Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/120/2013 z 2. 7. 2013
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 2. júla 2013, sp. zn. 3Cob/120/2013, ECLI:SK:KSBA:2013:1312204650.1
Krajský súd Bratislava | 3Cob/120/2013 | ECLI:SK:KSBA:2013:1312204650.1 | 2013-07-02 | Rozsudok
Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné
Citované ustanovenia: ObZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7c241399-a9b1-4361-b3ba-032771a593ac
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1312204650.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/120/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312204650
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Škrinárová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1312204650.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Heleny Škrinárovej a sudkýň
JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu H.. Q. T., S. XX U. práv.
zást. JUDr. Bronislava Pavelková advokát, Dobrovičova 6, Bratislava proti žalovanému DRÁČIK - DUVI,
s.r.o., Brusnicova 7, Bratislava IČO: 35 768 860 práv. zást. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA DVORECKÝ
& BOHUNICKÝ s.r.o., Lermontovova 18, Bratislava, o uloženie povinnosti poskytnúť informácie a o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č. k. 26Cb/35/2012 - 95
zo dňa 6. 2. 2013 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č. k. 26Cb/35/2012 - 95
zo dňa 6. 2. 2013  p o t v r d z u j e.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania sumu 72,84 eur, do troch
dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť poskytnúť žalobcovi informácie
o spoločnosti DRÁČIK - DUVI s.r.o., vymenované vo výroku rozsudku a povinnosť zaplatiť žalobcovi na
náhradu trov konania sumu 99,50 eur a nahradiť trovy konania z titulu právneho zastúpenia v rozsahu
100%, ktoré budú vyčíslené samostatným uznesením.

Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že žalobca sa uloženia povinnosti sprístupniť informácie
vymenované v petite návrhu domáhal z dôvodu, že je spoločníkom žalovaného s 15% podielom na
majetku, pričom druhý spoločník Z.. D. T., ktorý je zároveň konateľom (85% podiel) mu znemožňuje
podieľať sa na kontrole spoločnosti a to najmä nahliadať do obchodných kníh, účtovných a evidenčných
dokladov, zmlúv a ostatných dokumentov súvisiacich s činnosťou spoločnosti. Žalobca dlhodobo (spätne
niekoľko rokov) nedostal k dispozícií žiadne doklady spojené s podnikaním. Nemal možnosť zhodnotiť
stav spoločnosti, pretože valné zhromaždenie sa už veľmi dlho nekonalo. Je oprávnená obava, že v
spoločnosti prostredníctvom konateľa dochádza k preskupovaniu a presmerovaniu aktív, ako aj k tlmeniu
podnikateľskej činnosti spoločnosti v prospech iných obchodných subjektov a je tu dôvodná obava, že
dochádza i k porušeniu zákazu konkurencie zo strany druhého spoločníka.

Žalovaný neposkytnutie údajov zdôvodňoval časovou tiesňou od doručenia žiadosti, oznámil, že
pripravuje daňové priznanie, prebieha audit spoločnosti, čo mu neumožňuje dať doklady k nahliadnutiu.

Po vykonanom dokazovaní súd zistil, že žalovaný od podania žaloby t. j. 24. 4. 2012 neprodukoval žiaden
dôkaz, ktorým by preukázal, že žalobcovi umožnil ako spoločníkovi využiť jeho práva v súlade s § 122
ods. 2 Obch. zák. t. j. jeho právo dostať informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov
spoločnosti. Jeho obrana, ktorá sa týkala len nedostatočného časového priestoru pre sprístupnenie



dokladov je irelevantná o čom svedčí i to, že žalobcovi toto neumožnil. Žalobca dostatočne a určite
vymedzil do akých dokladov má záujem nahliadať a presne zadefinoval akú informáciu od spoločnosti
požaduje. Súd prvého stupňa preto v súlade s § 122 Obch. zák. jeho návrhu vyhovel.

O trovách konania rozhodol podľa §§ 142 ods. 1 151 ods. 7 O.s.p. tak, že žalobcovi priznal ich náhradu.

S týmto rozsudkom sa neuspokojil žalovaný a v odvolaní, ktoré podal v zákonnej lehote navrhol
napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd žalobu zamietne alebo zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie a priznať mu náhradu trov.

Vytýkal súdu prvého stupňa, že svoje rozhodnutie založil na tom, že žalovaný neposkytoval žalobcovi
informácie, hoci spoločníci žalovaného neustále spolu komunikovali o obchodnej činnosti, keďže sú
manželia. Ich vzájomná komunikácia preto prebieha ústne, žalobca mal kompletnú dokumentáciu
spoločnosti vždy k dispozícií, pričom nahliadnutie do nej prirodzene nikdy nebolo písomne potvrdzované.
Žalovaný za nedôvodné považuje i tvrdenie, že presmerováva obchodné aktivity. Žalovaný opakovane
vytvára podmienky na to, aby práva žalobcu boli riadne realizované. Poukázal v tejto súvislosti na
zápisnice z pojednávania a jeho vyjadrenia v konaní. Zdôraznil, že výkon práva spoločníka nesmie byť
šikanózny. V závere sa zaoberal tým, že žalovaný bol donútený nezvolávať valné zhromaždenia, pretože
v inej spoločnosti, kde účastníci sú spoločníci došlo k nezákonnému odvolaniu Z.. D. T. z funkcii konateľa.

Vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania namietal, že žalovaný svojím správaním nedal príčinu na
začatie konania pred súdom a poukázal na svoje vyjadrenie v konaní pred súdom prvého stupňa.

K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu náhradu
trov konania. Uviedol, že v odvolaní nie je uvedené nič, čo by bolo akokoľvek fakticky alebo právne
relevantné. V konaní pred súdom prvého stupňa všetky argumenty jednoznačne vyvrátil a preukázal.
Žalobca má vedomosť o tom, že v spoločnostiach kde sú spoločníci sa strácal majetok a prevádzal do
firiem, kde je výlučným spoločníkom žalovaný alebo jeho otec.

Krajský súd v Bratislave prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a 214 ods. 2 O.s.p. a postupom podľa § 156
ods. 3 O.s.p. verejne vyhlásil rozsudok.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku a preto sa v
odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods.
2 O.s.p.).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku s poukazom na tvrdenia žalovaného v odvolaní,
odvolací súd uvádza, že sa stotožnil s vyjadrením žalobcu o tom, že žalovaný v konaní pred súdom
prvého stupňa a ani v odvolaní nepreukázal splnenie povinnosti voči spoločníkovi - žalobcovi poskytnúť
informácie. Práve naopak z korešpondencie medzi spoločníkmi vyplýva, že žalobkyňa sa opakovane
u druhého spoločníka (konateľa Z.. D. T.) opakovane domáhala nahliadnutia do interných dokladov
žalovaného, ale tento jej to neumožnil. Skutočnosť, že sú i manželmi nepreukazuje, že voči žalobkyni
bol ústretový, ako bez dôkazov tvrdí žalovaný. Z predložených výpisov z obchodného registra odvolací
súd zistil, že tvrdenie žalobkyne o nových spoločnostiach, ktoré zakladá konateľ žalovaného (manžel)
je správne.

Žalovaný v odvolaní poukazoval na to, že svoju ochotu sprístupniť doklady preukázal ako to vyplýva i zo
zápisnice z pojednávania z 28. 11. 2012. Odvolací súd po oboznámení sa s touto zápisnicou však dospel
k záveru, že žalovaný nielen že neuviedol termín kedy žalobkyňa môže nahliadnuť do požadovaných
dokladov, ale práve naopak uviedol, že nevie určiť termín nahliadnutia, čo odvolací súd považoval za
obštrukciu. Zo zápisnice z pojednávania zo 16. 1. 2013 vyplýva, že žalovaný si stále nesplnil svoju
povinnosť a naviac uviedol, že trvá na tom, aby sa realizácia práv žalobkyne diala prostredníctvom
valného zhromaždenia a naviac požadoval, aby žalobkyňa doručila kvalifikovanú žiadosť o zvolanie VZ.

Odvolací súd uvedené opätovné považoval za snahu znemožniť žalobkyni jej zákonné právo, pretože v
odvolaní žalovaný tvrdil, že VZ nezvoláva z dôvodu na strane žalobkyne.



Podľa ustanovenia § 122 ods. 2 Obch. zák. spoločníci majú najmä právo požadovať od konateľov
informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti.

Z priebehu konania a vykonaného dokazovania odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný realizáciu
tohto práva žalobkyni neumožnil o čom svedčí i jeho vyjadrenie, že realizácií tohto práva sa má domáhať
cestou VZ, tak ako ukladá zákon. Odvolací súd toto tvrdenie žalovaného považuje za nedôvodné (a
opätovne svedčiace o porušovaní práva spoločníka), pretože zákon č. 513/1991Zb. v platnom znení v
ods. 1 § 122 uvádza, že spoločníci vykonávajú svoje práva týkajúce sa riadenia spoločnosti a kontroly
jej činnosti na VZ ale nie výlučne na VZ. Kontrolu spoločnosti môže spoločník vykonávať i sám (t.j.
osobne) tak, ako mu to umožňuje ods. 2 cit. ustanovenia resp. prostredníctvom svojho splnomocneného
zástupcu. Naviac toto tvrdenie žalovaného odvolací súd považuje za „svojrázne“ s poukazom na jeho
vyjadrenia týkajúce sa zvolania VZ príp. na skutočnosť, že sa ho nezúčastnil.

V ďalších podrobnostiach odvolací súd poukazuje a odôvodnenie napadnutého rozsudku.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle § 219 ods. 1
O.s.p. potvrdil ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
tak, že súd ich priznal úspešnej žalobkyni. Žalobkyni v odvolacom konaní vznikli trovy z titulu právneho
zastúpenia za 1 úkon právnej pomoci (vyjadrenie k odvolaniu) 60,07 eur, 7,81 eur RP + 20% DPH, čo
je spolu 72,84 eur, ktorú sumu je žalovaný povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalobcu ( § 149
ods. 1 O.s.p.)

Toto rozhodnutie prijal Krajský súd v Bratislave v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.