{"guid": "5e92667a-b333-4741-8d32-91175ed31f47:69756e2e-a0ad-4b22-ae25-4a69ae1afab7", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1310206196.1", "spisova_znacka": "2Co/124/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/124/2011 z 22. 10. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 22. októbra 2013, sp. zn. 2Co/124/2011, ECLI:SK:KSBA:2013:1310206196.1", "identifikacne_cislo": "1310206196", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Mária Hajdínová", "sudca_id": 1701, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-maria-hajdinova-1701", "datum_vydania": "2013-10-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo", "Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluvy", "Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-224.odsek-1", "nazov": "§ 224 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-224.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-224"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-142.odsek-1", "nazov": "§ 142 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-142.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-142"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-842", "nazov": "§ 842 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-842", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-842"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-843", "nazov": "§ 843 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-843", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-843"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "nazov": "§ 39 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-3"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-224", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-142", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-842", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-843", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-39", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/69756e2e-a0ad-4b22-ae25-4a69ae1afab7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1310206196.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1310206196.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1310206196.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava\nSpisová značka: 2Co/124/2011\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 1310206196\nDátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2013\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová\nECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1310206196.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov\nsenátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci navrhovateľky: V. P. H.\nŇ. C. P. Á. , narodená dňa XX.XX.XXXX, bytom Č., W. Č.. XXX, zastúpená spoločnosťou B & S Legal\ns.r.o., Bratislava, Grösslingová č. 5, IČO: 35 929 049, za ktorú koná Mgr. Peter Bartošík, proti odporcovi:\nU. U., H..U.. P. U. U., H..U.., X., O.Š. Č.. XX, IČO: XX XXX XXX, zastúpený spoločnosťou JUDr.\nRoman Kvasnica, advokát, s.r.o., Piešťany, Sad A. Kmeťa č. 24, IČO: 36 866 598, za ktorú koná JUDr.\nRoman Kvasnica, o zaplatenie sumy 586,70 €, s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku\nOkresného súdu Bratislava III. zo dňa 22. februára 2011, č.k. 21 C 121/2010-174, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa    p o t v r d z u j e .\n\nOdporca je   p  o v i n n ý    zaplatiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania v sume 54,71 €\nspočívajúce v trovách právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu navrhovateľky spoločnosť B &\nS Legal s.r.o., Bratislava, Grösslingová č. 5, IČO: 35 929 049, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.\n\nDovolanie   n e p r i p ú š ť a .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nOkresný súd Bratislava III. rozsudkom zo dňa 22.2.2011, č.k. 21 C 121/2010-174, uložil odporcovi\npovinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 586,70 € spolu s 9 % úrokom                        z omeškania ročne\nod 16.4.2010 do zaplatenia, náhradu trov konania v sume 378,85 €                         k rukám  jej právneho\nzástupcu; všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.\n\nNárok navrhovateľka opiera o zmluvu o dôchodku uzavretú dňa 1.10.1997 medzi povinným (odporcom)\na ňou ako príjemcom s označením Zmluva o poskytovaní plnenia                    z „. J. K. U. U., H..U..“.\nPredmetom zmluvy o dôchodku bol záväzok odporcu poskytovať jej doživotné plnenie z podporného\ndôchodkového fondu v sume 17.675,-- Sk (586,70 €) mesačne vždy k 15. dňu každého mesiaca až\ndo jej dožitia. Navrhovateľka danú zmluvu považovala za zmluvu o dôchodku podľa ustanovenia § 842\nObčianskeho zákonníka. Od uzavretia zmluvy o dôchodku odporca jej pravidelne mesačne uvedenú\nsumu aj poskytoval. Neskôr odporca podaním zo dňa 26.10.2009 vypovedal zmluvu o dôchodku z\ndôvodu využitia zákonného práva podľa ustanovenia § 582 Občianskeho zákonníka s tým, že platnosť\na účinnosť zmluvy o dôchodku mala skončiť ku koncu najbližšieho kalendárneho štvrťroka. Výpoveď\nodporcu považovala za neplatnú, danú v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods.1 Občianskeho\nzákonníka, zmluvný vzťah naďalej trvá, a keďže odporca jej plnenie za mesiac apríl 2010 neposkytol\nriadne a včas, zostal v omeškaní. Z tohto dôvodu žiadala priznať aj úroky z omeškania.\n\nSúd prvého stupňa tak rozhodol po tom, ako mal z vykonaného dokazovania preukázaný nasledovný\nskutkový stav veci. Účastníci konania uzavreli dňa 1.10.1997 (za odporcu v osobe N.. Y. Š., vedúcej\nodštepného závodu W. L. W.Š.) zmluvu o poskytovaní plnenia z L. J. K. U. U., H..U.., na základe\nktorej sa navrhovateľke doživotne založilo právo na vyplácanie dôchodku v sume 17.675,-- Sk (586,70\n€); jednalo sa o určitú dobu neurčitého trvania. Od uzavretia  predmetnej zmluvy odporca riadne\nnavrhovateľke dôchodok vyplácal. Podaním zo dňa 26.10.2009 dal navrhovateľke výpoveď zmluvy o\ndôchodku z dôvodu § 582 Občianskeho zákonníka s tým, že platnosť a účinnosť zmluvy podľa výpovede\nmala skončiť ku koncu najbližšieho štvrťroka t.j. 31.3.2010, odkedy odporca v prospech navrhovateľky\nnevykonal žiadnu platbu v zmysle zmluvy. Predmetom zmluvy bolo doživotné plnenie navrhovateľke\nodporcom ako povinným  z uplatneného a priznaného nároku na plnenie z podporného dôchodkového\nfondu podľa štatútu. Podľa bodu  4 zmluvy výška plnenia je pevná a nemá na ňu vplyv budúca zmena\nvýšky dôchodku, ktorá bola rozhodujúca v čase uzatvorenia tejto zmluvy. V zmysle bodu 6 zmluvy\nzáväzok odporcu ako povinného z tejto zmluvy trvá aj pri zmene jeho právnej formy  a aj pre jeho\nprávneho nástupcu.\n\nAko otázku prejudiciálnu riešil súd otázku platnosti, príp. neplatnosti zmluvy                        o\nposkytovaní plnenia z L. J. K. U. U., H..U.., zo dňa 1.10.1997, ako aj výpoveď z tejto zmluvy danej\nnavrhovateľke odporcom podaním zo dňa 26.10.2009. Dôchodok je potrebné chápať ako opakujúce\nsa plnenie (rentu). Zmluvou podľa  § 842 Občianskeho zákonníka, ktorá musí mať písomnú formu,\nsa niekto zaväzuje, že inému doživotne alebo na inak určenú dobu neurčitého trvania bude vyplácať\nurčitý dôchodok (rentu). Jej účelom je niekoho zabezpečiť, či už doživotne alebo na inak určenú dobu\nneurčitého trvania. Dobu trvania možno viazať na konkrétnu dátumom neurčiteľnú objektívne zistiteľnú\nskutočnosť, z ktorej je možné bez pochýb zistiť, kedy sa právny vzťah skončí, pričom v dobe uzatvorenia\nzmluvy nemusia mať jej účastníci istotu, kedy takáto dohodnutá doba uplynie, je však isté, že táto\nskutočnosť nastane. Predmetnou zmluvou o poskytovaní plnenia z L. J. K. U. U., H..U.., sa v prospech\nnavrhovateľky založilo právo na vyplácanie dôchodku doživotne, t.j. na dobu určitú neurčitého trvania,\nkedy je presne určený okamih začiatku vyplácania dôchodku a okamih ukončenia právneho vzťahu,\na to smrťou,  ktorá skutočnosť  nie je závislá od ľudskej vôle. Už charakter predmetného právneho\nvzťahu - zmluvy o dôchodku v zmysle § 842 Občianskeho zákonníka svedčí tomu, že takýto typ zmluvy\nnie je možné dohodnúť na čas určitý, ale buď doživotne, teda do okamihu smrti oprávneného, alebo\nna inak určenú dobu neurčitého trvania špecifikovaného určitým časovým úsekom - lehotou, ktorý\nmá svoj začiatok a koniec. Pri predmetnej zmluve zo dňa 1.10.1997 je špecifikovaný jasný začiatok\nvzniknutého právneho vzťahu medzi účastníkmi (dňa 1.10.1997) a tiež je jasne špecifikovaný jej koniec\n(doživotne), ktorým je okamih smrti navrhovateľky. Jedná sa teda o určitú dobu s presne určeným\nzačiatkom a koncom, avšak jej trvanie je neurčité. Trvanie právneho vzťahu bolo účastníkmi konania\ndohodnuté do okamihu úmrtia navrhovateľky, teda do doby nastania skutočnosti nezávislej od ich vôle.\nUstanovenie § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje možnosť ukončenia právneho vzťahu a\nspôsob zrušenia záväzku založeného zmluvou uzavretou na neurčitú dobu, predmetom ktorého je\nopakovaná činnosť alebo záväzok, a to jednostranným právnym úkonom - výpoveďou. Vzhľadom na\nskutočnosť, že predmetná zmluva o dôchodku nebola uzavretá na dobu neurčitú, odporca nemohol\nzmluvu vypovedať podľa § 582 Občianskeho zákonníka. Navyše charakter a účel uzavretej zmluvy o\nposkytovaní plnenia                   z podporného dôchodkového fondu odporcu, kedy účastníkom\ntakejto zmluvy je na jednej strane poskytovateľ dôchodku ako osoba povinná a na druhej strane\npoberateľ dôchodku ako osoba oprávnená, pričom dôvody uzatvorenia takejto zmluvy môžu byť rôzne\na za poskytnutý dôchodok sa nemusí poskytnúť protiplnenie, nepredpokladá počas trvania právneho\nvzťahu do smrti oprávneného jej ukončenie jednou zo zmluvných strán. Na základe takejto zmluvy sa k\npovinnosti poskytovať plnenie zaviazal odporca dobrovoľne z dôvodu prvého odchodu navrhovateľky do\nstarobného dôchodku. Výpoveď odporcu zo zmluvy o dôchodku preto považoval za neplatnú; navyše\nvýpoveď by bola vzhľadom na charakter a účel zmluvy                          i v rozpore s dobrými mravmi v zmysle §\n3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Čo sa týkalo námietok odporcu ohľadne neplatnosti predmetnej zmluvy\nz dôvodu absencie písomnej formy, z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že predmetnú\nzmluvu za odporcu podpísala svedkyňa N.. Y. Š. uvedená i v záhlaví zmluvy, ktorá v čase podpisu zmluvy\nbola vedúcou odštepného závodu odporcu v W. a ktorej takáto právomoc                    v zmysle stanov a\norganizačného poriadku odporcu prináležala. Odporca aj v zmysle predmetnej zmluvy začal v prospech\nnavrhovateľky plniť a správať sa ako účastník platnej zmluvy až do 26.10.2009, do doby jej vypovedania.\nZ listinných dokladov mal súd za nepochybne preukázané, že predmetná zmluva bola vyhotovená v\npísomnej forme v súlade                s § 842 ods. 2, § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zároveň spĺňala\nďalšie požadované náležitosti pre zachovanie formy, pretože bola podpísaná oprávnenými osobami.\n\nZa odporcu ako právnickú osobu podpísal zmluvu jej zamestnanec v rámci svojej obvyklej pracovnej\nčinnosti bez prekročenia svojich kompetencií. Aj v prípade, ak by poverený zamestnanec odporcu\nprekročil svoju kompetenciu pri uzatváraní predmetnej zmluvy, toto vybočenie (exces) odporca zhojil\n(konvalidoval) dodatočne tým, že jej platnosť akceptoval, cítil sa ňou byť viazaný tým, že poskytoval v\nprospech navrhovateľky plnenia z predmetnej zmluvy. Ustanovenie § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka\nv záujme ochrany dobromyseľnosti navrhovateľky považuje za platný právny úkon urobený právnickou\nosobou (odporcom) aj taký právny úkon, pri ktorom došlo k excesu, ak sa tento úkon zamestnanca\nodporcu výslovne týka predmetu činnosti právnickej osoby, čo mal súd preukázané, a zároveň len\nvtedy, ak sa jedná o prekročenie, o ktorom navrhovateľka nemohla vedieť. Zamietol návrh odporcu na\ndoplnenie dokazovania nariadením znaleckého dokazovania za účelom zistenia, či je možné vždy s\npresnosťou na jeden kalendárny deň určiť obhliadkou tela, prípadne pozostatkov, okamih smrti fyzickej\nosoby. Výsledky znaleckého dokazovania na posúdenie navrhovanej otázky by pre posúdenie tohto\nsporu boli irelevantné. Rozsudok odôvodnil ustanovením § 34, § 35 ods. 3, § 40 ods. l, § 39, § 3 ods.\nl, § 20 ods. 1, § 842, § 843, § 582 ods. l, § 517 ods. l veta prvá Občianskeho zákonníka, základnou\núrokovou sadzbou ECB príslušnej pre vo výroku špecifikované obdobie ročne do zaplatenia. O náhrade\ntrov konania rozhodoval podľa ustanovenia § 142 ods. l veta prvá O.s.p., vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o\nodmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb; spôsob  náhrady trov konania,\nich dôvodnosť súčasne odôvodnil.\n\nProti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca dôvodiac tým, že rozhodnutie               a postup\nsúdu považuje za nesprávne, pretože súd v priebehu konania nevykonal dôkazy listinami (neoboznámil\nlistinné dôkazy), o ktoré svoje rozhodnutie oprel, okrem zápisnice                   o výsluchu svedkyne N..\nY. Š., nezistil skutkový stav veci, tiež vec z viacerých dôvodov nesprávne právne posúdil. Rozhodnutie\nsúdu je vydané v rozpore s ustanovením                   § 157 ods. 1 O.s.p., keď neobsahuje odôvodnenie\nrozsudku, ktoré by obsahovalo náležitosti odôvodnenia rozsudku vyžadované ustanovením § 175 ods. 2\nO.s.p. Priebeh konania, popísaný súdom v odôvodnení rozhodnutia, nezodpovedá skutočnému priebehu\nkonania počas pojednávaní dňa 2.11.2010 a 22.2.2011. Súd vo veci vykonal celkom dve pojednávania,\nna ktorých vec prejednal, avšak na žiadnom z týchto pojednávaní neoboznamoval obsah listín, ani ich\nneprečítal, ktoré následne v rozsudku uvádza ako listiny, ktorými súd údajne vykonal dokazovanie. Tento\npostup súdu je v rozpore s ustanovením § 122 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého súd vykonáva dokazovanie\nna pojednávaní a ustanovením § 129 ods. 1. O.s.p., podľa ktorého sa dôkaz listinou vykoná tak, že\npredseda senátu alebo samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oboznámi jej\nobsah. Súd mu tak odňal možnosť vyjadriť sa k dôkazom v zmysle ustanovenia § 123 O.s.p., bez\nvykonania dokazovania, bez možnosti vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, bez možnosti zistiť, na základe\nktorých dôkazov súd rozhoduje, odňal možnosť konať pred súdom. Ani na pojednávaní dňa 22.2.2011\nsúd nevykonal predložený dôkaz - výpis z obchodného registra na neho svedčiaci o tom, že dňa\n1.10.1997, keď mala byť uzatvorená zmluva o dôchodku, neexistovala organizačná zložka odporcu s\nnázvom Slovenská U., H..U.., W. L. W., pretože v obchodnom registri bola zapísaná Slovenská U.,\nH..U.. T. L. W., teda nie W. L. W.. Súd tak nevykonal dôkaz ku preukázaniu, že zmluva o dôchodku\nzo dňa 1.10.1997 (ak je platná) nie je písomným právnym úkonom odporcu, nakoľko sa na zmluve\nnachádza označenie neexistujúcej organizačnej zložky odporcu. V konaní pred súdom prvého stupňa\ndošlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., pretože nedbal na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo\npresvedčivé. V rozpore s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku neuviedol, ako sa vo\nveci vyjadril odporca. Celú jeho právnu argumentáciu z pojednávania dňa 22.2.2011 súd prehliadol, v\nodôvodnení neuviedol a ani sa  s ňou právne nevysporiadal; súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový\nstav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205\nods. 1 písm. c/ O.s.p.), keď nevykonal dokazovanie na pojednávaní vôbec; napadnutý rozsudok súdu\nprvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia  veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.),\npredovšetkým preto, že súd prvého stupňa nesprávne vyložil znenie ustanovenia § 842 Občianskeho\nzákonníka, ďalej neaplikoval na vec sa vzťahujúcu právnu normu, a to ustanovenie § 27 ods. 8 zákona\nč. 483/2001 Z.z. o bankách, ani ustanovenie § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka; konanie má inú\nvadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 1 písm. b/ O.s.p.), a\nto rozpor v postupe súdu s ustanovením   § 122 ods. 1 O.s.p., pretože podľa odôvodnenia rozsudku\nsúd vykonal dokazovanie tak, že sa súd oboznámil s obsahom listinných dôkazov, čo však na zákonné\nvykonanie dokazovania, ktoré má byť vykonané na pojednávaní, nepostačuje. Súd mu odňal možnosť\nvyjadriť sa ku všetkým dôkazom v zmysle ustanovenia § 123 O.s.p., keď vyjadriť sa účastník konania\nmôže len ku všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali. Zmluva o dôchodku podľa § 842 Občianskeho\nzákonníka je charakterizovaná neurčitosťou doby trvania. Keď ide o zabezpečenie doživotné, je príjemca\n\nzabezpečený na dobu neurčitú. Zdôraznil popredné komentáre publikované v Českej republike, vydané\nvydavateľstvom BECK a LINDE Praha. Autori komentára nemajú žiadnu pochybnosť o tom, že ide o\ndoby neurčité, vyplývajúce zo zákona. Plnenie podľa                        § 575 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka sa stalo nemožným, pretože toto plnenie je v rozpore                  s hmotným právom, a to\nustanovením § 27 ods. 8 zákona o bankách č. 483/2001 Z.z. Zmluva o dôchodku je charakterizovaná\ntým, že je uzatvorená bez protiplnenia, uvádzané zákonné ustanovenie neumožňuje banke - odporcovi\ntakéto plnenie poskytnúť. Zmluva o dôchodku je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39\nObčianskeho zákonníka pre rozpor s § 842 Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník totiž vyžaduje,\naby v zmluve o dôchodku bola uvedená alternatívne buď doba doživotne ako doba neurčitá, alebo inak\nurčená doba neurčitého trvania. Uzatvorená zmluva o dôchodku odporuje zákonu, lebo obsahuje dve\nodlišné doby trvania vyplácania dôchodku. Keď článok II zmluvy uvádza záväzok vyplácať príjemcovi\nsumu doživotne, čo zodpovedá prvej zákonnej alternatíve, v rozpore s týmto článok III zmluvy o\ndôchodku obsahuje dojednanie, podľa ktorého vyplácanie plnenia skončí mesiacom, ktorého sa príjemca\ndožil, čo je druhá zákonom predpokladaná alternatíva. Tento namietaný rozpor spôsobil tiež neplatnosť\nzmluvy podľa § 37 Občianskeho zákonníka, ktorú nemožno odstrániť ani výkladom právneho úkonu\npodľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Čo sa týka judikátov Najvyššieho súdu Českej republiky,\nsp.zn. 29 Odo 423/2006, tento je nepoužiteľný, pretože taká argumentácia sa dostáva do rozporu s §\n842 Občianskeho zákonníka, ktorý vyžaduje, aby išlo o neurčitú dobu. Výkladom zákona preto nemôže\ndospieť k zisteniu uzatvárania zmluvy na dobu určitú, čo by odporovalo hmotnému právu. Preto výpoveď,\nktorú zo zmluvy o dôchodku dal navrhovateľke, je platná. Zdôraznil, že išlo                        o zmluvu\nna dobu neurčitú, ktorej predmetom bolo opakujúce sa plnenie, pričom povinnosť niečo dať sa považuje\nza činnosť aj podľa právnej teórie. Občiansky zákonník v § 842 hovorí len o tom, že právo na dôchodok\nsa zakladá na doživotie, avšak neuvádza, žeby sa na „takto“ uzatvárala samotná zmluva o dôchodku.\nPrávne treba rozlišovať uzatvorenie zmluvy ako právneho dôvodu od existencie práva na dôchodok.\nDňa 1.10.1997, keď mala byť uzatvorená zmluva o dôchodku, neexistovala organizačná zložka odporcu\ns názvom Slovenská U., H..U.., W. L. W.N., pretože v obchodnom registri bola zapísaná Slovenská U.,\nH..U.. T. L.W. W., teda nie W. L. W.. Pokiaľ nie je v zmluve uvedená určitá doba trvania zmluvy, na\nktorú sa zmluva uzatvára, má sa za to, že zmluva je uzatvorená na dobu neurčitú. V tejto súvislosti\nzdôraznil zhodné právne názory  z odbornej literatúry: „Právo výplaty dôchodku je charakterizované\nneurčitosťou doby trvania.“ (Švestka, J., Spáčil, j., Škárová, M., Hulmák, M. a kol. Občanský zákoník\nII., § 460-880. Komantáŕ. 1. vydaní. Praha: C.H.Beck, 2008, 2170 str.); „Rys odvážnosti má zmluva\naj naďalej. Tkvie v tom, že oprávnený je zmluvou zabezpečený na dobu neurčitú v prípade, že ide o\nzabezpečenie doživotné;“ (Bičovský, J., Fiala, J., Holub, M., Občanský zákoník. Poznámkové vydaní\ns judikaturou a novou literatúrou. 7. doplnené vydaní, Linde Praha, a.s. 2000, 718 str.). Ak by súd\nprvého stupňa tieto zákonné ustanovenia na vec aplikoval, zistil by, že záväzok na plnenie zo zmluvy\no dôchodku voči navrhovateľke mu zanikol, ak by predtým existoval, pretože plnenie zo zmluvy o\ndôchodku sa stalo nemožné v zmysle ustanovenia                   § 575 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka s poukázaním na ustanovenie § 27 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách; z dôvodu,\nže banka nesmie poskytovať plnenie bez poskytnutia protihodnoty, ani hospodársky neodôvodnené\nplnenie, ani plnenia zjavne nezodpovedajúce poskytovanej protihodnote, pričom záväzok na vyplácanie\nurčitého dôchodku podľa ustanovenia § 842 Občianskeho zákonníka je svojou povahou jednostranným\nzáväzkom bez hospodárskeho dôvodu, zároveň bez akéhokoľvek protiplnenia od prijímateľa tohto\nplnenia. Ustanovenie § 27 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách sa vzťahuje na všetky právne\nvzťahy uzatvárané bankou a nie je žiadnym právnym predpisom vylúčené použitie tohto ustanovenia na\nprávne vzťahy banky. Navrhovateľka poskytovala odporcovi protiplnenie len počas trvania pracovného\npomeru, a to nie na základe zmluvy o dôchodku, ale z dôvodu trvania pracovného pomeru ako osobne\nvykonávanú závislú prácu v pracovnom pomere za mzdu. Po skončení pracovného pomeru už na\nzáklade zmluvy o dôchodku neexistuje žiadne protiplnenie navrhovateľky voči odporcovi, žiadne nikdy\nneexistovalo zo zmluvy o dôchodku. Zmluvu o dôchodku navrhovateľke vypovedal platne, pretože sú\nsplnené všetky ustanovením § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyžadované predpoklady výpovede\nzmluvy uzavretej na dobu neurčitú, pričom predmetom zmluvy bol záväzok na opakujúce sa plnenie\n(činnosť). Pokiaľ by zákonodarca chcel dosiahnuť uzatvorením zmluvy o dôchodku nemenný právny\nstav tak, aby uzatvorená zmluva o dôchodku nemohla byť v súlade so všeobecnou právnou úpravou\nvypovedaná, upravil by to výslovne. Zákonodarca však ponechal na vôli zmluvných strán, aby si zmluvne\nprípadnú nemožnosť výpovede vzájomne dohodli, čo v tomto prípade nenastalo. Právo výplaty dôchodku\nje charakterizované neurčitosťou doby trvania. Podľa ustanovenia § 842 Občianskeho zákonníka musí\nísť o také vymedzenie doby trvania, ktoré sa vyznačuje neurčitosťou. Zmluva o dôchodku je absolútne\nneplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s ustanovením § 842\n\nObčianskeho zákonníka, pretože obsahuje dojednané dve odlišné neurčité doby trvania vyplácania\nsumy dohodnutého plnenia, keď článok II. zmluvy o dôchodku obsahuje záväzok vyplácať príjemcovi\ndoživotne sumu v určitej výške (prvá zákonom predpokladaná alternatíva), v rozpore s tým čl. III.\nzmluvy o dôchodku obsahuje dojednanie, podľa ktorého vyplácanie plnenia skončí mesiacom, ktorého\nsa príjemca dožil (druhá zákonom predpokladaná alternatíva). Rozpor v dĺžke dojednaných neurčitých\ndôb vyplácania plnenia spôsobuje tiež neurčitosť a nezrozumiteľnosť zmluvy o dôchodku. Určenie\nvýplaty dôchodku na doživotne nie je určitá doba, ale obmedzenie zmluvného vzťahu vzhľadom na\nneurčitú dobu trvania len na dobu existencie fyzickej osoby. Doba života fyzickej osoby nie je doba\nurčitá. Rovnako pri dohode na dobu neurčitú vopred nie je známa doba trvania a táto doba sa zistí až\nzánikom. V čase uzatvorenia zmluvy na dobu života jednej zo zmluvných strán nikdy zmluvné strany\nnevedia, kedy smrť nastane, ani to, či bude možné smrť objektívne zistiť; teda nevedia, či bude zistiteľný\nzánik ich zmluvného vzťahu. Súd prvého stupňa nedostatočne zohľadnil skutočnosť, že smrť fyzickej\nosoby je samostatným právnym dôvodom zániku určitej skupiny záväzkov. V tejto súvislosti zdôraznil\nustanovenie § 579 ods. l, 2 Občianskeho zákonníka. Zmluvu síce možno dohodnúť na dobu určitú i tak,\nže jej trvanie je viazané na konkrétnu dátumom neurčiteľnú objektívne zistiteľnú skutočnosť, o ktorej je\nisté, že nastane, nesmie však ísť o takú právnu skutočnosť, s ktorou priamo zákon spája zánik tohto\nzmluvného vzťahu. Takáto právna skutočnosť totiž spôsobuje zánik zmluvného vzťahu bez ohľadu na\ndohodu zmluvných strán o dobe trvania zmluvy. To znamená, že zmluvný vzťah skončí v dôsledku\ntakejto zákonom stanovenej právnej skutočnosti bez ohľadu nato, či zmluva bola dohodnutá na dobu\nurčitú alebo neurčitú. Ak zmluvné strany dohodou určia, že zmluvný vzťah bude trvať až do doby, kým\nnastane právna skutočnosť,  s ktorou zákon spája zánik tohto zmluvného vzťahu, neobmedzujú dobu\ntrvania na určitú dobu, ale len do zmluvy preberajú zákonnú úpravu, na základe ktorej by došlo k zániku\nprávneho vzťahu i v prípade, ak by sa dohodli, že zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú. Takto zmluvne\nstanovená doba trvania zmluvy je preto vždy dobou neurčitou. Plnenie zo zmluvy o dôchodku je vždy\nobmedzené na osobu veriteľa (§ 844 Občianskeho zákonníka), neprechádza na dedičov. Aj v prípade,\nak by bola zmluva o dôchodku uzatvorená na takú dobu neurčitého trvania, ktorá by neskončila smrťou\nveriteľa, jeho smrť má vždy za následok zánik práv zo zmluvy o dôchodku. Úmrtie oprávneného zo\nzmluvy o dôchodku nevymedzuje trvanie zmluvy, ale čas, kedy najneskôr zmluva zanikne bez ohľadu\nna dohodu zmluvných strán o dobe trvania zmluvy. Ak navrhovateľka nesúhlasila s obsahom zmluvy o\ndôchodku nemala ju uzatvárať a v rozhodnom čase s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 3 Občianskeho\nzákonníka mala žiadať doplnenie ustanovenia o nemožnosti vypovedať zmluvu. Tým by bolo vylúčené,\naby využil zákonom stanovené právo zmluvu o dôchodku podľa ustanovenia § 582 Občianskeho\nzákonníka vypovedať. Výpovedi predchádzal jeho návrh na ukončenie zmluvného vzťahu dohodou s\nponukou vysokého jednorazového vyrovnania, na ktorú navrhovateľka nepristúpila. Rozsudok súdu\nprvého stupňa je v rozpore s ustanovením                 § 157 ods. 2 O.s.p., keď sa nevysporiadal s ním\nnamietanou právnou argumentáciou, a teda nedbal na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\nSúd sa dostatočne, presvedčivo, nevysporiadal ním nastolenými otázkami: 1/ Zmluva o dôchodku je\nneplatná pre rozpor s ustanovením § 842 Občianskeho zákonníka pre neprípustné uvedenie oboch\nzákonných alternatív úpravy, na ako sa zakladá právo na dôchodok („na doživotne“ aj „mesiacom,\nktorého sa prijímateľ „dožil“). 2/ Zmluva o dôchodku je neplatná pre neurčitosť                                a\nnezrozumiteľnosť, pretože si v určení, kedy skončí vyplácanie dávky dôchodku, odporujú čl. II. a čl. III.\nzmluvy, ktoré obsahujú odlišnú úpravu. Napríklad pri úmrtí príjemcu pred 15. dňom v mesiaci by podľa\nčl. II. nárok už nepatril za daný mesiac, avšak pri aplikácii čl. III. by nárok patril aj za takýto mesiac. Ak\ntento dôvod nečiní zmluvu neplatnou ako celok, je neplatnou zmluva v časti „doby trvania práva“ a má sa\ntak podľa konštantnej judikatúry za to, že zmluva je na neurčitú dobu. 3/ Zmluva o dôchodku je neplatná\npre nedostatok písomnej formy. 4/ Plnenie zmluvy je v rozpore s hmotným právom, pretože také plnenie\nzákon č. 483/2001 Z.z. o bankách žiadnej banke neumožňuje, pričom zákon nerozlišuje, či je druhou\nstranou zamestnanec banky alebo iná osoba. 5/ Ak by bola zmluva o dôchodku platnou, zmluvný vzťah\nbol ukončený výpoveďou, pričom zmluvu bolo možné vypovedať, nakoľko ide o zmluvu na dobu neurčitú.\n6/ Daná výpoveď je platný právny úkon, nie je v rozpore s dobrými mravmi. Súd prvého stupňa v rozsudku\npotvrdil, že zmluva o dôchodku nie je uzatvorená na dobu určitú, pretože to zákon nepripúšťa vzhľadom\nna charakter tohto typu zmluvy. Napriek tomu súd následne zmluvu posúdil ako zmluvu uzavretú na dobu\nurčitú; dostatočným spôsobom sa nevysporiadal s jeho opačnou argumentáciou. Takýto postup súdu\nje nezlúčiteľný so zásadou spravodlivého súdneho konania a spôsobuje nepresvedčivosť odôvodnenia\nodvolaním napadnutého rozhodnutia; tým mu odňal možnosť konať pred súdom. Odvolaciemu súdu\nnavrhol preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V\nprípade, ak odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdí, navrhol podľa ustanovenia § 238 ods. 3 O.s.p.\nvo výroku potvrdzujúceho rozsudku pripustiť dovolanie z dôvodu, že ide o rozhodnutie po právnej\n\nstránke zásadného významu a síce o právnej otázke, či zmluva o dôchodku uzatvorená podľa § 842\nObčianskeho zákonníka zakladajúca právo na plnenie na doživotne, je zmluvou na dobu určitú. Hoci\nodvolanie odporcu smeruje proti rozsudku súdu prvého stupňa v celom rozsahu, teda aj vo výroku\no náhrade trov konania, odporca vôbec nenamietal vecnú a právnu správnosť rozsudku vo výroku o\nnáhrade trov konania.\n\nNavrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhla odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok\nsúdu prvého stupňa ako vecne a právne správny potvrdiť, nepripustiť dovolanie proti rozsudku v\nnastolenej právnej otázke. Za účelové tvrdenie odporcu považuje aj to, že napadnutý rozsudok súdu\nprvého stupňa je v rozpore s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p., keď sa súd prvého stupňa nevysporiadal\ns právnou argumentáciou odporcu na to, aby rozhodnutie bolo presvedčivé, a tým mu mal odňať právo\nkonať pred súdom. Rozsudok v jeho odôvodnení obsahuje náležitosti odôvodnenia podľa ustanovenia §\n157 ods. 2 O.s.p., odporcom tvrdená nepresvedčivosť odôvodnenia rozsudku nie je odvolacím dôvodom\npodľa       § 205 ods. 2 O.s.p. Odporca mal možnosť sa v konaní pred súdom prvého stupňa\nvyjadrovať, čo aj urobil. Ustanovenie § 157 ods. 1, 2 O.s.p. je v súlade s princípom riadneho chodu\nspravodlivosti v zmysle čl. 6 ods. l Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 46 ods. l\nÚstavy Slovenskej republiky, pričom zaväzuje súdy na odôvodňovanie súdnych rozhodnutí. Tento princíp\nnemožno chápať tak, že sa vyžaduje podrobná odpoveď na každý argument. Súd prvého stupňa vo veci\nriadne rozhodol, odôvodnenie rozsudku obsahuje všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje a skutočnosť,\nže súd niektoré argumenty odporcu nepovažoval za relevantné, neznamená odňatie možnosti konať\npred súdom. Považuje za účelové aj tvrdenie odporcu v tom, že súd prvého stupňa neúplne zistil\nskutkový stav veci. Odporca bol oboznámený so všetkými listinami, ktoré boli v konaní predložené.\nListiny, ktoré súdu predkladala, boli v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis obdržal aj odporca,\nskutočne ich obdržal spolu s jej vyjadrením alebo na pojednávaní. Listiny, s ktorými odporca nebol údajne\noboznámený, sú listinami, ktoré vyplývajú z činnosti odporcu, keďže ide o formulárové žiadosti alebo\nzmluvy, ktoré vypracoval sám odporca, alebo ide                                      o vzájomnú komunikáciu; súd\noboznámil účastníkov s obsahom celého spisu. Odporca sa ku všetkým skutočnostiam, predkladaným\nlistinám vyjadroval. V odvolaní ani len netvrdí, žeby niektorý z listinných dôkazov, s ktorými sa údajne\noboznámiť nemohol, obsahoval skutočnosti, ku ktorým by sa chcel ďalej vyjadriť alebo ku ktorým by chcel\nvzniesť akékoľvek právne argumenty. Odporcom označovaný dôkaz, ktorý mal preukázať neexistenciu\norganizačnej zložky v čase uzavretia zmluvy o dôchodku, nemohol preukázať nič, a už vôbec nie\nneexistenciu organizačnej zložky odporcu v čase podpisu zmluvy o dôchodku, keď z úplného výpisu\nz obchodného registra ku dňu 1.10.2007 vyplýva, že mal zriadenú organizačnú zložku pod názvom\n„Slovenská U., H..U.., W.Á. L. W.“, tak ako je to uvedené na zmluve o dôchodku. Zmluva o dôchodku v\nzmysle ustanovenia § 842 Občianskeho zákonníka je zmluvou uzavretou na dobu určitú. Ustanovenie §\n842 Občianskeho zákonníka používa pojem doživotne alebo inak určená doba neurčitého trvania; žeby\nišlo o zmluvu uzavretú na neurčito nepotvrdzuje. Nie je možné v čase uzavretia zmluvy o dôchodku\nna doživotne určenú dobu neurčitého trvania túto považovať za zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.\nKomentáre predložené odporcom v žiadnom prípade nepreukazujú, že dostupná právna literatúra jasne\nvníma zmluvu o dôchodku ako zmluvu, ktorá je charakterizovaná dobou neurčitou. Z gramatického\nvýkladu ustanovenia § 842 Občianskeho zákonníka vyplýva, že slovné spojenie „určená doba neurčitého\ntrvania“ nie je zhodné s legislatívne ustáleným pojmom „doba neurčitá“. Občiansky zákonník nehovorí,\nže zmluvu o dôchodku možno uzavrieť na dobu určitú alebo neurčitú, ako je tomu pri iných zmluvách.\nZmluvu o dôchodku je možné uzavrieť v skutočnosti na dve určené doby neurčitého trvania, a síce\nna doživotne určenú dobu neurčitého trvania alebo na inak určenú dobu neurčitého trvania. Trvanie\nzmluvy o dôchodku je teda ohraničené nie presným dátumom, ale právnou skutočnosťou. V prípade\ndoživotne určenej doby je touto rozhodujúcou skutočnosťou smrť fyzickej osoby, v prípade inak určenej\ndoby rozhodujúcou skutočnosťou  môže byť čokoľvek, čo si zmluvné strany dohodli. V čase uzavretia\nzmluvy o dôchodku  nie je možné dopredu vedieť, kedy rozhodujúca skutočnosť zakladajúca ukončenie\ntrvania zmluvy o dôchodku nastane; je však nepochybne časovo ohraničená. Podľa jej vedomosti\nna Slovensku ešte nebol vydaný žiadny judikát týkajúci sa tejto problematiky, poukázala preto na\nrozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky. V rozhodnutí pod sp.zn. 31 Cdo 513/2003 riešil situáciu,\nči je nájomná zmluva uzatvorená na „dobu trvania pracovného pomeru nájomcu“ nájomnou zmluvou\nna dobu určitú alebo zmluvou na dobu neurčitú. V rozhodnutí uviedol, že  \"Doba nájemního poměru\nsjednaného na dobu určitou může být dohodnutá nejen uvedením určitého časového období (např.\nměsíců) jeho trvání, popř. uvedením konkrétního dne, k němuž nájemní poměr zanikne, ale i tak, že dobu\ntrvání nájemního poměru lze vázat na konkrétním datem neurčitelnou objektivně zjistitelnou skutečnost,\nz níž je možné bez pochyb zjistit, kdy nájemní poměr skončí, přičemž v době sjednání takovéto dohody\n\nnemusí mít účastníci jistotu, kdy takto sjednaná doba uplyne, je však jisté, že tato skutečnost nastane.\"\nV rozhodnutí sp.zn. 29 Cdo 423/2006 uviedol \"V době sjednání příslušné dohody nemusí mít účastníci\njistotu, kdy takto sjednaná doba uplyne, je však jisté, že daná skutečnost nastane.\" Znamená to, že\nzmluva o dôchodku nie je zmluvou na dobu neurčitú, a teda nie je možné ju ukončiť výpoveďou v zmysle\nustanovenia § 582 ods. l Občianskeho zákonníka. Tento výklad je správny aj z dogmatického hľadiska,\nkeďže zo samotnej povahy právnej úpravy zmluvy o dôchodku v Občianskom zákonníku vyplýva, že\nide o zmluvu, ktorá nemôže byť jednostranne vypovedateľná zo strany povinného - platiteľa dôchodku.\nVýpoveď odporcu považuje preto za neplatnú pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka);\nzmluvný vzťah založený zmluvou o dôchodku stále trvá. Výklad odporcu vo vzťahu k ustanoveniu                §\n27 ods. 8,  § 116, § 119 ods. 3 veta za bodkočiarkou zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách,                 §\n575 ods. 1 Občianskeho zákonníka považuje za výslovne zavádzajúci, pretože v takom prípade by\nbanka mala zakázané uzatvárať napr. darovacie zmluvy (čo banka v rámci iných aktivít opakovane\nurobila), či vyplácať odmeny svojim predstaviteľom (čo nepochybne robí tiež). Aj vyplácanie odmien by\ntotiž bolo hospodársky neodôvodnené plnenie, nakoľko zamestnanec dostáva za svoju prácu mzdu.\nPresvedčenie odporcu o tom, že ustanovenie § 119 ods. 3 veta za bodkočiarkou zákona č. 483/2001\nZ.z. o bankách zákonodarca nemal                         v úmysle obmedziť len na bankové činnosti alebo\npodnikanie banky, ale na akékoľvek úkony banky (pretože vôbec akékoľvek úkony či činnosti banky\nby mali byť považované za bankové činnosti a z tohto titulu teda musia byť v súlade so zákonom o\nbankách), nemá žiadnu relevantnú výpovednú hodnotu a zostáva naďalej len presvedčením odporcu bez\nakejkoľvek opory či už v zákone o bankách, alebo v inom všeobecne záväznom právnom predpise (resp.\nsúdnym rozhodnutím alebo nálezom potvrdzujúcim opodstatnenosť argumentácie odporcu). Účelom\nzákona o bankách bolo upraviť také právne vzťahy s tretími osobami, ktoré vznikli pri činnosti banky,\nt.j. pri poskytovaní bankových služieb, a to v období, kedy nebolo nič nezvyčajné, že banky poskytovali\nnapr. bezúročné alebo nedostatočne kryté služby. Zmluva o dôchodku nie je zmluvou uzavretou za\nnápadne nevýhodných podmienok pre odporcu, nie je v rozpore s ustanovením § 27 ods. 8 zákona o\nbankách. Dlhé roky bola zamestnankyňou odporcu, svojou každodennou prácou pre neho sa nemalou\nmierou zaslúžila o súčasné postavenie odporcu na bankovom trhu. Nie je hocijakou treťou osobou bez\nvzťahu k odporcovi, ale práve a výlučne zamestnancom odporcu. Protihodnota plnenia odporcu bola z\njej strany poskytnutá počas skoro celého jej aktívneho pracovného života. Tvrdenie odporcu, že zmluva\no dôchodku zanikla z dôvodu dodatočnej nemožnosti plnenia, je nepravdivé, nemá v zákone o bankách\noporu. Žiadne ustanovenie zákona o bankách explicitne nespája rozpor právneho vzťahu s § 27 ods. 8\nzákona o bankách so zánikom zmluvy o dôchodku. Podľa ustanovenia § 119 ods. 3 zákona o bankách\nvýslovne stanovilo bankám povinnosť zosúladiť svoje právne vzťahy voči tretím osobám vzniknuté pri\nvykonávaní činnosti podľa doterajších predpisov so zákonom o bankách do 6 mesiacov od nadobudnutia\núčinnosti zákona o bankách. Zákon o bankách nestanovuje, žeby plnenie zo zmlúv uzatvorených v\nrozpore s ustanovením § 27 ods. 8 zákona o bankách bolo nemožné alebo protiprávne. V tejto súvislosti\npoukázala a contrario na ustanovenie § 119 ods. 3 zákona o bankách posledná veta, ktorá jasne\nstanovuje ex lege neplatnosť zmlúv uzatvorených v rozpore s § 27 ods. 8 zákona o bankách. Žiadna\ntakáto ex lege neplatnosť zmlúv uzatvorených v rozpore s § 27 ods. 8 zákona o bankách však zákonom o\nbankách stanovená nie je. Je teda jednoznačné, že zákonodarca nepredpokladal ako následok rozporu\nso zákonom o bankách zánik právnych vzťahov s tretími osobami, ktoré vznikli pred účinnosťou zákona\no bankách a ktoré sú v rozpore s povinnosťou bánk neuzatvárať zmluvy za nápadne nevýhodných\npodmienok. Zmluva o dôchodku zanikne zároveň so zánikom jej práva na plnenie od odporcu (hlavne\nsplnením dlhu). Neexistuje odporcom tvrdený rozpor medzi bodmi II. a III. zmluvy o dôchodku a údajná\nneurčitosť trvania práva na dôchodok. Zo zmluvy vyplýva, že ak sa dožije čo aj len jedného dňa v mesiaci,\nza tento mesiac jej ešte prináleží plnenie zo zmluvy o dôchodku od odporcu. Smrť má za následok,\nže povinnosť odporcu pokračovať vo vyplácaní plnenia za obdobie po smrti zaniká, avšak ona, resp.\njej dedičia, majú nárok na vyplatenie plnenia za posledný mesiac, ktorého sa dožila. Výpoveď odporcu\nzo zmluvy o dôchodku považuje za rozpor s dobrými mravmi, pretože odporca si plnil svoju zmluvnú\npovinnosť, ktorú na seba zobral dobrovoľne a v súlade s účelom fondu vymedzený v čl. I. štatútu, t.j.\nza účelom podpory zabezpečenia životnej úrovne, ktorú sama ako pracovník odporcu dosiahla v čase\nsvojej pracovnej aktivity, na ocenenie jej vernosti k odporcovi a kvality jej práce, na podporu stabilizácie\nzamestnancov odporcu. Žiadala náhradu trov odvolacieho konania v sume 54,71 € za jeden úkon právnej\nslužby (hodnota sporu v sume 586,70 €) vyjadrenie zo dňa 29.3.2011 k odvolaniu odporcu v sume 38,18\n€, paušálna suma náhrad v sume 7,41 €, 20 % DPH.\n\nOdvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania                    (§ 212 ods. 1\nO.s.p. v znení účinnom od 1.5.2013, ďalej len O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214\n\nods. 2 O.s.p.), keď pre nariadenie pojednávania neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné\nzopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania,\nnejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nevyžaduje to dôležitý verejný\nzáujem) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny a že teda odvolaniu\nnavrhovateľa nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 23. októbra 2013 (§ 211 ods. 2,\n§ 156 ods. 3 O.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, ich právni zástupcovia,\nupovedomení zákonným spôsobom.\n\nRozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd v celom rozsahu potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny\na keďže sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku, ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu\nuž ďalšie dôvody neobsahuje (§ 219 ods. 1, 2, § 206 ods. 2 veta druhá O.s.p.).\n\nPre správnosť dôvodov rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť\nnasledovné.\n\nV konaní nie je sporné, že účastníci dňa 1.10.1997 písomne uzavreli zmluvu o dôchodku s označením\nzmluva o poskytovaní plnenia z „L. J. K. U. U., H..U..“, na základe ktorej odporca navrhovateľke\n(dlhoročnej zamestnankyni) poskytoval sumu 17.675,-- Sk (586,70 €) vždy k 15. dňu každého mesiaca\naž do dožitia navrhovateľky počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom začala poberať\nstarobný alebo plný invalidný dôchodok. Výška plnenia je pevná, nemá na ňu vplyv budúca zmena výšky\ndôchodku, ktorá bola rozhodujúca v čase uzatvorenia tejto zmluvy. Záväzok odporcu z tejto zmluvy trvá\naj pri zmene jeho právnej formy a aj pre jeho právneho nástupcu. Sporným aj v odvolacom konaní zostalo\nto, či zmluva bola uzavretá na dobu určitú alebo neurčitú a v tejto súvislosti či odporca podaním zo dňa\n26.10.2009 dal navrhovateľke platnú výpoveď zmluvy o dôchodku zo dňa 1.10.1997 podľa ustanovenia\n§ 582 Občianskeho zákonníka; či sa na vec vzťahuje zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách.\n\nZmluvou o dôchodku sa zakladá niekomu na doživotne alebo na inak určenú dobu neurčitého trvania\nprávo na vyplácanie určitého dôchodku. Zmluva o dôchodku sa musí uzavrieť písomne (§ 842, § 843\nObčianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o dôchodku; v nezmenenom znení\ndoteraz). Ak je dojednaná zmluva na dobu neurčitú, ktorej predmetom je záväzok na nepretržitú alebo\nopakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť a ak zo zákona\nalebo zo zmluvy nevyplýva spôsob jej výpovede, možno zmluvu vypovedať v lehote troch mesiacov ku\nkoncu kalendárneho štvrťroka (§ 582 ods. l Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia\nzmluvy o dôchodku; v nezmenenom znení doteraz). Zo samotnej podstaty zmluvy                          o dôchodku\nnepochybne vyplýva, že ide o zmluvu dojednanú na dobu určitú, doživotne, alebo na inak určenú dobu\nneurčitého trvania (čas je časovo určený, ale nie je obmedzený určitým vopred a konkrétne vymedzeným\nčasom trvania). Vymedzenie trvania právneho vzťahu môže byť vykonané konkrétnym dátumom, ale tiež\nopisnou formuláciou vyjadrujúcou časovo vymedzený úsek (§ 2 ods. 2, § 34 Občianskeho zákonníka),\nalebo určitou presne označenou udalosťou, ktorá určite v budúcnosti nastane (prípad smrti; doživotie),\nnemožno považovať za neurčité, ale za určité vymedzenie doby; skončenie sa viaže na konkrétny dátum\nneurčitej objektívne zistiteľnej skutočnosti, z ktorej je možné bez pochýb zistiť, kedy dôjde ku skončeniu\nzmluvného vzťahu, pričom v čase dojednania takejto dohody nemusia mať účastníci istotu, kedy táto\ndoba uplynie. Je však isté, že táto skutočnosť nastane. Je právne irelevantné, že v čase uzavretia\nzmluvy o dôchodku sa nevie, ako dlho bude fyzická osoba žiť. Zmluva o dôchodku zakladá právo\noprávneného zo zmluvy na dôchodok, ktoré je vždy časovo obmedzené, aj keď časová obmedzenosť\nzávisí spravidla od budúcej neistej udalosti, a to bez poskytovania protiplnenia. Vzťah medzi účastníkmi\nzaložený zmluvou o dôchodku nemohol byť ukončený výpoveďou. Totiž výpoveď zo zmluvy o dôchodku\nnemožno odvíjať od ustanovenia § 582 Občianskeho zákonníka, pretože dané zákonné ustanovenie sa\nviaže na zmluvu uzavretú na dobu neurčitú, akou zmluva o dôchodku nepochybne nie je. Vypovedať\nzmluvu o dôchodku by bolo možné iba v prípade, ak by takýto postup upravoval Občiansky zákonník;\nObčiansky zákonník ale výpoveď zo zmluvy o dôchodku neupravuje. Zmluva o dôchodku bola uzavretá\nplatne; ktorú napokon ani sám odporca nespochybňoval, keďže roky plnil povinnosti vyplývajúce mu\nzo zmluvy. V rozpore so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka) zmluvu vypovedal podľa ustanovenia\n§ 582 Občianskeho zákonníka, navrhovateľke právo na plnenie nezaniklo v zmysle ustanovenia §\n575 Občianskeho zákonníka, plnenie zo strany odporcu nezostalo nemožné v zmysle ustanovenia\n§ 27 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Predmetom zmluvy o dôchodku nebola obchodná\nbanková činnosť odporcu ako banky (podnikanie), ale ocenenie vernosti zamestnanca banky a podpora\nzabezpečenia jeho životnej úrovne po nástupe na dôchodok. Zmluva o dôchodku nezanikla, naďalej\n\ntrvá, z ktorého dôvodu existuje povinnosť odporcu poskytovať navrhovateľke naďalej plnenie v zmysle\nzmluvy. Je v rozpore so zmyslom a účelom zmluvy o dôchodku podľa § 842 Občianskeho zákonníka\n(lex specialis), keď istota poskytovania dôchodku oprávnenej osobe by bola narušená možnosťou\npovinnej osoby kedykoľvek zmluvný vzťah ukončiť podľa všeobecných ustanovení zákona. Zmluva o\ndôchodku je jasná, určitá, zrozumiteľná, je v nej vyjadrená vôľa zmluvných strán, na základe nej odporca\nnavrhovateľke dobrovoľne poskytoval plnenie. Na vec nemožno aplikovať zákon č. 483/2001 Z.z. už len\nz toho dôvodu, že zmluva o dôchodku bola uzavretá pred jeho účinnosťou. Daný zákon nemôže mať a\nnemá retroaktívne účinky na právny vzťah založený zmluvou uzavretou pred jeho účinnosťou. Okrem\ntoho, ako je uvedené vyššie, zmluva o dôchodku nie je výsledkom bankovej činnosti banky (§ 1, § 2\nzákona č. 483/2001 Z.z.; ale aj § 1 zákona č. 21/1992 Zb. o bankách /predchádzajúci zákon/), ale je\nvýsledkom oprávnení banky ako zamestnávateľa vo vzťahu k jeho súčasným, bývalým, zamestnancom.\nNemožnosť plnenia, na ktorú sa odporca odvoláva s poukazom na ustanovenie § 575 ods. l Občianskeho\nzákonníka, nezakladá skutočnosť, že neskorší zákon zakazuje banke pokračovať v činnosti, ktorá bola\nzmluvne dohodnutá skôr pred jej účinnosťou (porovnaj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky vo\nveci vedenej pod sp.zn. II. ÚS 26/2012, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci\nvedenej pod sp.zn. 3 Cdo 51/2012, 3 Cdo 186/2012,                      6 Cdo 50/2013, 6 Cdo 72/2012,\n6 Cdo 225/2012, 7 Cdo 126/2012).\n\nSúd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie správnym smerom, z neho vyvodil správne skutkové\nzávery a vec napokon rozhodol správne aj po právnej stránke. Odporca v odvolaní neuviedol žiadne\ntaké skutočnosti, vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre neho priaznivé rozhodnutie.\nZ obsahu spisu nevyplýva, žeby v konaní pred súdom prvého stupňa nastala taká vada, takú ani sám\nodvolateľ netvrdil, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a na ktorú by musel\nodvolací súd prihliadnuť (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Z obsahu spisu nevyplýva, žeby svojím konaním,\nrozhodnutím, súd odňal odporcovi možnosť konať pred súdom. Rozsudok je presvedčivý, obsahuje\nvšetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 157 O.s.p. V ňom dal súd prvého stupňa jasnú, presnú,\nkvalifikovanú odpoveď na argument týkajúci sa platnosti zmluvy o dôchodku, neplatnosti výpovede\nzmluvy o dôchodku, vo vzťahu k zákonu č. 483/2001 Z.z., § 575 Občianskeho zákonníka; dostatočne\njasne a zrozumiteľne vysvetlil, prečo návrhu navrhovateľky vyhovel. Povinnosťou všeobecného súdu je\nuviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť\na relevantnom týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len\ntej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať\nodpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný\nvýznam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali\ndo všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo\n(porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová\nproti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa\n14.9.2011, č.k.                                            I. ÚS 361/2010-34, rozhodnutie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp.zn.                                     5 M Cdo 8/2008, 5 M Cdo 1/2011). Odvolací súd\nosobitne nepreskúmaval výšku a spôsob výpočtu náhrady trov konania, keďže ich odporca nenamietal\na navrhovateľka odvolanie nepodala. Na tomto mieste odvolací súd považuje za potrebné ešte uviesť,\nže odporca sa vo svojom odvolaní vôbec nezaoberal otázkou možnosti/nemožnosti retroaktivity zákona\nč. 483/2001 Z.z.\n\nZáverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac\nustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi.\nS dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi\nkonania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho\nsúdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým\nodvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania\nnasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.\nrozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos\nVARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nnapr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).\n\nV súlade so zákonom č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro na území Slovenskej republiky s\núčinnosťou od 1.1.2009 peňažné údaje v slovenskej mene sa odo dňa zavedenia eura považujú za\npeňažné údaje v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a\nďalších pravidiel pre prechod na euro (§ 9 ods. 2 citovaného zákona).\n\nOdvolací súd nedoručoval odporcovi vyjadrenie navrhovateľky k jeho odvolaniu proti rozsudku súdu\nprvého stupňa, pretože v ňom navrhovateľka (opakovane) uvádzala dôvody, pre vec síce podstatné,\nvyplývajúce ale z návrhu na začatie konania, z jej písomného, ústneho vyjadrenia v konaní pred súdom\nprvého stupňa. Aj prípadné vyjadrenie sa odporcu k danému vyjadreniu, vedomosť odporcu o takomto\nvyjadrení, by nemalo vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. V tomto smere potom ani nemožno\ndôvodiť, že týmto postupom súdu odporcovi bola odňatá možnosť konať pred súdom, žeby mu súd odňal\nústavné právo na súdnu ochranu.\n\nDovolanie nepripustil, pretože sám vo veci nevzhľadal otázku zásadného právneho významu, na ktorú\nby mal odpovedať dovolací súd a odporca ani žiadnu takúto otázku neuviedol. Neboli tak naplnené\npodmienky pri postup odvolacieho súdu podľa ustanovenia               § 238 ods. 3 O.s.p. Nie je tu viacero\nrovnakých ani obdobných sporov, ktoré by boli rozhodnuté súdmi rozdielne, nie sú iné skutočnosti, na\nzáklade ktorých by bolo možné považovať danú vec za vec po právnej stránke zásadného významu;\nso zdôrazním na už ustálenú súdnu prax v obdobných (vecne a právne totožných) veciach. Na,\npodľa odvolateľa, otázku zásadného právneho významu spočívajúcu v tom, či zmluva o dôchodku\nuzatvorená podľa § 842 Občianskeho zákonníka zakladajúca právo na plnenie na doživotne, je zmluvou\nna dobu určitú, bola daná odpoveď (aj) vo vyššie označených rozhodnutia súdov (nález Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp.zn. II. ÚS 26/2012, rozhodnutie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky vo veci vedenej pod sp.zn. 3 Cdo 51/2012,                                 3 Cdo 186/2012,\n6 Cdo 50/2013, 6 Cdo 72/2012, 6 Cdo 225/2012, 7 Cdo 126/2012).\n\nNavrhovateľke úspešnej aj v odvolacom konaní odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania\nv sume 54,71 € pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby vyjadrenie zo\ndňa 29.3.2011 k odvolaniu odporcu á 38,18 €, keď základom pre výpočet odmeny zostala suma 586,70\n€, jedenkrát paušálna suma náhrad                         7,41 €, 20 % DPH v sume 9,12 € (§ 142 ods. l, § 149\nods. l, § 151 ods. l, 8 O.s.p.; § 1 ods. 1, ods. 3, § 10 ods. l, § 14 ods. l písm. b/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3,\n§ 20b, § 20c vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych\nslužieb v znení účinnom v čase poskytnutia právnej služby).\n\nOdvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "21C/121/2010", "guid": "89904919-8d0d-491c-9639-bb23e8df92b4:6c60ed28-bd4c-4d7b-ba9b-22b4f4aea676", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c0a01e18-14b1-4b8a-9d37-47bd106336bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 26/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 26/2012 z 25. 4. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-04-25", "citacie_n": 100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c0a01e18-14b1-4b8a-9d37-47bd106336bb"}, {"guid": "ussr:c2ae6027-5ece-40ed-949e-0eb15b8f433b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 361/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 361/2010 z 14. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-14", "citacie_n": 855, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c2ae6027-5ece-40ed-949e-0eb15b8f433b"}], "citovane_v": []}