{"guid": "c50c2166-d83e-4cf9-ab6a-563e7a499164:120f1919-5914-4fa4-8cd2-fa1c2d7b0f69", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1211226696.1", "spisova_znacka": "6Co/346/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/346/2012 z 24. 2. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 24. februára 2013, sp. zn. 6Co/346/2012, ECLI:SK:KSBA:2013:1211226696.1", "identifikacne_cislo": "1211226696", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Lucia Kovačinová", "sudca_id": 433, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lucia-kovacinova-433", "datum_vydania": "2013-02-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Bezdôvodné obohatenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-517.odsek-2", "nazov": "§ 517 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-517.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-517"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-224.odsek-1", "nazov": "§ 224 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-224.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-224"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-142.odsek-1", "nazov": "§ 142 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-142.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-142"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-517", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-224", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-142"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/120f1919-5914-4fa4-8cd2-fa1c2d7b0f69", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1211226696.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1211226696.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1211226696.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/346/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211226696
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1211226696.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členov
senátu JUDr. Aleny Svetlovskej a JUDr. Martina Murgaša v právnej veci navrhovateľky: Y.. H. A., W..
XX.X.XXXX, F. F., C. XXXX/XX, zast. advokátom JUDr. Štefanom Brunovským, AK Podháj 41, Bratislava
proti odporcovi: ASTER, spol. s r.o., Mramorová 4, Bratislava, IČO: 31 319 807, zast. Legal Cartel s.r.o.,
Ľubinská 18, Bratislava, v konaní o zaplatenie 89,62 eur s prísl., na odvolanie odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 24.5.2012, č.k. 19C 41/2012-59 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 24.5.2012, č.k. 19C
41/2012-59        p o t v r d z u j e .

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu trov právneho zastúpenia z odvolacieho konania vo
výške 24,23 eur v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám právneho zástupcu
navrhovateľky.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke sumu 89,62 eur s
úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne za obdobie od 15.9.2009 do zaplatenia, ako aj trovy konania
súdny poplatok vo výške 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 72,25 eur k rukám právneho
zástupcu navrhovateľky. V odôvodnení súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľka si uplatňuje
žalovanú sumu z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré odporca získal na základe plnenia
bez právneho dôvodu. Uviedla, že potom, ako v konaní 26Ro 2177/2009 jej bol doručený platobný
rozkaz zo dňa 17.9.2009, v ktorom jej bola uložená povinnosť zaplatiť odporcovi sumu 89,62 eur a
7 % úrok a trovy konania, tiež trovy právneho zastúpenia, navrhovateľka uhradila istinu 89,62 eur a
to 14.10.2009 vkladom v hotovosti na účet odporcu, ktorý bol v predchádzajúcom konaní v postavení
navrhovateľa. Navyše v podanom odpore navrhla súdu konanie zastaviť, keďže istina už bola uhradená
a v prípade, ak by súd toto neakceptoval, podala súčasne voči platobnému rozkazu odpor, za ktorý
uhradila súdny poplatok 16,50 eur na výzvu súdu. Následne rozsudkom súdu prvého stupňa pod sp.
zn. 39C 360/2009-44, zo dňa 13.8.2010 bolo konanie zastavené a vo zvyšku, t.j. príslušenstva bol
návrh zamietnutý. Po podaní odvolania zo strany odporcu - v tom čase navrhovateľ, odvolací súd
rozsudkom zo dňa 10.5.2011, pod č.k. 7Co 447/2010-72 v napadnutej časti rozsudok súdu prvého
stupňa v zamietajúcej časti potvrdil a zároveň odmietol odvolanie proti zastavujúcej časti. Odporca
navrhovateľke uhradil s právoplatným rozsudkom súdu prvého stupňa sumu 16,50 eur z titulu súdneho
poplatku za podaný odpor.

Navrhovateľka uviedla, že súdy vo svojich rozhodnutiach konštatovali, že navrhovateľka nemala k
odporcovi žiaden vzťah ani verejnoprávny ani súkromnoprávny, nebola povinná odporcovi uhradiť



žalovanú sumu a preto z jeho strany sa jedná o bezdôvodné obohatenie, keď išlo o plnenie bez právneho
dôvodu ako aj z neplatného právneho úkonu, nakoľko zmluva o výkone odťahovej služby uzavretá
medzi správcom cestnej komunikácie spoločnosťou Letisko M.R.Štefánika - Airport Bratislava, a.s. a
odporcom, je neplatná. V odôvodnení ďalej bolo konštatované, že letisko ako správca komunikácie
nebol oprávnený uzatvoriť zmluvu s odporcom na faktický výkon odťahovania motorových vozidiel  a už
vôbec nebol oprávnený previesť na odporcu právo na vymáhanie nákladov spojených s odťahovaním
motorových vozidiel, tvoriacich prekážku cestnej premávky. Vzhľadom k tomu, že sa odporca obohatil
na úkor navrhovateľky, táto žiadala o vrátenie ňou zaplatenej sumy s úrokom z omeškania 9 % ročne
od 15.9.2009, keďže jej plnenie  odporca prijal dňa 14.10.2009.

Odporca k predmetnej veci vzniesol námietku premlčania nároku z dôvodu, že právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Mal za to, že navrhovateľka uhradila žalovanú
sumu 14.10.2009, kedy mala možnosť sa dozvedieť, že sa bezdôvodne na nej obohatil odporca, od tohto
dňa začala plynúť navrhovateľke dvojročná subjektívna premlčacia doba. Svoj návrh zo dňa 24.10.2011,
podala na súd až 8.11.2011.

Súd prvého stupňa ďalej poukázal po vykonaní dokazovania, na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého
stupňa zo dňa 13.8.2010 pod č.k. 39C 360/2009-44, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave
7Co 447/2010-72, zo dňa 10.5.2011, zároveň mal za preukázané, že z vyššie uvedených rozhodnutí bola
jednoznačne potvrdená skutočnosť, že odtiahnutie motorového vozidla bolo protiprávne, keďže správca
komunikácie priamo v zmluve previedol pohľadávky na úhradu nákladov vzniknutých pri odstraňovaní
prekážky v premávke voči prevádzkovateľom, ktoré v tejto súvislosti vznikli resp. vzniknú. Mal za to, že
prevádzkovateľ vozidla je zo zákona len vo vzťahu k správcovi cesty, alebo k nim zriadenej organizácii
na odťah vozidiel. Nakoľko je súd právnym názorom týchto súdov viazaný, pretože sa vzťahujú na
konkrétnu situáciu odťahu motorového vozidla a tiež, že navrhovateľka už odporcovi uhradila za odťah
vozidla sumu 89,62 eur, pričom až po právoplatnosti rozsudku súdu prvého stupňa, t.j. dňa 8.7.2011
sa dozvedela o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu zo strany odporcu. Súd prvého stupňa
námietku premlčania zo strany odporcu považoval za irelevantnú, keď mal súd za to, že k premlčaniu
ani v subjektívnej dvojročnej ani v trojročnej objektívnej lehote nedošlo a návrhu navrhovateľky v celom
rozsahu vyhovel.

O úrokoch z omeškania súd prvého stupňa rozhodol s poukazom na ust. § 517 ods.2 Obč. zák., v spojení
s nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. a priznal i úrok z omeškania 9 % ročne od 15.1.2009 od nasledujúceho
dňa po tejto úhrade. O trovách prvostupňového konania rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca a žiadal, aby odvolací
súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že návrh navrhovateľa zamietne a zaviaže ho zaplatiť
odporcovi trovy prvostupňového i odvolacieho konania. Poukázal na ust. § 100 Občianskeho zákonníka
a ust. § 107 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho obohatil. Uviedol, že pohľadávka je premlčaná, lebo navrhovateľka uhradila
sumu 89,62 eur dňa 14.10.2009, kedy mala možnosť sa dozvedieť, že došlo na jej úkor k bezdôvodnému
obohateniu a že sa bezdôvodne obohatil práve odporca. Nie je správny názor súdu prvého stupňa,
že k začatiu plynutia premlčacej lehoty došlo až právoplatnosťou rozsudku súdu prvého stupňa t.j.
8.7.2011. Ak navrhovateľka podala návrh dňa 24.10.2011, jej pohľadávka je premlčaná. K stanovisku
súdu prvého stupňa, že odtiahnutie motorového vozidla odporcom bolo protiprávne, poukázal na ust. §
124 ods. 1 zák. č. 315/1996 Z.z., v zmysle ktorého (§ 124 ods. 6 písm. a) citovaného zákona) všeobecné
predpisy o správnom konaní sa nepoužijú na odstránenie prekážky cestnej premávky a vozidla. Mal
za to, že odstraňovanie prekážky cestnej premávky je vyňaté z verejnoprávnej normy, ktorou zákon
č. 71/1969 Zb. o správnom konaní jednoznačne je, a preto predmetná činnosť môže byť upravená v
zmysle súkromnoprávnej normy. Mal za to, že je na správcovi komunikácie, akou formou v zmysle
súkromnoprávnych noriem či už podľa Občianskeho alebo Obchodného zákonníka si upraví zmluvné
vzťahy s iným subjektom, samozrejme v súlade s právnym poriadkom SR. Uviedol, že odťah motorového
vozidla vykonal odporca na základe zmluvy o výkone odťahovej služby uzatvorenej dňa 1.2.2006 medzi



obchodnou spoločnosťou Letisko M.R.Štefánika - Airport Bratislava, a.s. ako príkazcom a obchodnou
spoločnosťou ASTER spol. s r.o., Mramorová č.4, Bratislava ako príkazníkom. Takáto zmluva o výkone
odťahov motorového vozidla neodporuje § 40 zák. č. 315/1996 Z.z., je platná a preto spoločnosť ASTER
v zmysle tejto zmluvy bola oprávnená vykonať odťah motorového vozidla.

Zároveň poukázal na Nález Ústavného súdu SR zo dňa 14.2.2008, č.k. 3.ÚS 300/07, v ktorom bolo
ústavným súdom konštatované, že právo ASTER, spol. s r.o. na spravodlivé súdne konanie podľa čl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Co
486/05-69 bolo porušené. V odôvodnení nálezu ústavný súd vyslovil, že ani zo zákona č. 315/1996 Z.z.
ale ani zo zákona č. 135/1961 Zb. nevyplýva expressis verbis záver, že by správca komunikácie nemohol
takúto zmluvu uzavrieť. Tiež poukázal i na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Co 318/03-88,
keď i v tomto rozhodnutí odvolacieho súdu bolo konštatované, že odporca na základe zmluvy realizoval
len technické zabezpečenie odťahu vozidla, nešlo o prenesenie právomoci zo správcu komunikácie na
odporcu, pričom samotná zmluva nie je v rozpore s citovanými zákonmi ani ho neobchádza, preto ju
nemožno považovať za neplatný právny úkon podľa § 39 Obč. zák.

Vzhľadom na existenciu, ako aj platnosť zmluvy o výkone odťahovej služby v danom prípade odporca
nezískal majetkový prospech plnením navrhovateľa bez právneho dôvodu, rovnako ako nezískal
majetkový prospech z neplatného právneho úkonu a teda nedošlo k jeho bezdôvodnému obohateniu.
Naopak zo strany navrhovateľa nedošlo k uhradeniu predmetných pohľadávok odporcu, odporca by plnil
za navrhovateľa, to čo mal plniť v zmysle § 40 ods. 1 a 4 sám navrhovateľ. Zároveň si odporca uplatňoval
i trovy právneho zastúpenia a to trovy prvostupňového konania, ako aj trovy odvolacieho konania.

K odvolaniu sa písomne vyjadrila navrhovateľka, ktorá uviedla, že k premlčaniu jej pohľadávky nedošlo,
pretože premlčacia lehota uplynie 7. júla 2013 resp. 7. júla 2014. Mala za to, že zmluva o odťahovaní
motorových vozidiel je neplatná a to minimálne v časti týkajúcej sa vymáhania pohľadávok súvisiacich
s odtiahnutím motorových vozidiel. Uviedla, že pre stanovenie začiatku plynutia premlčacej doby je
rozhodný deň, keď sa navrhovateľka mohla objektívne dozvedieť, že na jej úkor sa iná osoba obohatila.
Z tohto správneho predpokladu urobil odporca záver, že takým dňom bol 14. október 2009, kedy
navrhovateľka sumu 89,62 eur zaplatila. Ak by bola takáto úvaha odporcu pripustená, museli by
všetci zúčastnení podať ešte počas súdneho sporu v súvislosti s uhradenou sumou návrh na vrátenie
bezdôvodného obohatenia, aby im neuplynula premlčacia lehota počas trvania súdneho sporu, ktorý
súvisel s uhradenou sumou. Súdy by následne museli takéto návrhy odmietnuť, pretože ešte nebolo v
konaní, ktorý sa týkal uhradenej sumy, objektívne preukázané, či došlo k bezdôvodnému obohateniu
alebo nie. Takáto úvaha odporuje logike. Preto sa navrhovateľka objektívne mohla dozvedieť, že ide o
bezdôvodné obohatenie až v deň nadobudnutia právoplatnosti rozsudku súdu prvého stupňa, v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10.5.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 8.7.2011.
Na základe tohto uplynie dvojročná subjektívna lehota dňa 7.júla 2013 a trojročná objektívna dňa 7. júla
2014. Navrhovateľka sa do právoplatného skončenia sporu nemohla objektívne dozvedieť, že sa jedná o
bezdôvodné obohatenie zo strany odporcu, o tom, že sa odporca protiprávne obohatil sa navrhovateľka
dozvedela až na základe právoplatného ukončenia sporu o tom, že motorové vozidlo navrhovateľky bolo
odtiahnuté protiprávne.

Zároveň navrhovateľka uviedla, že ak zmluva medzi správcom komunikácie a odporcom sa mala týkať
iba technickej stránky odťahovania motorových vozidiel, v žiadnom prípade nesmela obsahovať aj
ustanovenie o postúpení práva na vymáhanie pohľadávok v súvislosti s úhradou nákladov vzniknutých
pri odstránení prekážky. Takéto právo zo zákona má totiž výhradne iba správca komunikácie. K nálezu
ústavného súdu 300/2007 navrhovateľka uviedla, že predmetná citácia sa týka práva odporcu na
spravodlivé súdne konanie, netýka sa práva na vymáhanie pohľadávok na základe o odťahovaní
motorových vozidiel. V ústavnom náleze nie je vyjadrený právny názor, že správca komunikácie môže
spomínanú zmluvu uzavrieť. Pokiaľ ide o rozsudok odvolacieho súdu pod sp. zn. 2Co 318/2003,
keďže existuje stanovisko Najvyššieho súdu SR, ktorý je v súdnej hierarchii vyššie ako rozhodnutie
krajského súdu, mala za to, že predmetné rozhodnutie Najvyššieho súdu je záväzné aj pre krajské
súdy. Zároveň poukázala na to, že o odtiahnutí motorového vozidla môže rozhodnúť iba policajt t.j.



príslušník Policajného zboru SR (§ 2 písm. o) zák. č. 315/1996 Z.z.). Navrhovateľka si uplatňovala i trovy
odvolacieho konania (celkom sumu 48,46 eur).

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie odporcu s poukazom
na ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel
k záveru, že odvolaniu odporcu nie je možné vyhovieť.

Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava V pod č.k.
39C 360/2009-44, zo dňa 13.8.2010, bolo konanie v časti istiny 89,62 eur zastavené,  vo zvyšku bol
návrh zamietnutý. Odvolací súd pod č.k. 7Co 447/2010-72 zo dňa 10.5.2011 v časti zamietajúcej potvrdil
rozsudok súdu prvého stupňa a v časti istiny, v ktorej bolo konanie zastavené, odvolanie odmietol.

V tomto konaní sa v prvom rade odvolací súd zaoberal otázkou premlčania, pričom dospel k záveru, že
na námietku premlčania zo strany odporcu nie je možné v danom prípade prihliadať, nakoľko tak, ako
súd prvého stupňa i odvolací súd, má za to, že o tom, že sa jedná o bezdôvodné obohatenie na strane
odporcu sa mohla navrhovateľka objektívne dozvedieť až v deň nadobudnutia právoplatnosti rozsudku
súdu prvého stupňa, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 7Co 447/2010-72 zo dňa
10. mája 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 8. júla 2011. Až právoplatným ukončením sporu o
neoprávnenosti vymáhania sumy 89,62 eur za odťah osobného motorového vozidla mala navrhovateľka
možnosť objektívne zistiť, že sa v danom prípade jedná o neoprávnené obohatenie sa zo strany odporcu.

Správne preto súd prvého stupňa v súvislosti s nárokom navrhovateľky vychádzal z rozsudku súdu
prvého stupňa č.k. 39C 360/2009-44, zo dňa 13.8.2010, v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu -
Krajského súdu v Bratislave pod č.k. 7Co 447/2010 -72, zo dňa 10.5.2011, ktoré rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňom 8.7.2011, a toto rozhodnutie je záväzným podkladom pre rozhodnutie v predmetnej
veci, tak ako to konštatoval súd prvého stupňa vo svojom odôvodnení. Na zdôraznenie správnosti
rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd poukazuje na tú časť odôvodnenia rozhodnutia súdu
prvého stupňa, v ktorej je konštatované, že jednak súd prvého stupňa, jednak odvolací súd v konaní (sp.
zn. 7Co 447/2010) konštatovali vo svojich rozhodnutiach, že navrhovateľka nemala k odporcovi žiadny
vzťah a ani verejnoprávny, ani súkromnoprávny, a preto nebola povinná odporcovi uhradiť sumu 89,62
eur, a preto sa zo strany odporcu jedná o bezdôvodné obohatenie. Právny záver, a to bez ohľadu na
ďalšie dôvody, uvádzaný odporcom v predmetnom odvolaní, by bol porušením právnej istoty vzhľadom
na právoplatné rozhodnutie súdu prvého stupňa v konaní 39C 360/2009 zo dňa 13.8.2010, v spojení s
rozhodnutím odvolacieho súdu tak ako je to vyššie uvedené.

V časti týkajúcej sa uplatnených úrokov z omeškania odvolací súd poukazuje na odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvého stupňa.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust.
§ 142 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľka mala v odvolacom konaní plný úspech, a preto jej boli priznané
trovy - náhrada trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní, avšak len za jeden úkon - vyjadrenie
k odvolaniu vo výške 16,60 eur + režijný paušál 7,63 eur celkom vo výške 24,23 eur, ktorú sumu je
odporca povinný zaplatiť navrhovateľke v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku k rukám
právneho zástupcu navrhovateľky.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "19C/41/2012", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}