{"guid": "98374d02-58a8-4c7f-ac4d-a1240c90972c:4efcc870-4d99-4d11-97e2-5285e7cf5912", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1308209275.2", "spisova_znacka": "2Cob/293/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/293/2012 z 12. 8. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 12. augusta 2013, sp. zn. 2Cob/293/2012, ECLI:SK:KSBA:2013:1308209275.2", "identifikacne_cislo": "1308209275", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Monika Kráľová", "sudca_id": 988, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-monika-kralova-988", "datum_vydania": "2013-08-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4efcc870-4d99-4d11-97e2-5285e7cf5912", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1308209275.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1308209275.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1308209275.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/293/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1308209275
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Ilčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1308209275.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

C. súd v K. v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Ilčíkovej a členiek senátu JUDr: Oľgy
Bahníkovej a JUDr. Lenky Praženkovej v právnej veci navrhovateľa: PIENSTAV, a.s., Levočská 27, Stará
Ľubovňa, IČO: 00 188 034, zast: AK Mojžiš a Partneri, s.r.o., Karadžičova 8/A, Bratislava, proti odporcovi:
ORAVA DEVELOPMENT, s.r.o., Púchovská 8, Bratislava, IČO: 36 265 578, zast: AK ECKER - KÁN
& PARTNERS, s.r.o., Nám. Martina Benku 9, Bratislava, zast: JUDr. Vladimírom Kánom, o zaplatenie
48.125,25 Eur s príslušenstvom a o vzájomnom návrhu odporcu o zaplatenie 196.064,93 Eur, o odvolaní
navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č. k. 22Cb/164/08-372 zo dňa
27.3.2012 a uzneseniu Okresného súdu Bratislava III, č. k. 22Cb/164/08-241 zo dňa 28.7.2009 takto

r o z h o d o l :

Krajský  súd v Bratislave  rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č. k. 22Cb/164/08-372 zo dňa
27.3.2012  v znení  opravného  uznesenia  č. k                  22Cb/164/2008-424 zo dňa 3.5.2012 v
zamietajúcej časti  p o t v r d z u j e .

Vo vyhovujúcej časti  týkajúcej sa vzájomného  návrhu odporcu,  rozsudok  súdu prvého stupňa mení
tak, že návrh  z a m i e  t a .

Účastníci nemajú právo na náhradu  trov prvostupňového, ani odvolacieho  konania.

Krajský  súd v Bratislave  rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č. k. 22Cb/164/08-372 zo dňa
27.3.2012  v znení  opravného  uznesenia  č. k                  22Cb/164/2008-424 zo dňa 3.5.2012 v
zamietajúcej časti  p o t v r d z u j e .

Vo vyhovujúcej časti  týkajúcej sa vzájomného  návrhu odporcu,  rozsudok  súdu prvého stupňa mení
tak, že návrh  z a m i e  t a .

Účastníci nemajú právo na náhradu  trov prvostupňového, ani odvolacieho  konania.

Odvolanie odporcu proti  uzneseniu Okresného súdu Bratislava III, č. k.  22Cb164/08-241  zo dňa
28.7.2009  o d m i e t a  .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom   súd prvého stupňa  zamietol  návrh   navrhovateľa, ktorým sa domáhal
zaviazať  odporcu na zaplatenie istiny v sume 48.125,25 Eur s  príslušenstvom, ktorým si uplatnil



zaplatenie ceny diela  na  základe objednávky  zo dňa 5.5.2006 na dielo “Výrobná hala“  elektroinštalácie,
deliace priečky, stropy pre objekt v Dolnom Kubíne.   Vzájomnému návrhu  odporcu  vyhovel a
navrhovateľa  zaviazal   zaplatiť odporcovi 196.064,93 Eur  s príslušenstvom, ako aj trovy konania  za
zaplatené  súdne poplatky a trovy konania.

Rozhodol tak  po   doplnení  dokazovania, na  základe  zrušujúceho  rozsudku Krajského súdu v
Bratislave  č. k. 2Cob/275/2009-254  zo dňa 15.3.2011,  s poukazom na znenie ust. § 536,  § 546, § 548,
§ 272, § 275, § 369  ObZ, ako aj ust. § 451 OZ a § 97 a § 98 O.s.p.

Po  vykonanom  a doplnenom dokazovaní  ustálil, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, pretože  v
konaní nepreukázal, že  by práce  uvedené na objednávke  zo dňa 5.5.2006  boli vykonané a protokolárne
odovzdané odporcovi a nepreukázal ani  zmluvný vzťah  medzi  navrhovateľom  a odporcom.  Mal zato,
že nárok na  zaplatenie ceny diela  navrhovateľovi  nevznikol, preto  žalobu zamietol.

Pokiaľ sa týka vzájomného  návrhu  odporcu, ktorým sa domáhal  vydania bezdôvodného obohatenia od
navrhovateľa  v sume 196.064,93 Eur, v tejto časti  vzájomnému návrhu odporcu  vyhovel, lebo ustálil, že
odporca navrhovateľovi  predmetnú sumu zaplatil bez právneho  titulu a na strane navrhovateľa vzniklo
bezdôvodné obohatenie. O úrokoch  z omeškania  rozhodol  podľa § 517 ods. 2 a Vl. nar. č. 87/95 Z.z.

O trovách  konania   rozhodol  podľa § 142 ods. 1 O.s.p., s ohľadom na úspech účastníkov v konaní.

Dňa  03.05.2012 vydal súd prvého stupňa  opravné  uznesenie, v ktorom v časti uvedenia sídla  odporcu
uviedol správnu adresu “Lazaretská 31, Bratislava„.

Proti  tomuto   rozsudku  podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie   navrhovateľ.

V odvolaní   namietal, že  navrhovateľ   voči uplatnenému  nároku  odporcu zo dňa 26.1.2012 namietal
skutočnosť, že  navrhovateľ   vstúpil do reštrukturalizačného konania, ktoré bolo voči nemu začaté dňa
02.06.2010, na základe uznesenia  Okresného súdu Prešov  pod  sp.  zn. 3 R 1/2010.

Následne  uznesením  zo dňa 8.6.2010  Okresný súd  v Prešove  reštrukturalizáciu  povolil. Dňa
21.12.2010  bol  reštrukturalizačný  plán súdom potvrdený.

Odporca si v rámci konania pred Okresným súdom v Prešove svoju pohľadávku  neuplatnil, sám
konštatoval, že  pohľadávku si uplatnil  ako  vydanie bezdôvodného obohatenia v  rámci  tohto
konania.  Namietol, že súd prvého stupňa  sa s uvedenou skutočnosťou  dostatočne nevysporiadal, keď
konštatoval, že  ani odvolací súd  v rozhodnutí  zo dňa 15.2.2011  na reštrukturalizáciu  neprihliadal  a
vyvodil  názor, že  odporca nemal právny  titul na uplatnenie svojho  nároku  v rámci reštrukturalizácie.
V danej  súvislosti poukázal na účinky  konania  o reštrukturalizácii § 155 ods. 2  vo väzbe na ust. §
120 ods. 1 VKR a na skutočnosť, že  pokiaľ  nárok odporcu nebol  uplatnený  riadne a včas  v rámci
reštrukturalizačného konania, jeho nárok zaniká, a nemôže mu byť  priznaný  ani z titulu bezdôvodného
obohatenia.  Preto žiadal v  časti   priznania nároku  odporcu  vo vzájomnom návrhu  rozsudok súdu
prvého stupňa zmeniť a v tejto vyhovujúcej časti   vzájomný návrh odporcu zamietnuť.

V ďalšom  namietol   rozhodnutie   súdu prvého stupňa týkajúce  sa zamietnutia žaloby  navrhovateľa
titulom  nezaplatenia ceny  za  vykonané dielo. Mal  zato, že  súd prvého  stupňa  nesprávne posúdil
skutkový stav a  jeho  zistenia nevyplývajú ani  z dokazovania, ktoré  vykonal. Namietol, že súd prvého
stupňa  nevykonal dôkaz výsluchom pána Lendu, ktorého   výsluch navrhovateľ považuje  za kľúčový.
Poukázal na  prepojenie  investora stavby HVB Leasing, Real Estate Bratislava, ktorý  si výstavbu u
odporcu objednal, pričom odporca si totožný  predmet objednal u EURECS & PARTNERS, odporca  od
investora inkasoval 200.000,- Eur bez DPH o čo sa obohatil, pokiaľ práce sám nevykonal,  a neuhradil



ich ani navrhovateľovi,  ani spoločnosti EURECS & PARTNERS. Práce sa začali realizovať na  základe
rokovania   zo dňa 10.1.2006. Objednávka  bola  zo dňa 5.5.2006 a slúžila  ako potvrdenie  vykonania
objednaných prác. Deň 10.1.2006  bol dňom, kedy  došlo k  dojednaniu  podstatných náležitostí zmluvy
na  dodanie stavebných prác  v rozsahu 200.000,- Eur. V prípade, ak by  navrhovateľ nemal právo na
plnenie, ktoré  fakturoval, odporca  by nielen účtovné doklady vrátil,  ale  neuhrádzal by nové a iste
skôr ako 9.4.2009  by sa prihlásil  o neoprávnene zaplatené plnenia. Z výpovedí svedkov  p. W.  a p.
R. vyplynulo, že sa nejednalo o odstránenie vád, ale jednalo sa o  nové práce, ktorých zadanie mohol
urobiť len navrhovateľ.

Žiadal  v zamietajúcej časti, ktorou  žalobe nebolo vyhovené,  rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť
a žalobe vyhovieť v celom  rozsahu. Zároveň žiadal zmeniť  rozhodnutie o trovách  konania a
navrhovateľovi  priznať trovy prvostupňového i odvolacieho  konania.

K odvolaniu navrhovateľa sa dňa  21.5.2012 písomne vyjadril  odporca.

Vo vyjadrení  zdôraznil, že  svedkovia T.. R. a T.. W.  nedokázali predložiť jednotné stanovisko  ohľadom
objednávky  daných prác. Navrhovateľ realizoval dielo  na  základe zmluvného  vzťahu  so spoločnosťou
odlišnou od odporcu. Navrhovateľ  nedoložil žiaden doklad, ktorý by preukazoval, že  p. L.  bol spôsobilý
vystupovať  na  rokovaní dňa  10.1.2006  za odporcu. Spochybnil výpoveď p. W. a p. R..  Nepoprel, že
spoločnosť EURECS & PARTNERS  a odporca spolupracovali,  nie je však možné vyvodiť  záver  p.
L. bol spôsobilý  zastupovať pri  objednávaní prác naviac aj odporcu. O. L. uviedol, že sa  cíti byť vo
veci  zaujatý, keďže  je účastníkom  dvoch odlišných sporov, v ktorých protistrany  figurujú  voči sebe
ako navrhovateľ a odporca. Všetci svedkovia   zhodne vypovedali, že  práce  museli byť vykonané  pre
účely  kolaudácie, teda  vykonanie  daných prác   bolo v súlade so Zmluvou o dielo  a  bolo priamou
povinnosťou   navrhovateľa, v súlade s čl. II ods. 2 Zmluvy o dielo.  Poukázal na ust.  čl. IV ods. 4 Zmluvy,
ktorá  podmieňovala vykonanie prác  naviac  písomnou formou  podpísanou  štatutárnymi  zástupcami
oboch strán.

Takýto dodatok nebol nikdy podpísaný. Tiež poukázal na súpis vád a nedorobkov  položka 22  s dátumom
dokončenia 9.1.2006,  v ktorom   sa nachádza položka elektroinštalácia a osvetlenie, kde sú uvedené
ostatné  závady a práce naviac,  z čoho vyplýva,  že v súpise  sa nachádzajú  aj akékoľvek práce naviac.
Elektroinštalácia  musela byť a  bola súčasťou projektu. Faktúry, ktoré  boli  zo strany odporcu  uhradené,
boli  uhradené  v presvedčení, že  sa   jedná   o práce  naviac,

ktoré reálne bolo nevyhnutné  vykonať nad rámec  dohodnutý v zmluve  v  záujme konečného užívateľa
stavby. K úhrade odporca pristupoval  vzhľadom na rozsiahlosť projektu  v dobrej viere. že práce
boli  riadne vykonané a  odovzdané. Úhrada iných faktúr  spĺňa  zákonné podmienky  bezdôvodného
obohatenia. Navrhovateľ nedokázal  ustáliť a ukázať, kedy boli  dané práce vykonané, a nepreukázal,
že tieto boli vykonávané nad rámec diela samotného. Taktiež  nepredložil  doklad preukazujúci, že práce
boli skutočne vykonané  spôsobom a v rozsahu  v akom tvrdí. Nedokázal ani ustáliť čas, kedy mali byť
vykonané. Taktiež nepreukázal, že  odporca si dané práce u  navrhovateľa objednal  a to ani ústnou
formou.  Objednávateľom prác nemohol byť odporca, keďže  na rokovaní o nich nebol prítomný.

Žiadal preto v  zamietajúcej časti  rozsudok súdu prvého stupňa  potvrdiť.

Odvolací súd  preskúmal rozhodnutie   súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p. s  nariadením
pojednávania podľa § 214 ods. 1 O.s.p. Oboznámil sa s dokladmi na vec sa vzťahujúcimi,  s dôkazmi
vykonanými  pred súdom prvého stupňa, s dôvodmi, uvedenými v odvolaní   navrhovateľa, ako aj s
vyjadrením odporcu k  odvolaniu,   zopakoval potrebné  dokazovanie, a po takto preskúmanom spisovom
materiáli pomerom hlasov 3 : 0  dospel  k  záveru, že  v zamietajúcej časti návrhu  navrhovateľa
je odvolanie    navrhovateľa nedôvodné, a vo  vyhovujúcej časti vzájomného  návrhu je odvolanie
navrhovateľa dôvodné.



Pokiaľ sa týka  zamietajúcej časti  nevyhovenia návrhu  navrhovateľa na  zaplatenie  žalovanej istiny
s   príslušenstvom,  odvolací súd sa v celom  rozsahu stotožňuje  s právnym posúdením veci súdom
prvého stupňa  a aj s jeho vyhodnotením  skutkového stavu.

Odvolací súd,  zhodne  s názorom  súdu prvého stupňa je názoru, že   navrhovateľ  neuniesol  dôkazné
bremeno, pokiaľ sa týka ním  tvrdeného skutkového stavu,  že  zmluva  o dielo  týkajúca sa prác
naviac, ktoré  sú predmetom  konania vo veci samej  bola uzavretá s odporcom,  lebo  nepreukázal,
že  na rokovaní  konanom dňa  10.1.2006  bol prítomný  štatutárny zástupca  odporcu, alebo ním
na to splnomocnená  a oprávnená osoba. Teda  nepreukázal, že odporca je  pasívne legitimovaným
účastníkom  konania.  Uvedené konštatoval aj súd prvého stupňa.  Odvolací súd sa  preto  s právnym
názorom súdu  prvého stupňa  v celom rozsahu stotožňuje, a preto v  zamietajúcej časti   rozsudok súdu
prvého stupňa ako  vo výroku  vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2, O.s.p.  potvrdil.

Pokiaľ sa týka   výroku  rozsudku súdu prvého stupňa  týkajúceho sa  vzájomného návrhu, a vyhovenia
návrhu  súdom prvého stupňa, v tejto časti  má odvolací súd  zato, že súd prvého stupňa vec nesprávne
právne posúdil, pokiaľ  neprihliadal  na ust. § 155  ods. 2 ZKR.

Odvolací súd  zopakoval dokazovanie  oboznámením sa  s výpisom   z obchodného vestníka  o
reštrukturalizácii  navrhovateľa,  z ktorého je  nesporné, že Okresný súd  Prešov v právnej veci
navrhovateľa - dlžníka PIENSTAV, a.s. v reštrukturalizácii, so sídlom Levočská 27, 064 01 Stará
Ľubovňa, IČO: 00 188 034, o návrhu na potvrdenie  reštrukturalizačného  plánu dlžníka  zo dňa
20.12.2010 uznesením 3R 1/2010-213  zo dňa 21.12.2010  potvrdil reštrukturalizačný  plán dlžníka
v znení prijatom  schvaľovacou  schôdzou dňa 20.12.2010, ktorý je prílohou   uznesenia  a ukončil
reštrukturalizáciu  dlžníka. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.12.2010.

Podľa § 120 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. (ZKR)  ak tento zákon neustanovuje  inak, právo  uplatňovať
svoje  nároky počas reštrukturalizácie  majú len  veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom
prihlásili  svoje  pohľadávky. Ak sa  tieto nároky v reštrukturalizácii  riadne a včas  neuplatnia prihláškou,
právo vymáhať  tieto nároky  voči dlžníkovi  v prípade potvrdenia  reštrukturalizačného  plánu súdom
zaniká.

Podľa § 118 ods. 1 povolením  reštrukturalizácie  sa  začína reštrukturalizácia. Reštrukturalizácia  sa
považuje  za povolenú  zverejnením  uznesenia  o povolení reštrukturalizácie.

Podľa § 121  Prihláška  sa podáva v jednom  rovnopise  u správcu, pričom správcovi musí byť doručená
do 30 dní  od povolenia reštrukturalizácie. Na prihlášku doručenú  po lehote sa neprihliada.

Podľa § 155 ods. 2 ZKR  zverejnením  uznesenia  o  potvrdení plánu v Obchodnom vestníku  zaniká
právo veriteľov, ktorí  riadne a včas  podľa tohto  zákona  neprihlásili  svoje pohľadávky, vymáhať  tieto
pohľadávky  voči dlžníkovi, ako aj riadne  a včas, neprihlásené  zabezpečovacie práva  vzťahujúce sa na
majetok dlžníka, to platí  rovnako  aj pre podmienené  pohľadávky, ktoré mali byť  uplatnené prihláškou.

Z vykonaného dokazovania je nesporné, že  odporca  svoju pohľadávku v zmysle vyššie citovaných
ustanovení riadne a včas  neprihlásil. Z uvedeného vyplýva, že  jeho nárok na vydanie  bezdôvodného
obohatenia  v zmysle hore uvedeného  sa prekludoval, a jeho právo zaniklo, bez ohľadu na skutočnosť,
že  svoje právo si uplatnil  v rámci tohto konania   titulom bezdôvodného obohatenia.

Odvolací súd preto  v časti  vzájomného návrhu odporcu, rozsudok  súdu prvého stupňa podľa § 220
O.s.p. zmenil a  v tejto časti  žalobu zamietol.

O trovách  konania bolo  rozhodnuté podľa vzájomného úspechu a neúspechu  účastníkov v konaní.



Navrhovateľ nebol úspešný  v merite veci  v návrhu  ako takom, a odporca vo vzájomnom návrhu.

Odvolací súd preto  rozhodol tak, že  žiadnemu z účastníkov  trovy prvostupňového, ani  odvolacieho
konania nepriznal.

Odporca odvolaním  zo dňa  19.07.2012 napadol  uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 28.7.2009,
ktorým bola odporcovi uložená povinnosť  v  lehote 10 dní  od doručenia uznesenia zaplatiť súdny
poplatok v sume 13.448,50 Eur  za odvolanie. Mal zato, že vyrubený  súdny poplatok je príliš vysoký,
vzhľadom na  predmet sporu  a mal by byť vyrubený v sume 2.887,50 Eur, ako vyplýva   z rozsudku
Okresného súdu Bratislava III,  zo dňa 27.03.2012, kde je stanovený súdny poplatok za podanie odporu
v sume 2.887,50 Eur, preto žiadal  uznesenie súdu prvého stupňa  zrušiť.

Uznesenie  súdu prvého stupňa  o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odvolanie bolo odporcovi
doručené  na jeho adresu uvedenú v obchodnom registri  Púchovská 8, 831 06 Bratislava 3, ktoré si
neprevzal, avšak platí fikcia  doručenia, v zmysle ust. § 48 a nasl. O.s.p.  vrátená na súd 28.08.2009.

Odporca podal odvolanie na súd až 19.07.2012, teda  po  zákonom stanovenej 15 dňovej lehote na
podanie odvolania vo  veci.

Odvolací súd  odvolanie odporcu  z  dôvodu  zmeškania lehoty na podanie odvolania  preto  podľa §
218  O.s.p. ako oneskorené odmietol a jeho meritom sa nezaoberal.

Poučenie:

Proti  tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}