude správcom blokovaná v prospech
predávajúceho - vlastníka predmetu kúpy a bude vydaná k jeho rukám, alebo k rukám tretej osoby
k tomuto úkonu vlastníkom splnomocnenej, oproti predloženiu k nahliadnutiu podpísaného originálu
Kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bude prevod vlastníckeho práva k predmetu kúpy uvedeného v čl. I
a novým nadobúdateľom podľa tohto potvrdenia bude vkladajúci a v čl. IV. Dohody vkladajúci (žalobca)
vyhlásil, že ak odmietne uzatvoriť Kúpnu zmluvu, alebo Zmluvu o budúcej zmluve (vypracovanú v zmysle
Občianskeho zákonníka) z vlastného rozhodnutia do termínu 24. 7. 2011, tak uhradí správcovi finančnú
pokutu vo výške 2. 000 eur, ktorá  predstavuje ušlý zisk a náklady vynaložené so sprostredkovaním
predmetnej nehnuteľnosti a bude započítaná oproti zloženej zálohe. Z čl. VII. Dohody vyplýva, že kúpna
cena predmetu kúpy bola dohodnutá a stanovená na sumu 100. 900 eur a suma 2. 000 eur, bola
súčasťou kúpnej ceny predmetu kúpy.

Žalovaný vo svojom odvolaní proti prvostupňovému rozsudku namietal nesprávne právne posúdenie
veci súdom prvého stupňa, ktoré má spočívať v tom, že zmluvné strany mali právo v súlade s ust. §
2 ods. 3 Občianskeho zákonníka upraviť svoje vzájomné práva a povinnosti odchylne od ustanovení
Občianskeho zákonníka.

K odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri
ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo, ak síce aplikoval správny právny  predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade s odvolaním sa na
obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvého stupňa za
úplné a ich právne posúdenie súdom prvého stupňa za správne.

Odvolací súd v súvislosti s právnou argumentáciou žalovaného považuje za potrebné zdôrazniť, že
zásadu zmluvnej voľnosti môžu účastníci právneho vzťahu využiť iba vtedy, ak ide o vzťah, pri ktorom
nie je zákonom výslovne zakázaná možnosť dohody o odlišnej úprave a ani z povahy ustanovenia,
ktoré sa má odlišne upraviť, nevyplýva, že sa od zákona nemožno odchýliť, pričom zákon pozná dva
druhy ustanovení: dispozitívne a kogentné. Limity zmluvnej voľnosti sú dané zákazovými (kogentnými)
normami (§ 39, ak ide o neplatnosť právneho úkonu) a základnými zásadami občianskeho práva, medzi
ktorými má osobitný význam zásada dobrých mravov (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a zákaz



zneužívania subjektívneho práva a preto právny názor, že v rámci zmluvnej voľnosti je možné dojednať
čokoľvek, je neprijateľný, nakoľko medze zmluvnej autonómie sú predstavované rozporom so zákonom,
ktorý môže mať aj podobu obchádzania zákona, či dojednanie, ktoré je v rozpore s účelom zákona.
Odvolací súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že Občiansky zákonník v niektorých prípadoch sám
stanovuje hranice možného odchýlenia sa od dispozitívnych noriem, napr. ust. § 54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka výslovne určuje, že zmluvnými podmienkami sa nemožno odchýliť od zákona v neprospech
spotrebiteľa. Občianskoprávne normy kogentnej povahy sa teda uplatňujú nezávisle od vôle subjektov a
pokiaľ by sa subjekty o týchto noriem odchýlili, boli by ich prejavy vôle neplatné pre rozpor so zákonom (§
39). Kogentné normy sa uplatňuje najmä v prípade ochrany záujmov slabšej zmluvnej strany, napríklad
v prípade stanovenia neplatnosti právnych úkonov (§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka), možnosti
odstúpenia od zmluvy (§ 597 Občianskeho zákonníka),  výkladom prospech slabšej zmluvnej strany (§
54 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a pod.

V posudzovanej veci však žalobca uzavrel Dohodu so žalovaným ako fyzická osoba, nekonal v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti, t. j. Dohodu uzavrel ako spotrebiteľ, a nakoľko ust. § 52 ods. 2
Občianskeho zákonníka je kogentným ustanovením, od ktorého sa nie je možné odchýliť, na zmluvný
vzťah medzi žalobcom a žalovaným, ktorý vznikol podpísaním Dohody o zložení zálohy za účelom kúpy
bytu, nie je možné aplikovať ust. § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci
samej zistil skutkový stav, vykonaním potrebných a účastníkmi navrhnutých dôkazov, a keď žalovaný
v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvého stupňa v
odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal a následne takto riadne zistený skutkový stav
aj správne právne posúdil, tzn., že na správne zistený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce zákonné
ustanovenia, rozhodol vecne správne.

Odvolací súd vzhľadom na to, že odôvodnenie rozsudku spĺňa všetky požiadavky ust. § 157 ods. 2 O.
s. p., na ktoré aj v celom rozsahu odvolací súd poukazuje a s týmto sa plne stotožňuje, rozsudok súdu
prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods.
1, § 149 ods. 1 a § 151 ods. 1 O. s. p. tak, že žalobcovi úspešnému v odvolacom konaní priznal právo
na náhradu trov konania spočívajúcich v trovách, ktoré vznikli na jeho právnom zastúpení za jeden úkon
právnej služby, vyjadrenie k odvolaniu žalovaného zo dňa 4. 10. 2012 á 91, 29 eur, 1 á 7, 63 eur režijný,
paušál 20% DPH = 19, 78 eur, spolu v sume 118, 71 eur.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.
č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.