{"guid": "2c5f6184-f61f-4523-b768-89ec83bd8eeb:ad307fd2-567a-479d-a2ef-6a1bd8b4f15a", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1311211773.1", "spisova_znacka": "9Co/157/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/157/2013 z 29. 4. 2013", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 29. apríla 2013, sp. zn. 9Co/157/2013, ECLI:SK:KSBA:2013:1311211773.1", "identifikacne_cislo": "1311211773", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Alica Beňová", "sudca_id": 273, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-alica-benova-273", "datum_vydania": "2013-04-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-142.odsek-1", "nazov": "§ 142 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-142.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-142"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-25.odsek-1", "nazov": "§ 25 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-25.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-25"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-93.odsek-4", "nazov": "§ 93 ods. 4 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-93.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-93"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-93.odsek-2", "nazov": "§ 93 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-93.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-93"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-142", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-25", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-93"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ad307fd2-567a-479d-a2ef-6a1bd8b4f15a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1311211773.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1311211773.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1311211773.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/157/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311211773
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1311211773.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa : EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka
5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného : TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária, so
sídlom Údernícka 5, IČO: 36 613 843, Bratislava, proti odporcovi : Š. K., Z.. XX.XX.XXXX, Z. B. K.
XX, B., zastúpenému opatrovníčkou L. Q., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Bratislava 1, za účasti
vedľajšieho účastníka na strane odporcu : Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká
16, Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpeného : JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, ul. Sov. Hrdinov 66,
Svidník, o zaplatenie 1.108,52 € s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka proti uzneseniu
Okresného súdu Bratislava III č. k. 19C/37/2012-79 zo dňa 18. októbra 2012, v pomere hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania
vedľajšieho  účastníka   p o t v r d z u j e.

Vedľajší účastník je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania a to trov právneho
zastúpenia vo výške 46,22 € na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do 3 dní od právoplatnosti tohto
uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie a priznal navrhovateľovi vrátenie súdneho
poplatku vo výške 59,37 € prostredníctvom Daňového úradu Bratislava, a to do troch dní od
právoplatnosti uznesenia. Zároveň rozhodol, že odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu
náhradu trov konania nepriznáva.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania, doručeným
súdu dňa 26.09.2011, domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie 1.108,52 € s príslušenstvom
titulom neplnenia podmienok úverovej zmluvy. Pred prejednaním veci (začatím pojednávania vo veci
samej), podaním doručeným súdu dňa 05.10.2012, navrhovateľ zobral svoj návrh na začatie konania v
celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Súd prvého stupňa preto konanie podľa § 96 ods. 1, 2,
3 O.s.p. zastavil a vrátil navrhovateľovi krátený súdny poplatok v zmysle § 11 ods. 3, 4 zák. č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch.

Pokiaľ ide o náhradu trov konania, prvostupňový súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. s
tým, že navrhovateľ po procesnej stránke zavinil, že konanie sa zastavilo, a preto mu vznikla povinnosť
uhradiť trovy konania odporcu a vedľajšieho účastníka. Nakoľko odporcovi v konaní žiadne trovy
nevznikli, prvostupňový súd mu náhradu trov konania nepriznal. Pokiaľ ide o náhradu trov konania
vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, prvostupňový súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 s poukazom na
§ 150 ods. 1 O.s.p. Dôvod hodný osobitného zreteľa videl v tom, že vedľajší účastník je Združenie
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktorého schopnosť ochraňovať záujmy spotrebiteľa je daná



už cieľom činnosti združenia, vyplývajúcim z jeho stanov, preto trovy právneho zastúpenia advokátom
nepovažoval prvostupňový súd ako účelne vynaložené, dokonca ich považoval za nehospodárne.
Prvostupňový súd zastával názor, že sám vedľajší účastník vzhľadom na cieľ jeho činnosti disponuje
rozsiahlymi znalosťami a vedomosťami v danej problematike, ktorou sa ako špecifickou zaoberá, a
je inštitúciou spôsobilou účinne ochraňovať práva spotrebiteľa v súdnom konaní. V dôvodoch svojho
rozhodnutia ďalej uviedol, že vedľajší účastník vstúpil do konania ako profesná organizácia z vlastného
podnetu (bez toho, aby sa s odporcom kontaktoval), a to oznámením o vstupe prostredníctvom
advokáta, ktorý o predmete konania nemal žiadnu vedomosť a zároveň oznámil, že si uplatňuje
trovy konania. Je nepochybné, že združenie udelilo právnemu zástupcovi tzv. generálnu plnú moc,
z ktorej vyplýva, že sám advokát má vykonávať bez ďalšieho konkrétneho pokynu úkony právnych
služieb „v rozsahu a počte, ktorý uzná za potrebný“. Preto prvostupňový súd považoval odmenu
právneho zástupcu vedľajšieho účastníka za úkon právnej pomoci, a to za prevzatie a prípravu
zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, ako trovy nepreukázané. V jedinom písomnom podaní,
označenom ako vyjadrenie vedľajšieho účastníka (označený ako druhý úkon právnej služby) advokát
okrem námietky premlčania neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré by sa vzťahovali na túto konkrétnu
vec, ale predstavujú iba všeobecne formulované tvrdenia, obsiahnuté vo všeobecných vzoroch podaní
zverejnených na internetovej stránke. Prvostupňový súd preto zastával názor, že trovy vedľajšieho
účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými. Záverom svojho rozhodnutia vyjadril pochybnosť, či
hromadné vstupovanie združenia v zastúpení advokátom a zároveň uplatňovanie si trov právneho
zastúpenia, do konaní, o predmete ktorých združenie nemá žiadnu vedomosť, nie je konaním účelovým,
s cieľom dosiahnutia odmeny za právne zastupovanie.

Uvedené uznesenie napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním vedľajší účastník na strane
odporcu; jeho odvolanie smerovalo proti výroku, ktorým mu prvostupňový nepriznal náhradu trov
konania. Vedľajší účastník zastával názor, že uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti
vychádza z nesprávnych skutkových zistení a z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vedľajší
účastník mal za to, že by nemali byť pochybnosti o tom, že súd mu mal priznať náhradu trov konania.
V dôvodoch svojho odvolania ďalej uviedol, že súd pri nepriznaní trov vedľajšieho účastníka postupoval
v rozpore s legislatívou Európskej únie, judikatúrou Súdneho dvora EÚ, v rozpore s ustálenou súdnou
praxou a slovenskou právnou teóriou. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc odvodzoval z čl. 47
ods. 2 Ústavy SR. Do pozornosti dal aj znenie ust. § 137 O.s.p., tvrdiac, že podľa daného ustanovenia
mu náhrada výdavkov za zastupovanie advokátom výslovne patrí. Ďalej dal do pozornosti rozsudok
Súdneho dvora EÚ vo veci C-279/09, z ktorého podľa vedľajšieho účastníka vyplýva, že združenie na
ochranu spotrebiteľa má právo na advokáta aj na náhradu trov konania. V dôvodoch svojho vyjadrenia
okrem iného poukázal aj na čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ, čl. 38 a 47 Charty základných práv
EÚ, komentáre k Občianskemu súdnemu poriadku, na viaceré nálezy Ústavného súdu týkajúce sa práva
účastníka na náhradu trov konania v úspešnom súdnom spore, ako aj na viaceré rozhodnutia iných
krajských súdov v obdobných veciach, ktoré podrobne rozviedol v odvolaní. Na základe uvedeného
žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že navrhovateľ je
povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy prvostupňového aj odvolacieho konania, spolu vo výške
211,69 €.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka argumentoval tým, že vedľajší
účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa - musí byť sám z podstaty svojej existencie (a to aj s
poukazom na jeho cieľ) schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských
veciach. Združenia na ochranu spotrebiteľa podľa § 25 zákona č. 250/2007 Z.z. majú pritom
možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva. Právne zastúpenie vedľajšieho účastníka navrhovateľ
považoval za nadbytočné a neúčelné. Paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom do konaní,
v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, podľa navrhovateľa navodzuje dojem, že účelom vstupu
nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho
zastúpenia. Prvostupňový súd nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi neporušuje
základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy
SR, keďže tieto trovy neboli účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva a neboli ani
v príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho účastníka k predmetu konania. Navrhovateľ
zastával názor, že ustanovenia Charty základných práv EÚ ako aj rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, na
ktoré vedľajší účastník poukazuje, sa týkajú všeobecne ochrany spotrebiteľa. Žiadne z predmetných
ustanovení nepoukazuje na to, že by sa združenia na ochranu práv spotrebiteľa mali nechávať



zastupovať advokátmi, ale len na to, že nie je vylúčené, aby pomoc spotrebiteľom poskytovali
priamo právnické osoby. Podľa navrhovateľa konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho
zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania. Na
základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok o trovách konania potvrdil. Zároveň si
uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 46,22 €. V závere svojho vyjadrenia poukázal na viaceré
rozhodnutia iných senátov krajských súdov v obdobných veciach a predložil ich aj ako prílohu vyjadrenia.

Opatrovníčka odporcu sa k odvolaniu vedľajšieho účastníka písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov
konania vedľajšieho účastníka, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka nie je dôvodné.

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník.

V zmysle citovaného ust. § 93 ods. 4 O.s.p. má vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti ako
účastník. Za predpokladu, že účastníkovi konania na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje, vznikne
právo na náhradu trov konania, môže byť náhrada trov konania priznaná aj samotnému vedľajšiemu
účastníkovi.

V prípade, ak súd zastavuje konanie, musí sa pri rozhodovaní o trovách konania najprv zaoberať tým,
či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zo spisového materiálu súdenej
veci je zrejmé, že súd prvého stupňa zastavil konanie z dôvodu, že podaním doručeným súdu prvého
stupňa dňa 05.10.2012, vzal navrhovateľ návrh v celom rozsahu späť bez uvedenia dôvodu. Vzhľadom
na skutočnosť, že navrhovateľ zavinil zastavenie konania, odporcovi vzniklo právo na náhradu trov
konania podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. Analogicky podľa § 93 ods. 4 O.s.p. právo na náhradu trov
konania vzniklo súčasne aj vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu, ktorý do konania vstúpil podaním
doručeným súdu prvého stupňa dňa 09.07.2012.

Podľa ust. § 25 ods. 1 O.s.p. si účastník ako zástupcu môže vždy zvoliť advokáta. Nakoľko vedľajší
účastník má v konaní rovnaké práva ako účastník, je oprávnený tzn. môže sa dať aj vedľajší účastník
v konaní zastupovať advokátom. V prejednávanej veci vedľajšieho účastníka zastupoval advokát na
základe plnomocenstva, pričom odvolací súd nepopiera ani nespochybňuje právo vedľajšieho účastníka
resp. ústavné právo každého - vrátane vedľajšieho účastníka na právnu pomoc vyplývajúce z čl. 47
ods. 2 Ústavy SR. Však v prípade, že si účastník zvolí ako svojho zástupcu advokáta, musí počítať
aj so vznikom trov, nakoľko advokát má právo na úhradu svojich primeraných a opodstatnených
nákladov. Preto skutočnosť, že súd účastníkovi právo na náhradu trov konania neprizná, sama osebe
neznamená popretie rovnosti podmienok v konkrétnom súdnom konaní, a už vôbec to neznamená
odňatie procesného práva účastníka na zastúpenie advokátom.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Odvolací súd považuje záver prvostupňového súdu o nepriznaní náhrady trov konania vedľajšiemu
účastníkovi za správny,  keď v prejednávanej veci vzniklo v zmysle § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p.
odporcovi a aj vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu právo na náhradu trov konania proti
navrhovateľovi. Ustanovenie § 219 ods. 1 O.s.p. umožňuje odvolaciemu súdu potvrdiť prvostupňové
rozhodnutie aj v prípade, ak je vecne správne vo výroku, nie aj v dôvodoch. Rozhodnutie prvostupňového



súdu o trovách konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi je podľa odvolacieho súdu vo výroku vecne
správne, avšak s neprávnym odkazom v dôvodoch rozhodnutia na ust. § 146 ods. 2 v spojení s ust. § 150
ods. 1 O.s.p. Správne mal prvostupňový súd o trovách konania vedľajšieho účastníka rozhodnúť podľa
§ 146 ods. 2 veta prvá O.s.p v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov
konania nepriznať s odôvodnením, že tieto nespĺňajú podmienku účelnosti nevyhnutnú pre priznanie
náhrady trov konania s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že
je nesprávne zamieňať okolnosti hodné osobitného zreteľa v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. s účelnosťou
vynaložených trov v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. Pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania musí
súd vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených účastníkom. Účelnosťou je potrebné
rozumieť vlastnosť, ktorá sleduje naplnenie cieľa. Opodstatnená je v prípade, že vychádza zo zákonných
dôvodov a neprekračuje ich medze. Vzhľadom na zmysel ustanovení Občianskeho súdneho poriadku o
náhrade trov konania je súd povinný posudzovať účelnosť pri každom úkone právnej služby samostatne.
Naproti tomu použitie ust. § 150 ods. 1 O.s.p. musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho
prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter, pričom slúži na odstránenie neprimeranej tvrdosti. Pri
posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd prihliadať na majetkové, sociálne, osobné,
zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania.

V predmetnej právnej veci vedľajší účastník na strane odporcu spolu s oznámením o vstupe do konania
zároveň požiadal súd prvého stupňa o doručenie návrhu na začatie konania a jeho príloh a uplatnil
si náhradu trov konania. Z uvedeného je zrejmé, že v čase vstupu do konania nepoznal predmet
sporu a len z označenia účastníkov konania usúdil, že ide o spotrebiteľskú vec. Z obsahu spisu ďalej
vyplýva, že vedľajší účastník si v podaní zo dňa 18.09.2012 označenom ako vyjadrenie vedľajšieho
účastníka uplatnil trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby:
prevzatie a príprava zastúpenia a vyjadrenie zo dňa 18.09.2012 spolu vo výške 165,70 €. Odvolaciemu
súdu však nie je jasné ako mohol právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonať prípravu zastúpenia,
keď samotný vedľajší účastník nevedel, do akého konania vstupuje. Podľa odvolacieho súdu len na
základe skutočnosti, že odporcom je spotrebiteľ, bez akejkoľvek bližšej vedomosti o predmete a štádiu
konania, do ktorého vstupuje, je prakticky nemožné náležite sa pripraviť na zastupovanie v tej ktorej
veci. V prejednávanej veci vedľajší účastník vo svojom vyjadrení zo dňa 18.09.2012 taktiež vzniesol
námietku premlčania. Nemožno však dospieť k záveru, že navrhovateľ vzal návrh späť na základe vstupu
vedľajšieho účastníka do konania, nakoľko späťvzatie návrhu je dispozičným právom navrhovateľa, keď
v predmetnej veci ku späťvzatiu návrhu došlo bez uvedenia dôvodu. Vzhľadom na uvedené je potom
potrebné sa prikloniť k tvrdeniu navrhovateľa uvedenému vo vyjadrení, že v danom prípade nemožno
hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Dôvodný je aj argument
navrhovateľa, že konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k
nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania.

Odvolací súd zastáva názor, že vedľajší účastník, ktorý je založený na ochranu práv podľa osobitného
predpisu by mal byť schopný poskytnúť odporcovi ako spotrebiteľovi v spotrebiteľskej veci vedenej
na súde odbornú pomoc sám. Tento názor má oporu v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp.zn. II.ÚS
78/03, v zmysle ktorého nie je porušením základného práva na právnu pomoc a rovnosť účastníkov
v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR, ak účastníkovi, ktorý disponuje viacerými pracovníkmi,
ktorí majú právnické vzdelanie, súd neprizná náhradu trov právneho zastúpenia, ak ich nepovažuje za
účelne vynaložené, a to práve preto, že vedľajší účastník bol na ochranu spotrebiteľa zriadený a teda
má byť schopný v spotrebiteľských sporoch spotrebiteľov kvalifikovane zastupovať. Preto odvolací súd
v neposlednom rade prihliadol aj na skutočnosť, že vedľajší účastník vstúpil do konania ako organizácia
na ochranu spotrebiteľa z vlastného podnetu  a splnomocnil právneho zástupcu z radov advokátov, hoci
zo samotnej podstaty vedľajšieho účastníka vyplýva, že musí byť schopný konať v mene toho, na strane
koho vstupuje do konania. Zároveň je odvolaciemu súdu z rozhodovacej činnosti známe, že vedľajší
účastník paušálne vstupuje do konaní, v ktorých ako navrhovatelia vystupujú určité subjekty, a to bez
ohľadu na stav konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť úkonov vedľajšieho účastníka. Pri rozposielaní
oznámení o vstupe do konaní, vyjadrení (vznesenie námietky premlčania), ide o identické typizované
úkony podľa vzoru, ktoré môžu byť generované aj automatizované, pritom nemožno v každej jednej
veci hovoriť o účelnom vynaložení trov právneho zastúpenia. Takéto konanie vedľajšieho účastníka
nemožno považovať ani za dôkaz o jeho vôli naplniť cieľ, pre ktorý bolo toto združenie založené.
Vyvoláva to skôr dôvodné podozrenie, že skutočným cieľom združenia nie je ochrana práv konkrétneho



spotrebiteľa, ale zárobková činnosť právneho zástupcu vedľajšieho účastníka v podobe náhrady trov
právneho zastúpenia.

Právne irelevantná je odvolacia námietka vedľajšieho účastníka týkajúca sa toho, že podľa ust. § 137
O.s.p. mu náhrada výdavkov za zastupovanie advokátom výslovne patrí. Podľa ust. § 137 O.s.p. medzi
trovy konania okrem iného patrí aj náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať
v konaní podľa osobitného predpisu. V prípade, že by bol názor vedľajšieho účastníka správny, tak
by nepriznanie trov konania v každom jednom prípade znamenalo porušenie ust. § 137 O.s.p. Toto
ustanovenie pritom len exemplifikatívne vymenúva jednotlivé druhy trov konania, pričom na ich priznanie
je potrebné splnenie podmienok vyžadovaných § 142 a nasl. O.s.p., medzi ktoré patrí aj účelnosť
vynaložených trov konania. Navyše vedľajší účastník ako združenie na ochranu práv spotrebiteľa nie
je v prejednávanej veci právnickou osobu oprávnenou zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu.
Vystupuje len v pozícii vedľajšieho účastníka a v zmysle § 93 ods. 4 druhá veta O.s.p. koná sám za seba.
Ako právnická osoba oprávnená zastupovať v konaní by vystupovalo len v prípade, že by mu účastník
konania udelil plnomocenstvo na zastupovanie, čo však v prejednávanej veci nebolo preukázané a
vedľajší účastník vstúpil do konania z vlastného podnetu.

Pokiaľ ide o rozsudok Súdneho dvora EÚ, na obsah ktorého poukázal vo svojom odvolaní vedľajší
účastník, odvolací súd uvádza, že Súdny dvor EÚ v tomto rozsudku ustálil, že zásada účinnej súdnej
ochrany, ako je stanovená v článku 47 Charty, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené,
aby sa jej dovolávali právnické osoby a pomoc poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať
najmä oslobodenie od platenia trov konania a/alebo zastupovanie advokátom. Z uvedeného rozsudku
však nevyplýva, že by vedľajší účastník ako právnická osoba založená na ochranu práv spotrebiteľa,
mal vo všetkých konaniach, do ktorých vstúpi, právo na náhradu trov právneho zastúpenia bez
splnenia podmienok vyžadovaných Občianskym súdnym poriadkom, a teda okrem iného aj účelnosti
vynaložených trov konania.

Odvolací súd vo vzťahu k rozhodnutiam iných krajských súdov, na ktoré navrhovateľ vo svojom vyjadrení
a vedľajší účastník vo svojom odvolaní poukazujú, uvádza, že nie je viazaný rozhodnutiami iných
krajských súdov v obdobných veciach. Aj po oboznámení sa s obsahom týchto rozhodnutí zotrváva na
svojom právnom názore, že trovy vedľajšieho účastníka neboli účelne vynaložené, a preto mu nevzniklo
právo na ich náhradu.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v
napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania vedľajšieho účastníka je vo výroku vecne správne,
nakoľko navrhovateľ procesne zavinil zastavenie konania, a preto odporcovi a aj vedľajšiemu účastníkovi
vzniklo právo na ich náhradu. Odporcovi v konaní žiadne trovy nevznikli a trovy uplatnené vedľajším
účastníkom neboli účelne vynaloženými trovami, nakoľko úkony, za ktoré si v konaní uplatnil právo na
ich náhradu, neboli nevyhnutné pre úspech vo veci, t. j. vedľajší účastník neposkytol odporcovi žiadne
služby, ktorých vykonanie by malo akýkoľvek vplyv na rozhodnutie súdu prvého stupňa.

Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej
sa náhrady trov konania vedľajšieho účastníka ako vo výroku vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods.
1 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, priznal podľa podaného vyčíslenia
náhradu trov vynaložených v odvolacom konaní za podané vyjadrenie k odvolaniu vo výške 46,22 €,
ktoré uložil vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu s poukazom na ustanovenie § 149 ods. 1 O.s.p.
zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa do troch dní.

Trovy odvolacieho konania predstavujú teda odmenu advokáta za 1 úkon právnej služby a to písomné
vyjadrenie k odvolaniu doručené súdu dňa 06.02.2013, keď odmena advokáta za 1 úkon právnej služby



predstavuje s poukazom na § 10 ods. 1, § 14 ods. 3 písm. b) Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb sumu 30,71 € a aj s poukazom na
ustanovenie § 15 písm. a) citovanej vyhlášky predstavuje sumu 38,52 € (30,71 € + 1 x 7,81 € režijný
paušál). Táto odmena advokáta bola zvýšená o daň z pridanej hodnoty v zmysle § 18 ods. 3 Vyhlášky
MS SR č. 655/2004 Z. z. o sumu 7,70 € (38,52 € x 20% = 7,70 €), t.j. odmena spolu vo výške 46,22 €.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "19C/37/2012", "guid": "2d2b7655-9f02-47c1-831d-ba8bbd7aa77f:6bfa83b6-a39d-4184-ae57-ae777d8723fb", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03 z 9. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-09", "citacie_n": 1767, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8"}], "citovane_v": []}