Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6CoPr/3/2013 z 24. 4. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 24. apríla 2013, sp. zn. 6CoPr/3/2013, ECLI:SK:KSBA:2013:1211230648.1 Krajský súd Bratislava | 6CoPr/3/2013 | ECLI:SK:KSBA:2013:1211230648.1 | 2013-04-24 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Iné, Pracovné právo Citované ustanovenia: OSP, § 221 ods. 1 písm. f) OSP, § 221 ods. 1 písm. h) OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/781f858f-1ab9-4c14-bb76-c8a3130f9e40 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1211230648.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6CoPr/3/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211230648
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1211230648.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Heineken Slovensko, a.s., Novozámocká ul. č. 2,
Hurbanovo, zast. advokátom JUDr. Pavlom Jurekom, Nám. SNP č. 22, Bratislava, proti žalovanému:
L. J., D. K. R. Č.. XX, D., zast. advokátom JUDr. Jaroslavom Belkom, Fedákova ul. č. 6, Bratislava, o
určenie neexistencie práva, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 13.
decembra 2012 č. k. 17Cpr/2/2011- 190, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti a v časti, ktorou bola žalovanému uložená povinnosť
nahradiť žalobcovi trovy konania 683,83 eur z r u š u j e a vec sa v tomto rozsahu v r a c i a
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že žalovaný v súvislosti s neplatným skončením
pracovného pomeru okamžitým skončením z 22. 10. 2009 určeným právoplatným rozsudkom
Okresného súdu v Komárne z 8. 6. 2010 č. k. 13C 283/2009-105, nemá nárok na zaplatenie a/ príspevku
na bývanie za mesiace október 2009 až máj 2011 vrátane, b/ príspevku na poistné vo výške 2 % hrubej
základnej mesačnej mzdy za mesiace október 2009 až máj 2011 vrátane, c/ príspevku na stravovanie za
obdobie október 2009 až máj 2010, d/ výplatu hodnoty 19 ks pivných lístkov v hodnote 1,66 eur za kus.
V časti o určenie, že v súvislosti so skončením pracovného pomeru žalovaného u žalobcu výpoveďou
podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce z 25.3.2011 žalovaný nemá nárok na zaplatenie odstupného
za obdobie 5 mesiacov v zmysle kolektívnej zmluvy, súd prvého stupňa konanie zastavil. Súd prvého
stupňa uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania
683,83 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v časti, v ktorej bolo konanie zastavené, uložil žalobcovi
povinnosť nahradiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu trovy konania 452,41 eur do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaný pracoval u žalobcu ako supervízor
predaja. Listom z 22. 10. 2009 žalobca okamžite skončil pracovný pomer so žalovaným v zmysle §
68 ods. 1 písm. b/ Zák. práce. Okresný súd v Komárne rozsudkom z 8.6.2010 č. k. 13C 283/2009-
105 určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné a žalobcovi (v konaní o neplatnosť
okamžitého skončenia pracovného pomeru v procesnom postavení žalovaného) uložil povinnosť zaplatiť
žalovanému 24 866,19 eur brutto z titulu náhrady mzdy. Následne žalobca skončil pracovný pomer
so žalovaným výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce. Žalovaný podal na Okresný súd v
Komárne žalobu o určenie neplatnosti výpovede a vec sa na tomto súde vedie pod sp. zn. 6C 213/2011.
Rozsudkom z 5.6.2012 Okresný súd v Komárne žalobu zamietol a vec doposiaľ nie je právoplatne
skončená. Podľa čl. 6 pracovnej zmluvy uzavretej účastníkmi konania sa žalobca zaviazal prispievať
žalovanému počas trvania jeho pracovného pomeru na poistné 2 % jeho základnej hrubej mesačnej
mzdy na základe zmluvy o investičnom životnom poistení, ktorú žalovaný uzavrie s ING životnou
poisťovňou. Podľa čl. 5 bod 1 podnikovej kolektívnej zmluvy zamestnancom, ktorí odpracovali u žalobcu
aspoň 1 mesiac, zamestnávateľ predá neštandartné výrobky za stanovenú cenu a to mesačne 20 fliaš
neštandartného piva 0,5 l za 1,16 eur bez ceny fliaš s tým, že úhrada bude realizovaná zrážkou zo mzdy,



platnosť lístkov - 3 mesiace. V zmysle internej smernice žalobcu „Politika ubytovania zamestnancov“
platnej od 1. 9. 2007 vznikol zamestnancom, ktorí nastúpili do zamestnania dňom 1. 9. 2007 a neskôr a
ktorých miesto výkonu práce bolo vzdialené viac ako 100 km od miesta bydliska, ako aj zamestnancom,
ktorí boli od 1. 9. 2007 preradení a nové miesto výkonu práce bolo vzdialené viac ako 100 km od
pôvodného miesta výkonu práce, nárok na finančný príspevok na ubytovanie. Z tohto skutkového stavu
súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba je dôvodná v časti týkajúcej sa príspevku na bývanie, na
poistné, na stravovanie a na výplatu hodnoty pivných lístkov. Súd prvého stupňa sa v prvom rade
zaoberal tým, či žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení ( § 80 písm. c/ O.s.p. ).
V tejto súvislosti súd prvého stupňa uviedol, že sám žalobca sa nemôže domáhať svojich práv žalobou
na plnenie v zmysle § 80 písm. b/ O.s.p. Vzhľadom na to sa jeho postavenie javí ako neisté a iným
spôsobom ako podaním negatívnej určovacej žaloby nemôže ovplyvniť to, či sa žalovaný bude voči
nemu domáhať predmetných plnení podľa § 80 písm. b/ O.s.p. Nemožno prehliadnuť, že žalovaný
v minulosti podal na Okresný súd v Komárne žalobu o zaplatenie príspevku na stravovanie. Toto
konanie síce bolo zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku, ale žalobca môže prípadným ďalším
sporom predísť iba podaním negatívnej určovacej žaloby. Pokiaľ ide o vec samu, súd prvého stupňa
poukázal na to, že príspevok na poistné, na bývanie, na stravovanie a výplata hodnoty 19 kusov pivných
lístkov predstavujú nenárokovateľnú zložku mzdy, na vyplatenie ktorej žalovaný v súvislosti s neplatným
okamžitým skončením pracovného pomeru nemá nárok. S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa
určil, že žalovaný nemá nárok na zaplatenie príspevkov na bývanie, na poistné, na stravovanie a na
výplatu hodnoty 19 kusov pivných lístkov. V časti, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že v súvislosti so
skončením pracovného pomeru výpoveďou žalovaný vo vzťahu k žalobcovi nemá nárok na zaplatenie
odstupného, vzal žalobca žalobu späť. Súd prvého stupňa preto v tejto časti konanie zastavil podľa §
96 ods. 1 O.s.p. O trovách konania v časti, v ktorej súd prvého stupňa žalobe vyhovel, rozhodol podľa §
142 ods. 1 O.s.p. a priznal ich náhradu úspešnému žalobcovi. V časti, v ktorej bolo konanie zastavené,
súd prvého stupňa o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. a priznal ich náhradu
žalovanému, pretože zastavenie konania zavinil žalobca.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný a napadol ním výrok, ktorým bolo žalobe vyhovené.
Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu
zamietne. Namietol, že žalobca nemá na požadovanom určení naliehavý právny záujem a že súd prvého
stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci. Ďalej uviedol, že výrok rozsudku súdu prvého stupňa v
napadnutej vyhovujúcej časti je neurčitý, keďže v ňom nie je určená žiadna osoba a teda ani žalobca,
voči ktorej žalovaný nemá nárok na vyplatenie jednotlivých položiek. Napadnutý rozsudok je podľa
žalovaného nepreskúmateľný, pretože súd prvého stupňa nezdôvodnil existenciu naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
časti potvrdil.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p. ), preskúmal
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a
dospel k záveru, že

Podľa ustálenej judikatúry naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo
nie je, je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo kde by sa bez
tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Žaloba domáhajúca sa určenia podľa § 80 písm.
c/ O.s.p. nemôže byť spravidla opodstatnená tam, kde možno žalovať na splnenie povinnosti podľa §
80 písm. b/ O.s.p. Tento predpoklad však nemožno chápať všeobecne. Ak žalobca preukáže, že má
právny záujem na tom, aby bolo určené právo alebo právny vzťah, hoci by mohol žalovať priamo na
splnenie povinnosti, nemožno mu určovaciu žalobu odoprieť. Za nedovolenú - pri možnosti žaloby na
plnenie - možno považovať určovaciu žalobu iba tam, kde by neslúžila potrebám praktického života,
ale iba k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Ak sa určením, že tu právny vzťah alebo právo je alebo
nie je, vytvorí pevný právny základ pre právne vzťahy účastníkov sporu ( a predíde sa tak žalobe na
plnenie ), je určovacia žaloba prípustná i napriek tomu, že je možná tiež žaloba na splnenie povinnosti
podľa § 80 písm. b/ O.s.p.

V prejednávanej veci žalobca do spisu založil list žalovaného zo 7. 12. 2011 ( č. l. 48), ktorým žalobcu
vyzval, aby mu vyplatil príspevok na bývanie za mesiace október 2009 až máj 2011 vrátane, príspevok na
poistné vo výške 2 % hrubej základnej mesačnej mzdy za mesiace október 2009 až máj 2011 vrátane,



príspevok na stravovanie za obdobie október 2009 až máj 2011 vrátane a hodnotu 19 kusov pivných
lístkov v hodnote 1/66 eur za kus. Požadovaným určením sa preto podľa názoru odvolacieho súdu vytvorí
pevný právny základ pre právne vzťahy účastníkov konania a predíde sa tak žalobe na plnenie zo strany
žalovaného. Vzhľadom na to je správny záver súdu prvého stupňa, že žalobca má naliehavý právny
záujem na požadovanom určení v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje
tiež na to, že súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku riadne vysvetlil, na akom základe
dospel k záveru, že žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom negatívnom určení ( viď str. 6,
7 odôvodnenia napadnutého rozsudku ). Preto neobstojí odvolacia námietka žalovaného, že napadnutý
rozsudok je nepreskúmateľný z dôvodu nedostatočného odôvodnenia naliehavého právneho záujmu
žalobcu na požadovanom určení.

Napriek tomu odvolací súd nemohol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdiť. Súd
prvého stupňa totiž ničím neodôvodnil záver, že predmetné príspevky na bývanie, poistné a na
stravovanie a hodnota pivných lístkov nie sú nárokovateľné zložky mzdy a rozsudok súdu prvého
stupňa z tohto dôvodu v napadnutej časti nie je preskúmateľný. Nárok žalovaného na príspevok na
poistné vyplýva priamo z pracovnej zmluvy z 27. 6. 2006 a to z jej čl. VI. Pokiaľ trvá pracovný pomer
žalovaného u žalobcu po určení neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, žalovaný má
vymáhateľný nárok na zaplatenie tohto príspevku na poistné, pričom sa nejedná o nárok na náhradu
mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru. Inými slovami, počas trvania pracovného pomeru
žalovaného u žalobcu je žalobca povinný plniť povinnosti, ktoré pre neho vyplývajú z pracovnej zmluvy.
To isté sa týka nároku na príspevok na bývanie, ktorý je založený dohodou o zmene pracovných
podmienok z 5. 3. 2008, nároku na predaj neštandardných výrobkov, ktorý vyplýva z čl. 5 bod 1.
písm. a/ Kolektívnej zmluvy na roky 2010 - 2012 a príspevku na stravovanie. Je podľa názoru
odvolacieho súdu nepochybné, že tak pracovná zmluva, ako aj dohoda o zmene pracovných podmienok
a kolektívna zmluva žalobcu zaväzujú a práva, ktoré z nich vyplývajú, sú zo strany žalovaného
nárokovateľné a vymáhateľné. Rovnako žalobcu zaväzuje jeho interná smernica, ktorá sa týka všetkých
jeho zamestnancov. Odvolací súd zdôrazňuje, že sa tu nejedná o nárok na náhradu mzdy z neplatného
skončenia pracovného pomeru v zmysle § 79 ods. 1 Zák. práce, ale o pracovnoprávne nároky
vyplývajúce z pracovnej zmluvy, z kolektívnej zmluvy, z dohody o zmene pracovných podmienok a z
internej smernice žalobcu.

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f, h/ O.s.p. zrušil rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutej časti, ktorou bolo žalobe vyhovené a podľa ods. 2 tohto ustanovenia vec v tomto rozsahu
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ňom bude súd prvého stupňa vychádzať z toho, že
predmetné príspevky sú nárokovateľné. Pokiaľ ide o príspevok na bývanie, súd prvého stupňa bude
musieť zistiť, či žalovaný v období od októbra 2009 do mája 2011 spĺňal podmienky pre jeho vyplácanie
v zmysle internej smernice žalobcu „Politika ubytovania zamestnancov“. Ďalej bude potrebné zistiť, či
v období od októbra 2009 do mája 2011 bol žalobca povinný v zmysle § 152 Zák. práce poskytovať
žalovanému príspevok na stravovanie. Tu treba uviesť, že nárok na tento príspevok je zrejme viazaný
na skutočný výkon pracovných povinností. Nárok na príspevok na poistné vyplýva priamo z pracovnej
zmluvy a žalobca sa nemôže zbaviť povinnosti vyplatiť ho žalovanému počas trvania jeho pracovného
pomeru s poukazom na to, že v súčasnosti ho už svojim zamestnancom neposkytuje. Ak je účinná a
platná pracovná zmluva z 26. 7. 2006, platí zásada „pacta sunt servanda“. Čl. 5 bod 1. Kolektívnej
zmluvy viaže nárok zamestnanca na predaj 20 fliaš neštandartného piva 0,5 l za 1,66 eur bez ceny fliaš
iba na odpracovanie aspoň 1 mesiaca v podniku, teda nie na vykonávanie práce. Nemôže byť na ujmu
žalovaného, ak v dôsledku neplatného okamžitého skončenia pracovného pomeru u žalobcu nemohol
po doručení tohto neplatného právneho úkonu u žalobcu pracovať.

Vzhľadom na zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej časti musel odvolací súd zrušiť i
výrok, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania 683,83 eur.

Výrok, ktorým bolo konanie zastavené, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. To isté
sa týka aj výroku, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania 452,41
eur.

Poučenie:



Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.