{"guid": "c21d38ed-87bb-46da-b173-0e4b082c8182:7ea56827-47a2-42ae-8e2d-8a2eba306c39", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1212200488.1", "spisova_znacka": "2Co/2/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/2/2013 z 22. 1. 2013", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 22. januára 2013, sp. zn. 2Co/2/2013, ECLI:SK:KSBA:2013:1212200488.1", "identifikacne_cislo": "1212200488", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Ing. Judita Gabonaiová Hrenčuková", "sudca_id": 658, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-ing-judita-gabonaiova-hrencukova-658", "datum_vydania": "2013-01-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-96.odsek-1", "nazov": "§ 96 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-96.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-96"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-96.odsek-2", "nazov": "§ 96 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-96.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-96"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-96.odsek-3", "nazov": "§ 96 ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-96.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-96"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-220", "nazov": "§ 220 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-220", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-220"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-96", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-220"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7ea56827-47a2-42ae-8e2d-8a2eba306c39", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1212200488.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1212200488.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1212200488.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/2/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212200488
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1212200488.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: E. J. I., I..W..V.., so sídlom Ú. X, XXX XX D., IČO:
XX XXX XXX, zastúpený advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Advokátska kancelária so
sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: I. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom J. X, XXX XX D., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: U. na V. V. I. H., so sídlom C.
XX, XXX XX N., IČO: XX XXX XXX, zastúpený advokátom JUDr. Ambrózom Motykom, Námestie SNP 7,
091 01 Stropkov, o zaplatenie 591,06 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu
Okresného súdu Bratislava II zo dňa 13.09.2012, č. k. 10C 104/2012-64, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka
m e n í tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznáva.

Vedľajší účastník je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania v sume 19,12 eur do
troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie, navrhovateľovi vrátil krátenú časť súdneho
poplatku v sume 28,37 eur cestou Daňového úradu Bratislava, odporcovi náhradu trov konania nepriznal
a zároveň uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu
trov konania vo výške 109,94 eur, na účet právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku do troch dní od
právoplatnosti uznesenia.

Svoje rozhodnutie po právnej stránke súd prvého stupňa odôvodnil, ust. § 96 ods. 1, ods. 2, ods. 3
O.s.p., ust. § 11 ods. 3, ods. 4, ods. 6 zák. č. 71/1992 Zb. a ust. § 146 ods. 2 O.s.p. a po vecnej
stránke tým, že písomným podaním zo dňa 31.08.2012 vzal navrhovateľ návrh späť v celom rozsahu,
keď súhlas odporcu a vedľajšieho účastníka so späťvzatím návrhu nebol potrebný a preto konanie
zastavil. Zároveň súd prvého stupňa vrátil navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 28,37 eur, krátený
o 6,63 eur prostredníctvom príslušného Daňového úradu. Vo vzťahu k náhrade trov konania uviedol,
že právna úprava civilného procesu nevylučuje, aby sa aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti
je ochrana práv podľa zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa nemohla dať zastúpiť zástupcom.
V zmysle Občianskeho súdneho poriadku má v konaní vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti
ako účastník a v danom prípade navrhovateľ procesne zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, pričom
právny zástupca vedľajšieho účastníka preukázateľne vykonal dva kvalifikované úkony právnej služby a
to prijatie a prevzatie zastúpenia a písomné podanie na súd vo veci samej zo dňa 23.07.2012. Vzhľadom
na uvedené preto súd prvého stupňa o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p. prvá
veta, keď ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.
Navrhovateľ zavinil zastavenie konania, a preto ho súd prvého stupňa zaviazal zaplatiť vedľajšiemu
účastníkovi trovy konania v sume 109,94 eur za dva úkony právnej pomoci, ktoré si v písomnom podaní
zo dňa 23.07.2012 vedľajší účastník uplatnil, a to prevzatie a príprava zastúpenia a písomné podanie na
súd, t.j. 2 x 38,18 eur plus 2 x 7,63 eur režijný paušál a 20 % DPH, t.j. náhrada trov konania v celkovej
výške 109,94 eur.



Proti tomuto uzneseniu podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie navrhovateľ,
a to v časti, ktorou súd prvého stupňa zaviazal navrhovateľa na úhradu trov konania vedľajšiemu
účastníkovi, a to z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.

Podotkol, že cieľom vedľajšieho účastníka je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa
zákona o ochrane spotrebiteľa, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do
spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. Vedľajší účastník tak musí byť sám z podstaty
svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach.
Podotkol, že podľa údajov registrácie Ministerstva vnútra SR samotné združenie má v radoch členov,
ktorí evidentne majú právnické vzdelanie, pričom združenia na ochranu spotrebiteľa majú podľa ust. § 25
zák. č. 250/2007 Z. z. pritom možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva. Poukázal na dôvodovú
správu k zák. č. 384/2008 Z. z., keď cieľom novelizácie O.s.p. bolo posilniť ochranu spotrebiteľa v
sporoch vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv a umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých
sú zriaďované rôzne právnické osoby najmä združenia na ochranu spotrebiteľov. Konštatoval, že má z
vlastných skúseností vedomosť, že združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania
a vôľu odporcu, a to oznámením o vstupe združenia do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie
žaloby a návrh  na priznanie trov konania. Je tak zrejmé, že pred zaslaním oznámenia o vstupe do
konania, združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade. Navyše vedľajší účastník viaceré
procesné podania nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, významných skutočností vzťahujúcich sa
na predmet sporu. Paušálny vstup vedľajšieho účastníka zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých
pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom
vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov
právneho zastúpenia. Trovy konania vedľajšieho účastníka tak nie sú trovami účelne vynaloženými na
uplatňovanie alebo bránenie práva, čo je dôvodom hodným osobitného zreteľa v zmysle ust. § 150
O.s.p. Je toho názoru, že súd nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi neporušuje
základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a ods. 3 Ústavy
SR, keďže tieto trovy neboli účelne vynaložené a neboli ani v príčinnej súvislosti s procesným postojom
vedľajšieho účastníka k predmetu konania. V závere podaného odvolania uviedol, že vedľajší účastník
v konaní odporcu nezastupuje, a preto nie je dôvodné poukázať na ust. § 137 O.s.p. a na ustanovenia
Charty základných práv Európskej únie ako aj rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie, keď tieto
priznávajú náhradu hotových výdavkov právnickej osobe, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa
osobitného predpisu, čiže ide najmä o Centrum právnej pomoci. Nie je podľa navrhovateľa vylúčené,
aby pomoc spotrebiteľom poskytovali priamo právnické osoby a preto považuje navrhovateľ právne
zastúpenie vedľajšieho účastníka za nadbytočné, účelové a nehospodárne. Navrhuje, aby odvolací súd
rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov
konania neprizná. Zároveň si navrhovateľ uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 19,12
eur s DPH pozostávajúce z jednej polovice úkonu právnej služby vo výške 9,96 eur s DPH a režijného
paušálu k právnemu úkonu vo výške 9,16 eur s DPH.

Vedľajší účastník na strane odporcu v písomnom vyjadrení prostredníctvom svojho právneho zástupcu
uviedol, že aplikácia ust. § 150 ods. 1 O.s.p. je nenáležitá, keď pre posúdenie možnosti aplikácie
ust. § 150 ods. 1 O.s.p. je podstatné zisťovať okolnosti súvisiace so stavom pred začatím sporu,
so správaním sa účastníkov v priebehu sporu a s okolnosťami uplatnenia nároku. Správanie sa
navrhovateľa v spore, ale najmä okolnosti, za ktorých navrhovateľ uplatnil premlčanú pohľadávku,
nedávajú predpoklad pre aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p. Poukázal na čl. 7 ods. 1 Smernice
rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorého „členské štáty
zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali adekvátne a účinné prostriedky, ktoré
by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo
strany predajcov alebo dodávateľov“. Vedľajší účastník môže preukázať, že v množstve súdnych sporov
pôsobil už jeho vstup do konania pre navrhovateľa odradzujúco v tom zmysle, že uvedomujúc si
neopodstatnenosť uplatňovaného nároku vzal svoj návrh na začatie konania späť a konanie žiadal
zastaviť. Navrhovateľ po tom, čo mu je doručené oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do
konania, prípadne po tom, čo vstup vedľajšieho účastníka do konania zistí iným spôsobom, plošne berie
žaloby späť. Podotkol, že vie preukázať prípady, kde tento konkrétny navrhovateľ vzal späť návrh na
začatie konania späť po vyhlásení rozsudku, v ktorom bol úspešný, dokonca paradoxne aj po tom,
čo platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť. Ukazuje sa, že samotný vstup do konania vedľajšieho
účastníka na strane spotrebiteľa je dostatočne účinným prostriedkom zabrániť dodávateľom porušovať



spotrebiteľské práva. Nesúhlasí s tvrdením navrhovateľa, že podľa registrácie na Ministerstve vnútra
má vedľajší účastník vo svojich radoch členov, ktorí evidentne majú právnické vzdelanie, keď podľa
vedľajšieho účastníka je skutočnosť taká, že iba jediná členka združenia má právnické vzdelanie,
avšak právnu prax nevykonáva. Vo vyjadrení k odvolaniu ďalej vedľajší účastník na strane odporcu
poukázal, že Ministerstvo hospodárstva SR schválilo a poukázalo vedľajšiemu účastníkovi finančnú
podporu vo výške 4.000,- eur, keď takýto finančný príspevok pri objeme činnosti vykonávanej vedľajším
účastníkom nepokrýva ani len poštovné výdavky, a preto nie je dôležitý argument navrhovateľa, že
vedľajší účastník má trovy advokáta hradiť z vlastných prostriedkov. S poukazom na č. 169 ods. 1
Zmluvy o fungovaní Európskej únie, čl. 38, čl. 47 Charty základných práv Európskej únie uviedol, že
súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách vedľajšieho účastníka postupoval v súlade s legislatívou
Európskej únie, judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie a v súlade s ustálenou súdnou praxou a
právnou teóriou. O dôvodnosti priznania trov vedľajšieho účastníka svedčí aj novelizované znenie ust. §
137 O.s.p., keď trovy konania sú aj náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať
v konaní podľa osobitného predpisu. Poukázal na dôvodovú správu k zák. č. 332/2011 Z. z.,  z ktorej
obsahu zdôraznil, že navrhovaná právna úprava bude dopadať aj na ďalšie právnické osoby, ktoré
sú v súlade s právnymi aktmi Európskej únie aktívne legitimované na kolektívnu ochranu zákonom
chránených záujmov, napríklad aj vo sfére kolektívnej ochrany práv spotrebiteľa. V podanom odvolaní
poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 22.12.2010 vo veci DEB proti Spolková
republika Nemecko C-279/09, podľa ktorého zásada účinnej súdnej ochrany, ako je stanovená v čl.
47 Charty základných práv Európskej únie, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby
sa jej dovolávali právnické osoby a pomoc poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä
oslobodenie od platenia trov konania alebo zastupovanie advokátom. Podľa jeho názoru sú to práve
združenia na ochranu spotrebiteľov, ktoré majú právo v súlade so zákonom chrániť a presadzovať
oprávnené záujmy spotrebiteľov. Občianske združenia na ochranu spotrebiteľov si v prevažnej miere
zakladajú samotní občania poškodení nekalými praktikami a neprijateľnými zmluvnými podmienkami v
predbežne formulovaných štandardných zmluvách dodávateľov a často pri nedostatku organizačného
a finančného zabezpečenia chránia práva nemajetných spotrebiteľov, ktorí rezignujú na obranu svojich
práv, pretože nemajú dostatok prostriedkov na advokáta a tým na rovnocenný priebeh súdnych konaní. S
poukazom na ust. § 93 ods. 4 O.s.p. a ust. § 18 O.s.p. má za to, že ak teda platí, že vedľajší účastník má
v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník hlavný a má platiť aj „rovnosť účastníkov“ ako jeden
zo základných princípov súdneho konania, potom neexistuje rozumný dôvod nepriznať vedľajšiemu
účastníkovi trovy právneho zastupovania za situácie, ak nárok na náhradu trov vznikne účastníkovi,
ktorého vedľajší účastník v konaní podporoval. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc možno
vo všeobecnosti odvodiť z čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, keď podľa citovaného článku každý má právo na
právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku
konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. Ústavný rozmer práva účastníka na náhradu
trov konania v úspešnom súdnom spore vyplýva z nálezov Ústavného súdu SR, na ktoré sa odvolal
(napr. nález Ústavného súdu SR II. ÚS 78/03). Zároveň podotkol, že trovy právneho zastúpenia treba
považovať v každom prípade za účelne vynaložené trovy a samotná skutočnosť, že vedľajší účastník
má principiálne právo na náhradu trov konania, nie je sporná. V závere vyjadrenia poukázal na najnovšiu
judikatúru krajských súdov, ktorá vychádza zo správnej a náležitej aplikácie vnútroštátnych noriem, ale
aj právnych aktov Únie a judikatúry NS SR, ÚS SR, SD EÚ a ESĽP (napríklad rozhodnutie Krajského
súdu v Bratislave, rozhodnutia Krajského súdu v Nitre či rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici
a i.). Navrhuje, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správne
potvrdil. Vedľajší účastník si zároveň uplatnil náhradu trov odvolacieho konania za vyjadrenie k odvolaniu
vo výške 19,09 eur spolu s režijným paušálom vo výške 7,63 eur a 20 % DPH vo výške 5,34 eur, teda
celkovo trovy odvolacieho konania vo výške 32,06 eur.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Odvolací súd prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa
ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Toto ustanovenie dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila do konania ako
vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného



predpisu, za ktorý sa na základe poznámky 10a považuje aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Právo spotrebiteľov združovať sa spolu s inými spotrebiteľmi v združeniach a prostredníctvom týchto
združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov, ako aj uplatňovať
práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov, vyplýva z § 3 ods.
4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“). Takto založené združenie sa
môže na súde podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania, aby odstránil protiprávny stav, rovnako ako sám spotrebiteľ.
Práva spotrebiteľov teda môže združenie chrániť tým, že sám podá návrh na súd proti porušiteľovi práva,
môže podľa § 26 ods. 5 O.s.p. zastupovať účastníka na základe plnomocenstva, alebo môže vstúpiť do
konania ako vedľajší účastník podľa § 93 ods. 2 O.s.p.

Podľa ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p. má vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti ako
účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní
podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Ustanovenie § 93 ods. 4 O.s.p. výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a
povinnosti ako účastník, z čoho možno vyvodiť, že aj vedľajší účastník, rovnako ako hlavný účastník
konania, má právo na právnu pomoc pred súdmi (čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) a teda má
právo i na náhradu trov právneho zastúpenia (§ 137 ods. 1 O.s.p.). Vedľajšiemu účastníkovi rovnako
môže súd  priznať  náhrada trov právneho zastúpenia len vtedy, ak boli vynaložené v súvislosti s daným
konaním a účelne.

Náhradu trov konania v prípade, ak dôjde k zastaveniu konania, upravuje § 146 ods. 1 písm. c) a § 146
ods. 2 O.s.p.

Podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku nemá
žiaden z účastníkov, ak konanie bolo zastavené. Pokiaľ však niektorý z účastníkov zavinil, že konanie
muselo byť zastavené, postupuje sa podľa ustanovenia § 146 ods. 2 vety prvej O.s.p., ktorá predpokladá
zodpovednosť za zavinenie toho účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania.
Preto, ak navrhovateľ vezme návrh späť v zásade platí, že zastavenie konania zavinil a je preto povinný
hradiť trovy konania odporcovi. Z tejto zásady je ustanovená výnimka ustanovením § 146 ods. 2 druhá
veta O.s.p. v zmysle ktorej, ak dôvodne podaný návrh bol vzatý spať pre správanie odporcu je povinný
hradiť trovy konania odporca. Dôvodnosť podania návrhu sa i v tomto prípade posudzuje procesne, t.j.
z hľadiska vzťahu výsledku správania sa odporcu k nároku navrhovateľa.

Predmetným návrhom sa navrhovateľ domáhal zaplatenia 591,06 eur s príslušenstvom, pričom
písomným podaním zo dňa 31.08.2012 vzal navrhovateľ návrh na začatie konania späť v celom rozsahu,
nakoľko bola proti jeho pohľadávke vznesená námietka premlčania vedľajším účastníkom na strane
odporcu. Súd prvého stupňa tento úkon navrhovateľa pri rozhodovaní o náhrade trov konania vyhodnotil
z hľadiska ustanovenia § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. a dospel podľa odvolacieho súdu k správnemu
záveru, že zavinil zastavenie konania a je preto povinný nahradiť jeho trovy. V danom prípade bolo potom
potrebné skúmať, či trovy právneho zastúpenia boli vynaložené účelne, resp. či vôbec boli vynaložené.
Z obsahu spisu vyplýva, že vedľajší účastník si uplatnil trovy konania, ktoré pozostávali z odmeny za
prevzatie a prípravu zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom a písomné podanie na súd spolu s
režijným paušálom  a DPH vo výške 20 %, v celkovej výške 109,94 eur.

Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc je možné vyvodiť z článku 47 Ústavy Slovenskej republiky
a v podstate znamená, že trovy právneho zastúpenia treba možno považovať za účelne vynaložené
trovy. Každý má právo na to, aby bol zastúpený advokátom. Trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo
obranu práva sa nemôžu posudzovať ako celok a aj keď účastník má právo na náhradu trov konania,
pretože mal plný úspech, každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne. To platí
ako na trovy, ktoré boli označené ako nevyhnutné, i pre trovy právnej pomoci. Nárok na náhradu trov
právneho zastúpenia však nemožno priznať, ak sa určité procesné podanie nadbytočne opakuje bez
uvedenia nových, procesne významných skutočností a to platí aj na podania advokáta, ktoré neobsahujú
žiadne skutočnosti, vzťahujúce sa na predmet sporu, na skutočnosti, ktoré zostali medzi účastníkmi
konania sporné a treba ich dokazovať, a sú významné pre posúdenie veci samej.



Zároveň je nutné poukázať na skutočnosť, že cieľom Združenia je kolektívna ochrana spotrebiteľa,
podávanie žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, ako aj zastupovanie spotrebiteľa v občianskom
súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka, čo znamená, že
samotné Združenie bolo vytvorené za účelom ochrany spotrebiteľa, pričom samotné ustanovenie stanov
Združenia (§ 9) konštatuje, že výdavkami Združenia sú výdavky  na financovanie jeho účelu a výdavky
na správu združenia. Z uvedeného teda vyplýva, že samotné združenie je spôsobilé a schopné chrániť
záujmy spotrebiteľa, pričom odvolací súd uznáva argumentáciu vedľajšieho účastníka vo vyjadrení v
tom, že má právo zvoliť si pri účasti v konaní právneho zástupcu, avšak odvolací súd takto vynaložené
finančné prostriedky nepovažuje za účelné bránenie práva samotného účastníka v konaní.

Podľa názoru odvolacieho súdu, vedľajší účastník, ktorý je založený na ochranu práv podľa osobitného
predpisu, v danej veci podľa zák. č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov, by  mal byť schopný
poskytnúť odporcovi ako spotrebiteľovi v spotrebiteľskej veci vedenej na súde odbornú pomoc sám.
Tento názor má oporu v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp.zn. II.ÚS 78/03, v ktorom tento súd
konštatoval, že nie je porušením základného práva na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní
podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR, ak účastníkovi, ktorý disponuje viacerými pracovníkmi, ktorí majú
právnické vzdelanie, súd neprizná náhradu trov právneho zastúpenia, ak ich nepovažuje za účelne
vynaložené, a to práve preto, že vedľajší účastník bol na ochranu spotrebiteľa zriadený a teda má byť
schopný v spotrebiteľských sporoch spotrebiteľov kvalifikovane zastupovať.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Zákonné ustanovenie § 150 O.s.p. umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných
osobitného zreteľa účastníkovi, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania, túto náhradu celkom
alebo sčasti nepriznal. Aplikácia ust. § 150 ods. 1 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania
prichádza do úvahy len v tých v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady
trov konania, avšak súd dospel k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré
náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Vyjadruje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok
(a všeobecnej zásady ohľadne náhrady trov konania, vyjadrenej v § 142 ods. 1 O.s.p.). Musí však
ísť o celkom výnimočný prípad, pričom výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci,
ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného
zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, sociálne, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov
konania a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní.
V prípade tohto zákonného ustanovenia ide predovšetkým o to, aby sa rozhodnutie o náhrade trov
nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a neodporovalo dobrým mravom. Zákon vyžaduje na
také rozhodnutie dve podmienky: musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa a o výnimočné okolnosti,
pričom výklad týchto podmienok je ponechaný na súdnej praxi a je potom vecou konkrétneho prípadu,
či došlo k takým okolnostiam, ktoré môžu byť podkladom na rozhodnutie o zmiernení účinkov právnych
noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania.

Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci boli jednoznačne splnené obe podmienky, t. j.
dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti posudzovanej veci v zmysle vyššie uvedeného
výkladu zákonného ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p.

Odvolací súd má za to, že trovy uplatnené vedľajším účastníkom neboli účelne vynaloženými trovami,
nakoľko úkony, za ktoré si v konaní uplatnil právo na ich náhradu, neboli nevyhnutné pre úspech vo veci,
t.j. vedľajší účastník neposkytol odporcovi žiadne služby, ktorých vykonanie by malo akýkoľvek vplyv na
rozhodnutie súdu prvého stupňa.

Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozhodol podľa ust. § 220 O.s.p. a uznesenie súdu prvého
stupňa v napadnutej časti zmenil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s       § 142 ods.
1 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný a uplatnil si právo na náhradu trov
konania, by odvolací súd mal navrhovateľovi priznať odmenu za jeden úkon právnej služby - odvolanie
á 19,09 eur plus DPH (1 úkonu právnej služby za podané odvolanie) a režijný paušál vo výške 7,63



plus DPH, t.j. trovy odvolacieho konania v celkovej výške 32,07 eur, avšak vzhľadom na skutočnosť, že
navrhovateľ si trovy odvolacieho konania vyčíslil len vo výške 19,12 eur s DPH, odvolací súd tak priznal
navrhovateľovi trovy odvolacieho konania len v ním vyčíslenej výške.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10C/104/2012", "guid": "a81ab479-9e51-4410-a3a3-f1215bddedb8:5ae97970-9868-4328-9cfe-ba7f4bf48ea9", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03 z 9. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-09", "citacie_n": 1767, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8"}], "citovane_v": []}