Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/179/2013 z 23. 9. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 23. septembra 2013, sp. zn. 8Co/179/2013, ECLI:SK:KSBA:2013:1509207566.3 Krajský súd Bratislava | 8Co/179/2013 | ECLI:SK:KSBA:2013:1509207566.3 | 2013-09-23 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam Citované ustanovenia: § 221 ods. 1 písm. h) OSP, § 221 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e91aadf3-27fd-41ff-9927-ab2f0c961d90 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1509207566.3 Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/179/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1509207566 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1509207566.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave právnej veci navrhovateľa: E. N., V. E. XX, V., zastúpený Consilior Iuris, s.r.o., so sídlom Miletičova 23, Bratislava, proti odporkyni: C. U., V. L. XX, V., adresa na doručovanie: Z., F.Á. XX, V., zastúpenej Ing. Ivom Vrbičanom, bytom Dovalovo 477, Liptovský Hrádok, adresa na doručovanie: Z., F. XX, V., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného F. V. X., K. Y. XX. I. XXXX, Č..M.. XC/XXX/XXXX-XXX, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nepriznal navrhovateľovi právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom domáhal, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k bytu Č.. XX, O. F. X. V. na E. H.. XX, X. V. Y. F. F.. Č.. XXXX, P. na P. P.. Č.. XXXX R. M. P. na F. Č. R. F.N. K. Y. X. P. XXX/XXXXXX, X. na G. Č.. XXXX pre D. V. X., D. V. - U..Č.. P., M. Ú. P. R. H., Ž. X. X. O. L. navrhovateľ, za O. X. F. XX.XXX,- W.. E. Č..M.. XC XXX/XXXX-XXX K. Y. XX.XX.XXXX, P. Y. XX.XX.XXXX súd prvého stupňa zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k predmetným nehnuteľnostiam a tieto prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľa, ktorému uložil povinnosť zaplatiť odporkyni titulom ich vyporiadania sumu XX.XXX,- W.. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že o náhrade trov konania rozhodne podľa § 151 ods. 3 O.s.p. - samostatným uznesením. S poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. dospel k záveru, že procesne úspešným účastníkom konania je navrhovateľ, ktorému v zmysle uvedeného ustanovenia prináleží náhrada trov konania, ktoré mu v tomto konaní vznikli, avšak dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., keď odporkyňa vo vyjadrení k návrhu uviedla, že navrhovateľ sa vyhýbal rokovaniam, účelovo maril jej pokusy o spravodlivé delenie ich majetku, jej zástupca kontaktoval zástupcu navrhovateľa za účelom dohodnutia pravidiel pre rozdelenie spoločného majetku, avšak po obdržaní návrhu prvého protokolu na odsúhlasenie sa odmlčal a počas celej doby sa pokúšala ona vyvolať rokovanie o vyporiadaní majetku, ale bezvýsledne. Poukázala aj na to, že začiatkom roku XXXX podala návrh na začatie konania o vyporiadanie ich bezpodielového spoluvlastníctva, ale nedošlo k účinnému doručeniu súdnej korešpondencie do jej rúk z dôvodu, že jej navrhovateľ zatajuje došlú korešpondenciu a súd o jej podaní nerozhodoval, následne nedošlo ani k obnove konania a z dôvodu márneho uplynutia trojročnej lehoty v zmysle § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka sa ich nevyporiadaný majetok z BSM stal predmetom podielového spoluvlastníctva bývalých manželov s rovnosťou podielov. Z predložených listinných dôkazov zistil, že zástupca odporkyne dňa XX.XX.XXXX, t.j. už necelých 6 rokov pred podaním návrhu na začatie konania, kontaktoval zástupcu navrhovateľa za účelom rozdelenia bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov, dňa XX.XX.XXXX zástupca navrhovateľa prejavil súhlas s návrhom na postup navrhnutý zástupcom odporkyne, týkajúcim sa vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania, v dôsledku čoho bola odporkyňou vypracovaná Zmluva o rozdelení majetku v bezpodielovom vlastníctve zmluvných strán a odporkyňa dňa XX.XX.XXXX vyzvala navrhovateľa na uplatnenie predkupného práva, ktorá výzva bola navrhovateľovi doručená dňa XX.XX.XXXX. Dospel k záveru, že odporkyňa prejavila dostatočným spôsobom pred začatím tohto súdneho konania o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam svoju vôľu vyporiadať najskôr bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, neskôr podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam, a toto jej konanie možno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, žiadal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť a priznať mu náhradu trov konania tak, ako boli vyčíslené. Namietal, že súd prvého stupňa nezistil riadne skutočný stav veci a pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal len z tvrdení odporkyne a jej subjektívneho hodnotenia situácie a vyvodil nesprávny právny záver, keď konštatoval, že v danom prípade je dôvodné aplikovať ustanovenie § 150 O.s.p.. Dôvodil, že z listu odporkyne zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý mu adresovala, vyplýva, že obsah tohto listu nenavrhoval žiadne vyporiadanie majetku. Uviedol, že vzhľadom na to, že názory odporkyne na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bytu boli ovplyvnené predstavou vyporiadania aj majetku, ku ktorému jemu vzniklo výlučné vlastníctvo v dôsledku platnej zákonnej úpravy, on podal návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, pričom v texte návrhu uviedol, že k mimosúdnej dohode neprišlo, čo bolo aj pravda. O uzavretie dohody mal záujem, pretože je rýchlejšia a najmä lacnejšia, avšak pre postoj odporkyne sa dohoda nedala dosiahnuť. Skutočná príčina nemožnosti uzavretia dohody je zrejmá z vyjadrenia odporkyne k návrhu zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom uvádzala nereálnu hodnotu bytu, keď túto vyčíslila sumou XXX.XXX,- W., pričom z porovnania hodnoty zistenej znaleckým posudkom, rozdiel predstavuje sumu XX.XXX,- W.. Taktiež vo vyjadrení zaslanom súdu dňa XX.XX.XXXX zástupca odporkyne uviedol hodnotu bytu vo výške XX.XXX,- W., z čoho vyplýva, že odporkyňa nemala reálnu predstavu o cene bytu a jej „snaha“ o mimosúdne riešenie bola len formálna. Poukázal na to, že dohoda je konsenzus účastníkov a pokiaľ jedna zo strán, či už z nevedomosti alebo zámerne, kladie neprijateľné podmienky, nie je možné spravodlivo požadovať, aby druhá strana na dohodu pristúpila. Uviedol, že zástupca odporkyne nekvalifikovanými požiadavkami, nemajúcimi právne opodstatnenie, komplikoval priebeh sporu a nedal mu ani v priebehu konania možnosť uzavrieť mimosúdnu dohodu, pretože podmieňoval uzavretie dohody o byte dohodou aj o iných otázkach. Svedčí o tom aj list adresovaný zástupcovi odporkyne zo dňa XX.XX.XXXX a odpoveď zo dňa XX.XX.XXXX, ako aj následná korešpondencia. Poukázal aj na obsah spisu, z ktorého vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX na dotaz sudkyne o možnosti mimosúdnej dohody účastníci zhodne uviedli, že k dohode nemôže dôjsť vzhľadom na nemožnosť dohody ohľadne trhovej ceny bytu a na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX sa preto vyjadril, že je ochotný uzavrieť dohodu tak, že vyplatí hodnotu spoluvlastníckeho podielu zistenú znaleckým posudkom, a teda z uvedeného je zrejmé, že on mal snahu a vôľu uzavrieť mimosúdnu dohodu, ale skutočnou prekážkou takéhoto riešenia bol práve zástupca odporkyne a jeho zvláštne predstavy o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k bytu. Odporkyňa vo svojom vyjadrení uviedla, že podľa jej názoru v danom prípade neexistuje žiaden dôvod na zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa, toto rozhodnutie považuje za vecne správne a najmä spravodlivé, keď nepriznaním trov konania súd nastolil aj morálne právo, ktoré bolo vo vecnej rovine zo strany navrhovateľa voči nej dlhodobo pošliapavané a poukázala aj na to, že suma trov by v danej situácii bola pre ňu nielen nemorálne vysoká, ale aj doslova majetkovo likvidačná. Podľa jej názoru navrhovateľ nebol v spore úspešný, pretože spor sa vzhľadom na okolnosti viedol len o cenu nehnuteľnosti, aj keď ona mala snahu o rozšírenie sporu aj o okolnosti scudzenia ostatného majetku patriaceho do manželstva navrhovateľom. V tomto spore žiadna strana nebola úspešná, pretože súd svojím rozhodnutím stanovil tretiu cenu, ktorá nebola zhodná s cenou zo žiadnej zo sporových strán. Ďalej vo svojom vyjadrení poukázala na okolnosti konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v ktorom došlo k pochybeniu zo strany súdu, ktorú sa snažila napraviť, avšak toto celé konanie účelovo maril navrhovateľ a jeho právny zástupca. Ona sa snažila o majetkové vyporiadanie už tesne po rozvode, ale pôvodný právny zástupca navrhovateľa po zistení, že každé rokovanie bude protokolované, aby sa zabránilo špekuláciám, sa v komunikácii odmlčal a nijako nereagoval. Poukázala na to, že navrhovateľ si nechal od nej dlhodobo čiastočne financovať jeho bývanie, pričom ju zo spoločného bytu pod násilnými vyhrážkami vypudil a neumožnil jej ani iným, napr. nájomným spôsobom využívať jej podiel na spoločnom byte, ale sám si do bytu nasťahoval cudzie osoby, a to bez jej povolenia. Pokiaľ ide o cenu bytu uviedla, že jej záujmom bolo dostať vyrovnanie za byt v čase realitnej konjunktúry, kedy sa takéto byty predávali za viac ako X.XXX.XXX,- Sk, avšak v čase realitnej depresie je cena XX.XXX,- - XX.XXX,- W., pričom ešte pred súdnym podaním navrhovateľa mala možného klienta za cenu cca. XXX.XXX,- W.. Uviedla, že ona požadovala cenu spravodlivú, ktorá je však ťažko exaktne dopredu vyčísliteľná a z veľkej časti záleží na odbornom odhade a aj z toho dôvodu súdy pri rozhodovaní vychádzajú z tzv. cien znaleckých. Rozhodovanie len o cene bytu považovala vzhľadom na okolnosti za krivdu, keďže už predtým bola navrhovateľom dlhodobo ošklbávaná a jedinou možnou účinnou obranou by bolo trestné konania, ktoré vzhľadom na spoločnú dcéru nechcela iniciovať a aj preto na pojednávaniach niekoľkokrát prostredníctvom právneho zástupcu deklarovala, že prijme súdne rozhodnutie a nebude sa proti nemu odvolávať. Nesúhlasila preto s názorom odporcu, že jej právne požiadavky boli nekvalifikované. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa nie je vecne správne. Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal (§ 142 ods. 1 O.s.p.). Ustanovenie § 142 O.s.p. vyjadruje zásadu zodpovednosti z výsledok sporového konania tzn., že účastník, ktorý mal v sporovom konaní plný úspech má právo na náhradu všetkých trov konania, t.j. trov účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva, ktorú účelnosť treba posudzovať vzhľadom na celý priebeh toho - ktorého konania. Ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo z časti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť (§ 150 ods. 1 O.s.p.). V zmysle citovaného ustanovenia musí ísť o dôvody zvláštneho zreteľa, pre ktoré môže súd náhradu trov konania celkom alebo z časti nepriznať; za predpokladu, že sú naplnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov; výnimočnosť ktorých môže spočívať buď v okolnostiach danej veci alebo v okolnostiach na strane účastníkov konania. V prejednávanej veci sa odvolací súd nestotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že je daný dôvod hodný osobitného zreteľa, za ktorý možno považovať konanie odporkyne, ktorá dostatočným spôsobom pred začatím tohto súdneho konania o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam prejavila svoju vôľu vyporiadať najskôr bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a neskôr podielové spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam. Z predloženej korešpondencie účastníkov vyplýva, že odporkyňa mala záujem o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania a aj po jeho zániku mala záujem o vyporiadanie všetkých vecí, ktoré v čase jeho existencie do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrili, avšak predmetom tohto konania bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva účastníkov konania k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré navrhovateľ v návrhu na začatie konania navrhol vyporiadať tak, aby nehnuteľnosti boli prikázané do jeho výlučného vlastníctva za náhradu XX.XXX,- W., pričom súd jeho návrhu vyhovel, podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnostiam zrušil, prikázal ich do výlučného vlastníctva navrhovateľa, za náhradu v sume XX.XXX,- W., určenú na základe znaleckého posudku. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že odporkyňa nemala záujem o vyporiadnaie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam týmto navrhovateľom navrhnutým spôsobom a z jej konania, ako aj postoja k tomuto konaniu, nevyplýva jej skutočná snaha o dosiahnutie dohody, keď vo svojich vyjadreniach uvádzala cenu bytu v hodnote XX.XXX,- - XXX.XXX,- eur a aj vo výzve na uplatnenie predkupného práva uviedla cenu predaja XX.XXX,- W.. Po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov návrhy jej právneho zástupcu smerovali k vyporiadaniu všetkých vecí patriacich v minulosti do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov s tým, že byt nemožno od tohto oddeliť a aj v priebehu tohto konania nesúhlasila s cenou bytu určenou znaleckým dokazovaním, ktorá bola približne zhodná s cenou, ktorú si navrhovateľ uplatnil v návrhu na začatie konania a aj z prehlásenia o darovaní podielu bytu zo dňa XX.XX.XXXX, podpísaného odporkyňou, vyplýva, že mala záujem svoj podiel darovať dcére, a teda ani v priebehu tohto konania nemala záujem o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva účastníkov k nehnuteľnostiam spôsobom navrhnutým navrhovateľom, ale práve naopak, svojím konaním sa snažila zabrániť zrušeniu podielového spoluvlastníctva účastníkov a jeho vyporiadaniu prikázaním jej podielu navrhovateľovi za náhradu. I keď z obsahu spisu vyplýva, že zástupca odporkyne kontaktoval zástupcu navrhovateľa za účelom rozdelenia bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania už XX.XX.XXXX, K. odpovede zástupcu navrhovateľa nevyplýva, že by nemal záujem o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov, keď prejavil súhlas s návrhom na postup navrhnutý zástupcom odporkyne, avšak zo Zmluvy o rozdelení majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve zmluvných strán, vypracovanej odporkyňou, vyplýva, že ide o protokol obsahujúci dohodu o pravidlách vyjednávania a tvorbu celkového obsahu tejto zmluvy, ale obsahom tejto zmluvy nie je žiadny konkrétny návrh na rozdelenie spoločných vecí, alebo iné vyporiadanie. Z obsahu pripojeného spisu Okresného F. V. X. F.. K.. XXC/X/XXXX vyplýva, že rozsudok o rozvode manželstva účastníkov nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX, navrhovateľka podala návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov dňa XX.XX.XXXX a súd konanie zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku uznesením zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa XX.XX.XXXX. Pokiaľ odporkyňa poukazovala na správanie sa navrhovateľa, ktorým sa snažil zmariť vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vypudil ju z predmetného bytu vyhrážkami, bránil jej v užívaní spoločného bytu, nechával si preplácať veľkú časť nákladov na jeho bývanie, ako aj skutočnosť, že jej znemožňoval preberanie súdnych zásielok, tieto skutočnosti podľa názoru odvolacieho súdu nie sú výlučným dôvodom, pre ktorý nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pretože odporkyňa mala dostatočne dlhú zákonom stanovenú trojročnú lehotu na podanie riadneho návrhu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a vzhľadom na ňou uvedené správanie sa navrhovateľa a neúspešnosť mimosúdneho rokovania s navrhovateľom, mohla zvážiť skoršie podanie návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, avšak návrh podala až 4 mesiace pred uplynutím zákonom stanovenej lehoty. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že i keď odporkyňa hneď po rozvode manželstva účastníkov prejavila snahu o vyporiadanie spoločného majetku, k tomuto vyporiadaniu nedošlo až do rozhodnutia súdu v tomto konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva účastníkov k nehnuteľnostiam, či už mimosúdnou dohodou alebo rozhodnutím súdu v konaní vedenom na Okresnom F.Y. V. X. P. F..K.. XXC X/XXXX a to nielen z dôvodov výlučne na strane navrhovateľa, ale aj pre konanie odporkyne - pokiaľ ide o ňou predkladané návrhy na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov a následne podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam , keď toto nemožno považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p., keď ňou predložená zmluva o rozdelení majetku v bezpodielovom vlastníctve zmluvných strán žiaden konkrétny návrh na rozdelenie majetku neobsahovala, následne po uplynutí lehoty na podanie návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov odporkyňa neakceptovala túto skutočnosť a naďalej trvala na vyporiadaní všetkých vecí a jej podmienky týkajúce sa ceny bytu tiež nemožno považovať za prijateľné vzhľadom na výsledky vykonaného znaleckého dokazovania. Vzhľadom na uvedené, súd prvého stupňa na daný prípad nesprávne aplikoval ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p., v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil, odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p.. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania podľa § 224 ods. 3 O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.