{"guid": "3e645336-aaca-49ba-a2ac-5155509413f1:d97d2624-fbc7-4c7f-b72d-226a48c88c89", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1212226479.1", "spisova_znacka": "11CoP/2/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/2/2013 z 21. 4. 2013", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 21. apríla 2013, sp. zn. 11CoP/2/2013, ECLI:SK:KSBA:2013:1212226479.1", "identifikacne_cislo": "1212226479", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Bianka Gelačíková", "sudca_id": 1294, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-bianka-gelacikova-1294", "datum_vydania": "2013-04-21", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d97d2624-fbc7-4c7f-b72d-226a48c88c89", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1212226479.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1212226479.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1212226479.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/2/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212226479
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1212226479.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: T. V., W.. XX.XX.XXXX, bytom V.Á. X, XXX XX F.,
proti odporcovi: T. V., W.. XX.XX.XXXX, bytom V. X, XXX XX F., o zvýšenie výživného, o odvolaní odporcu
proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, č.k. 27P 233/2012-24 zo dňa 28.11.2012, jednohlasne
(pomerom hlasov 3:0) takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa sa  p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým uznesením zamietol návrh odporcu, ktorým navrhol prerušiť konanie o
zvýšenie výživného pre navrhovateľa do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde
Bratislava II pod sp.zn. 61P/161/2012, týkajúceho sa jeho návrhu na zapretie otcovstva k navrhovateľovi.

Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že neboli naplnené dôvody na prerušenie konania v zmysle § 109
ods. 2 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb.- Občiansky súdny poriadok v platnom znení (ďalej len ,,O.s.p.“),
nakoľko pri takomto prerušení ide o prípady, kedy sa v inom konaní rieši otázka, významná pre
rozhodnutie súdu, ktorú je síce konajúci súd oprávnený vyriešiť ako otázku predbežnú, avšak z
rôznych dôvodov, ako napr. hospodárnosť konania je vhodnejšie vyčkať na rozhodnutie iného orgánu,
najčastejšie súdu. Keďže rozhodnutie o návrhu na zapretie otcovstva nie je otázkou, ktorú by súd v rámci
konania o zvýšení výživného bol oprávnený riešiť, súd návrh odporcu na prerušenie konania zamietol.

V zákonnej lehote podal proti uzneseniu odvolanie odporca, v ktorom uviedol, že v jeseni roku 2010
dospel k podozreniu o rozpore právneho a skutočného stavu jeho otcovstva k navrhovateľovi, čo
podrobne opísal súdu v návrhu na zapretie otcovstva. Keď so zisteniami oboznámil syna a manželku,
očakával zmenu ich správania, pričom napriek čiastočnej zmene správania manželky táto nebola
ochotná overiť si skutočný stav genetickým testom a nedošlo ani k jej priznaniu. Tento stav podľa tvrdenia
odporcu pretrvával cca dva roky, neriešil ho však súdnou cestou, čo údajne využila manželka, aby syna
podnietila k podaniu návrhu na zvýšenie výživného. Odporca po opakovaných žiadostiach o odročenie
pojednávania vo veci zvýšenia výživného podal návrh na zapretie otcovstva, nakoľko podľa svojich slov
20 rokov v dobrej viere vo svoje otcovstvo plnil povinnosti za niekoho iného a ďalšie asi dva roky sa
snažil vyčkať na prirodzené strávenie situácie, cíti sa preto poškodený i keď len dočasným rozhodnutím
súdu, vychádzajúcim zo súčasného právneho stavu otcovstva.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa         § 212 ods. 1 O.s.p.,
vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru,
že odvolanie odporcu nie je dôvodné.



Podľa § 109 ods. 2  písm. c)  O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia je daná voľba súdu, či konanie preruší alebo urobí
iné vhodné opatrenie, prerušenie konania v prípade iného prebiehajúceho konania je fakultatívne, t.j.
predstavuje možnosť, nie povinnosť súdu. K prerušeniu konania v prípadoch uvedených v § 109 ods. 2
O.s.p. dochádza skôr výnimočne, a to na báze zásady hospodárnosti.

Pri posudzovaní okolností majúcich za následok prerušenie konania súd vychádza predovšetkým z
charakteru konkrétneho prípadu. V predmetnom konaní je zo skutkových okolností zrejmé, že odporca
podal návrh na zapretie otcovstva voči navrhovateľovi v priamej súvislosti so skutočnosťou, že tento sa
domáha zvýšenia výživného v dôsledku zvýšených životných nákladov.

S prihliadnutím na skutočnosť, že odporca už od roku 1997 preukázateľne prispieval na výživu vtedy
maloletého syna sumou XXX Sk mesačne, čo vyplýva z rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k.
Nc 39/97-6 zo dňa 16.04.1997, sa jeho postup spočívajúci v podaní návrhu na zapretie otcovstva až
v súvislosti s prebiehajúcim konaním o zvýšení výživného javí v danom prípade ako nanajvýš účelový,
majúci za cieľ predlžovanie súdneho konania.

Je potrebné konštatovať, že súčasný vek navrhovateľa je 22 rokov a odporca počas celej tejto doby
svoje otcovstvo k nemu nepopieral. Aj v prípade pravdivosti tvrdenia odporcu uvádzanom v odvolaní,
že podozrenie týkajúce sa otcovstva mal už minimálne dva roky, bol návrh na zapretie podaný až
počas prebiehajúceho konania o zvýšenie výživného, čím odporca fakticky deklaroval, že otázku svojho
otcovstva odvodzuje od výšky výživného.

Keďže v súdnom konaní týkajúcom sa zvýšenia výživného sa štandardne skúmajú predovšetkým
majetkové pomery navrhovateľa ako i odporcu za účelom stanovenia primeranej sumy výživného,
odvolací súd má za to, že prvostupňový súd správne postupoval, keď vzal do úvahy jednotlivé okolnosti
prípadu a dospel k záveru, že nie je daný dôvod prerušenia konania v zmysle ust. § 109 ods. 2 písm.
c) O.s.p.

Uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne, preto ho odvolací súd   potvrdil podľa § 219 ods. 1
O.s.p..

Poučenie:

P o u č e n i e:   Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "27P/233/2012", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}