Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/376/2013 z 27. 6. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 27. júna 2013, sp. zn. 5Co/376/2013, ECLI:SK:KSBA:2013:1212223969.1 Krajský súd Bratislava | 5Co/376/2013 | ECLI:SK:KSBA:2013:1212223969.1 | 2013-06-27 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 219 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b9e94c87-2315-49d4-9005-99525408d656 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1212223969.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/376/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212223969
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalúpka
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1212223969.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Credium Slovakia, a. s. IČO: 35 845 490,
Einsteinova 21, Bratislava, zast. advokátom JUDr. Vladimírom Muzikářom, Teplická 7434/147, Piešťany,
proti odporcovi: M.. Z. C., G.. XX.XX.XXXX, C. X, K. U. F. Z. , na U. odporcu voči rozsudku Okresného
súdu Bratislava II č.k. 17C 179/ 2012-61 zo dňa 11.04.2013 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že výlučným vlastníkom osobného motorového vozidla
značky Toyota Avensis 2,0 - D - 4D, číslo karosérie SB1DW56L70E060217, číslo motora: 1CDFTV,
rok výroby 2004, strieborná metalíza, EČV: TT-480 DA je navrhovateľ. Odporcu zaviazal zaplatiť
navrhovateľovi náhradu trov konania 99,50 € a náhradu trov právneho zastúpenia 354,06 € k rukám
advokáta JUDr. Vladimíra Muzikářa do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľ sa návrhom podaným na súd prvého stupňa domáhal, aby súd určil že výlučným vlastníkom
motorového vozidla uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku. Vo svojom návrhu uviedol, že ako
leasingový prenajímateľ uzatvoril dňa 18. 4. 2007 so spoločnosťou DePas spol. s r.o. ako dodávateľom
predmetu leasingu a Ľubošom Krajčovičom ako leasingovým nájomcom kúpnu a leasingovú

-

- 2 -

zmluvu č. LZF/07/52082, na základe ktorej sa navrhovateľ stal vlastníkom osobného motorového vozidla
značka Toyota Avensis 2,0 D - 4D, číslo karosérie SB1DW56L70E060217, číslo motora: 1CDFTV,
rok výroby 2004, strieborná metalíza, EČV: TT-480 DA. Pred uzatvorením leasingovej zmluvy bolo
ohľadom predmetu leasingu dňa 16. 4. 2007 medzinárodnou overovacou stanicou číslo 94501/1,
Komárno, vydaný odborný posudok o overení pôvodnosti číslo SK A016423, z ktorého vyplýva, že
predmet leasingu nemal zmenené číslo karosérie ani žiadne iné poznávacie znaky a doklady. Na základe
leasingovej zmluvy predmet leasingu používal leasingový nájomca Ľuboš Krajčovič, ktorý predmet
leasingu prevzal dňa 18. 4. 2007. Dňa 13. 5. 2008 bol predmet leasingu zaistený PZ SR pre podozrenie,
že pochádza z trestnej činnosti. Následnou expertízou a šetrením bolo zistené, že na predmete leasingu
malo byť pozmenené číslo karosérie, pričom predmet leasingu mal byť koncom roku 2006 odcudzený
žalovanému. Vozidlo bol následne uznesením vyšetrovateľa PZ zo dňa 16. 2. 2009, ČVS: ORP -
1842/1 - OVK - B2 - 2006 uložené do úschovy Okresného súdu Bratislava II, kde sa nachádza doposiaľ.
Dňa 5. 8. 2011 sa navrhovateľ na Okresnom súde Bratislava II domáhal vydania predmetu leasingu
z úschovy. Okresný súd Bratislava II uznesením zo dňa 12. 1. 2012, č. k. 36U 3/2009 - 16 žiadosť
o vydanie predmetu leasingu zamietol s tým, že predmet leasingu bude môcť z úschovy vydať až



po právoplatnom rozhodnutí o určenie vlastníctva k predmetu leasingu v občianskom súdnom konaní.
Navrhovateľ je presvedčený, že na základe kúpnej a leasingovej zmluvy sa stal nespochybniteľným
vlastníkom predmetu leasingu. V tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok Okresného súdu v Trnave,
č. k. 38Cb 27/2009-94, ktorý konštatoval, že navrhovateľ nespochybniteľným vlastníkom predmetného
leasingu je.

Podľa § 101 ods. 2 O. s. p. súd prvého stupňa vec prejednal v neprítomnosti odporcu, ktorý mal doručenie
predvolania vykázané uložením na pošte.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že určovacia žaloba podľa § 80 písm. c)
O. s. p. je dôvodná nakoľko, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa ako kupujúcim a obchodnou
spoločnosťou DePas, spol. s r.o. ako predávajúcim bola uzavretá platná kúpna zmluva, na základe
ktorej sa navrhovateľ stal vlastníkom ojazdeného motorového vozidla Toyota Avensis 2,0 - D - 4D, číslo
karosérie SB1DW56L70E060217, číslo motora: 1CDFTV, rok výroby 2004, strieborná metalíza, EČV:
TT-480 DA.

- 3 -

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a zaviazal odporcu ako neúspešného
účastníka povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi trovy konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho
poplatku za návrh 99,50 euro a z trov právneho zastúpenia advokátom za 3 úkony právnej pomoci v
celkovej výške 354,06 euro.

Voči rozsudku súdu prvého stupňa č.k. 17 C 179/2012-61 zo dňa 11.04.2013 podal odporca v časti
priznanej náhrady trov konania odvolanie. V odvolaní odporca uviedol, že rozsudok vo veci samej v
plnej miere akceptuje, vlastnícke právo navrhovateľa nikdy nespochybňoval, nakoľko po tom ako mu
bolo vozidlo v roku 2006 odcudzené, uplatnil si v poisťovni v ktorej bolo vozidlo poistené náhradu škody,
ktorá mu bola aj vyplatená a teda už nemohol byť vlastníkom vozidla on , ale poisťovňa. V konaní bol
nesprávne označený ako žalovaný a s vecou už nemá nič spoločné a teda nemá pasívnu legitimáciu
v spore.

V konaní vystupoval pasívne nakoľko si nárok na vlastnícke právo nerobil a teda neplnil funkciu odporcu
v plnom rozsahu.

V časti priznanej náhrady trov konania navrhol odvolaciemu súdu , aby napadnutý rozsudok zmenil tak,
že odporca má právo na náhradu trov konania vo výške 99,50 euro za zaplatený súdny poplatok za
odvolanie.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Odvolací súd podobne ako súd prvého stupňa má za to , že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade
trov konania postupoval správne, keďže do vyhlásenia rozsudku bol odporca v konaní úplne pasívny,
súdu síce boli doručené podania , ktoré mala doručiť sestra odporcu avšak súd prvého stupňa na ne
nemohol prihliadať nakoľko neboli podané účastníkom konania respektíve splnomocneným zástupcom.
Prvou reakciou odporcu v konaní bolo až podanie odvolania voči rozsudku v ktorom namietal skutočnosti,
na základe ktorých mu bola uložená povinnosť uhradiť navrhovateľovi trovy konania a trovy právneho
zastúpenia. Na tieto skutočnosti však odvolací súd neprihliadal, nakoľko v čase vyhlásenia rozsudku
bol postup súdu prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov konania plne v súlade s Občianskym
súdnym poriadkom.

- 4 -

Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia súdu prvého stupňa, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na
konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvého stupňa v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. v
znení účinnom od 15.októbra 2008 (§ 372 p ods.1 O.s.p. zavedeného zákonom č.384/2008 Z. z.).



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.