Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/400/2012 z 30. 1. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 30. januára 2013, sp. zn. 9Co/400/2012, ECLI:SK:KSBA:2013:1211222580.1 Krajský súd Bratislava | 9Co/400/2012 | ECLI:SK:KSBA:2013:1211222580.1 | 2013-01-30 | Uznesenie Citované ustanovenia: OSP, § 146 ods. 1 písm. c) OSP, § 146 ods. 2 OSP, § 219 ods. 1 OSP, § 142 ods. 1 OSP, § 93 ods. 2 OSP, § 93 ods. 4 OSP, § 25 ods. 1 OSP, § 220 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2457002b-4b09-4099-9055-b5e2742a4bb6 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1211222580.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/400/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211222580
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1211222580.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa : EOS KSI Česká republika, s.r.o., Novodvorská
994, Praha 4, Česká republika, IČO: 25 117 483, zastúpeného : TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska
kancelária, so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi : H. O., Q.. XX.XX.XXXX,
W. U. W. XX, U., adresa pre doručovanie : W. XX, U., zastúpeného : JUDr. Jánom Benčurom, advokátom,
Záhradnícka 41, Bratislava, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu : Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, Važecká ul. č. 16, Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpeného advokátom:
JUDr. Ambróz Motyka, Nám. SNP 7, Stropkov, o zaplatenie 1.459,57 € s príslušenstvom, na odvolanie
navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 23. júla 2012, č. k. 19C/64/2012-172,
v pomere hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania
odporcu p o t v r d z u j e.

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania
vedľajšieho účastníka m e n í tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznáva.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania a to trov právneho
zastúpenia vo výške 51,98 € na účet právneho zástupcu odporcu, do 3 dní od právoplatnosti tohto
uznesenia.

Vedľajší účastník je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania a to trov právneho
zastúpenia vo výške 23,11 € na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do 3 dní od právoplatnosti tohto
uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie a priznal navrhovateľovi vrátenie súdneho
poplatku za návrh v sume 80,87 € prostredníctvom Daňového úradu Bratislava, k rukám právneho
zástupcu navrhovateľa, po právoplatnosti uznesenia. Zároveň rozhodol, že navrhovateľ je povinný
zaplatiť odporcovi trovy konania v sume 295,65 €, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Navrhovateľovi
ďalej uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v sume 189,60 €, k rukám právneho
zástupcu vedľajšieho účastníka, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 19.09.2011
domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 1.459,57 € s príslušenstvom titulom vyrovnania záväzkov zo
Zmluvy o osobnom úvere č. 23318793 zo dňa 11.07.2007, medzi odporcom a Beneficial Finance a.s.,
ktoré boli podľa Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.11.2008 postúpené navrhovateľovi. Pred
začatím konania vo veci samej, podaním doručeným súdu dňa 18.05.2012 vzal navrhovateľ návrh na



začatie konania späť a žiadal konanie zastaviť. Písomným podaním doručeným súdu dňa 03.07.2012
navrhovateľ oznámil, že dôvodom späťvzatia návrhu je premlčanie pohľadávky navrhovateľa. Súd
prvého stupňa preto konanie podľa § 96 ods. 1, 2, 3 O.s.p. zastavil a vrátil navrhovateľovi krátený súdny
poplatok v zmysle § 11 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.

Pokiaľ ide o náhradu trov konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. a
vedľajšiemu účastníkovi a aj odporcovi priznal uplatnenú náhradu trov konania; Odporca si uplatnil trovy
konania a to trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci á 71,37 € (prevzatie a príprava
zastúpenia, odpor), dva úkony podľa § 14/2c, § 10/1 á 35,69 € (odvolanie zo dňa 11.10.2011, vyjadrenie
zo dňa 17.04.2012), režijný paušál 3 x 7,41 €, 1 x 7,63 €, spolu s 20% DPH platnou v čase rozhodovania
súdu v sume 292,78 €. Hotové výdavky, overenie podpisu odporcu u notára 2,87 €, trovy konania odporcu
súd vyčíslil v celkovej sume 295,65 €. Vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov konania v celkovej
sume 189,60 €.

Uvedené uznesenie napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním navrhovateľ; jeho odvolanie
smerovalo proti výrokom o náhrade trov konania, ktorými mu prvostupňový súd uložil povinnosť zaplatiť
odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania. Navrhovateľ sa nestotožnil s rozhodnutím
(výrokom) súdu, ktorým súd priznal odporcovi náhradu trov konania za úkon odvolanie zo dňa
11.10.2012 a za úkon vyjadrenie zo dňa 17.04.2012, nakoľko mal za to, že v danom prípade nemožno
hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Uvedené odvolanie a
vyjadrenie považoval navrhovateľ za nehospodárne a účelové, vynaložené zbytočne. Odvolanie voči
výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka navrhovateľ odôvodnil tým, že v danom prípade
nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. S poukazom
na ustanovenia § 93, § 142, § 146, § 150 O.s.p. ako aj na cieľ, úlohy a účel Združenia na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, navrhovateľ nevidel v právnom zastúpení vedľajšieho účastníka význam.
Spochybňoval nutnosť a účelnosť vynaloženia trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, pretože
v predmetnej veci právny zástupca vedľajšieho účastníka neposkytol právne služby, ktorých vykonanie
by malo vplyv na rozhodnutie súdu a ktoré by nemohlo uskutočniť samotné združenie bez právneho
zastúpenia. Navrhovateľ zastával názor, že konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho
zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania. V svojom
odvolaní poukazoval na viaceré rozhodnutia iných krajských súdov v obdobných veciach, ktoré súčasne
predložil súdu ako prílohu spolu s odvolaním. Na základe vyššie uvedeného navrhovateľ žiadal, aby
odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že odporcovi náhradu trov
konania prizná len vo výške 191,94 € (za dva úkony právnej služby, za dva režijné paušály a overenie
podpisu) a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho
konania za podané odvolanie vo výške 23,11 € s DPH pozostávajúce z 1 úkonu právnej služby vo výške
13,95 € s DPH a režijného paušálu vo výške 9,16 € s DPH.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa žiadal, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho
konania vo výške 51,98 €. Zastávajúc názor, že navrhovateľ procesne zavinil zastavenie súdneho
konania, odporca považoval výpočet trov právneho zastúpenia za správny. Rozsah vykonaných úkonov
považoval za účelný a hospodárny.

Vedľajší účastník na strane odporcu sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutých častiach trov
konania vedľajšieho účastníka a trov konania odporcu, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné čo do výroku o
náhrade trov konania vedľajšieho účastníka a nedôvodné čo do výroku o náhrade trov konania odporcu.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie bolo zastavené.



Podľa § 146 ods. 2, veta prvá O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť,
je povinný uhradiť jeho trovy.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia, je potrebné otázku, či účastník konania zavinil, že konanie
muselo byť zastavené, posudzovať podľa procesného výsledku. Ak došlo k zastaveniu konania podľa
§ 96 ods. 1 O.s.p. v prípade, že navrhovateľ vzal účinne späť návrh na začatie konania, nemá zásadne
žiadny z účastníkov právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku a len výnimočne možno (§
146 ods. 2 O.s.p.) uložiť niektorému z účastníkov povinnosť nahradiť druhému z účastníkov trovy
zastaveného konania. Ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta
O.s.p., z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania a preto je povinný nahradiť
odporcovi trovy konania.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ svojím písomným podaním doručeným prvostupňovému súd
dňa 18.5.2012 (č.l. 67 spisu) zobral späť návrh na začatie konania, z dôvodu premlčania pohľadávky
(č.l. 67 spisu) , avšak nie pre správanie sa odporcu, a platí, že sám zavinil zastavenie konania a je preto
povinný uhradiť odporcovi trovy konania.

Pokiaľ ide teda o napadnutý výrok uznesenia súdu prvého stupňa týkajúci sa náhrady trov konania
odporcu, odvolací súd považuje záver prvostupňového súdu o uložení povinnosti navrhovateľovi zaplatiť
odporcovi trovy konania 295,65 € za vecne správny. Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa
zastáva názor, že v prejednávanej veci vzniklo v zmysle § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. odporcovi
právo na náhradu trov konania proti navrhovateľovi. Súd prvého stupňa rozhodol úplne správne,
keď priznal odporcovi náhradu trov konania a to trov právneho zastúpenia za štyri úkony právnej
pomoci : 1. prevzatie a príprava zastúpenia (71,37 €), 2. odpor proti platobnému rozkazu doručený
súdu dňa 28.09.2011 (71,37 €), 3. odvolanie proti uzneseniu o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za
odpor, doručené súdu dňa 11.10.2011 (35,69 €), 4. vyjadrenie zo dňa 17.04.2012, doručené súdu dňa
19.04.2012 (35,69 €). V zmysle ustanovení § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/, § 14 ods. 3 písm. b/ Vyhlášky
MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, celková
odmena predstavuje sumu 214,12 €, k tomu režijný paušál 3 x 7,41 € a 1 x 7,63 € (t.j. 29,86 €), spolu
243,98 €. Odmena za úkony právnej služby a náhrady bola v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky platnej a
účinnej od 1.6.2009 zvýšené o 20 % DPH t.j. o sumu 48,78 € (20% zo sumy 243,98 €), spolu; trovy
právneho zastúpenia celkom vo výške 292,78 € (48,78 € + 243,98 €). Hotové výdavky, overenie podpisu
odporcu u notára 2,87 €, trovy konania odporcu predstavujú sumu 295,65 €.

Navrhovateľ vo svojom odvolaní namietal, že úkony právnej služby, za ktoré prvostupňový súd priznal
odporcovi náhradu trov konania, konkrétne úkon odvolanie zo dňa 11.10.2012 a úkon vyjadrenie zo dňa
17.04.2012, sú nehospodárne, účelové a vynaložené zbytočne, pričom nejde o trovy účelne vynaložené
na uplatnenie alebo bránenie práva. Odvolací súd zastáva názor, že uvedené námietky navrhovateľa
uplatnené v odvolaní nie sú dôvodné, nakoľko trovy právneho zastúpenia za oba sporné úkony
predstavujú účelne vynaložené trovy konania. Úkon „odvolanie zo dňa 11.10.2011“ (zrejme omylom súd
prvého stupňa uvádza rok 2012 namiesto 2011) predstavuje odvolanie odporcu proti uzneseniu súdu
prvého stupňa č.k. 31Ro/1591/2011-34 zo dňa 29.09.2011, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť
súdny poplatok za podaný odpor. Druhý namietaný úkon „vyjadrenie zo dňa 17.04.2012“ predstavuje
písomné podanie odporcu, ktorým na výzvu súdu prvého stupňa zo dňa 11.04.2012 oznámil súdom
požadovanú informáciu.

Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa
náhrady trov konania odporcu ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Pokiaľ ide o napadnutý výrok uznesenia súdu prvého stupňa týkajúci sa náhrady trov konania
vedľajšieho účastníka, odvolací súd považuje záver prvostupňového súdu o priznaní náhrady trov
konania vedľajšiemu účastníkovi za nesprávny, hoci v prejednávanej veci vzniklo v zmysle § 146 ods. 2
prvá veta O.s.p. odporcovi a aj vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu právo na náhradu trov konania



proti navrhovateľovi. Správne mal prvostupňový súd o trovách konania vedľajšieho účastníka rozhodnúť
podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a vedľajšiemu účastníkovi
náhradu trov konania nepriznať s odôvodnením, že tieto nespĺňajú podmienku účelnosti nevyhnutnú
pre priznanie náhrady trov konania. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že pri rozhodovaní o
priznaní náhrady trov konania musí súd vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených
účastníkom. Účelnosťou je potrebné rozumieť vlastnosť, ktorá sleduje naplnenie cieľa. Opodstatnená
je v prípade, že vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Vzhľadom na zmysel
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku o náhrade trov konania je súd povinný posudzovať účelnosť
pri každom úkone právnej služby samostatne.

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník.

V zmysle citovaného ust. § 93 ods. 4 O.s.p. má vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti ako
účastník. Za predpokladu, že účastníkovi konania na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje vznikne
právo na náhradu trov konania, môže byť náhrada trov konania priznaná aj samotnému vedľajšiemu
účastníkovi.

Ako už bolo uvedené vyššie navrhovateľ zavinil zastavenie konania, odporcovi vzniklo právo na náhradu
trov konania podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. Analogicky podľa § 93 ods. 4 O.s.p. právo na náhradu
trov konania vzniklo súčasne aj vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu, ktorý do konania vstúpil
podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 29.02.2012.

Podľa ust. § 25 ods. 1 O.s.p. si účastník ako zástupcu môže vždy zvoliť advokáta. Nakoľko vedľajší
účastník má v konaní rovnaké práva ako účastník, je oprávnený tzn. môže sa dať aj vedľajší účastník
v konaní zastupovať advokátom. V prejednávanej veci vedľajšieho účastníka zastupoval advokát na
základe plnomocenstva. Odvolací súd považuje za nutné uviesť, že právo vedľajšieho účastníka resp.
ústavné právo každého - vrátane vedľajšieho účastníka na právnu pomoc vyplývajúce z čl. 47 ods. 2
Ústavy SR nepopiera a ani nespochybňuje. Avšak v prípade, že si účastník zvolí ako svojho zástupcu
advokáta, musí počítať aj so vznikom trov, nakoľko advokát má právo na úhradu svojich primeraných a
opodstatnených nákladov. Preto skutočnosť, že súd účastníkovi právo na náhradu trov konania neprizná,
sama osebe neznamená popretie rovnosti podmienok v konkrétnom súdnom konaní, a už vôbec to
neznamená odňatie procesného práva účastníka na zastúpenie advokátom.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V predmetnej právnej veci vedľajší účastník spolu s oznámením o vstupe do konania zároveň požiadal
súd prvého stupňa o doručenie návrhu na začatie konania a jeho príloh a uplatnil si náhradu trov
konania. Z uvedeného je zrejmé, že v čase vstupu do konania nepoznal predmet sporu a len z
označenia účastníkov konania usúdil, že ide o spotrebiteľskú vec. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že
právny zástupca vedľajšieho účastníka si v podaní doručenom súdu dňa 20.06.2012 označenom ako
„stanovisko vedľajšieho účastníka“ uplatnil trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia
za dva úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia a stanovisko zo dňa 19.06.2012 spolu
vo výške 189,60 €. Odvolaciemu súdu však nie je jasné ako mohol právny zástupca vedľajšieho
účastníka vykonať prípravu zastúpenia, keď samotný vedľajší účastník nevedel, do akého konania
vstupuje. Podľa odvolacieho súdu len na základe skutočnosti, že odporcom je spotrebiteľ, bez akejkoľvek
bližšej vedomosti o predmete a štádiu konania, do ktorého vstupuje, je prakticky nemožné náležite
sa pripraviť na zastupovanie v tej ktorej veci. Vzhľadom na uvedené je potom námietka navrhovateľa
uplatnená v odvolaní, že v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie
alebo bránenie práva, dôvodná. Rovnako dôvodná je aj odvolacia námietka navrhovateľa, že konaním



vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov
konania a nehospodárnosti konania.

Zároveň je nutné poukázať na skutočnosť, že cieľom vedľajšieho účastníka - Združenia na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS - je kolektívna ochrana spotrebiteľa, podávanie žalôb podľa zákona o
ochrane spotrebiteľa, ako aj zastupovanie spotrebiteľa v občianskom súdnom konaní a vstup do
spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka, čo znamená, že vedľajší účastník, ktorý je
založený na ochranu práv podľa osobitného predpisu by mal byť schopný poskytnúť odporcovi ako
spotrebiteľovi v spotrebiteľskej veci vedenej na súde odbornú pomoc sám. Tento názor má oporu v
rozhodnutí Ústavného súdu SR sp.zn. II.ÚS 78/03, v zmysle ktorého nie je porušením základného práva
na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR, ak účastníkovi,
ktorý disponuje viacerými pracovníkmi, ktorí majú právnické vzdelanie, súd neprizná náhradu trov
právneho zastúpenia, ak ich nepovažuje za účelne vynaložené, a to práve preto, že vedľajší účastník
bol na ochranu spotrebiteľa zriadený a teda má byť schopný v spotrebiteľských sporoch spotrebiteľov
kvalifikovane zastupovať. Preto odvolací súd v neposlednom rade prihliadol aj na skutočnosť, že vedľajší
účastník vstúpil do konania ako organizácia na ochranu spotrebiteľa z vlastného podnetu a splnomocnil
právneho zástupcu z radov advokátov, hoci zo samotnej podstaty vedľajšieho účastníka vyplýva, že
musí byť schopný konať v mene toho, na strane koho vstupuje do konania. Zároveň je odvolaciemu
súdu z rozhodovacej činnosti známe, že vedľajší účastník paušálne vstupuje do konaní, v ktorých ako
navrhovatelia vystupujú určité subjekty, a to bez ohľadu na stav konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť
úkonov vedľajšieho účastníka. Pri rozposielaní oznámení o vstupe do konaní, vyjadrení, stanovísk, ide o
identické typizované úkony podľa vzoru, ktoré môžu byť generované aj automatizované, pritom nemožno
v každej jednej veci hovoriť o účelnom vynaložení trov právneho zastúpenia. Takéto konanie vedľajšieho
účastníka nemožno považovať ani za dôkaz o jeho vôli naplniť cieľ, pre ktorý bolo toto združenie
založené. Vyvoláva to skôr dôvodné podozrenie, že skutočným cieľom združenia nie je ochrana práv
konkrétneho spotrebiteľa, ale zárobková činnosť právneho zástupcu vedľajšieho účastníka v podobe
náhrady trov právneho zastúpenia.

Odvolací súd vo vzťahu k rozhodnutiam iných krajských súdov, na ktoré navrhovateľ vo svojom odvolaní
poukazuje, uvádza, že nie je viazaný rozhodnutiami iných krajských súdov v obdobných veciach. Aj po
oboznámení sa s obsahom týchto rozhodnutí zotrváva na svojom právnom názore, že trovy vedľajšieho
účastníka neboli účelne vynaložené, a preto mu nevzniklo právo na ich náhradu.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej
časti týkajúcej sa náhrady trov konania vedľajšieho účastníka nevykazuje známky vecnej správnosti,
pretože trovy uplatnené vedľajším účastníkom neboli účelne vynaloženými trovami. Úkony, za ktoré si v
konaní uplatnil vedľajší účastník právo na ich náhradu, neboli nevyhnutné pre úspech vo veci, t. j. vedľajší
účastník neposkytol odporcovi žiadne služby, ktorých vykonanie by malo akýkoľvek vplyv na rozhodnutie
súdu prvého stupňa a ktoré by nemohlo uskutočniť samotné združenie bez právneho zastúpenia.

Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej
sa náhrady trov konania vedľajšieho účastníka podľa ust. § 220 O.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto uznesenia.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods.
1 O.s.p.

Odporca bol v odvolacom konaní plne úspešný, a preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho
konania vo výške 51,98 €, ktoré uložil navrhovateľovi s poukazom na ustanovenie § 149 ods. 1 O.s.p.
zaplatiť právnemu zástupcovi odporcu do troch dní.

Trovy odvolacieho konania predstavujú teda odmenu advokáta za 1 úkon právnej služby a to písomné
vyjadrenie k odvolaniu doručené súdu dňa 20.08.2012, keď odmena advokáta za 1 úkon právnej služby



predstavuje s poukazom na § 10 ods. 1, § 14 ods. 3 písm. b) Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb sumu 35,69 € a aj s poukazom na
ustanovenie § 15 písm. a) citovanej vyhlášky predstavuje sumu 43,32 € (35,69 € + 1 x 7,63 € režijný
paušál). Táto odmena advokáta bola zvýšená o daň z pridanej hodnoty v zmysle § 18 ods. 3 Vyhlášky
MS SR č. 655/2004 Z. z. o sumu 8,66 € (43,32 € x 20 % = 8,66 €), t.j. odmena spolu vo výške 51,98 €.

Navrhovateľovi, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, pokiaľ ide o jeho odvolanie voči uzneseniu súdu
prvého stupňa v časti týkajúcej sa náhrady trov prvostupňového konania vedľajšieho účastníka, priznal
podľa podaného vyčíslenia náhradu trov vynaložených v odvolacom konaní za podané odvolanie vo
výške 23,11 €, ktoré uložil vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu s poukazom na ustanovenie §
149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa do troch dní.

Trovy odvolacieho konania predstavujú teda odmenu advokáta za 1 úkon právnej služby a to písomné
odvolanie doručené súdu dňa 06.08.2012. Odmena advokáta by za tento úkon právnej služby
predstavovala s poukazom na § 10 ods. 1, § 14 ods. 3 písm. b) Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb sumu 35,69 € a aj s poukazom
na ustanovenie § 15 písm. a) citovanej vyhlášky sumu 43,32 € (35,69 € + 1 x 7,63 € režijný paušál) a v
prípade ak by táto odmena advokáta bola zvýšená aj o daň z pridanej hodnoty v zmysle § 18 ods. 3
Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. (43,32 € x 20 % = 8,66 €), tak by odmena, na ktorú by navrhovateľovi
vznikol nárok predstavovala sumu 51,98 €. Vzhľadom na viazanosť súdu návrhom účastníka konania v
zmysle § 151 ods. 2, 153 ods. 2 O.s.p., odvolací súd ale priznal navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho
konania len v uplatnenej výške, t.j. v sume 23,11 €.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.