Rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/247/2012 z 14. 1. 2013 Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Bratislava z 14. januára 2013, sp. zn. 11CoP/247/2012, ECLI:SK:KSBA:2013:1411212601.1 Krajský súd Bratislava | 11CoP/247/2012 | ECLI:SK:KSBA:2013:1411212601.1 | 2013-01-14 | Rozhodnutie Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6083e634-8f15-46a9-9d1f-bddfda92fcaf Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1411212601.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/247/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411212601
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1411212601.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov
senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci navrhovateľa: M. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Y. X, H., zast. Jarmilou Sukovskou, bytom Kremeľská 3, Bratislava, proti odporcovi:
M. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. X, H., t.č. bytom X. XX, H., o určenie výživného, na odvolanie
odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 14.03.2012, č.k. 25P 179/2011-79,
jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0 ) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa m e n í tak, že návrh navrhovateľa sa z a m i e t a.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súdu Bratislava IV rozsudkom zo dňa 14.03.2012, č.k. 25P 179/2011-79 zaviazal odporcu
platiť na výživu navrhovateľa výživným vo výške XXX € mesačne k rukám navrhovateľa vždy do 15-
teho dňa v mesiaci, počnúc 26.09.2011. Zročné výživné za obdobie od 26.09.2011 do 14.03.2012 vo
výške XXX,XX € povolil odporcovi splatiť v piatich po sebe nasledujúcich splátkach po XXX,XX € spolu
s bežným výživným. Vo zvyšku návrh zamietol. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania
nepriznal.

Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, § 76 Zák. o rodine, keď mal v konaní na
základe vykonaného dokazovania preukázané, že navrhovateľ je študentom strednej školy, má náklady
spojené jednak so štúdiom, finančné prostriedky potrebuje aj na úhradu iných svojich potrieb, keď
žiaden pravidelný príjem nemá a nevlastní žiaden majetok. S poukazom na uvedené dôvodnosť nároku
navrhovateľa vyvodil najmä zo skutočnosti, že navrhovateľ ešte neukončil prípravu na svoje povolanie,
v štúdiu pokračuje, pripravuje sa na maturitu. Napriek tomu, že navrhovateľ opakuje 4. Ročník, súd
hodnotil pozitívne, že prejavil záujem školu dokončiť, z ktorého dôvodu by mu rodičia mali poskytnúť
maximálnu podporu. Zdôraznil, že nie je možné všetku zodpovednosť za riadne neukončenie štúdia
preniesť len na navrhovateľa, nakoľko podiel na jeho správaní má nepochybne aj jeho výchova a
rodinné zázemie. Výživné vo výške XXX € ktoré určil, považoval vzhľadom na potreby navrhovateľa,
ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery odporcu za primerané. Pokiaľ ide o vyživovaciu
povinnosť matky konštatoval, že časť nákladov je povinná hradiť aj matka, od ktorej môže navrhovateľ
neuhradené výživné určené súdnym rozhodnutím vymáhať, prípadne podať návrh na jeho zvýšenie.
Pokiaľ navrhovateľ žiadal určiť výživné vo výške XXX € mesačne, vo zvyšku jeho návrh zamietol.
Povinnosť odporcu prispievať na výživu navrhovateľa určil od 26.09.2011, t.j. od podania návrhu. Zročné
výživné, ktoré odporcovi od podania návrhu do rozhodnutia súdu vzniklo, vyčíslil, toto povolil odporcovi
splácať v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p., o trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 1 O.s.p..



Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie odporca, ktorý žiadal rozsudok súdu prvého
stupňa zmeniť, návrh navrhovateľa zamietnuť. Stotožnil sa s názorom súdu prvého stupňa, že podľa §
62 ods. 1 Zák. o rodine vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, a trvá do času,
kým deti nie sú schopné sami sa živiť. Navrhovateľ je však plnoletý a je schopný sám sa živiť. Jediný
dôvod neschopnosti sám sa živiť podľa navrhovateľa je štúdium na súkromnej strednej odbornej škole,
toto štúdium však nemá dennú formu a navrhovateľ sa na štúdium nepripravuje sústavne. Upozornil na
skutočnosť, že navrhovateľ v riadnom bezplatnom štúdiu počas 4. ročníka prepadol, nebol pripustený k
maturite, opravnú skúšku z dvoch predmetov neurobil, rozhodol sa opakovať ročník, prihlásil sa do 4.
ročníka, nenastúpil na denné štúdium, keď mu

hrozilo, že bude vylúčený zo školy pre absenciu, rozhodol sa, že bude študovať platenou individuálnou
formou. Ani v tejto forme štúdia nepokračoval, z ktorého dôvodu jeho správanie vyhodnotil ako
nezodpovedné, postoj k štúdiu ako ľahostajný a spôsob života v rozpore s dobrými mravmi.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm.
a/ O.s.p., vec prejednal podľa § 214 ods. 1 O.s.p., a po doplnení dokazovania dospel k záveru, že
odvolanie odporcu je dôvodné.

Ustanovenie § 62 Zák. o rodine zabezpečuje deťom výživné od ich rodičov do toho času, pokiaľ deti niesú
schopné samé sa živiť. Nerozoznáva pritom deti maloleté a plnoleté, z hľadiska veku detí tieto nároky
nediferencuje. Podľa Zákona o rodine sú podmienky nároku maloletého aj plnoletého dieťaťa na výživné
rovnaké, t.j. vyživovacia povinnosť rodičov k deťom končí vtedy, keď sú schopné samé sa živiť. Z tohto
pohľadu posudzoval uplatnený nárok navrhovateľa aj súd prvého stupňa, keďže navrhovateľ predložil
v konaní potvrdenie o návšteve strednej školy, rozhodnutie školy o povolení individuálneho študijného
plánu, pričom kladne hodnotil záujem navrhovateľa ukončiť stredoškolské štúdium maturitnou skúškou.
Tým, že súd prvého stupňa vo veci rozhodol dňa 14.03.2012, t.j. v priebehu školského roku, odvolací súd
doplnil dokazovanie dotazom na strednú školu, ktorú navrhovateľ navštevuje, so zameraním na plnenie
jeho školských povinností, ako aj nákladov spojených so štúdium. Podľa vyjadrenia súkromnej strednej
odbornej školy navrhovateľ v školskom roku 2011/2012 opakoval 4. ročník, mal povolený individuálny
študijný plán od 18.10.2011 do 30.06.2012 z rodinných dôvodov. Výška nákladov spojených so štúdiom
predstavovala sumu XXX € ročne. 4. ročník ukončil neúspešne, nedostavil sa na skúšky v prvom polroku
ani v druhom polroku školského roku 2011/2012. Požiadal opäť o opakovanie 4. ročníka v školskom roku
2012/2013, ale formou denného štúdia. V septembri 2012 nenastúpil do školy, nedal o sebe ani vedieť,
neospravedlnená absencia mu na teoretickom vyučovaní a na praxi narastala každý týždeň o 32 hodín,
dostal za ňu pokarhanie riaditeľom školy, bola mu odoslaná aj výzva, aby sa dostavil do školy, vysvetlil
svoju neprítomnosť na vyučovaní, keď tak neurobil, bol rozhodnutím pedagogickej rady v novembri
2012 vylúčený zo štúdia na škole.

Vzhľadom na uvedené podľa názoru odvolacieho súdu prístup navrhovateľa k štúdiu nemožno hodnotiť
ako prípravu na budúce povolanie, keď napriek tomu, že navrhovateľovi bolo umožnené opakovať
4. ročník, naviac s individuálnym študijným plánom sa štúdiu nevenoval, podľa vyjadrenia školy sa
dokonca nedostavil ani na skúšky v prvom, ani v druhom polroku školského rolku 2011/2012. Pokiaľ sa
štúdiu nevenoval, navrhovateľ mal možnosť si prostriedky na svoju obživu zabezpečiť vlastnou prácou
minimálne formou brigád. O prístupe navrhovateľa k hľadaniu si zamestnania nakoniec svedčí aj to,
že napriek tomu, že zo školy bol vylúčený v novembri 2012, nezaevidoval sa na Úrade práce, ani v
rámci odvolacieho konania napriek tvrdeniu, že si hľadá zamestnanie žiaden doklad o tejto skutočnosti
nepredložil. Za tohto stavu určenie vyživovacej povinnosti odporcu vo vzťahu k navrhovateľovi by podľa
názoru odvolacieho súdu bolo v rozpore s ust. § 62, § 75 ods. 1 Zák. o rodine, naviac za situácie, keď
odporca je ženatý, z manželstva sa mu narodilo jedno dieťa, manželka odporcu do augusta 2012 bola
na materskej dovolenke a jej jediným príjmom bol len rodičovský príspevok vo výške XXX € mesačne a
príjem odporcu za rok 2011 podľa daňového priznania bol X.XXX,XX € - základ dane za rok 2011.

S poukazom na skutkový stav zistený súdom prvého stupňa a doplnené dokazovanie odvolacím súdom,
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil.



O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.