{"guid": "97629275-f65f-4177-b102-de6eae7931db:e00bf5c7-b53e-4a41-8726-4644338610c1", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1311210574.1", "spisova_znacka": "9Co/442/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/442/2012 z 15. 5. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 15. mája 2013, sp. zn. 9Co/442/2012, ECLI:SK:KSBA:2013:1311210574.1", "identifikacne_cislo": "1311210574", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Magdaléna Želinská", "sudca_id": 60, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-magdalena-zelinska-60", "datum_vydania": "2013-05-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo", "Občianske právo"], "podoblast": ["Neplatnosť skončenia pracovného pomeru", "Pracovné právo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e00bf5c7-b53e-4a41-8726-4644338610c1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1311210574.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1311210574.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1311210574.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/442/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311210574
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1311210574.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a
členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľky : S.
Š., Z. G. Č.. XX, Ž., zastúpená JUDr. Romanom Klimekom, advokátom, Pezinok, Radničné nám. 5,
proti odporcovi : Naceva - Slovakia, s.r.o., IČO : 31 684 181, Prešov, Bardejovská 38/A, o určenie
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a zaplatenie odstupného, na odvolanie odporcu
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 15. 5. 2012 č.k. 21C 116/2011 - 124, v pomere
hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa      p o t v r d z u j e.

Odporca je     p o v i n n ý     zaplatiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania, a to trovy právneho
zastúpenia 79,58 €,  JUDr. Romanovi Klimekovi, advokátovi v Pezinku, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru doručené
navrhovateľke  dňa 27. 10. 2010 je neplatné a pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa
31. 7. 1998 trval do ukončenia výpovednej doby do  30. 11. 2010. Ďalej uložil odporcovi povinnosť
zaplatiť navrhovateľke odstupné vo výške 1.919,76 €, ako aj náhradu trov konania  192,50 € a náhradu
trov právneho zastúpenia v sume 558,07 € k rukám právneho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

V odôvodnení svojho rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že
pracovný pomer  navrhovateľky u odporcu bol založený pracovnou zmluvou zo dňa  31. 7. 1998 na
dobu neurčitú. Ako miesto výkonu práce si zmluvné strany v Dodatku č. 2 zo dňa 7. 6. 2000 dohodli
v Bratislave, Tuhovská ulica, kde navrhovateľka pracovala ako skladový pracovník - predavač so
základným platom  54,11 € ( v prepočte 16.000,- Sk ).  Dňa  31. 8. 2010 bola navrhovateľke odporcom
doručená výpoveď z pracovného pomeru pre nadbytočnosť  zo dňa  30. 8. 2010 podľa § 63 ods. 1 písm.
b/ Zák. práce, z dôvodu organizačnej zmeny pre zrušenie pracovného miesta navrhovateľky, s tým, že
pracovný pomer navrhovateľky u odporcu mal skončiť uplynutím trojmesačnej  výpovednej doby k 30.
11. 2010. Súčasne jej podľa § 76 Zák. práce  malo byť vyplatené odstupné za tri mesiace. Navrhovateľka
v tomto období vykonávala práce skladového pracovníka  - predavača v showroome spoločne s ďalšími
zamestnancami odporcu, pričom jej nadriadeným bol v tom čase jej manžel V. Š..  Dňa  30. 8. 2010
podala navrhovateľka v dôsledku agresívneho správania sa pod vplyvom alkoholu proti V. Š. návrh
na nariadenie predbežného opatrenia, ako aj návrh na úpravu práv a povinností rodičov k maloletým
deťom Š., do právoplatného skončenia rozvodového konania, ktorý bol V. Š. doručený dňa  1. 10. 2010.



Počas trvania pracovného pomeru navrhovateľky jej neboli zo strany zamestnávateľa vytýkané žiadne
pochybenia, resp. porušenie pracovnej disciplíny.

Dňa  18. 10. 2010 navrhovateľka na základe ňou vypísanej priepustky  opustila miesto výkonu práce v
čase od 13.00 hod. do 16.00 hod. a dňa  19. 10. 2010 v čase od  12.30 hod. do 16.00 hod., za účelom
hľadania si nového pracovného miesta, v trvaní 6,5 hod. v týždni, čo mal súd prvého stupňa preukázané
potvrdeniami jej návštev v obchodných spoločnostiach, príp. u živnostníkov.  Dňa  27. 10. 2010 dal
odporca navrhovateľke  v zmysle § 68 ods. 1 písm. b/ Zák. práce okamžité skončenie pracovného
pomeru z dôvodu absencie  -  svojvoľného odchodu navrhovateľky z pracoviska v dňoch  18. 10.  2010
okolo 11.00 hod. a dňa  19. 10. 2010, čo odporca vyhodnotil ako závažné porušenie pracovnej disciplíny,
s tým, že na absencii nič nemení dodatočné ospravedlnenie  absencií za účelom hľadania si novej práce.
Vtedajší manžel navrhovateľky V. Š. bol nielen bezprostredným nadriadeným navrhovateľky, ale zároveň
aj  bratom spoločníka a konateľa odporcu. S V. Š. bola navrhovateľka od augusta  2010 v rozvodovom
konaní a ich vzťahy neboli dobré. Z uvedeného dôvodu prvostupňový súd uveril navrhovateľke, že mala
ústny súhlas na hľadanie si nového zamestnania pred ukončením pracovného pomeru u odporcu v
dňoch  18. 10. 2010  a 19. 10. 2010 a uplatnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa
27. 10. 2010 bolo len  prejavom negatívnych vzťahov medzi navrhovateľkou a jej vtedajším manželom
V. Š.. Tvrdenie odporcu, že navrhovateľka mu svojím bezdôvodným opustením  pracoviska znemožnila
plnenie jeho obchodno-podnikateľského  zámeru a ohrozila ochranu a zabezpečenie jeho majetku
odporca v konaní nevedel preukázať. V showroome počas prevádzky nepracuje len jeden pracovník,
ale viacero, pričom v prípade potreby je možné vzájomné zastupovanie.

Prvostupňový súd poukazoval aj na závery judikátov NS ČR 21/2001, NS SR 21 Cdo 1252/2002,  NS ČR
54/1999, vo vzťahu k intenzite prípadného porušenia pracovnej disciplíny navrhovateľkou, ktorá údajne v
dňoch  18. 10. 2010  a 19. 10. 2010 opustila pracovisko v trvaní 6,5 hod. v zmysle ust. § 141 ods. 2 písm. i/
Zák. práce  v zmysle výpovede pre nadbytočnosť navrhovateľke  prináležalo pracovné voľno  na hľadanie
nového pracovného miesta pred skončením pracovného pomeru  ku dňu  30. 10. 2010 v trvaní najviac
jeden poldeň v týždni.  Navrhovateľka bola u odporcu zamestnaná od r. 1998, pričom zamestnávateľ
voči nej nikdy neuplatnil žiadne pochybenie v práci, ani akékoľvek porušenie pracovnej disciplíny.  S
prihliadnutím na skutočnosť, že navrhovateľka bola v čase uplatnenia okamžitého skončenia pracovného
pomeru v rozvodovom konaní s manželom, ktorý bol jej nadriadeným a zároveň bratom spoločníka
a konateľa spoločnosti, v ktorej bola zamestnaná, pričom v dňoch  opustenia pracoviska  18. 10.
a 19. 10.2010 zostal na pracovisku ďalší pracovník, dospel prvostupňový súd k záveru, že miera a
intenzita porušenia pracovnej disciplíny navrhovateľkou nie je takého charakteru, aby napĺňala pojem
závažného porušenia pracovnej disciplíny. K porušeniu pracovnej disciplíny došlo vo výpovednej dobe,
kedy navrhovateľka mala nárok na hľadanie si nového pracovného miesta. Spôsobenie škody odporcovi
uvedeným konaním navrhovateľky odporca v konaní nepreukázal. Prvostupňový súd tak vyhodnotil
odporcom kladené závažné porušenie pracovnej disciplíny v okamžitom zrušení pracovného pomeru
ako nedôvodné, s tým, že aj pokiaľ by došlo v dňoch  18. 10. 2010 a 19. 10. 2010 zo strany
navrhovateľky k opusteniu pracoviska bez súhlasu nadriadeného, uvedené konanie by predstavovalo
menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; preto návrhu navrhovateľky  na určenie neplatnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa  27. 10. 2010 vyhovel.  Navrhovateľka v zmysle §
79 ods. 3 písm. b/ Zák. práce zároveň netrvala na tom, aby ju odporca naďalej zamestnával, preto jej
pracovný pomer u odporcu skončil uplynutím výpovednej doby  ku dňu  31. 10. 2010 v zmysle skoršej
výpovede pre nadbytočnosť zo dňa 30. 8. 2010 a v tejto časti návrhu navrhovateľky súd prvého stupňa
rovnako vyhovel.

Podľa § 76 ods. 1 Zák. práce prináleží navrhovateľke trojmesačné odstupné vo výške jej priemerného
mesačného zárobku. Pri jeho výpočte súd prvého stupňa vychádzal z rozhodného obdobia  pre výpočet
priemerného mesačného zárobku navrhovateľky, ktorým je obdobie predchádzajúceho kalendárneho
štvrťroka, t.j. júl, august a september  2010. Navrhovateľka vtedy dosiahla brutto mzdu 261,75 € za 56
odpracovaných hodín ( júl 2010 ), ďalej 647,28 € brutto za  176 odpracovaných hodín ( august 2010 )  a
napokon 683,55 € brutto za 88 odpracovaných hodín ( september  2010 ), t.j.  spolu 1.592,58 € brutto
za celkom 320 odpracovaných hod.  potom hodinový brutto zárobok predstavuje  4,97 € ( 1.592,58  :
320 );  brutto zárobok za deň  42,24 € ( 4,97  x  8,5 hod. ). Priemerný mesačný zárobok navrhovateľky
tak činí  821,54 € brutto  ( 4,97 €  x  165,30, t.j. priemerný počet odpracovaných hodín v mesiaci ).



V zmysle § 134 ods. 1, 2, 4 Zák. práce  pri zistenej výške priemerného brutto mesačného zárobku
navrhovateľky 821,54 € potom výška trojmesačného odstupného podľa § 76 ods. 1 Zák. práce
predstavuje sumu 2.464,62 €. Navrhovateľka si návrhom uplatnila trojmesačné odstupné len vo výške
1.919,76 € a súd nemohol rámec uplatneného nároku prekročiť, priznal navrhovateľke odstupné za
tri mesiace v ňou uplatnenej výške, keďže navrhovateľke vzhľadom na platnú výpoveď z dôvodu
nadbytočnosti uvedené odstupné prináleží.

Napokon súd prvého stupňa na základe § 142 ods. 1 O.s.p. priznal navrhovateľke ako v konaní úspešnej
účastníčke  náhradu trov konania, pozostávajúcu zo súdneho poplatku 192,50 € a z trov právneho
zastúpenia ( pri výpočtovom základe za rok 2010 v sume 55,49 €, za rok 2011 v sume 57 € a za rok
2012 v sume 58,69 € ), a to za úkony právnej služby poskytnuté advokátkou JUDr. Tatianou Mazancovou
za prevzatie a prípravu zastúpenia a za písomné podanie návrhu na súd spolu 99,64 €  +  2 x režijný
paušál 7,21 €. Trovy právneho zastúpenia  za úkony právnej služby JUDr. Romana Klimeka činia spolu
558,07 € ( za celkom 5 úkonov právnej služby ), ďalej náhradu cestovných  nákladov za cestu Pezinok -
Bratislava a späť, pri vozidle Mercedes Benz E 220 CDI pri spotrebe 6,7 l/100 km pri cene pohonnej látky
1,45 €/liter, v dňoch pojednávania  13. 1. 2012,  21. 2. 2012,  30. 3. 2012,  15. 5. 2012, spolu vo výške
48,40 €, ako aj náhradu za stratu času za účasť na pojednávaní v uvedených dňoch pri strate 4 polhodín
za účasť na každom pojednávaní, t.j.  16 x 12,71 €, t.j. 50,84 €. Keďže právny zástupca navrhovateľky
je tiež platiteľom DPH, súd prvého stupňa mu priznal aj 20 % DPH v sume 93,01 €.

Uvedený rozsudok napadol v zákonnej  lehote odvolaním odporca, v celom rozsahu, domáhajúc sa
zrušenia rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Napadnutý rozsudok označil za
predčasné rozhodnutie, bez náležitého zistenia skutkového stavu veci, keď prvostupňový súd pri svojom
rozhodovaní vychádzal výlučne z výpovede navrhovateľky a ňou predložených listinných dôkazov.
Počas dokazovania, ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku, navrhovateľka predložila súdu priepustku
zo dňa  18. 10. 2010, v ktorej uviedla, že pracovisko opustila v čase od  13.00 hod.  do  16.00
hod.  a tiež priepustku zo dňa  19. 10. 2010 v čase od  12,30 hod.  do  16.00 hod.  za účelom
vyhľadania si nového pracovného miesta, avšak uvedené priepustky neboli podpísané jej nadriadeným.
Navrhovateľka tiež nepreukázala doručenie listov zo dňa  18. 10. 2010  a 19. 10. 2010  odporcovi. Z
výpovede navrhovateľky plynie, že svoje pracovné povinnosti u odporcu spájala so svojím rodinným
životom, keďže jej priamym nadriadeným bol jej manžel, ktorý je zároveň bratom konateľa spoločnosti.
Tieto jej tvrdenia však súd nijako nepreveril. Odporca v okamžitom skončení pracovného pomeru uviedol,
že navrhovateľka bezdôvodne a bez súhlasu odporcu opustila pracovisko v čase výkonu práce a keďže
sa jednalo o skladovú pracovníčku v showroome, jej miesto bolo nutné zabezpečiť iným zamestnancom,
ktorý tak nemohol vykonávať svoje úlohy. Týmto konaním navrhovateľka ohrozila plnenie obchodno-
podnikateľského zámeru a ochranu a zabezpečenie majetku odporcu. Odporca v odvolaní trval na
tom, že minimálne opustenie pracoviska navrhovateľkou dňa  19. 10. 2010 porušením pracovnej
disciplíny je, pretože podľa § 141 ods. 2 písm. i/ Zák. práce  je zamestnávateľ povinný poskytnúť
zamestnancovi pracovné voľno na vyhľadanie nového miesta pred skončením pracovného pomeru;
pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden poldeň
v týždni počas zodpovedajúcej výpovednej doby; v rovnakom rozsahu sa poskytne pracovné voľno s
náhradou mzdy pri skončení pracovného pomeru výpoveďou danou zamestnávateľom alebo dohodou
z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a/ až c/; pracovné voľno možno so súhlasom zamestnávateľa
zlučovať.  Odporca tiež vytýkal prvostupňovému súdu, že sa neoboznámil s pracovným poriadkom
odporcu a ani navrhovateľka  to nespomenula vo svojej výpovedi, že s predmetným pracovným
poriadkom bola oboznámená, pričom sa v ňom uvádza, že akékoľvek opustenie pracovnej prevádzky
bez súhlasu nadriadeného sa hodnotí ako hrubé porušenie pracovnej disciplíny, čo má za následok
okamžité skončenie pracovného pomeru. Súd mal vykonať dokazovanie vo väčšom rozsahu na zistenie
skutkového stavu; je pravdou, že odporca sa ospravedlnil z niekoľkých termínov ústneho pojednávania,
avšak vždy zo zákonných dôvodov. Prvostupňový súd tak neumožnil odporcovi  riadne sa vyjadriť k
predmetnej právnej veci a navrhnúť dôkazy.

Na odvolanie odporcu sa písomne vyjadrila navrhovateľka tak, že navrhla napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Poukazovala na to, že súd prvého stupňa vykonal vo veci
potrebné dokazovanie, pričom jeho právne závery sú v súlade s hmotným právom ako aj konštantnou



judikatúrou. Odvolanie odporcu označila navrhovateľka za účelové a právne irelevantné. Odporca v
ňom uvádza len číre domnienky a tvrdenia, ktoré ale nemajú oporu v hmotnom práve. Neobstojí
tvrdenie odporcu v odvolaní, že mu súd prvého stupňa  neumožnil vyjadriť sa k predmetu konania a
navrhovať dôkazy, nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že odporca sa počas konania  nezúčastňoval na
pojednávaniach, keďže sa zo všetkých ospravedlnil. Odporca mal viacero možností, ako zabezpečiť v
spore ochranu svojich práv, napr. aj voľbou iného právneho zástupcu. Odporca a jeho zástupca svojou
ignoráciou nevyužili všetky zákonné možnosti na obhajobu svojich práv, keď okrem nesúhlasu žiadne iné
argumenty voči návrhu navrhovateľky neuviedli.  Obdobným spôsobom postupuje odporca aj v konaní
vedenom na Okresnom súde Pezinok o vyporiadanie BSM manželov po rozvode. Odporca mohol a mal
v konaní preukázať svoje tvrdenia o ohrození ochrany a zabezpečenia jeho majetku, ako aj tvrdenie, že
navrhovateľka porušila tzv. pracovný poriadok odporcu. Odporca však nepreukázal ani len to, že vôbec
nejaký pracovný poriadok v uvedenom čase u neho existoval.  Zároveň platí, že aj keby existoval takýto
pracovný poriadok, nemohol by odporovať v tom čase platným ustanoveniam Zákonníka práce. Naopak
sám odporca maril konanie na súde svojou pravidelnou bezdôvodnou neúčasťou.   Navrhovateľka si
zároveň uplatnila vo vyjadrení aj trovy odvolacieho konania za dva úkony právnej služby  :  1/ právne
posúdenie odvolania s poradou s klientkou a 2/ písomné vyjadrenie k odvolaniu odporcu, spolu 100,89
€ ako aj 2 x režijný paušál po 7,63 €.

Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom ( t.j. v celom ) rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p. ). Na základe § 156 ods. 3 v spojení
s § 211 ods. 2 O.s.p. vo veci verejne vyhlásil rozsudok, keď dospel k záveru, že odvolaniu odporcu
nemožno priznať úspech.

Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že prvostupňový súd vzhľadom na
vykonané dokazovanie riadne zistil skutkový stav veci v zmysle ust. § 153 ods. 1 O.s.p. Vec tiež správne
právne posúdil, keď na danú právnu vec aplikoval predovšetkým ust. § 63 ods. 1, ďalej §  68 ods. 1
písm. b/, ods. 2, ods. 5, § 70, § 76 ods. 1, § 79 ods. 3 písm. b/, § 141 ods. 2 písm. i/, § 134 ods. 1, 2
a 4 Zák. práce. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie tiež náležitým spôsobom odôvodnil, tak ako to má
na mysli ust. § 157 ods. 2 O.s.p. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvého stupňa vysporiadal so
všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie a ktoré boli pre jeho rozhodnutie podstatné, s
prihliadnutím na ustálenú judikatúru. Odvolací súd sa s právnymi závermi prvostupňového súdu v plnom
rozsahu stotožňuje a na tieto poukazuje.

Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd námietku odporcu, že prvostupňový súd neumožnil vyjadriť sa
k predmetu konania a navrhnúť dôkazy - z obsahu spisového materiálu je nepochybné, že prvostupňový
súd túto možnosť poskytol odporcovi opakovane. Odporca mal možnosť vyjadriť sa ako ústne k predmetu
sporu, vykonaným dôkazom, prípadne sám navrhnúť vykonanie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení,
ktorú však - opakovane - nevyužil tým, že sa nezúčastňoval on sám a ani jeho právny zástupca na
termínoch ústneho pojednávania. Odporca mal tiež možnosť vyjadriť sa k predmetu konania, prípadne
navrhnúť vykonanie dôkazov aj písomnou formou, avšak túto rovnako ponechal nevyužitú. Jediné jeho
vyjadrenie k sporu  sa obmedzilo na stručné oznámenie všeobecnej povahy ( list zo dňa 10. 5. 2011, č.l.
33 spisu ), že s podanou žalobou navrhovateľky nesúhlasí, má za to, že k ukončeniu pracovného pomeru
s navrhovateľkou došlo v súlade so Zákonníkom práce a preto navrhuje návrh zamietnuť. Odporca si
vlastnou neúčasťou a pasivitou sám zmaril možnosť reagovať na priebeh súdneho konania. Súd prvého
stupňa vzhľadom na jeho pasivitu správne vychádzal z výsledkov dokazovania zistených z dôkazov,
ktoré produkovala v konaní navrhovateľka.

Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý  rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny
potvrdil ( § 219 ods. 1, 2 O.s.p.), včítane výroku o trovách konania, v ktorom súd prvého stupňa rovnako
nepochybil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe ust. § 142 ods. 1 v spojení s §
224 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnej navrhovateľke priznal náhradu trov odvolacieho
konania, spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - písomné vyjadrenie
k odvolaniu odporcu v sume  58,69  €  +  režijný paušál 7,63 €  +  13,26 ( 20 % DPH ), spolu  79,58



€. Odvolací súd nepriznal právnemu zástupcovi navrhovateľky v odvolacom konaní odmenu za úkon
právnej služby spočívajúci v porade s klientom, keď tento vyhodnotil ako neúčelný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "21C/116/2011", "guid": "5686b3e5-c319-4edd-81cc-de919f37d62d:3a39e4fa-99cd-479d-a3b1-d8f36fb25ba6", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:2e612386-437b-4d29-8707-c87ef663ab73", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.227.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 227/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 227/2015 z 15. 4. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-04-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.227.2015.1"}]}