{"guid": "fe3c8ba8-13e1-442a-abf6-21a8f19602e8:47b8c12f-d583-4328-8a99-205d8f977264", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1212201817.1", "spisova_znacka": "14Co/221/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/221/2013 z 25. 8. 2013", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 25. augusta 2013, sp. zn. 14Co/221/2013, ECLI:SK:KSBA:2013:1212201817.1", "identifikacne_cislo": "1212201817", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Danica Kočičková", "sudca_id": 270, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-danica-kocickova-270", "datum_vydania": "2013-08-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/47b8c12f-d583-4328-8a99-205d8f977264", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1212201817.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1212201817.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1212201817.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/221/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212201817
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1212201817.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803,
Údernícka 5, Bratislava, zastúpený: advokátska kancelária TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Údernícka
5, Bratislava, proti odporcovi: V. W., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. B. XX, Z., za účasti vedľajšieho účastníka na
strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: XX XXX XXX, O. XX, PreŠ.,
zastúpený: JUDr. Ambróz Motyka, advokát, so sídlom Nám. SNP 7, Stropkov, o zaplatenie 1.416,14
Eur s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II
v Bratislave zo dňa 11.12.2012, č.k. 58C/117/2012-84 v časti náhrady trov konania, pomerom hlasov
3:0 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 11.12.2012, č.k.
58C/117/2012-84 v napadnutej časti   p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie vo veci zastavil. Odporcovi  a vedľajšiemu
účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľovi vrátil časť súdneho poplatku za návrh na
začatie konania v sume 77,87 Eur.

Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 30.01. 2012
domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 1.416,14 € s príslušenstvom a náhrady trov konania, titulom
neuhrádzania splátok  na účte zriadenom právnym predchodcom navrhovateľa v prospech odporcu,  č.
0171478420/0900 na základe zmluvy č. 0171478420 uzatvorenou dňa 18.05.2006 medzi odporcom a
právnym predchodcom navrhovateľa- Slovenská sporiteľňa,  a.s., Bratislava, v stanovených termínoch.
Súd návrhu vyhovel a vo veci vydal dňa  02. 02. 2012, č. k. 32Ro/152/2012-25, platobný rozkaz, ktorý
bol následne uznesením zo dňa 11. 05. 2012, č. k. 32Ro/152/2012-34 podľa § 173 ods. 2 O.s.p. zrušený,
nakoľko sa ho odporcovi nepodarilo doručiť do vlastných rúk. Podaním zo dňa 24. 02. 2012, súdu
doručeným dňa 29. 02. 2012 Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS prostredníctvom svojho
právneho zástupcu oznámilo,  že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu.

Pred začatím pojednávania vo veci samej, podaním doručeným súdu dňa 11. 02. 2013, navrhovateľ
vzal návrh na začatie konania späť a konanie žiadal zastaviť. Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. súd v súlade s
dispozičným prejavom navrhovateľa konanie zastavil.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.. Vzhľadom k tomu, že
zastavenie konania procesne zavinil navrhovateľ, ktorý zobral návrh na začatie konania späť, odporcovi



a vedľajšiemu účastníkovi na jeho strane vznikol nárok na náhradu trov konania účelne vynaložených
na uplatňovanie alebo bránenie práva.

Odporcovi, ktorý si náhradu trov konania neuplatnil, súd náhradu trov konania nepriznal s poukazom na
ustanovenie § 151 ods. 1 O.s.p..

Vedľajší účastník si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v konaní vo výške 189,60 € s DPH za dva
úkony právnej služby - 1. prevzatie a príprava zastúpenia a 2. vyjadrenie zo dňa 04.12.2012,  á 71,37
€, 2x režijný paušál v sume á 7,63 € + 20 % DPH v sume 31,60 €.  Po zhodnotení účelnosti vedľajším
účastníkom vynaložených trov konania súd dospel k záveru, že tieto trovy nemožno považovať za trovy
účelne vynaložené  na uplatnenie alebo bránenie jeho práv, resp. práv odporcu, na ktorého strane v
konaní vedľajší účastník vystupuje. Vedľajším účastníkom v prejednávanej veci, ktorý vstúpil do konania
na stranu spotrebiteľa (odporcu),  je združenie na ochranu spotrebiteľa, ktorého cieľom a predmetom
činnosti, je kolektívna ochrana spotrebiteľov, čo zodpovedá jednak zákonu č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa a priloženým stanovám združenia. Súd je toho názoru, že vedľajší účastník, vzhľadom
na uvedený predmet a cieľ jeho činnosti, disponuje alebo má disponovať rozsiahlymi znalosťami a
vedomosťami v danej problematike, ktorou sa špecificky zaoberá, a je inštitúciou spôsobilou účinne a
kvalifikovane ochraňovať práva a záujmy spotrebiteľa v súdnom konaní. Trovy právneho zastúpenia za
zastupovanie združenia na ochranu spotrebiteľov v súdnom konaní, preto súd nepovažuje za účelne a
hospodárne vynaložené. Súd týmto nevylučuje možnosť združenia na ochranu spotrebiteľov, v postavení
vedľajšieho účastníka konania, dať sa v konaní zastúpiť advokátom, avšak tieto trovy nepovažuje za
účelne vynaložené a mali by byť hradené z jeho vlastných finančných prostriedkov.

Navyše súdu je z úradnej činnosti známe, že vedľajší účastník prostredníctvom svojho právneho
zástupcu paušálne vstupuje do množstva súdnych konaní, o predmete ktorých ani nemá vedomosť, a to
oznámením o vstupe do konania a žiadosťou o doručenie návrhu (v oznámení sa len vymení označenie
účastníkov konania a spisová značka). V prípade, ak po doručení návrhu na začatie konania zistí, že sa
nejedná o spor, v ktorom účastník, na ktorého stranu vstupuje, má postavenie spotrebiteľa, z konania
vystúpi. Rovnako je súdu známe, že vedľajší účastník oznamuje svoj vstup aj do konaní, ktoré sú už
právoplatne skončené, resp. v ktorých už bolo rozhodnuté vo veci samej. Z uvedeného možno mať potom
pochybnosti o tom, či hromadné vstupovanie združenia v zastúpení advokátom do súdnych konaní, o
predmete a stave ktorých zjavne nemá vedomosť, a uplatňovanie si trov právneho zastúpenia, nie je
účelovým a motivovaným dosiahnutím odmeny za zastupovanie. Súd poukázal aj na nepreukázanosť
vyúčtovanej odmeny za jeden vykonaný úkon právnej služby - prevzatie a prípravu zastúpenia. Vedľajší
účastník udelil advokátovi generálnu plnú moc najmä na právne zastupovanie spočívajúce vo vstupe
združenia do súdnych konaní vedených na súdoch v Slovenskej republike, ako vedľajšieho účastníka v
spotrebiteľských veciach na strane spotrebiteľov a na zastupovanie združenia v konaniach, do ktorých
združenie vstúpi ako vedľajší účastník na strane spotrebiteľov. Advokát podaním doručeným súdu dňa
29. 02. 2012 len oznámil vstup vedľajšieho účastníka  do konania, o predmete ktorého zjavne ani nemal
vedomosť, na stranu odporcu a súčasne si uplatnil náhradu trov konania. V oznámení žiadal doručiť
návrh na začatie konania s prílohami. Do súdneho spisu, z dôvodu oboznámenia sa s predmetnou vecou,
právny zástupca nahliadnuť nebol.

Proti tomuto uzneseniu, v časti výroku o náhrade trov konania, podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie vedľajší účastník. Poukázal na konkrétne rozhodnutia iných krajských súdov v obdobných
veciach, ktorými boli vedľajšiemu účastníkovi priznané trovy konania. S názorom súdu prvého stupňa
o neúčelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia nesúhlasil. Poukázal na postavenie vedľajšieho
účastníka ako neziskovej organizácie, ktorá je zložená prevažne z laikov v oblasti práva a ktoré je
pripravené dôsledne presadzovať a chrániť záujmy spotrebiteľov. Argumentoval princípom „rovnosti
zbraní“, kedy aj v zmysle konštantnej Judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva má každý právo
na právnu pomoc v konaní pred súdom. Vstupom vedľajšieho účastníka do konania sa posilňuje
postavenie odporcu - spotrebiteľa v konaní, ktorý je často sám o sebe pasívny a nedokáže sa účinne
brániť. Je povinnosťou združenia chrániť spotrebiteľa pre premlčanými nárokmi dodávateľov. Podľa
vedľajšieho účastníka, práve rozhodovanie súdov v otázke priznávania nároku na náhradu trov právneho
zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi ako právnickej osobe založenej za účelom ochrany spotrebiteľa,



môže prispieť k znižovaniu spotrebiteľskej agendy na súdoch. Ak by  na strane spotrebiteľa vystupovalo
združenie zastúpené advokátom, dodávatelia by prestali podávať návrhy, domáhajúce sa premlčaného
nároku, pretože by boli následne povinní nahradiť trovy právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi.
Nesúhlasí s názorom prvostupňového súdu, že úkon právnej služby prevzatie a príprava zastúpenia
nebol preukázaný. V rámci tohto úkonu vedľajší účastník zisťuje evidenciu živej spotrebiteľskej veci na
súde, daňovú a administratívnu evidenciu, žiada o informácie potrebné pre vstup do konania, vrátane
prípravy na kvalifikované vyjadrenie vo veci. S predmetom spotrebiteľskej veci sa môže zoznámiť až
po vstupe do konania.  V prejednávanej veci zavinil zastavenie konania navrhovateľ späťvzatím žaloby
a podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. má vedľajší účastník na strane odporcu nárok na náhradu trov
konania. Žiada preto zmenu napadnutého uznesenia a priznanie náhrady trov prvostupňového konania
vo výške 189,60 eura, a za odvolacie konanie 52,20 eura.

K odvolaniu vedľajšieho účastníka sa písomne vyjadril navrhovateľ podaním zo dňa 18.5.2013. Stotožnil
sa  s napadnutým uznesením, nakoľko v tomto prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených
na uplatnenie alebo bránenie práva. Právne zastúpenie vedľajšieho účastníka považuje navrhovateľ
za nadbytočné, účelové a nehospodárne, nakoľko zo samej podstaty existencie vedľajšieho účastníka
vyplýva, že musí byť schopný konať v mene toho, na strane koho vstupuje do konania. Poukázal
na rozhodnutia krajských súdov v obdobných veciach, ktoré rozhodli v súlade s právnym názorom
prvostupňového súdu v tejto veci. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby uznesenie v napadnutej časti
potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 52,19 eura.

Krajský súd ako súd odvolací podľa § 10 ods. 1 O.s.p., preskúmal vec v napadnutej časti podľa § 212
ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, a po vyhodnotení odvolacích námietok dospel k záveru, že
odvolanie vedľajšieho účastníka nie je dôvodné.

V zmysle ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. v prípade zastavenia konania je pre rozhodnutie súdu o
priznaní náhrady trov konania podstatné ustálenie otázky zavinenia  jeho zastavenia. V prejednávanej
veci zavinil zastavenie konania  navrhovateľ, ktorý návrh na začatie konania vzal späť bez uvedenia
dôvodu, čo samo o sebe postačuje pre záver, že procesne zavinil zastavenie konania.

Napriek nepopierateľnému nároku vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania, nemožno opomenúť
aplikovať aj ďalšie zákonné princípy a podmienky priznania náhrady trov. Jednou z týchto podmienok
je, aby trovy, ktorých náhrady sa účastník domáha, boli vynaložené účelne a hospodárne. Účelnosť
spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje
ich medze. Kritérium účelnosti vynaložených trov právneho  zastúpenia vychádza zo samotného cieľa
právneho zastúpenia, teda snahy právneho zástupcu o čo možno najefektívnejšie uplatňovanie alebo
bránenie práva na súde, s cieľom využiť všetky zákonné (hmotnoprávne aj procesné) možnosti na
obranu záujmov klienta. Aby bolo možné konštatovať účelnosť vynaložených trov právneho zastúpenia,
je potrebné vychádzať aj z osoby samotného účastníka konania a posúdiť, či skutočnosť, že sa účastník
konania nechal v konaní zastúpiť má pre neho význam z hľadiska zlepšenia jeho možností chrániť svoje
práva a záujmy na súde. Ak totiž účastník konania, a v tomto prípade sa to týka zväčša právnických
osôb, disponuje dostatočnými materiálno-technickými predpokladmi a najmä personálnym substrátom
(napríklad má viacero zamestnancov s právnickým vzdelaním), na základe ktorého môže svoje práva
plnohodnotne a erudovane uplatňovať a brániť aj sám, javí sa ako nadbytočné  nechať sa zastúpiť
právnym zástupcom. V zákonných možnostiach súdu nie je nepripustenie alebo vylúčenie zastúpenia
účastníka právnym zástupcom len z dôvodu neúčelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia. Takýto
postup by bol v príkrom rozpore so spomínanou zásadou rovnosti zbraní, rovnako ako aj so samotným
právom každého účastníka súdneho (aj vedľajšieho) nechať sa zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí.
Súd je povinný konať s právnym zástupcom, čo v tomto prípade súd prvého stupňa aj urobil. Iná
je však otázka posúdenia účelnosti vynaložených trov konania, ktorá je v kompetencii súdu, a ktorá
nezasahuje do práva účastníka na právnu pomoc. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky II.
ÚS 78/03 v súvislosti s rozhodnutím o nepriznaní náhrady trov právneho zastúpenia vyplýva, že súd
iba uplatňuje zákonom daný priestor pre uváženie účelnosti trov konania a nezasahuje do podstaty a
zmyslu základného práva na právnu pomoc podľa  čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.  Nemožno
preto zamieňať ústavné právo účastníka konania na právnu pomoc v konaní pred súdom a nepriznanie



náhrady trov konania z dôvodu ich neúčelnosti. Možnosť nechať sa zastúpiť v konaní a zároveň
povinnosť súdu toto zastúpenie akceptovať predstavuje vyjadrenie zásady rovnosti zbraní,  avšak
nepriznanie náhrady trov za toto zastúpenie predstavuje rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania,
čo je vo výlučnej kompetencii súdu. V tejto súvislosti odvolací súd upozorňuje aj na obsah rozsudku
Súdneho dvora EÚ C- 279/09 zo dňa 22. 12. 2010.  Aj tu sa s poukazom na rozhodnutia Európskeho súdu
pre ľudské práva konštatuje, že posúdenie otázky nevyhnutnosti právnej pomoci  závisí od skutočností
a okolností osobitných pre každú vec a závisí najmä od závažnosti konania, zložitosti uplatniteľného
práva a konania, ako aj od schopnosti žalobcu účinne obhajovať svoju vec.

Je nesporné, že podľa § 93 ods. 2 a 3 O.s.p., združenie môže do konania ako vedľajší účastník vstúpiť aj
z vlastného podnetu. Je však tiež podľa rozhodovacej praxe súdov a názorov prezentovaných v odbornej
právnickej literatúre (viď Jaroslav Krajčo a kol., Občiansky súdny poriadok - Komentár, I. diel, str. 380,
Eurounion, 2010) predpokladom účasti vedľajšieho účastníka v konaní okrem iných podmienok aj súhlas
(hlavného) účastníka konania, na strane ktorého má vedľajší účastník vystupovať, ak podnet na vstup
dal sám vedľajší účastník. Potreba súhlasu účastníka, ktorý má byť v konaní podporovaný vedľajším
účastníkom, vyplýva zo samej podstaty a účelu vedľajšieho účastníctva. Z ust. § 93 O.s.p. nemožno
žiadnym spôsobom vyvodiť, že by vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať napriek nesúhlasu „ním
podporovaného“ účastníka. To, že niekto chce v konaní pred súdom podporovať hlavného účastníka
konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka, automaticky neznamená, že ním poskytovaná
procesná pomoc je hlavnému účastníkovi vítaná, že mu vyhovuje a že s ňou musí za každých okolností
súhlasiť. To v plnej miere platí aj vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, na ktorého sa vzťahuje § 93 ods.
2 O.s.p.. Účel procesnej pomoci v sporovom konaní, ktorú má vedľajší účastník poskytovať hlavnému
účastníkovi konania, môže byť naplnený, len ak účastník, na strane ktorého chce vedľajší účastník
vystupovať, s vedľajším účastníctvom súhlasí. I keď sa určitý subjekt stáva vedľajším účastníkom už v
momente, keď súdu dôjde jeho procesný úkon obsahujúci prejav vôle vstúpiť do konania v procesnom
postavení vedľajšieho účastníka, má bezpochyby účastník konania, ktorého chce vedľajší účastník v
konaní podporovať, procesné právo vyjadriť svoj nesúhlas s jeho vstupom do konania. Povahe a účelu
občianskeho súdneho sporového konania by sa priečil vstup vedľajšieho účastníka do konania, ktorý by
bol tomuto účastníkovi nanútený. V zmysle vyššie uvedeného zodpovedá zákonu procesný postup súdu,
v rámci ktorého oznámi účastníkom konania, že určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník a
vyzve ich, aby sa k tomuto vstupu vyjadrili. Súdom vyzvaní účastníci tak môžu vyjadriť svoje nesúhlasné
stanovisko so vstupom vedľajšieho účastníka do konania (uzn. NS SR sp. zn. 3 Cdo 188/2012

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že vynaložené trovy právneho zastúpenia zo
strany vedľajšieho účastníka, boli neúčelné. Vedľajší účastník je občianskym združením, ktoré vzniklo za
účelom realizácie kolektívnej ochrany spotrebiteľa, pričom jedným nástrojov je aj vstupovanie združenia
do konaní v pozícii vedľajšieho účastníka  a zastupovanie poškodených spotrebiteľov na súdoch. Je
nesporné, že na to, aby takéto združenie mohlo napĺňať svoje ciele a vykonávať svoju činnosť, musí
reálne disponovať zodpovedajúcou materiálnou, ako aj personálnou základňou, minimálne v rozsahu
zabezpečenia možnosti vykonávania základným proklamovaných cieľov. Už skutočnosť, že vedľajší
účastník je registrovaný v registri občianskych združení, vedenom na Ministerstve vnútra Slovenskej
republiky, preukazuje, že pri vzniku a registrácii samotného združenia, muselo ministerstvo postupovať
v zmysle § 25 ods. 3 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona o priestupkoch.
Ministerstvo posudzovalo jednak to, či k vzniku združenia došlo v súlade so zákonom, nezávislosť a
neziskovosť združenia, vyporiadanie záväzkov vo vzťahu k štátu a skutočnosť, či združenie aktívne
pôsobilo v oblasti spotrebiteľov po dobu najmenej dvoch rokov. Ak združenie už v čase svojej registrácie
aktívne pôsobilo v oblasti ochrany spotrebiteľa, znamená to, že už v tomto čase muselo spĺňať základné
materiálne a personálne predpoklady na vykonávanie aktívnej činnosti v tejto oblasti.

Odvolací súd poukazuje aj na to, že  zo spisu vyplýva, že vedľajší účastník zahlásil vstup do konania
podaním zo dňa 24.2.2012 a k oznámeniu pripojil  kópiu všeobecnej plnej moci udelenú advokátovi dňa
2.1. 2012. Do konania vstúpil z vlastného podnetu, bez vyzvania odporcu, ktorého v podaní označil len
menom, bez bližších identifikačných údajov. V čase zahlásenia svojho vstupu do konania nemal vedľajší
účastník zjavne žiadne vedomosti, do akého konania vlastne vstupuje, o čom svedčí to, že súčasťou jeho
oznámenia vstupu bola aj žiadosť advokáta, aby mu súd zaslal návrh na začatie konania a jeho prílohy.
Zjavne tak vedľajší účastník pri udeľovaní plnej moci neposkytol advokátovi žiadne informácie o konaní



a o žalobnom návrhu. Až na výzvu súdu založil do spisu individuálnu plnú moc zo dňa 24.2.2012, v ktorej
taktiež absentujú bližšie údaje k označeniu odporcu. Samotné prevzatie zastupovania advokátom tak
nie je možné považovať za úkon právnej pomoci v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004
Z.z. tak, ako si ho vedľajší účastník uplatnil v podanom v odvolaní, a tým ani za účelne vynaložené trovy
konania na uplatňovanie alebo bránenie práva.

Prvostupňový súd výzvou z 27.9.2012 požiadal obidvoch účastníkov, aby sa vyjadrili, či majú voči vstupu
vedľajšieho účastníka námietky. Odporca sa k vstupu nevyjadril a je nepochybné, že nevyjadril svoj
súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka na jeho strane. Navrhovateľ podaním zo dňa 7.2.2013 vzal
návrh späť v celom rozsahu  a súčasne sa vyjadril k neúčelnosti trov právneho zastúpenia vedľajšieho
účastníka, a navrhol, aby mu súd podľa § 150 O.s.p. náhradu trov nepriznal.

Pokiaľ ide o ďalší úkon - vyjadrenie vedľajšieho účastníka zo dňa 4.12.2012 vo veci samej a samotné
všeobecné vznesenie námietky premlčania bez bližšieho popísania skutkových okolností prípadu,
odvolací súd poukazuje na znenie § 100 ods. 1 OZ, podľa ktorého na premlčanie súd prihliadne len
na námietku dlžníka. Keďže odporca bol v celom konaní nečinný a nedal súhlas k vstupu vedľajšieho
účastníka na jeho strane, je nepochybné, že vedľajší účastník nemal súhlas dlžníka na vznesenie
námietky premlčania a urobil tak len z vlastného podnetu. Na takúto námietku súd nemôže prihliadať.
Preto aj podané vyjadrenie VÚ s takýmto obsahom bol neúčelný právny úkon.

Z týchto dôvodov odvolací súd považuje napadnuté uznesenie v časti výroku o nepriznaní náhrady trov
konania vedľajšiemu účastníkovi za vecne správne, a preto ho v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. s použitím § 150 ods.
1O.s.p.. Navrhovateľ, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, si v písomnom vyjadrení k odvolaniu
uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 52,19 eura za toto vyjadrenie. Odvolací súd pri rozhodovaní
o uplatnených trovách odvolacieho konania vyhodnotil dôvody osobitného zreteľa, ktoré spočívajú v
okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Navrhovateľ sa k otázke
náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka vyjadril už vo svojom písomnom podaní zo
7.9.2012, v ktorom zároveň zobral svoju žalobu späť. Pokiaľ sa teda navrhovateľ po tom, čo mu súd
prvého stupňa zaslal odvolanie vedľajšieho účastníka na vedomie, opätovne a obsahovo zhodne vyjadril
k tejto otázke, bolo by neprimerané a nespravodlivé, aby bol za takýto úkon ich náhradou zaviazaný
vedľajší účastník, vystupujúci ako ochranca spotrebiteľa, ktorý „slabšej strane v spore“ poskytuje právnu
pomoc. Z tohto dôvodu odvolací súd pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania považuje za
plne dôvodnú aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "58C/117/2012", "guid": "1ac81581-259f-4826-80c2-62a1a554525b:b1ee46a8-44bf-4b41-ad08-7f8b2fc8a788", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03 z 9. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-09", "citacie_n": 1767, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8"}, {"guid": "0bc5eb56-5e08-41f0-8e22-3f2d40338a2d:8b73ff53-35c7-4ae4-9e48-80792b753c97", "ecli": null, "spisova_znacka": "32Ro/152/2012", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Zvolen sp. zn. 32Ro/152/2012 z 19. 7. 2012", "sud": "Okresný súd Zvolen", "datum_vydania": "2012-07-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/0bc5eb56-5e08-41f0-8e22-3f2d40338a2d:8b73ff53-35c7-4ae4-9e48-80792b753c97"}], "citovane_v": []}