{"guid": "1ea1df3c-ee74-4d8f-b506-310544b066ac:a6765188-4ce3-4a68-86f8-48aa9b8ecdc6", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1211227013.1", "spisova_znacka": "14Co/133/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/133/2013 z 19. 8. 2013", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 19. augusta 2013, sp. zn. 14Co/133/2013, ECLI:SK:KSBA:2013:1211227013.1", "identifikacne_cislo": "1211227013", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Danica Kočičková", "sudca_id": 270, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-danica-kocickova-270", "datum_vydania": "2013-08-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a6765188-4ce3-4a68-86f8-48aa9b8ecdc6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1211227013.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1211227013.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1211227013.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/133/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211227013
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1211227013.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava,
IČO: XX XXX XXX, zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, proti
odporcovi: U. T., O.. XX.XX.XXXX, naposledy bytom U. XX, V., zastúpenému opatrovníčkou Danou
Patkovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Bratislava V, za účasti vedľajšieho účastníka na strane
odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16, Prešov, IČO: XX
XXX XXX, zastúpeného advokátom JUDr. Ambrózom Motykom, advokátska kancelária Nám. SNP 7,
Stropkov, o zaplatenie 3.071,71 eur s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu
Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 26.9.2012, č.k. 18C/82/2012-49 v časti náhrady trov
konania, pomerom hlasov 3:0 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 26.9.2012, č.k.
18C/82/2012-49  v napadnutej časti   p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd konanie vo veci zastavil. Navrhovateľovi vrátil  súdny poplatok vo výške
177,37 eur. Odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi súd náhradu  trov konania   nepriznal.

Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa
11.11.2011 domáhal proti odporcovi zaplatenia istiny 3.071,71 eur s úrokom z omeškania 13% ročne zo
sumy 1.949,44 eur od 25.10.2005 do zaplatenia a nahradenia trov konania titulom nesplateného úveru,
úrokov a poplatkov na základe Zmluvy k úverovému účtu zo dňa 11.5.2004 uzavretej medzi postupcom
pohľadávky Všeobecnou úverovou bankou, a.s. a odporcom. Pred začatím konania vo veci samej vzal
navrhovateľ návrh v celom rozsahu späť bez uvedenia dôvodu.  Súd preto konanie podľa § 96 ods. 1
O.s.p. zastavil.

O trovách konania odporcu súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. Keďže odporca si náhradu
trov konania neuplatnil, súd mu ju ani nepriznal (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Pokiaľ ide o trovy konania vedľajšieho účastníka, ktorý si ich náhradu uplatnil, tomuto súd náhradu trov
konania nepriznal. Vedľajší účastník si síce trovy konania nevyčíslil, avšak dá sa predpokladať, že by
išlo o trovy právneho zastúpenia, keďže bol zastúpený advokátom.

Jedným z predpokladov priznania trov konania úspešnému účastníkovi (aj vedľajšiemu účastníkovi)
je účelnosť vynaložených trov konania. Vedľajším účastníkom v prejednávanej veci je Združenie na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS, teda združenie podľa § 25 zák. č. 250/2007 Z. z., o ochrane
spotrebiteľa. Predpokladom pre zápis združenia okrem iného je aj to, že združenie aktívne pôsobí
v oblasti ochrany spotrebiteľov po dobu najmenej dvoch rokov (§ 25 ods. 3 uvedeného zákona). Z
týchto oprávnení združenia potom vyplýva aj požiadavka, aby združenie  bolo spôsobilé bez toho, aby



muselo byť zastúpené advokátom, poskytovať aktívnu pomoc spotrebiteľovi, a to vrátane kvalifikovanej
právnej pomoci. Kvalifikovanosť združenia pritom vyplýva aj z ďalších právnych úprav (napr. oprávnenia
vyplývajúce z § 10 zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku,
§ 10 zákona č. l28/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa).
Dostatočne kvalifikované personálne a materiálne zabezpečenie v prípade vedľajšieho účastníka v
prejednávanej veci je zrejmé aj z jeho základných dokumentov a obsahu jeho internetovej stránky, na
ktorej ponúka svoje služby spotrebiteľom. Podľa aktuálnych údajov v registri združení za vedľajšieho
účastníka je okrem iných oprávnená konať navonok aj JUDr. C. Š., teda osoba s právnickým vzdelaním.
Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka prihliadol aj na jeho procesnú
aktivitu v tomto konaní. Jediným jeho úkonom v tomto konaní bolo oznámenie o vstupe do konania
ako vedľajšieho účastníka pozostávajúce zo štyroch viet, pričom je zrejmé, že vedľajší účastník nebol
pred tým, ako oznámil svoj vstup do konania, oboznámený s vecou a s predmetom konania, o čom
svedčí tá skutočnosť, že zároveň požiadal o doručenie návrhu na začatie konania s prílohami. Z podaní
vedľajšieho účastníka nevyplýva, že by kontaktoval odporcu a ponúkol mu prípadne pomoc napr. aj pri
zastupovaní v tomto konaní, čo patrí do predmetu jeho činnosti. Taktiež fakt, že vedľajší účastník má
sídlo v Prešove a jeho advokát v Stropkove, pričom obaja účastníci konania majú sídlo resp. bydlisko v
Bratislave, kde prebieha súdne konanie, svedčí o tom, že vstup vedľajšieho účastníka bol len formálnou
záležitosťou, pretože profesijná organizácia na ochranu spotrebiteľa sídli aj v Bratislave. Súd preto
náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznal.

Proti tomuto uzneseniu, v časti výroku o náhrade trov konania, podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie vedľajší účastník, ktorý namietol, že uznesenie v napadnutej časti vychádza z nesprávnych
skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci.  S názorom súdu prvého stupňa o
neúčelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia, nesúhlasil. Poukázal na postavenie vedľajšieho
účastníka ako neziskovej organizácie, ktorá nedisponuje pracovníkmi, technickým zariadením, ani
materiálnym zabezpečením, aby mohla zabezpečovať  potrebný právny servis na desiatkach súdov
inak ako prostredníctvom advokátskych kancelárií. Zdôraznil, že to bol práve navrhovateľ, ktorý zavinil
zastavenie konania a bol to práve vstup vedľajšieho účastníka do konania, ktorý zabránil rozhodnutiu
súdu v prospech navrhovateľa, ktorý masovo uplatňuje na súdoch premlčané pohľadávky. V tejto
súvislosti poukázal na čl. 7 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Súd by mal podporiť prostriedok účinnej ochrany spotrebiteľov tým, že prizná združeniu
náhradu trov konania.  Ďalej argumentoval aj princípom „rovnosti zbraní“, kedy aj v zmysle čl. 47 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky, má každý právo na právnu pomoc v konaní pred súdom. Vedľajší účastník
je občianske združenie zložené prevažne z laikov v oblasti práva a právo na zástupcu má prinajmenšom
z rovnakých dôvodov ako navrhovateľ, ktorý ho masovo využíva v typovo rovnakých sporoch. Združenie
nemá finančné prostriedky na vlastný odborne vzdelaný aparát. Ministerstvo financií SR im za posledné
2 roky schválilo dotáciu 4 000,- Eur, ktoré pri objeme činnosti združenia nepostačuje ani na poštovné.
Vstupom vedľajšieho účastníka do konania sa posilňuje postavenie odporcu - spotrebiteľa v konaní,
ktorý je často sám o sebe pasívny a nedokáže sa účinne brániť. Je povinnosťou združenia chrániť
spotrebiteľa pre premlčanými nárokmi dodávateľov. Svojou činnosťou vedľajší účastník napĺňa ciele
politiky Európskej únie a najmä snahu o podporu záujmov spotrebiteľov a zabezpečenie vysokej úrovne
ochrany, a pri napĺňaní týchto cieľov je odkázaný na právne služby. Podľa vedľajšieho účastníka, práve
rozhodovanie súdov v otázke priznávania nároku na náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšiemu
účastníkovi ako právnickej osobe založenej za účelom ochrany spotrebiteľa, môže prispieť k znižovaniu
spotrebiteľskej agendy na súdoch. Ak by  na strane spotrebiteľa vystupovalo združenie zastúpené
advokátom, dodávatelia by prestali podávať návrhy, domáhajúce sa premlčaného nároku, pretože by boli
následne povinní nahradiť trovy právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi. Napadnuté rozhodnutie
o nepriznaní trov konania vedľajšieho účastníka je podľa názoru vedľajšieho účastníka v rozpore s
legislatívou Európskej únie a judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Poukázal aj na konkrétne rozhodnutia iných
krajských súdov v obdobných veciach, ktorými boli vedľajšiemu účastníkovi priznané trovy konania. V
prejednávanej veci zavinil zastavenie konania navrhovateľ späťvzatím žaloby a podľa § 146 ods. 2 prvá
veta O.s.p. má vedľajší účastník na strane odporcu nárok na náhradu trov konania. Žiada preto zmenu
napadnutého uznesenia a priznanie náhrady trov prvostupňového konania vo výške 154,56 eura.

K odvolaniu vedľajšieho účastníka sa písomne vyjadril navrhovateľ podaním zo dňa 31.1.2013. Stotožnil
sa  s napadnutým uznesením, nakoľko v tomto prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených
na uplatnenie alebo bránenie práva. Právne zastúpenie vedľajšieho účastníka považuje navrhovateľ
za nadbytočné, účelové a nehospodárne, nakoľko zo samej podstaty existencie vedľajšieho účastníka



vyplýva, že musí byť schopný konať v mene toho, na strane koho vstupuje do konania. Poukázal
na rozhodnutia krajských súdov v obdobných veciach, ktoré rozhodli v súlade s právnym názorom
prvostupňového súdu v tejto veci. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby uznesenie v napadnutej časti
potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 82,07 eura.

Krajský súd ako súd odvolací podľa § 10 ods. 1 O.s.p., preskúmal vec v napadnutej časti podľa § 212
ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, a po vyhodnotení odvolacích námietok dospel k záveru, že
odvolanie vedľajšieho účastníka nie je dôvodné.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

V zmysle ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. v prípade zastavenia konania je pre rozhodnutie súdu o
priznaní náhrady trov konania podstatné ustálenie otázky zavinenia  jeho zastavenia. V prejednávanej
veci zavinil zastavenie konania  navrhovateľ, ktorý návrh na začatie konania vzal späť bez uvedenia
dôvodu, čo samo o sebe postačuje pre záver, že procesne zavinil zastavenie konania.

Napriek nepopierateľnému nároku vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania, nemožno opomenúť
aplikovať aj ďalšie zákonné princípy a podmienky priznania náhrady trov. Jednou z týchto podmienok
je, aby trovy, ktorých náhrady sa účastník domáha, boli vynaložené účelne a hospodárne. Účelnosť
spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje
ich medze. Kritérium účelnosti vynaložených trov právneho  zastúpenia vychádza zo samotného cieľa
právneho zastúpenia, teda snahy právneho zástupcu o čo možno najefektívnejšie uplatňovanie alebo
bránenie práva na súde, s cieľom využiť všetky zákonné (hmotnoprávne aj procesné) možnosti na
obranu záujmov klienta. Aby bolo možné konštatovať účelnosť vynaložených trov právneho zastúpenia,
je potrebné vychádzať aj z osoby samotného účastníka konania a posúdiť, či skutočnosť, že sa účastník
konania nechal v konaní zastúpiť má pre neho význam z hľadiska zlepšenia jeho možností chrániť svoje
práva a záujmy na súde. Ak totiž účastník konania, a v tomto prípade sa to týka zväčša právnických
osôb, disponuje dostatočnými materiálno-technickými predpokladmi a najmä personálnym substrátom
(napríklad má viacero zamestnancov s právnickým vzdelaním), na základe ktorého môže svoje práva
plnohodnotne a erudovane uplatňovať a brániť aj sám, javí sa ako nadbytočné  nechať sa zastúpiť
právnym zástupcom. V zákonných možnostiach súdu nie je nepripustenie alebo vylúčenie zastúpenia
účastníka právnym zástupcom len z dôvodu neúčelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia. Takýto
postup by bol v príkrom rozpore so spomínanou zásadou rovnosti zbraní, rovnako ako aj so samotným
právom každého účastníka súdneho (aj vedľajšieho) nechať sa zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí.
Súd je povinný konať s právnym zástupcom, čo v tomto prípade súd prvého stupňa aj urobil. Iná
je však otázka posúdenia účelnosti vynaložených trov konania, ktorá je v kompetencii súdu, a ktorá
nezasahuje do práva účastníka na právnu pomoc. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky II.
ÚS 78/03 v súvislosti s rozhodnutím o nepriznaní náhrady trov právneho zastúpenia vyplýva, že súd
iba uplatňuje zákonom daný priestor pre uváženie účelnosti trov konania a nezasahuje do podstaty
a zmyslu základného práva na právnu pomoc podľa  čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Nemožno preto zamieňať ústavné právo účastníka konania na právnu pomoc v konaní pred súdom
a nepriznanie náhrady trov konania z dôvodu ich neúčelnosti. Možnosť nechať sa zastúpiť v konaní
a zároveň povinnosť súdu toto zastúpenie akceptovať predstavuje vyjadrenie zásady rovnosti zbraní,
avšak nepriznanie náhrady trov za toto zastúpenie predstavuje rozhodnutie o nároku na náhradu trov
konania, čo je vo výlučnej kompetencii súdu. V tejto súvislosti odvolací súd upozorňuje aj na obsah
rozsudku Súdneho dvora EÚ C- 279/09 zo dňa 22. 12. 2010.  Aj tu sa s poukazom na rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva konštatuje, že posúdenie otázky nevyhnutnosti právnej pomoci
závisí od skutočností a okolností osobitných pre každú vec a závisí najmä od závažnosti konania,
zložitosti uplatniteľného práva a konania, ako aj od schopnosti žalobcu účinne obhajovať svoju vec.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že vynaložené trovy právneho zastúpenia zo
strany vedľajšieho účastníka, boli neúčelné. Vedľajší účastník je občianskym združením, ktoré vzniklo za
účelom realizácie kolektívnej ochrany spotrebiteľa, pričom jedným nástrojov je aj vstupovanie združenia
do konaní v pozícii vedľajšieho účastníka  a zastupovanie poškodených spotrebiteľov na súdoch. Je
nesporné, že na to, aby takéto združenie mohlo napĺňať svoje ciele a vykonávať svoju činnosť, musí
reálne disponovať  zodpovedajúcou materiálnou, ako aj personálnou základňou, minimálne v rozsahu
zabezpečenia možnosti vykonávania základným proklamovaných cieľov. Už skutočnosť, že vedľajší



účastník je registrovaný v registri občianskych združení, vedenom na Ministerstve vnútra Slovenskej
republiky, preukazuje, že pri vzniku a registrácii samotného združenia, muselo ministerstvo postupovať
v zmysle § 25 ods. 3 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona o priestupkoch.
Ministerstvo posudzovalo jednak to, či k vzniku združenia došlo v súlade so zákonom, nezávislosť a
neziskovosť združenia, vyporiadanie záväzkov vo vzťahu k štátu a skutočnosť, či združenie aktívne
pôsobilo v oblasti spotrebiteľov po dobu najmenej dvoch rokov. Ak združenie už v čase svojej registrácie
aktívne pôsobilo v oblasti ochrany spotrebiteľa, znamená to, že už v tomto čase muselo spĺňať základné
materiálne a personálne predpoklady na vykonávanie aktívnej činnosti v tejto oblasti.

Odvolací súd poukazuje aj na to, že  zo spisu vyplýva, že vedľajší účastník zahlásil vstup do konania
podaním zo dňa 24.2.2012 a k oznámeniu pripojil  kópiu všeobecnej plnej moci udelenú advokátovi dňa
2.1. 2012. Do konania vstúpil z vlastného podnetu, bez vyzvania odporcu, ktorého v podaní označil len
menom, bez bližších identifikačných údajov. V čase zahlásenia svojho vstupu do konania nemal vedľajší
účastník zjavne žiadne vedomosti, do akého konania vlastne vstupuje, o čom svedčí to, že súčasťou
jeho oznámenia vstupu bola aj žiadosť advokáta, aby mu súd zaslal návrh na začatie konania a jeho
prílohy. Zjavne tak vedľajší účastník pri udeľovaní plnej moci neposkytol advokátovi žiadne informácie o
konaní a o žalobnom návrhu. Samotné prevzatie zastupovania advokátom tak nie je možné považovať
za úkon právnej pomoci v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. tak, ako si ho vedľajší
účastník uplatnil v podanom v odvolaní, a tým ani za účelne vynaložené trovy konania na uplatňovanie
alebo bránenie práva.

Odvolací súd považuje napadnuté uznesenie v časti výroku o nepriznaní náhrady trov konania
vedľajšiemu účastníkovi za vecne správne, a preto ho v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. s použitím § 150 ods.
1O.s.p.. Navrhovateľ, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, si v písomnom vyjadrení k odvolaniu
uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 82,07 eura za toto vyjadrenie. Odvolací súd pri rozhodovaní
o uplatnených trovách odvolacieho konania vyhodnotil dôvody osobitného zreteľa, ktoré spočívajú v
okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Navrhovateľ sa k otázke
náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka vyjadril už vo svojom písomnom podaní zo
7.9.2012, v ktorom zároveň zobral svoju žalobu späť. Pokiaľ sa teda navrhovateľ po tom, čo mu súd
prvého stupňa zaslal odvolanie vedľajšieho účastníka na vedomie, opätovne a obsahovo zhodne vyjadril
k tejto otázke, bolo by neprimerané a nespravodlivé, aby bol za takýto úkon ich náhradou zaviazaný
vedľajší účastník, vystupujúci ako ochranca spotrebiteľa, ktorý „slabšej strane v spore“ poskytuje právnu
pomoc. Z tohto dôvodu odvolací súd pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania považuje za
plne dôvodnú aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "18C/82/2012", "guid": "c02e7477-51fe-4619-ad30-639c7b8f45cd:19e0f46e-0bf4-473f-b692-1f9d6fd11930", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03 z 9. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-09", "citacie_n": 1767, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8"}], "citovane_v": []}