Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/434/2012 z 25. 3. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 25. marca 2013, sp. zn. 4Co/434/2012, ECLI:SK:KSBA:2013:1311211446.1 Krajský súd Bratislava | 4Co/434/2012 | ECLI:SK:KSBA:2013:1311211446.1 | 2013-03-25 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 146 ods. 2 OSP, § 146 ods. 1 písm. c) OSP, § 99 ods. 4 OSP, § 99 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b0da4bbc-a3e8-4542-9815-43d1f64c9ea0 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1311211446.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/434/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311211446
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1311211446.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: P. X. Č. N., Y..N..K.., Q. XXX, R., Č. N., zastúpený:
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, Údernícká ul. č. 5, Bratislava, proti odporcovi: T.W. K., Q..
XX.XX.XXXX, Č. X, U., zastúpený opatrovníčkou D. Y., pracovníčkou Okresného súdu Bratislava 1, za
účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: M. na K. K. Y. F., IČO: XX XXX XXX, T. I.. Č.. XX, R.,
zast. advokátom: JUDr. Igor Šafranko, ul. Sov. hrdinov 163/66, Svidník, o zaplatenie istiny 508,53 eur
s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo
dňa 12. júna 2012, č.k.: 6C 152/2012-41, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania
vedľajšiemu účastníkovi p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zastavil konanie, odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi
náhradu trov konania nepriznal a navrhovateľovi vrátil súdny poplatok vo výške 23,37 EUR,
prostredníctvom Daňového úradu U.. Svoje rozhodnutie odôvodnil § 96 O.s.p. a tým, že navrhovateľ vzal
návrh pred začatím konania späť a žiadal konanie zastaviť. Vrátenie súdneho poplatku navrhovateľovi
odôvodnil ust. § 11 ods. 3 a 4 zák. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Rozhodnutie o
trovách konania odporcu odôvodnil § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. a tým, že odporca by mal právo na
náhradu trov konania, nakoľko mu však žiadne trovy nevznikli, resp. si ich neuplatnil, súd mu ich náhradu
nepriznal. Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal z dôvodu nadbytočnosti, účelovosti
a nehospodárnosti, nakoľko vedľajší účastník písomným podaním z 27.01.2012 oznámil len vstup do
konania, požiadal o doručenie návrhu na začatie konania a záverom navrhol, aby mu súd priznal náhradu
trov konania. Uviedol, že úvaha občianskeho združenia pôsobiaceho na ochranu spotrebiteľa, že
vzhľadom na cieľ, ktorý sleduje má mať nárok na automatické ustanovenie zástupcov z radov advokátov
je celkom mylná, nakoľko musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc
pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Taktiež v štádiu rozhodnutia súdu žiaden úkon na
obranu odporcu ako spotrebiteľa nevykonal.

Proti tomuto uzneseniu v časti výroku, ktorým súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania vedľajšieho
účastníka podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník, v ktorom uviedol, že navrhovateľ zavinil
zastavenie konania a preto mu mal okresný súd priznať náhradu trov konania podľa § 146 ods. 2 prvá
veta O.s.p., pričom mal postupovať podľa § 151 ods. 1 O.s.p. Mal za to, že súd by nemal ochraňovať
hospodárske záujmy vymáhačskej spoločnosti konštatovaním, že jeho trovy sú nadbytočné, účelové a
nehospodárne. Uviedol, že na efektívnu ochranu spotrebiteľa nebolo v súdenej veci potrebné urobiť
viac ako vstúpiť do konania a už to stačilo, aby navrhovateľ zobral žalobu späť. Namietal, že úvahy
súdu o ustanovení zástupcov z radov advokátov sú mylné a zjavne sa netýkajú súdenej veci, nakoľko



v nej nežiadal o ustanovenie advokáta a ani nemá ustanoveného advokáta. Poukázal na to, že jeho
vstup do konania bol efektívnym a účinným úkonom na obranu spotrebiteľa, čo súd vyjadril
výrokom o zastavení konania. Vo vzťahu k rozhodovaniu o náhrade trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu
účastníkovi predložil uznesenia Krajského súdu v Prešove, v Banskej Bystrici a v Košiciach. Navrhoval,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že mu prizná náhradu trov prvostupňového aj
odvolacieho konania.

Odvolací súd prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka nie je dôvodné.

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Toto
ustanovenie dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila do konania ako vedľajší
účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu,
za ktorý sa na základe poznámky 10a považuje aj zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o
zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Právo spotrebiteľov združovať sa spolu s inými spotrebiteľmi v združeniach a prostredníctvom
týchto združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov, ako aj
uplatňovať práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov, vyplýva
z § 3 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“). Takto založené
združenie sa môže na súde podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa proti porušiteľovi
domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania, aby odstránil protiprávny stav, rovnako ako
sám spotrebiteľ. Práva spotrebiteľov teda môže združenie chrániť tým, že sám podá návrh na súd proti
porušiteľovi práva, môže podľa § 26 ods. 5 O.s.p. zastupovať účastníka na základe plnomocenstva,
alebo môže vstúpiť do konania ako vedľajší účastník podľa § 93 ods. 2 O.s.p.

Podľa ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p., má vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti
ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní
podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Ustanovenie § 93 ods. 4 O.s.p. výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a
povinnosti ako účastník, z čoho možno vyvodiť, že aj vedľajší účastník, rovnako ako hlavný účastník
konania, má právo na právnu pomoc pred súdmi (čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) a teda má
právo i na náhradu trov právneho zastúpenia (§ 137 ods. 1 O.s.p.). Vedľajšiemu účastníkovi rovnako
môže súd priznať náhrada trov právneho zastúpenia len vtedy, ak boli vynaložené v súvislosti s daným
konaním a účelne.

Náhradu trov konania v prípade, ak dôjde k zastaveniu konania, upravujú ustanovenia § 146 ods. 1
písm. c/ a § 146 ods. 2 O.s.p..

Podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku
nemá žiaden z účastníkov, ak konanie bolo zastavené. Pokiaľ však niektorý z účastníkov
zavinil, že konanie muselo byť zastavené, postupuje sa podľa ustanovenia § 146 ods. 2 vety prvej O.s.p.,
ktorá predpokladá zodpovednosť za zavinenie toho účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok
zastavenie konania. Preto, ak navrhovateľ vezme návrh späť v zásade platí, že zastavenie konania
zavinil a je preto povinný hradiť trovy konania odporcovi. Z tejto zásady je stanovená výnimka § 146
ods. 2 druhá veta O.s.p. podľa ktorej, ak dôvodne podaný návrh bol vzatý spať pre správanie odporcu, je
tento povinný hradiť trovy konania. Dôvodnosť podania návrhu sa i v tomto prípade posudzuje procesne,
t.j. z hľadiska vzťahu výsledku správania sa odporcu k nároku navrhovateľa.



V danej veci sa navrhovateľ domáhal zaplatenia 508,53 Eur s príslušenstvom na základe
zmluvy o osobnom úvere č. XXXXXXXX na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 24.11.2008
uzavretej s postupcom - U. A. G..Y.. Vedľajší účastník vstúpil do konania podaním doručeným
súdu 27.01.2012, ktorým požiadal o zaslanie návrhu na začatie konania a jeho príloh. Navrhovateľ
podaním z 25.05.2012 vzal návrh v celom rozsahu návrh späť bez uvedenia dôvodu, na základe čoho
súd prvého stupňa dňa 12.06.2012 uznesením č.k. 6C 152/2011-41 konanie vo veci zastavil.

Súd prvého stupňa v danej veci späťvzatie návrhu pri rozhodovaní o náhrade trov konania hodnotil z
hľadiska stanoveného § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. a podľa odvolacieho súdu dospel k správnemu
záveru, že navrhovateľ zavinil zastavenie konania a je preto povinný nahradiť jeho účelne vynaložené
trovy. V danom prípade bolo potom potrebné skúmať, či trovy právneho zastúpenia boli vynaložené
účelne, resp. či vôbec boli vynaložené. Z obsahu spisu, ako aj samotného odvolania vyplýva, že vedľajší
účastník si uplatnil trovy konania, ktoré pozostávali z odmeny za prevzatie a prípravu zastúpenia.

Trovy vynaložené účastníkom konania v spore (a platí to aj pre vedľajšieho účastníka), musia byť
v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania a ich vynaložením sa musí
sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku, alebo ako v danom prípade, procesná obrana
proti takémuto tvrdenému nároku. V tomto konaní nie je možné považovať trovy vynaložené vedľajším
účastníkom, presnejšie, vyčíslené vedľajším účastníkom za účelné, lebo tieto trovy neboli v príčinnej
súvislosti s procesným postojom odporcu, respektíve vedľajšieho účastníka k predmetu konania.

V prejednávanej veci v dôsledku späťvzatia návrhu na začatie konania nedošlo ani k vysloveniu
procesného postoja odporcu, ale ani vedľajšieho účastníka k predmetu konania.

Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc je možné vyvodiť z článku 47 Ústavy Slovenskej republiky
a v podstate znamená, že trovy právneho zastúpenia treba možno považovať za účelne vynaložené
trovy. Každý má právo na to, aby bol zastúpený advokátom. Trovy potrebné na účelné uplatňovanie
alebo obranu práva sa nemôžu posudzovať ako celok a aj keď účastník má právo na náhradu trov
konania, pretože mal plný úspech, každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne.
To platí ako na trovy, ktoré boli označené ako nevyhnutné, i pre trovy právnej pomoci. Nárok na náhradu
trov právneho zastúpenia však nemožno priznať, ak sa určité procesné podanie nadbytočne opakuje
bez uvedenia nových, procesne významných skutočností a to platí aj na podania advokáta, ktoré
neobsahujú žiadne skutočnosti, vzťahujúce sa na predmet sporu, na skutočnosti, ktoré zostali medzi
účastníkmi konania sporné a treba ich dokazovať, a sú významné pre posúdenie veci samej.

Z uvedeného vyplýva že odporca nielen ako spotrebiteľ nepožiadal vedľajšieho účastníka na svoju
ochranu v tomto spore, nakoľko o prebiehajúcom konaní nemá žiadnu vedomosť a teda nemá vedomosť
ani o tom, že v konaní na jeho strane vedľajší účastník vystupuje. Zároveň je nutné poukázať na
skutočnosť, že cieľom M.P. je kolektívna ochrana spotrebiteľa, podávanie žalôb podľa zákona o ochrane
spotrebiteľa, ako aj zastupovanie spotrebiteľa v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských
sporov v pozícii vedľajšieho účastníka, čo znamená, že samotné M. bolo vytvorené za účelom
ochrany spotrebiteľa, pričom samotné ustanovenie stanov M. (§ 9) konštatuje, že výdavkami
M. sú výdavky na financovanie jeho účelu a výdavky na správu združenia. Z uvedeného teda vyplýva,
že samotné združenie je spôsobilé a schopné chrániť záujmy spotrebiteľa, pričom odvolací súd uznáva
argumentáciu vedľajšieho účastníka v odvolaní v tom, že má právo zvoliť si pri účasti v
konaní právneho zástupcu, avšak odvolací súd takto vynaložené finančné prostriedky nepovažoval za
účelné bránenie práva samotného účastníka v konaní.

Odvolací súd rovnako za správny považuje aj ten názor súdu prvého stupňa, že
vedľajší účastník, ktorý je založený na ochranu práv podľa osobitného predpisu, v danej veci podľa
zák.č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov, by mal byť schopný poskytnúť odporcovi ako
spotrebiteľovi v spotrebiteľskej veci vedenej na súde odbornú pomoc sám. Tento názor má oporu v
rozhodnutí Ústavného súdu SR sp.zn. II.ÚS 78/03, v ktorom tento súd konštatoval, že nie je porušením
základného práva na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR,



ak účastníkovi, ktorý disponuje viacerými pracovníkmi, ktorí majú právnické vzdelanie, súd neprizná
náhradu trov právneho zastúpenia, ak ich nepovažuje za účelne vynaložené, a to práve preto, že
vedľajší účastník bol na ochranu spotrebiteľa zriadený a teda má byť schopný v spotrebiteľských sporoch
spotrebiteľov kvalifikovane zastupovať.

K úvahám odvolateľa, že jeho vstup do konania spôsobil (ako aj v iných obdobných právnych veciach)
späťvzatie návrhu navrhovateľa, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že táto úvaha vedľajšieho
účastníka, je čisto iluzórnou predstavou, keďže späťvzatie návrhu je rýdzim dispozičným právom
navrhovateľa a ani súd nie je oprávnený skúmať (ako už odvolací súd uviedol vyššie), aké dôvody ho
k tomuto dispozitívnemu úkonu viedli.

Zároveň je nutné však uviesť, že aj presvedčenie vedľajšieho účastníka, prezentované v jeho odvolaní
v tejto právnej veci, ale aj v obdobných sporoch, ako je odvolaciemu súdu už z jeho rozhodovacej
činnosti známe, týkajúce sa tvrdenia, že jeho vstup do konaní, v ktorých si navrhovateľ
uplatňuje svoje premlčané pohľadávky a nerešpektuje premlčacie lehoty podľa Občianskeho zákonníka,
je zavádzajúce, nakoľko podať návrh na súd je rýdzo dispozitívnym právom navrhovateľa toho - ktorého
konania a týmto návrhom je až súd povinný sa v konaní vysporiadať a o ňom rozhodnúť, pričom vedľajší
účastník opomína, že na premlčanie je povinný súd prihliadať až po námietke vznesenej
odporcom (vedľajším účastníkom) a túto vo svojom rozhodnutí aj posúdiť, pričom prvostupňový súd
nezačal vo veci konať, keďže k späťvzatiu návrhu navrhovateľom došlo pred prvým
pojednávaním.

Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa, napadnuté vo
výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka je vecne správne, nakoľko navrhovateľ procesne
zavinil zastavenie konania a preto odporcovi vzniklo právo na ich náhradu. Odporcovi však, ako už
odvolací súd uviedol vyššie, v konaní žiadne trovy nevznikli a trovy uplatnené vedľajším účastníkom
neboli účelne vynaloženými trovami, nakoľko úkony, za ktoré si v konaní uplatnil právo na ich náhradu,
neboli nevyhnutné pre úspech vo veci, t.j. vedľajší účastník neposkytol odporcovi žiadne služby,
ktorých vykonanie by malo akýkoľvek vplyv na rozhodnutie súdu prvého stupňa.

Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne
správne podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
tak, že v tomto konaní plne úspešnému navrhovateľovi nepriznal, pretože chýbal v zmysle § 151 ods.
1 O.s.p. návrh na ich priznanie.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.