Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/450/2012 z 11. 2. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 11. februára 2013, sp. zn. 11CoP/450/2012, ECLI:SK:KSBA:2013:1412200285.1 Krajský súd Bratislava | 11CoP/450/2012 | ECLI:SK:KSBA:2013:1412200285.1 | 2013-02-11 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 219 OSP, § 77 ZoR, § 78 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d5e84cb0-315a-4c0c-8ad0-4c957db3800f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1412200285.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/450/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412200285
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1412200285.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov
senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci navrhovateľa: G. L., Z. X.
XXX, Š. T.Č. M., zastúpeného Ivanou Malárikovou, bytom Dobrohošť 134, proti odporcovi: L. L., Z. N.
X, Z., Š. T. M., o zvýšenie vyživovacej povinnosti, na odvolanie odporcu proti rozsudku OkresnéK. M. Z.
R. E. X. XX.X.XXXX, Č..N.. XX B. X/XXXX-XX, V. (pomerom hlasov 3:0) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania .

o d ô v o d n e n i e :

V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa :

- s účinnosťou od XX.X.XXXX zvýšil vyživovaciu povinnosť odporcu na navrhovateľa na sumu XXX S.
W., ktorú mu uložil platiť vždy do 15-eho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa,

- zročné výživné za dobu od XX.X.XXXX X. XX.X.XXXX O. M. XXX,XX S. odporcovi povolil splácať v
mesačných splátkach v sume XX S., spolu s bežným výživným, počínajúc mesiacom jún XXXX, pod
stratou výhody splátok,

- rozhodnutím zmenil rozsudok Okresného M. O. Y. W. , Č..N.. B. XX/XXXX-XXX E. X. X.X.XXXX v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, Č..N.. XX H. XXXX/XX E. XX.X.XXXX,

- žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie právne odôvodnil § 26, § 62 ods.1,2,3,4,5, § 75 ods.1, § 78 ods.1,3 Zákona o rodine
a tým, že po vykonanom dokazovaní mal preukázanú dôvodnosť návrhu navrhovateľa na zvýšenie
vyživovacej povinnosti odporcu. V rozhodnutí konštatoval, že od poslednej úpravy výživného prešlo
časové obdobie 12 rokov, za ktoré prišlo k prirodzenému nárastu nákladov na uspokojovanie tak
základných životných potrieb, ako i k nárastu nákladov na uspokojovanie špecifických potrieb, spojených
s vekom a vzdelávacími aktivitami navrhovateľa, ktorý študuje na S. J. O. Ž., a ktorý je povinný z
dôvodu prekročenia štandardnej dĺžky štúdia zaplatiť za štúdium v akademickom roku XXXX/XXXX
M. XXX S.. Vykonaným dokazovaním ďalej zistil, že odporca podniká od X. XX. XXXX na základe
živnostenského oprávnenia, podnikateľskú činnosť má pozastavenú od X. X. XXXX X. XX. X. XXXX, je
vyučený mechanik, v konaní neprezentoval žiaden príjem s odôvodnením, že je nezamestnaný, avšak
nie je evidovaný na úrade práce. V konaní odporca neprodukoval žiadne dôkazy, ktoré by viedli súd k
záveru, že nie je schopný platiť na výživu navrhovateľa navrhovanou sumou a na jeho strane ani neboli



zistené žiadne objektívne alebo subjektívne prekážky brániace mu sa zamestnať, poprípade nájsť si
inú prácu nezodpovedajúcu jeho kvalifikácii.

Pri určovaní výšky výživného zohľadnil jednak plnoletosť navrhovateľa, ako aj jeho základné potreby,
akými sú bývanie, ošatenie, strava a i náklady súvisiace so štúdiom

(internát, internet, literatúra, doprava, vreckové). Na základe skutkového stavu zisteného z vykonaného
dokazovania potom dospel k záveru, že suma XXX S. mesačne je adekvátna, keď z hľadiska
hodnotenia schopnosti odporcu platiť stanovené výživné postupoval podľa

§ 63 ods. 1 Zákona o rodine.

O zročnom výživnom za obdobie od XX.X.XXXX X. XX.X.XXXX v celkovej sume XXX,XX S. (vypočítanej
ako rozdiel medzi v tomto rozhodnutí určeným výživným a výživným odporcom zaplateným, t.j. X P. XXX
S. - XX,XX S.) rozhodol podľa § 160 ods.1 O.s.p. s určením podmienky, že omeškanie s plnením jednej
splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p..

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca namietajúc, že súd prvého stupňa pri svojom
rozhodovaní porušil § 153 O.s.p., keď nerozhodol na základe zisteného skutkového stavu a § 154
O.s.p., podľa ktorého má byť pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvého stupňa nezodpovedá § 157 O.s.p., podľa ktorého má povinnosť stručne,
jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti mal za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal, akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Ďalej poukázal na to, že dlhé roky
platil dobrovoľne výživné vo vyššej výške - miesto sumy XX,XX S. M. XX S., synovi platil víkendy, cesty,
kredity do telefónov a mobily, aby mohli byť spolu v kontakte. Dostal sa však do problematickej situácie,
prišiel o prácu, dlžil na výživnom cca XXX S., ktoré ale predtým v princípe zaplatil dobrovoľným platením
vyššieho výživného, na čo sa mohlo prihliadnuť. Náklady navrhovateľa na štúdium by mohli byť nižšie, ak
by študoval O. Z. a nepredlžoval dobu štúdia. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považoval za likvidačné,
pretože nemá žiadnu možnosť uvedenú sumu zaplatiť. Aj keby zohnal v dohľadnej dobe prácu, zrejme
by takto neprimeranú sumu nemohol platiť. V súčasnosti sa nachádza v štádiu, kedy si hľadá prácu, má
podlžnosti voči zdravotnej a sociálnej poisťovni, hrozí mu exekučné konanie, býva v podnájme, a ak by
nebolo akceptované jeho odvolanie, bol by bezpochyby vystavený trestnému stíhaniu.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu odporcu navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa ako
vecne správne potvrdiť. Podľa jeho názoru si odporca vykladá ustanovenia Zákona o rodine nesprávne,
nakoľko nepochopil, že vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je ich zákonnou povinnosťou, ktorá
trvá do času, kým dieťa nie je schopné sa samo živiť - táto povinnosť sa neviaže na štúdium dieťaťa.
V súčasnosti študuje na dennom štúdiu a tým pádom nie je schopný sa živiť sám. Dôvody udávané
odporcom - že nemá prácu a dlží na sociálnom poistení orgánom výberu poistného nepovažuje za
dôvod, pre ktorý by mal platiť nižšie výživné, nakoľko v prípade odporcu ide o štandardný spôsob života
a jeho obvyklú mieru zodpovednosti voči sebe samému a aj vo vzťahu k osobe, ku ktorej si má podľa
zákona plniť svoju vyživovaciu povinnosť.

Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie
je odporcom podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností

(§ 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti
odporcu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O.s.p.) a na ich základe dospel
k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj dostatočne odôvodnil
(§ 157 ods. 2 O.s.p.).



Podľa § 219 ods.2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci
skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho
žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej a
právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, v
ktorom súd prvého stupňa uložil odporcovi s účinnosťou od XX.X.XXXX povinnosť prispievať na výživu
navrhovateľa mesačne sumou 200 euro, vždy do 15-eho dňa v mesiaci vopred, k rukám navrhovateľa
a povolil mu splácať zročné výživné za dobu od XX.X.XXXX X. XX.X.XXXX O. H. M. XXX,XX S. v
mesačných splátkach v sume XX S., spolu s bežným výživným, počínajúc mesiacom jún XXXX, pod
stratou výhody splátok, a v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky relevantného
charakteru, ktoré odvolateľ zopakoval v odvolaní podanom proti rozsudku ; z uvedeného dôvodu,
osvojac si dôvody rozhodnutia v napadnutej časti, odvolací súd využíva možnosť danú mu ust. § 219
ods.2 O.s.p. na vypracovanie tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia.

Vo vzťahu k odporcom namietanej nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa
nezodpovedajúceho § 157 O.s.p. odvolací súd ako prvoradé poznamenáva, že v rozhodnutí súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú podľa
jeho názoru pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto
odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,
postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý
proces (R.. Ú. XXX/XX). V danom prípade prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
uviedol stručne rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská
oboch procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Závery, ktoré
prijal, primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia
príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu,
podstaty a zmyslu. Odvolací súd má za to, že skutkové a právne závery súdu prvého stupňa nie sú
v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a
že odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu ako celok spĺňa parametre
zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Z obsahu rozhodnutia vyplýva, že súd prvého stupňa
v napadnutom rozsudku v dostatočnej miere ustálil a uviedol, v čom spočíva podstata námietok
oboch procesných strán k výške vyživovacej povinnosti odporcu, dostatočne ustálil dokazovaním zistený
skutkový stav a i okolnosti majúce pri rozhodovaní o zvýšení vyživovacej povinnosti odporcu podstatný
význam.

Na doplnenie a zdôraznenie správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu odvolací súd konštatuje, že
výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované
v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah
nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na
vek, zdravotný stav ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej
budúce povolanie a pod.. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie
schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu odkázaného na neho
výživou, je zistenie ich skutočných príjmov ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný
príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných
povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových
majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti
má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa;
rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie,
záujmy maloletého dieťaťa a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť
si svoju vyživovaciu povinnosť. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné je súčasne
závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových
schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod..



V prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti
podstatné pre rozhodnutie o návrhu na zvýšenie výživného na plnoletého G. L., I.. XX.X.XXXX naposledy
určeného rozsudkom OkresnÉ. M. O. Y. W., Č..N.. B. XX/XXXX-XXX E. X. X.X.XXXX v spojení s
rozsudkom N. M. O. Ž., Č..N.. XX H. XXXX/XX E. XX.X.XXXX na M. XX,XX S. z hľadiska jeho súčasných
odôvodnených potrieb a z hľadiska schopností a možností rodičov. Určená výška výživného, ktorú
napadol odvolaním odporca, aj podľa názoru odvolacieho súdu, zodpovedá kritériám rozhodným pre
určovanie výživného na dieťa uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 Zák. o rodine, t.j. je
primeraná ako odôvodneným potrebám plnoletého dieťaťa v čase rozhodovania súdu prvého stupňa
študujúceho v 2. ročníku S. J. Ž.R. U., tak aj v konaní zisteným pomerom na strane odporcu.

V nadväznosti na námietky odporcu týkajúce sa jeho súčasných finančných pomerov uvedených v
odvolaní je treba konštatovať, že medzi zákonné povinnosti rodiča patrí i jeho povinnosť zabezpečovať
výchovu dieťaťa v najširšom zmysle slova, t.j. zabezpečovať výživu dieťaťa, ale aj uspokojovať jeho
ostatné hmotné potreby (šaty, obuv) a kultúrne potreby (prostriedky na rozširovanie a prehlbovanie
vzdelania a na rozvoj záujmov a záľub dieťaťa). Je povinnosťou rodiča, aby vyvinul v maximálnej
miere úsilie smerujúce k tomu, aby dokázal plniť vyživovaciu povinnosť k deťom, ktoré sú na neho
odkázané výživou. V prejednávanom prípade, kedy je z vykonaného dokazovania zrejmé, že odporca
od r. 2005 podnikal ako živnostník, následne svoju živnostenskú činnosť pozastavil na obdobie od
X.X.XXXX X. XX.X.XXXX, nie je registrovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie a v konaní pred
súdom prvého stupňa i napriek výzve nepredložil žiadne doklady preukazujúce výšku jeho súčasného
príjmu, správne súd prvého stupňa vychádzal pri určovaní výšky výživného z nevyvrátiteľnej právnej
domnienky o príjmoch odporcu uvedenej v § 63 ods.1 Zákona o rodine. Tvrdenie odporcu o tom, že v
súčasnosti nevykonáva žiadnu prácu, sa vo vzťahu k ním v priebehu konania deklarovaným výdavkom
súvisiacim so zabezpečením bývania (XXX S. W.), ostatných základných životných potrieb, ako i výšky
doposiaľ určenej vyživovacej povinnosti na navrhovateľa (XX,XX S. W.) javí byť odvolaciemu súdu
nevierohodná.

Pokiaľ ide o námietky odporcu poukazujúcemu na to, že navrhovateľ prekročil bežnú dĺžku štúdia na
vysokej škole je treba uviesť, že prekročenie štandardnej dĺžky štúdia navrhovateľom bolo spôsobené
jednak jeho objektívne preukázanými zdravotnými problémami (pre ktoré štúdium na jeden rok prerušil),
ale čiastočne i subjektívnymi dôvodmi na jeho strane. Táto okolnosť však sama osebe neznamená zánik
resp. zamietnutie návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča z dôvodu, že vyživovacia
povinnosť rodiča v zmysle platnej právnej úpravy zaniká v momente, kedy je dieťa schopné sa živiť.
Vo vzťahu k posudzovanému prípadu je bez akejkoľvek právnej relevancie i odporcova obrana o jeho
existujúcich dlhoch, keďže tieto nie je možné posudzovať ako výdavky, ktoré je nevyhnutné povinným
rodičom vynaložiť (§ 62 ods.5 Zákona o rodine).

S poukazom na uvedené, stotožniac sa i s rozhodnutím súdu o zročnom výživnom a o trovách konania
(§ 142 ods.1 O.s.p. ), odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods.1 O.s.p. ako
vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 142 ods.1, § 224 ods.1 v spojení s ust. § 151
ods.1 O.s.p., keďže navrhovateľ si právo na náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a tieto trovy
odvolacieho konania mu z obsahu spisu ani nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.