{"guid": "14251485-e592-4482-9e68-e21f79d08a53:35428bef-366c-4fe2-8efc-4cefb0e60109", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1408206424.1", "spisova_znacka": "9Co/279/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/279/2012 z 27. 11. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. novembra 2013, sp. zn. 9Co/279/2012, ECLI:SK:KSBA:2013:1408206424.1", "identifikacne_cislo": "1408206424", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Alica Beňová", "sudca_id": 273, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-alica-benova-273", "datum_vydania": "2013-11-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastníctvo bytov a nebytových priestorov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/35428bef-366c-4fe2-8efc-4cefb0e60109", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1408206424.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1408206424.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1408206424.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/279/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1408206424
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1408206424.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu
JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci navrhovateľa: Hlavné mesto
SR Bratislava so sídlom Primaciálne nám. 1, Bratislava, IČO: 00 603 481 proti odporcom: 1. C. F., L. Š.
XX, L., 2. K. O., L. Š. XX, L., obaja zastúpení JUDr. Vierou Perútkovou, advokátkou so sídlom Školská
8, Bratislava o vypratanie bytu, na odvolanie odporcov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k.
9C136/2008-104 zo dňa 7. marca 2012, v pomere hlasov 3:0 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa     p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Odvolací súd opravuje záhlavie rozsudku prvého stupňa v časti označenia odporkyne 1./ tak, že správne
označenie odporkyne 1./ znie: C. F.Á.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcom  povinnosť vypratať 3-izbový byt č. X,
A.. poschodie, na ulici Š. Č.. XX Y. L. bez nároku na bytovú náhradu do jedného mesiaca odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku a nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 99,58 eur do troch dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Vychádzal zo zistenia, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 13.10.2009, č.k. 11C
102/2008-144, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.12.2010  súd návrh  navrhovateľky C. F. na
určenie, že v dôsledku prechodu práva nájmu je výlučnou nájomníčkou bytu č. X, X. p. bytového domu v
L. na Š. ulici XX,  zapísané na Z. Č.. XXXX F..Ú.. G. zamietol. Nájom bytu H. O. (matky odporcov) skončil
uplynutím výpovednej lehoty t.j. 31.10.2007. V čase, keď menovaná zomrela už nebola nájomníčkou
uvedeného bytu a tento užívala bez právneho dôvodu. Preto jej smrťou nemohlo dôjsť ani k prechodu
nájmu na odporkyňu  1., ktorá síce v deň jej smrti žila s ňou v spoločnej domácnosti a nemala iný byt.
V priebehu konania o privolenie súdu k výpovedi nájmu bytu bola daná nájomcom výpoveď podľa §
711 ods.1 písm. d/ Obč. zák., ktorá spĺňala všetky náležitosti platného právneho úkonu. Ak pôvodná
nájomníčka H.Á. O. chcela  zániku nájmu zabrániť, mala možnosť podať na súd návrh o neplatnosť
výpovede /§ 711 ods.6 Obč. zák./, prípadne preukázať prenajímateľovi objektívny stav hmotnej núdze,
ktorú možnosť však ako nájomca bytu nevyužila.  Keďže na odporkyňu 1./ neprešlo právo nájmu k
spornému bytu, predmetný byt  užíva bez právneho dôvodu, preto jej súd prvého stupňa uložil povinnosť
byt vypratať v lehote 1 mesiaca  odo dňa právoplatnosti rozsudku, bez zabezpečenia bytovej náhrady
z dôvodu, že odporkyňa 1. sa nestala nájomníčkou bytu, nemá právo na akúkoľvek bytovú náhradu.



Prvostupňový súd vyhovel  návrhu smerujúcemu i voči odporcovi 2.,  keď vykonaným dokazovaním
nebol preukázaný žiadny právny dôvod, ktorý by ho oprávňoval sporný byt užívať.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p..

Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadli odporcovia. V dôvodoch odvolania uviedli,
že odporkyňa 1. užívala byt spolu so svojimi maloletými deťmi od roku 2006, kedy po úmrtí otca, a
potom, čo stratila po rozvode možnosť bývania a matka odporkyne 1. si vyžadovala starostlivosť, ktorú jej
nezištne poskytovala. Konajúci súd bol oboznámený s touto situáciou, ale tieto skutočnosti, ako okolnosti
hodné osobitného zreteľa pri rozhodovaní nezohľadnil. Nezaoberal sa argumentáciou odporkyne 1., že
nemala vedomosť o tom, že matka ako nájomca mala nedoplatok z titulu užívania bytu, pre ktoré bolo
vedené súdne konanie. Navrhovateľ odmietol akúkoľvek súčinnosť v riešení tejto situácie a cynické je aj
konštatovanie navrhovateľa, že nájomkyňa mohla zabrániť zániku nájmu podaním návrhu o neplatnosť
výpovede, prípadne preukázať prenajímateľovi objektívny stav hmotnej núdze, možnosť ktorú nevyužila.
Odporkyňa poukazuje na to, že rozhodnutím súdu o vyprataní bytu došlo k porušeniu práva na obydlie a
vypratanie, ktorému sa má podrobiť s maloletými deťmi bez zabezpečenia bytovej náhrady predstavuje
zásah do jej práv na ochranu súkromného, rodinného života a obydlia zaručený v čl. 19 ods. 2 a čl. 21
ods. 3 Ústavy SR. Konajúci súd pri svojom rozhodnutím neprihliadal na skutočnosti, ktoré sú podstatné
pre právne posúdenie požiadavky a priznanie náhradného bytu v spojení s ustanovením § 3 ods. 1
Obč. zák. Z uvedeného dôvodu navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že
povinnosť odporkyne vypratať byt bude podmienená zabezpečením primeranej bytovej náhrady.

K odvolaniu odporcov sa písomne vyjadril navrhovateľ , ktorý sa v plnom rozsahu stotožnil
s odôvodnením uvedeného rozsudku, keď všetky okolnosti uvádzané v odvolaní považoval pre
rozhodnutie vo veci za právne irelevantné a žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p.,  bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. , (rozsudok bol odvolacím súdom verejne
vyhlásený podľa § 211 ods. 2 a  § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcov proti
rozsudku  nie je dôvodné, pretože súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, z ktorého vyvodil aj
správny právny záver.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie skutočností
rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal proti odporcom  1./,
a 2./ vypratania predmetného bytu, a v rozsahu dôkazných návrhov účastníkov konania (§ 120 ods. 1,4
O.s.p.). Vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p. a na základe výsledkov vykonaného
dokazovania správne dospel k záveru, že odporcovia  1./ a 2./  bývajú v predmetnom byte bez právneho
dôvodu. Správne súd prvého stupňa dospel tiež k záveru, že na daný prípad nemožno aplikovať ust. §
712 a nasl.  Občianskeho zákonníka a to z dôvodu, že bytová náhrada je zásadne viazaná na nájomný
pomer, vzťah ktorý medzi účastníkmi konania nikdy založený nebol. Námietky odporcov týkajúce sa ich
neinformovanosti o celkovom stave bytu a nedoplatkov a nedoručovania zásielok odvolací súd posúdil
ako účelové, bez možnosti privodiť na vec iný náhľad, pretože tieto námietky ani nemajú vplyv na vecnú
správnosť napadnutého rozsudku, pretože pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa na vypratanie
bytu je rozhodujúca skutočnosť, že v byte bývajú bez právneho dôvodu.

Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä
sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje (§ 126 ods. 1 Občianskeho
zákonníka).

Z ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Citované zákonné ustanovenie má zásadný aplikačný
a interpretačný význam pre výkon subjektívnych občianskych práv.



Občiansky zákonník v ôsmej časti, siedmej hlave, štvrtom oddiele obsahuje osobitné ustanovenia o
nájme bytu (§ 685-716), pričom bytové náhrady sú riešené v ustanovení § 712 a nasledujúcich Obč.
zák. Súd prvého stupňa v konaní skutkovo ustálil, že odporcovia užívajú predmetný byt bez právneho
dôvodu, skutkovú okolnosť ktorú odporcovia ani v odvolaní  nenamietajú. Nesúhlasia však z vyprataním
bytu bez bytovej náhrady s odvolaním sa na konanie  v rozpore s dobrými mravmi. K ich aplikácii však
môže dôjsť zásadne len za predpokladu skoršej existencie právneho dôvodu nájmu bytu. Za situácie,
keď došlo k právoplatnému rozhodnutiu o zamietnutí návrhu, ktorým  sa  C. F. domáhala určenia, že je
výlučnou nájomkyňou bytu, neprichádza ich aplikácia do úvahy.

Podľa názoru odvolacieho súdu  nie je možné v danom prípade vyvodiť právo odporcov  na zabezpečenie
náhradného bytu ani s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Bolo by to v rozpore
s obsahom vlastníckeho práva navrhovateľa  z toho dôvodu, že by išlo o obmedzenie ich vlastníckeho
práva v rozpore s článkom 20 Ústavy Slovenskej republiky a ustanovením § 128 Občianskeho
zákonníka. Iba na základe ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je totiž možné založiť
vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností vzhľadom k tej skutočnosti, že toto ustanovenie nemá vlastnú
priamu normotvornú platnosť. Tento záver  dôsledne vychádza z ústavou garantovaného základného
práva, a to práva na ochranu vlastníctva, ktorého obsah tvorí oprávnenie vlastníka predmet svojho
vlastníctva v medziach zákona držať (ius possidendi), užívať a požívať jeho plody a úžitky (ius utendi
et fruendi) a nakladať s ním (ius disponendi); ide o tzv. vlastnícku triádu, ktorú môže len výnimočne
obmedziť zákon, a to iba dočasne a za náhradu. Inak sa jej poskytuje plná súdna ochrana (§ 4 a § 126
Obč. zákonníka v spojitosti s § 7 Občianskeho súdneho poriadku).

Z nášho platného právneho poriadku však ďalej vyplýva aj zákaz zneužitia vlastníctva vlastníkom veci
(porov. čl. 20 ods. 3 ústavy SR), čo má svoje občianskoprávne vyjadrenie najmä § 3 ods. 1 Obč.
zákonníka. Za zneužitia práva, teda i vlastníctva, treba považovať konanie navonok dovolené, ktorým
má však byť dosiahnutie nedovoleného výsledku voči osobe, ktorá sama musí konať podľa práva.
Len v takomto prípade možno zákaz zneužitia vlastníctva považovať svojou podstatou za dovolené
obmedzenie vlastníctva.

Keďže  vzťah medzi účastníkmi konania nepožíva právnu ochranu, nemôže súd  ani s poukazom na §
3 ods. 1 Obč. zák. (teda s poukazom na dobré mravy) priznať odporcom náhradný byt či ubytovanie, a
tým nad rámec zákona uložiť vlastníkovi domu určité povinnosti, hoci by to bolo v povedomí odporcov
považované za normálny jav dovtedy, pokiaľ by ich to nepostihlo samotných. Takýmto zjednodušeným,
ale nezákonným a zároveň aj nespravodlivým riešením by sa totiž celkom presunula sociálna situácia i
povinnosť za realizáciu práva na bývanie na vlastníka nehnuteľnosti spôsobom, za ktorý mu neposkytne
náhradu ani ten, v prospech koho sa tak deje a kto neoprávnene (z objektívneho hľadiska) obsadil
vypratávaný byt a neoprávnenú faktickú situáciu zavinil.

Vzhľadom na uvedené,  za stavu, keď súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom rozsahu pre
rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, správne vec právne posúdil, a keď odporcovia v odvolaní
neuviedli žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení
napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal, rozhodol vecne správne, z dôvodov ktorých odvolací súd,
v celom rozsahu sa stotožňujúc s právnym záverom súdu prvého stupňa v odôvodnení napadnutého
rozsudku, na ktoré odôvodnenie, spĺňajúce všetky požiadavky ust. § 157 ods. 2,3 O.s.p. poukazuje,  s
týmto sa plne stotožňuje, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa §
219 ods. 1 a 2 O.s.p..

Navrhovateľovi ktorý mal v odvolacom konaní úspech vzniklo právo na náhradu trov konania proti
účastníkovi, ktorý úspešný nebol ( § 142 ods.1 v spojení s § 224 ods.1 O.s.p. ) Odvolací súd mu náhradu
trov nepriznal, pretože absentoval návrh na ich priznanie ( § 151 ods.1 O.s.p.).



O oprave záhlavia  rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd rozhodol s poukazom na § 222 ods.
3 O.s.p., v zmysle ktorého, za podmienok § 164 môže odvolací súd nariadiť aj opravu napadnutého
rozhodnutia.

Podľa § 164 veta prvá O.s.p.  súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a v počítaní,
ako aj iné zrejmé nesprávnosti.

Odvolací súd vzhľadom na písomné podanie navrhovateľa zo dňa 15.6.2012 zistil  v záhlaví
napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu nesprávnosť v označení priezviska odporkyne 1./, keď
správne priezvisko odporkyne 1./ je F. C. nie F.  a preto odvolací súd s poukazom na citované zákonné
ustanovenia túto chybu odstránil vo výroku svojho rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9C/136/2008", "guid": "c1edc8a7-7bfe-458b-9d6f-1e50e5a7ccfb:989dd4f0-e03a-4db6-8d8e-df95c2e3daf2", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}