{"guid": "9dd35868-e4c8-4ece-b8da-4c550ab17e99:bdc08d66-2018-4731-8043-2ebcbce21b45", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1411209703.1", "spisova_znacka": "5Co/431/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/431/2012 z 29. 7. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. júla 2013, sp. zn. 5Co/431/2012, ECLI:SK:KSBA:2013:1411209703.1", "identifikacne_cislo": "1411209703", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Roman Tóth", "sudca_id": 92, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-roman-toth-92", "datum_vydania": "2013-07-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bdc08d66-2018-4731-8043-2ebcbce21b45", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1411209703.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1411209703.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1411209703.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/431/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411209703
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1411209703.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu
JUDr. Milana Chalupku a JUDr. Blanky Malichovej, v právnej veci navrhovateľa: N. Z., R.. XX.XX.XXXX,
D. N. I. K. XX, D., zast. JUDr. Vierou Perutkovou, advokátkou so sídlom Školská 8, Bratislava, proti
odporkyni: P. Z., R.. XX.XX.XXXX, D. N.. H. XX, D., zast. Mgr. Máriou Karcolovou, advokátkou so sídlom
Panenská 13, Bratislava o zrušenie vyživovacej povinnosti, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 23. mája 2012 č.k. 25C/241/2011-30 takto

r o z h o d o l :

Odvolací  súd  rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti  p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k odporkyni, ktorá
bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV,  č. k. 13P/107/2009 - 135 zo dňa
19.01.2010,  v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č. k. 11 Cop/142/2010-152 zo dňa
10.8.2010 s účinnosťou od 28.2.2012. Vo zvyšku návrh zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

Rozhodol tak na základe návrhu navrhovateľa zo dňa 14.07.2011, ktorým žiadal aby súd zrušil  jeho
vyživovaciu povinnosť voči plnoletej odporkyni s odôvodnením, že v júni 2011 ukončila strednú odbornú
školu, v ďalšom štúdiu nepokračuje, nie je známe či je zamestnaná  a akým spôsobom  si zabezpečuje
prostriedky na živobytie a teda k 01.07.2011 boli splnené podmienky na zrušenie vyživovacej povinnosti,
pretože nie je zrejmé, kedy odporkyňa nastúpi do školy a navyše navrhovateľ je starobný dôchodca,
ktorého  vyživovacia povinnosť voči odporkyni  finančne nadmerne zaťažuje.

Odporkyňa s návrhom nesúhlasila s odôvodnením, že v školskom roku 2012/2013 bude pokračovať
vo vysokoškolskom  štúdiu a nie je schopná sama sa živiť. Dňa 30.06.2011 ukončila štvorročné denné
štúdium na Strednej škole úžitkového výtvarníctva v Bratislave, opakovane sa hlásila na C. školu
výtvarných umení v D. a v D., pričom prvé prijímacie pohovory absolvovala s negatívnym výsledkom. Od
01.09.2011 bola  evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie bez nároku na sociálnu dávku. Po skončení
školy sa pripravovala na prijímacie pohovory tak, že chodila na konzultácie, vyhotovila  cca XX diel -
ručné grafiky, koláže, akryly, olejomaľby, keramiku, fotodokumentáciu diel, pričom osobitne pripravovala
práce na školu v D. a  osobitne v D., avšak diela použité na prvých prijímacích pohovoroch, nemohla
znova použiť na prijímacích pohovoroch  vo februári XXXX. Na jeseň XXXX si podala opäť prihlášku na
vysokú školu a  v dňoch XX.XX.XXXX až XX.XX.XXXX absolvovala prijímacie pohovory na bakalárske



štúdium C. v D.. Rozhodnutím zo dňa 27.02.2012 bola prijatá na denné bakalárske štúdium VŠVU v
Bratislave, v akademickom roku 2012/2013. V súčasnosti tvorí v ateliéri, ktorý používajú viaceré osoby
a jej  podiel financuje matka.

Prvostupňový súd dospel k záveru, že návrh je dôvodný len čiastočne a  odlišne určil čas, od ktorého
je zrušenie vyživovacej povinnosti dôvodné. Vzhľadom na osobitný druh štúdia  za  akceptovateľnú
považoval  dobu prípravy odporkyne na ďalšie štúdium do 27. februára 2012, kedy sa  zúčastnila
prijímacích pohovorov a v tom istom mesiaci sa dozvedela aj o ich úspešnom absolvovaní. Uvedenú
skutočnosť uzavrel, že v čase prípravy na budúce povolanie nebola schopná  sa sama  živiť, a
preto vyživovacia povinnosť navrhovateľa trvala.  Nakoľko ale od 27.2.2012 do nástupu do 1. ročníka,
ktorý dátum v čase rozhodnutia súdu nebol známy, bol dostatočný časový priestor na zamestnanie
sa, prvostupňový súd považoval za nespravodlivé a neprimerané zaťažiť navrhovateľa vyživovacou
povinnosťou voči odporkyni, ktorá si po nástupe  na vysokú školu, môže si opätovne podať návrh na
určenie výživného.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a trval na zrušení jeho vyživovacej
povinnosti  voči odporkyni od júla 2011. Dôvodil tým, že odporkyňa nespĺňala  v období od 01.07.2011
až do začatia štúdia na vysokej škole v školskom roku 2012/2013 status študenta pripravujúceho sa
formou denného štúdia na svoje budúce povolanie, bola  zdravá a teda v tomto období schopná sa
sama živiť a z tohto dôvodu vyživovacia povinnosť navrhovateľa zanikla dňom 01.07.2011. Prijatie
odporkyne na vysokú školu v ďalšom školskom roku 2012/2013 a pokračovanie v príprave na budúce
povolanie v odbore, ktorý si zvolila ako svoje budúce povolanie, má ten následok, že navrhovateľovi
opätovne vznikne vyživovacia povinnosť.  Ďalej uviedol, že stratégia už plnoletej odporkyne je rovnaká
ako jej matky, získať pohodlne a bez práce  značnú sumu peňazí a to aj v čase keď neštuduje. Pritom
bola povinná sa prihlásiť  na Úrade práce alebo mala možnosť sa zamestnať, či aspoň brigádnicky si
privyrobiť.  Rozhodnutie súdu považuje za v rozpore s dobrými mravmi. Navrhovateľ zdieľa názor, že sú
dané právne dôvody na zrušenie jeho vyživovacej povinnosti od 01.07.2011, keďže odporkyňa riadne
ukončila určitú fázu štúdia, čím dosiahla úplné stredoškolské vzdelanie a v štúdiu nepokračovala po jeho
ukončení kontinuálne v najbližšom nadväzujúcom  školskom roku, navyše svoje diela tvorí v ateliéri,
ktorý má v nájme spolu s inými a jej  podiel  financuje matka.

K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadrila odporkyňa, poukázala na ust. § 150 ods. 1 Zákona č. 245/2008
Z.z. o výchove a vzdelávaní ( školský zákon ), podľa ktorého školský rok sa začína 1. septembra a končí
sa 31.  augusta nasledujúceho kalendárneho roka. Odporkyni teda status študenta zanikol 31.08.2011.
Potvrdila svoje neúspešné absolvovanie prijímacích pohovorov ešte pred maturitnou skúškou, na ktorú
sa intenzívne pripravovala, v dôsledku čoho jej nezostal čas na prípravu vlastných prác na prijímacie
pohovory na VŠVU.  Príležitosť na riadnu prípravu získala až po zložení maturitnej skúšky, kedy sa
po  úspešnom absolvovaní prijímacích pohovorov stala v roku 2012/13 študentkou odboru grafika a iné
médiá VŠVU v Bratislave. Poukázala na spôsob prípravy na vysokoškolské štúdium, ktorý je výnimočný,
vzhľadom na charakter danej vysokej školy umeleckého zamerania.  Za neetické považuje tvrdenia
navrhovateľa o snahe odporkyne obohacovať sa na jeho účet. Navrhovateľ si svojvoľne prestal plniť
svoju vyživovaciu povinnosť už v júli 2011 a odporkyňa nevyužila žiaden z právnych prostriedkov na jej
vymoženie.   Uviedla, že od 01.09.2011 bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a finančné
prostriedky sa snažila získať aj brigádnickou prácou.  Rozsudok súdu prvého stupňa navrhla potvrdiť
alebo zmeniť tak, že odvolací súd návrh zamietne.

Odvolací súd prejednal vec v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., dospel pritom k záveru, že napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa je v rozsahu jeho napadnutého výroku vecne správny, čo viedlo odvolací súd k jeho
potvrdeniu v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p.

Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. plnenie vyživovacej povinnosti rodičov               k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.



Podľa § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 veta prvá zákona č. 36/2005 Z.z. pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods. 5 zákona č. 36/2005 Z.z. výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom patrí k tým ich právam a povinnostiam, ktoré stoja nad ich
rámec a preto účinky výroku rozhodnutia o povinnosti živiť svoje dieťa, jeho plnoletosťou nezaniká.
Zánik vyživovacej povinnosti viaže zákon na okolnosť, či je alebo nie je dieťa schopné živiť sa samo.
Kedy nastane takýto faktický stav závisí od takých okolností ako je vek dieťaťa, jeho zdravotný stav,
štúdium, schopnosť zamestnať sa, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a pod. Len
samotná skutočnosť, že dieťa nadobudlo pracovnoprávnu spôsobilosť, nemá vplyv na zánik vyživovacej
povinnosti rodičov.  Zákon uprednostňuje záujem dieťaťa a preto vyživovacia povinnosť z uhla pohľadu
prípravy dieťaťa na povolanie končí dosiahnutím prvého najvyššieho stupňa vzdelania v bežnom
vzdelávacom procese ( prvá ukončená vysoká škola.).

Ak teda súd  prvého stupňa svojim rozhodnutím zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k odporkyni
určenú rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č. k. 13P/107/2009 - 135 zo dňa 19.01.2010 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č. k. 11 Cop/142/2010-152 zo dňa 10.08.2010 s účinnosťou
od 28.2.2012 a vo zvyšku návrh zamietol, postupoval v súlade so zákonom a zisteným skutkovým
stavom. Za správnu považoval dobu prípravy odporkyne  na prijímacie pohovory na C., teda školu
umeleckého zamerania, do 27.02.2012, kedy úspešne zabsolvovala prijímací pohovor a bola prijatá do
prvého ročníka. Správne vyhodnotil aj to, že v období, kedy sa pripravovala na vysokoškolské štúdium
nebola schopná sa živiť vlastným pričinením, v dôsledku čoho vyživovacia povinnosť odporcu voči nej
trvala. Vzhľadom na vek a status navrhovateľa -starobného dôchodcu - odvolací súd sa stotožnil aj s
tým, že zaťažiť ho vyživovacou povinnosťou v období od 27.02.2012 do dňa nástupu na štúdium, kedy
mala odporkyňa dostatočný priestor sa zamestnať,  by bolo  nespravodlivé a neprimerané.

Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Jednou
z foriem je aj osobná starostlivosť, prejavujúca sa poskytovaním vecných plnení ako je bývanie, strava,
nákup ošatenia, zdravotná starostlivosť a pod. Aj poskytovanie príspevku na ateliér, v ktorom odporkyňa
vyhotovuje  svoje umelecké diela je jednou z foriem osobnej starostlivosti zo strany matky a preto nemôže
byť v rozhodovanej veci odporkyni na príťaž.

Na druhej strane z pohľadu plnenia vyživovacej povinnosti ako zákonnej povinnosti rodičov je vždy pri jej
zániku potrebné obrátiť sa na  súd s návrhom na jej zrušenie a až dňom určeným  vo výroku rozhodnutia
táto povinnosť zaniká. Len samotným naplnením niektorej z okolností, napr. že dieťa ukončilo prípravu
na budúce povolanie, právna povinnosť určená rozhodnutím súdu zaniknúť nemôže.  V danom prípade
ukončenie štúdia odporkyne na strednej škole v žiadnom prípade nedalo navrhovateľovi právny základ
na svojvoľné zrušenie jeho zákonnej povinnosti, navyše určenej súdnym rozhodnutím.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti potvrdil podľa §
219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny.

O náhrade trov odvolacieho konania vzhľadom na charakter sporu a čiastočný úspech oboch účastníkov
rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu  trov konania nepriznal.



Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "25C/241/2011", "guid": "6d35ac7d-ea1d-49c1-9597-34c7be212ab7:659e6382-c25f-4459-be0a-8d847546b741", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}