{"guid": "86901e71-9cdf-40a2-837f-ab47585ae79d:b8c628e7-de60-43e6-a963-a66fc310b081", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1404115588.2", "spisova_znacka": "2Co/50/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/50/2012 z 10. 9. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 10. septembra 2013, sp. zn. 2Co/50/2012, ECLI:SK:KSBA:2013:1404115588.2", "identifikacne_cislo": "1404115588", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Vincent Szabó", "sudca_id": 1019, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-vincent-szabo-1019", "datum_vydania": "2013-09-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Nájomná zmluva"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-686", "nazov": "§ 686 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-686", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-686"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-686"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b8c628e7-de60-43e6-a963-a66fc310b081", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1404115588.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1404115588.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1404115588.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/50/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1404115588
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1404115588.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a
členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Márie Hajdínovej v právnej veci žalobcu: M. Č. K. - V. G.
Z., IČO: XXX XXX, G. F.. Č.. XX, K., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s. r. o.,
IČO: 36 860 662, Bajkalská ul. č. 13, Bratislava, proti žalovanému: Ľ. M., nar. XX. X. XXXX, bytom F.
F.. Č.. X, K., o zaplatenie istiny 1. 075, 62 eur (32. 404,- Sk) s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 13. októbra 2011, č. k. 7C/241/2005 - 289, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa  p o t v r d z u j e.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v sume 70, 63 eur, k rukám právneho
zástupcu žalobcu Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s. r. o., do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo
výške 760, 38 eur a v časti o zaplatenie sumy 196, 77 eur návrh zamietol. Žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 114, 87 eur a trovy štátu v sume 332 eur do 3 dní. Svoje
rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 685 ods. 1, § 696 ods. 2, § 697 Občianskeho zákonníka a vecne
tým, že mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalovaný svojim svojvoľným konaním spôsobil,
že mu vznikajú nedoplatky tým, že mesačné zálohy neuhrádza v predpísanej výške, tieto si svojvoľne
upravuje, z dôvodu ktorého mu uložil povinnosť zaplatiť istinu titulom nedoplatku, ustálenú znalkyňou
T.. C.. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný neplatil riadne nájomné za obdobie od 1. 1. 2000 do 31. 5.
2004, kedy nepoukazoval predpísané platby, a tieto neplatí riadne ani v súčasnej dobe, pretože ku dňu
30. 9. 2011  navrhovateľ ako vlastník bytu vykazoval  u žalovaného nedoplatok vo  výške 1. 941, 90 eur.
Zamietnutie návrhu v časti o zaplatenie sumy 196, 77 eur odôvodnil súd prvého stupňa tým, že pri

stanovení výšky nedoplatku vychádzal zo záverov znaleckého posudku T.. C.,

proti ktorým žalobca nevzniesol žiadne námietky. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust.
§ 142 ods. 2 O. s. p. v spojení s ust. § 149 ods. 1 O. s. p. a vecne určením pomeru úspechu a neúspechu
účastníkov v konaní s tým, že žalobca bol úspešný do výšky 79,45% (suma 760,80 eur z požadovanej
957,15 eur), žalovaný bol úspešný do výšky 20,55 % a preto žalobcovi  prináleží po pomernom rozdelení
náhrada trov konania vo výške 58, 90 % uplatnených trov. Navrhovateľ si uplatnil titulom náhrady trov
konania sumu 53,77 eur za zaplatený súdny poplatok a titulom trov právneho zastúpenia sumu 141, 26
eur  (2 úkony á 51,45 eur, 20% DPH + 2 x 7,41 režijný paušál), celkom 195, 03 eur, z ktorých mu patrí
po pomernom rozdelení suma 114, 87 eur (58, 90 % zo sumy 195,03 eur). Rozhodnutie o povinnosti
žalovaného zaplatiť na účet súdu prvého stupňa trovy štátu odôvodnil právne ust. § 148 ods. 1 O. s. p.
a vecne tým, že znalkyni priznal odmenu za znalecký



posudok zo štátnych prostriedkov vo výške 332 eur, nakoľko žalovaný na pojednávaní dňa 13. 2. 2008
navrhol nariadenie znaleckého dokazovania a napriek tomu, že žalobca nemal vo veci plný úspech,
na znášanie trov štátu ho nezaviazal, pretože základ žaloby bol daný a znaleckým dokazovaním bolo
iba potvrdené, že odporca svojou nedisciplinovanosťou pri platení záloh spôsobuje, že mu vznikajú
nedoplatky.

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., pretože súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že
nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 205 ods. 2
písm. a/), konanie má inú vadu - nedostatočne zistený skutkový stav veci a nedostatočne vykonané
dokazovanie (§ 205 ods. 2 písm. b/), súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/), súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods.
2 písm. d/), doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 ods. 2 písm. e/), a napokon z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/) a navrhol napadnutý
rozsudok zmeniť a žalobu žalobcu zamietnuť alebo zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Namietol, že prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní neprihliadol na premlčanie nároku
žalobcu v rámci všeobecnej trojročnej premlčacej doby, keď bol napadnutým rozsudkom zaviazaný na
plnenie za obdobie od 1. 1. 2001 napriek tomu, že nárok je premlčaný až do 22. 9. 2001, nakoľko
žaloba bola podaná dňa 22. 9. 2004                        a zároveň vytkol prvostupňovému súdu, že
sa v konaní vôbec nezaoberal, ani nevysporiadal s otázkou platnosti nájomnej zmluvy uzavretej dňa
22. 11. 1993 a nájomnej zmluvy uzavretej dňa 12. 11. 2001. Uviedol, že nájomná zmluva zo dňa 12.
11. 2001 sa pri určení nájomného odvoláva na vyhlášku č. 60/1994 Zb. v znení skorších predpisov a
vyhlášku č. 197/1957 Ú.v. v znení neskorších predpisov, pričom obe tieto podzákonné normy boli už v
čase uzavretia nájomnej zmluvy z 12. 11. 2001 dávno zrušené, z dôvodu ktorého má za to, že nájomná
zmluva zo dňa 12. 11. 2001 je od samého začiatku absolútne neplatná, keď bola uzavretá v rozpore s
ustanovením § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je nájomné alebo spôsob jeho výpočtu
conditio sine qua non zmluvy o nájme bytu. Poukázal na skutočnosť, že v prípade absolútnej neplatnosti
nájomnej zmluvy zo dňa 12. 11. 2001 nemohla táto vyvolať žiadne právne účinky a preto bola stále v
platnosti pôvodná nájomná zmluva zo dňa 22. 11. 1993, ktorá doposiaľ nebola zrušená a podľa tejto
nájomnej zmluvy mal povinnosť platiť nájomné vo výške 322,-Sk mesačne, teda 10,68 eur, skutočnosť,
ktorú prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní do úvahy nevzal. Uviedol, že nájomné vo výške 322,-Sk
považuje dodnes za platne dojednané, nakoľko dodnes so žalobcom neuzavrel žiadnu dohodu, ktorou
by si výšku nájomného alebo spôsob jeho výpočtu dohodol inak. Žalovaný vo svojom odvolaní poukázal
na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. júna 2010, sp. zn. 5Cdo 138/2009, z
ktorého vyplýva, že právny vzťah založený zmluvou nájmu bytu je záväzkový vzťah, ktorý bez súhlasu
zmluvných strán nie je možné meniť a preto nie je bez dohody prenajímateľa s nájomcom možné zmeniť
výšku pôvodne dohodnutého nájomného, pokiaľ právny predpis neustanovuje niečo iné. Žalovaný mal
za to, že žalobca aj súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotili skutkový stav veci, keď brali do úvahy
ako výšku nájomného takzvané regulované nájomné podľa Výnosu MVaRR č. V-1/2003 zo dňa 22. 12.
2003, ktoré však určuje iba maximálnu možnú výšku tzv. regulovaného nájomného, čo však neznamená,
že nájomné je stanovené v tejto maximálnej výške. Žalovaný ďalej namietol vykonanie dokazovania
znaleckým posudkom, keď podľa jeho názoru súd prvého stupňa vykonal dokazovanie spôsobom,
ktorým nemohol náležite zistiť skutkový stav veci a ktorý odporuje zákonu, nakoľko skutočnosti zistené
v dokazovaní nezodpovedajú záverom súdu. Poukázal na skutočnosť, že prvostupňový súd nariadil
znalecké dokazovanie znalcom, ktorý mal posúdiť čisto ekonomické a účtovné súvislostí a výsledkami
znaleckého dokazovania sa bez ďalšieho stotožnil a právnou úvahou sa ďalej nezaoberal. Namietol, že
znalcovi neprináleží robiť závery o tom, či nárok žalobcu je oprávnený z právneho hľadiska, tak ako to
urobila súdna znalkyňa, ktorá v znaleckom posudku neriešila otázku platnosti alebo neplatnosti právnych
titulov, iba výšku plat platieb nájomného tak, ako ich predpisoval samotný žalobca, teda vychádzala z
platieb, ktoré nesprávne predpisoval už žalobca, čo je podľa názoru žalovaného základom celého sporu.

Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť
z dôvodu jeho vecnej správnosti a zároveň si uplatnil právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Poukázal na skutočnosť, že síce mal so žalovaným uzavreté postupne dve nájomné zmluvy k bytu č.
X na F. F.. Č.. X Z. K., avšak žalobca nie je vlastníkom predmetného bytu, tak ako to uvádza žalovaný,



ale iba správca nehnuteľností, zverené mu do správy na základe Protokolu o zverení od I. M. A. P. K..
Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní neprihliadol na ním
vznesenú námietku premlčania, nakoľko prvostupňový súd po čiastočnom späťvzatí žalobcu, konanie v
časti o zaplatenie sumy vo výške 3. 569,-Sk zastavil, pretože práve táto časť predstavovala premlčaný
nárok, pričom dlh za obdobie roku 2001 podľa názoru žalobcu premlčaný nie je, nakoľko vyúčtovanie
nákladov spojených s užívaním nájomného za byt sa vykonáva po ukončení príslušného kalendárneho
roka a v tomto prípade bolo vyúčtovanie za rok 2001 vyhotovené dňa 30. 8. 2002 a žalovanému doručené
začiatkom septembra 2002, z dôvodu ktorého premlčacia doba začala plynúť až od septembra 2002.
Nesúhlasil s tvrdením žalovaného o absolútnej neplatnosti nájomnej zmluvy zo dňa 12. 11. 2001, v
ktorej je síce uvedený odkaz na vyhlášky, ktoré boli v čase podpisu zmluvy zrušené, avšak ako uvádza
žalovaný s uvedením spojenia v znení neskorších predpisov, pričom v zmluve je taktiež uvedený odkaz
na podpornú platnosť ustanovení občianskeho zákonníka s tým, že predmetné vyhlášky boli nahradené
novými a uvedenie neaktuálnych vyhlášok v texte zmluvy je možné považovať len za chybu, ktorá nastala
z nepozornosti v písaní pri vyhotovovaní znenia zmluvy pracovníkom žalobcu, pričom tento fakt rozhodne
nemá vplyv na platnosť zmluvy s poukazom na skutočnosť, že obidve strany zmluvu po vzájomnom
prerokovaní a bez akýchkoľvek pripomienok podpísali a z právneho hľadiska tak išlo o nováciu záväzku.
Žalovaný zároveň namietol odvolávanie sa žalovaného na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 30. 6. 2010, sp. zn. 5Cdo  138/2009 z dôvodu, že žalovaný mal so žalobcom v nájomnej
zmluve zo dňa 12. 11. 2001 dohodnutú jednostranná možnosť žalobcu ako prenajímateľa dohodnuté
nájomné meniť, ak na to bude právny dôvod a preto bol žalobca jednostranne oprávnený meniť výšku
nájomného s tým, že na túto skutočnosť sa osobitná dohoda so žalovaným nevyžadovala. Žalobca ďalej
uviedol, že neexistuje žiadny právny predpis, na základe, ktorého by miestne zastupiteľstvo mestskej
časti bolo povinné, respektíve oprávnené určovať alebo rozhodovať o každej zmene výšky nájomného
počas trvania tej - ktorej nájomnej zmluvy. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný vo svojom odvolaní
spochybňuje vlastné tvrdenie zo dňa 13. 2. 2008, kedy vraj nežiadal nariadenie znaleckého dokazovania
znalcom z odboru energetiky, pričom dôkazom pre rozpornosť jeho tvrdenia je zápisnica o pojednávaní
zo dňa 13. 2. 2008 s tým, že výsledky znaleckého dokazovania je oprávnený hodnotiť a posudzovať súd.
Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že v konaní vypočutej svedkyni T.. J. neboli položené žiadne otázky,
nakoľko zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 13. 10. 2011 vyplýva, že žalovaný jej položil niekoľko otázok,
na ktoré svedkyňa odpovedala. Uviedol, že pokiaľ žalovaný v odvolaní namietol, že prvostupňový súd
sa v rozsudku odvolal na Dodatok k nájomnej zmluve č. 1/98/34 zo dňa 10. 7. 1998 a výpočtový list
pre výpočet nájomného za byt zo dňa 10. 7. 1998, ktoré považoval za zmätočné, pretože sa týkajú
iného bytu, tak uvedené dokumenty sa skutočne vzťahujú k bytu, nachádzajúcom sa v inej mestskej
časti K. (v ktorom býva  matka žalovaného), avšak súd prvého stupňa tieto dokumenty pri zisťovaní
skutkového stavu do úvahy nebral,  iba vykonal dokazovanie oboznámením sa s nimi, keďže dokumenty
do súdneho spisu založil práve žalovaný. Rovnako ani tvrdenie žalovaného, že predpisy platenia záloh
pre užívateľov bytu vystavovala súkromná osoba sa nezakladá na pravde, keď zo znaleckého posudku
č. 6/2009 je zrejmé, že príslušné výpočtové listy, oznámenia o zmene výpočtových listov vyhotovoval
poverený pracovník žalobcu a všetky obsahujú hlavičku označenia žalobcu. Za absurdnú považoval
žalobca požiadavku žalovaného, aby v roku 2011 platil za trojizbový byt v K. mesačné nájomné vo výške
10,69 eur (322,- Sk) s tým, že je nepredstaviteľné, aby si nájomca na základe svojho vlastného uváženia
upravoval výšku nájomného a toto platil podľa svojej aktuálnej finančnej situácie, raz v predpísanej výške
inokedy úplne nič.

Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. l O. s. p. v znení
účinnom od 1. 1. 2013, vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s.
p., keďže pre nariadenie pojednávania neboli dané zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 214
ods. l O. s. p. (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol
bez nariadenia pojednávania, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania
a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem) a rozsudok verejne vyhlásil dňa 11. septembra 2013 podľa
§ 211 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli
účastníci, ich právni zástupcovia, upovedomení zákonným spôsobom.

Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na
zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu,
výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O. s. p.) a na ich základe dospel k správnym
skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 157 ods. 2 O.
s. p.).



V posudzovanej veci je žalovaný nájomcom trojizbového bytu, na základe nájomnej zmluvy uzavretej
dňa 22. 11. 1993 so žalobcom, nachádzajúcom sa v K., na F. F.. Č.. X, číslo bytu X s tým, že v súlade s
uzavretou zmluvou bola povinnosť žalovaného platiť nájomné vo výške 322,- Sk (10, 68 eur) mesačne.
Dňa 12. 11. 2001 uzavrel žalovaný so žalobcom nájomnú zmluvu o nájme bytu, v súlade s ktorou sa
zaviazal platiť nájomné a úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu do desiateho dňa bežného mesiaca
vo výške stanovenej vyhl. č. 60/1994 Zb. a vyhl. č. 197/1957 Ú. V. v znení neskorších predpisov ( čl.
III bod 1 a 3 zmluvy).

Žalovaný vo svojom odvolacom návrhu namietal, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil,
nakoľko  absolútnu neplatnosť zmluvy uzavretej dňa 12. 11. 2001 z dôvodu, že výška nájomného určená
v zmluve je stanovená podľa vyhlášok, ktoré v čase uzavretie Nájomnej zmluvy boli zrušené, vôbec v
napadnutom rozsudku neposúdil.

Podľa § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a
rozsah užívania, výšku nájomného a výšku úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob
ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva
neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.

Z dikcie citovaného zákonného ustanovenia vyplývajú podstatné náležitosti, ktoré musí nájomná zmluva
obsahovať, t. j. popis bytu a jeho príslušenstva ( čl. I zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania), rozsah
užívania bytu a výšku nájomného a úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu s tým, že ak zmluva
neobsahuje kogentné náležitosti predpísané zákonom alebo trpí niektorou z vád uvedených v ust. § 37
a nasl., je absolútne neplatná.

Nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do
užívania (§ 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka); nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu
a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob
ich výpočtu (§ 686 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka). Keďže ustanovenia o nájme bytu (§ 685
až § 716 Občianskeho zákonníka) majú vo vzťahu k všeobecnej právnej úprave nájmu (§ 663 až § 684
Občianskeho zákonníka) postavenie osobitnej právnej úpravy, pri nájme bytu neplatí, že nájomca je
povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na
hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania (§ 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Občiansky zákonník v § 696 až § 699 neupravuje spôsob výpočtu nájomného a spôsob jeho platenia;
nevymedzuje ani prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné a zmeniť
ďalšie podmienky nájomnej zmluvy. Ustanovenie § 696 ods. 1 Občianskeho zákonníka predpokladá, že
tieto otázky upraví osobitný právny predpis.

Z ustanovenia § 686 Občianskeho zákonníka vyplýva, že zmluva o nájme bytu je zmluva odplatná a
dohoda o nájomnom (alebo dohoda o spôsobe jeho výpočtu) musí byť obsiahnutá v nájomnej zmluve.
Dohoda prenajímateľa a nájomcu o nájomnom nemôže byť jednostranne menená (nájomné nemôže
byť jednostranne zvýšené alebo znížené), pokiaľ sa tak zmluvné strany nedohodli; prenajímateľ je
oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, len v prípadoch, ktoré ustanovuje osobitný právny predpis (§
696 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Odvolací súd poukazuje predovšetkým na to, že Opatrenie Ministerstva financií č. 01/R/2008 Slovenskej
republiky zo dňa 23. apríla 2008 o regulácii cien nájmu bytov a ani predošlé, resp. následné opatrenia,
ktorými sa regulovala, resp. reguluje cena nájmu bytov, a ani zákon č. 18/1996 Z.z. o cenách,
nepredstavujú osobitný právny predpis, ktorý predpokladá ustanovenie § 696 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Tento záver je v súlade s ustálenou súdnou praxou. Už z uznesenia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 4. februára 2009 sp. zn. 3 M Cdo 6/2008 zaoberajúcom sa dosahom
právnej úpravy o regulácii cien nájmu bytov, ktoré schválilo občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky v máji 2009 a bolo publikované ako R 35/2009 v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky vyplýva, že zo samej skutočnosti, že štát v určitých
prípadoch stanovením maximálnej výšky nájomného reguluje výšku nájomného za účelom zamedzenia



nežiaduceho cenového vývoja nájomného, nevyplýva oprávnenie prenajímateľa jednostranne zvýšiť
nájomné v nadväznosti na zmeny v určení maximálnej výšky nájomného.

Nájomný pomer je vzťahom záväzkovým, ktorý podľa § 493 Občianskeho zákonníka nemožno meniť bez
súhlasu jeho strán, pokiaľ Občiansky zákonník neustanoví inak. Jednostrannú zmenu výšky nájomného
z bytu predpokladá citované zákonné ustanovenie (§ 696 ods. 1 Občianskeho zákonníka), t. j. môže ho
stanoviť osobitný právny predpis, ktorý však v súčasnej dobe neexistuje., avšak ak nájomca nesúhlasí
s výškou nájomného po jednostrannom zvýšení prenajímateľom v zmysle § 696 ods. 1, má možnosť sa
proti takto zvýšenému nájomnému brániť podaním príslušnej žaloby na súde; žiadny právny predpis mu
však neumožňuje, aby si takto jednostranne zvýšené nájomné sám (jednostranne) znížil a potom ďalej
platil nájomné v nižšej sume, ako robilo nájomné po jednostrannom zvýšení zo strany prenajímateľa.

V posudzovanej veci sa však zmluvné strany jednoznačne v Nájomnej zmluve o nájme bytu, podpísanej
žalovaným dňa 12. 11. 2001 dohodli, že prenajímateľ môže nájomné dohodnuté v odseku 1 meniť, ak
na to bude právny dôvod (čl. III bod 4 Zmluvy), z čoho vyplýva, že prenajímateľ (žalobca) bol oprávnený
zvýšiť jednostranne nájomné a pokiaľ so zvýšenou cenou nájmu žalovaný nesúhlasil, mal možnosť v
súlade s vyššie uvedeným výkladom, podať na súd žalobu, avšak v žiadnom prípade nebol oprávnený
si výšku nájomného znižovať podľa vlastnej úvahy.

Nebolo možné sa stotožniť ani s názorom žalovaného tvrdiaceho, že zmluva o nájme bytu zo dňa 12.
11. 2001 je absolútne neplatná, nakoľko uvedenie neplatných vyhlášok, na ktoré sa prenajímateľ odvolal
pri stanovení výšky nájomného v žiadnom prípade absolútnu neplatnosť danej zmluvy nespôsobuje.

Žalovaný zároveň svojim odvolaním napadol výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým mu bola
uložená povinnosť zaplatiť trov štátu, na účet súdu prvého stupňa.

Z obsahu zápisnice o pojednávaní pred prvostupňovým súdom zo dňa 13. 2. 2008 (viď č. l. 128 spisu)
jednoznačne vyplýva, že nariadenie znaleckého dokazovania, znalcom z odboru energetiky, navrhol
žalovaný, t. j. znalecký posudok bol vypracovaný na jeho návrh a v jeho záujme, z dôvodu ktorého je
povinný znášať (platiť) trovy, ktoré štátu titulom vyplatenej odmeny znalcovi vznikli.

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd vzhľadom na to, že odôvodnenie rozsudku spĺňa všetky požiadavky ust. § 157 ods. 2 O.
s. p., na ktoré aj v celom rozsahu odvolací súd poukazuje a s týmto sa plne stotožňuje, rozsudok súdu
prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods.
1, § 149 ods. 1 a § 151 ods. 1 O. s. p. tak, že žalobcovi úspešnému v odvolacom konaní priznal právo
na náhradu trov konania spočívajúcich v trovách, ktoré vznikli na jeho právnom zastúpení za jeden úkon
právnej služby, vyjadrenie k odvolaniu žalovaného zo dňa 13. 12. 2011 á 51, 45 eur, 1 á 7, 41 eur režijný,
paušál 20% DPH = 11, 77 eur, spolu v sume 70, 63 eur.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.
č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7C/241/2005", "guid": "4e0d935d-c975-4343-9a81-bd06764c494a:8d74fa6e-48df-4e56-831f-c5c2e27e390d", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}