Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4To/138/2012 z 8. 4. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 8. apríla 2013, sp. zn. 4To/138/2012, ECLI:SK:KSBA:2013:1510010161.1 Krajský súd Bratislava | 4To/138/2012 | ECLI:SK:KSBA:2013:1510010161.1 | 2013-04-08 | Rozsudok Oblasť práva: Trestné právo – Majetok Citované ustanovenia: § 321 ods. 1 písm. d) TP, § 321 ods. 2 TP, § 322 ods. 3 TP, § 222 ods. 1 TZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/583b7c95-562f-49b6-9161-d5a6aa372ad8 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1510010161.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4To/138/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510010161
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1510010161.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr. Tibora
Kubíka a JUDr. Richarda Molnára, v trestnej veci obžalovaného Q. I., pre prečin úverového podvodu
podľa § 222 ods. 1 Tr. zák., o odvolaniach okresného prokurátora a obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 5T/32/2010 zo dňa 12.04.2012, na verejnom zasadnutí konanom
dňa 9. apríla 2013, takto

r o z h o d o l :

I.

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste
a spôsobe jeho výkonu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovanému Q. I., nar. XX.XX.XXXX v K., O. XX, toho času vo
výkone trestu odňatia slobody,

u k l a d á

podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. j/, § 37 písm. h/, § 41 ods. 1 a § 42 ods.
1 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súčasne sa z r u š u j e výrok o treste trestného rozkazu Okresného
súdu Bratislava I sp. zn. 4T/106/2008 z 10.09.2008, trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava III
sp. zn. 3T/56/2009 z 06.05.2009 a trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 3T/25/2010
z 01.03.2010, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom
na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

V ostatnej časti napadnutý rozsudok ostáva nezmenený.

II.

Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. odvolanie obžalovaného Q. I., nar. XX.XX.XXXX v K. sa z a m i e t a .



o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 5T/32/10 zo dňa 12.04.2012 bol
obžalovaný Q. I. uznaný za vinného z prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák., ktorého
sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

dňa 31.01.2006 v čase asi o 17.13 hod. v Bratislave v mestskej časti O. na Y. ulici č. XX v priestoroch
obchodného domu E. - E. pre domácnosť uzatvoril so spoločnosťou K. Y., a. s., organizačná zložka A.,
zmluvu č. XXXXXXXXXX o spotrebiteľskom úvere vo výške 17.991,-Sk na nákup tovaru - videokamery,
pričom pri uzatváraní zmluvy predložil občiansky preukaz č. A a preukaz poistenca č. XXXXXXXXXX a
uviedol, že je zamestnaný od mesiaca október 1993 ako zamestnanec v spoločnosti V. podnik K., a. s., so
sídlom v K. na U. ulici č. 1, s čistým mesačným príjmom vo výške 16.000,-Sk, na čo po zaplatená priamej
platby vo výške 1.999,-Sk a dohode o splácaní úveru po dobu 10 mesiacov s mesačnou splátkou vo
výške 2.153,-Sk, prevzal na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere tovar v celkovej hodnote 19.990,-
Sk. Do dnešného dňa však neuhradil žiadnu splátku a šetrením bolo zistené, že v spoločnosti V. podnik
K., a. s., so sídlom v Bratislave na U. ulici č. 1, nikdy nepracoval.

Týmto konaním spôsobil spoločnosti K. Y., a. s., organizačná zložka A., so sídlom v K. na A. mýte č. 1,
celkovú škodu vo výške 17.991,- Sk, čo v súčasnosti predstavuje sumu 597,19 euro.

Za to mu bol podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2, § 42 ods. 1
Tr. zák. s poukazom na § 41 ods. 1 Tr. zák. uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden)
rok, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia.

Súčasne bol podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušený výrok o treste uložený obvinenému trestným rozkazom
Okresného súdu Bratislava V zo dňa 01.02.2009 sp. zn. 0T/30/09, právoplatný dňa 01.02.2009, ktorým
mu bol podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere desať mesiacov so
zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ako aj všetky
ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd zaviazal obžalovaného k náhrade spôsobenej škody pre poškodenú
spoločnosť K. Y., a. s., organizačná zložka A., na A. mýte 1, K., v sume 597,19 euro.

Proti tomuto rozsudku čo do výroku o treste podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie okresný
prokurátor podaním zo dňa 25.04.2012, ktoré následne odôvodnil písomným podaním zo dňa
25.06.2012.

Obžalovaný sa voči uvedenému rozsudku odvolal písomným podaním zo dňa 01.10.2012.

Okresný prokurátor svoje odvolanie odôvodnil v podstate tým, že sa nestotožňuje s postupom súdu,
ktorý obžalovaného Q. I. odsúdil k súhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 1 rok so zaradením pre
jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko nezohľadnil ustanovenia
§ 34 ods. 1 Tr. zák. a § 34 ods. 4 Tr. zák. a kritériá generálnej a individuálnej prevencie. Súdu prvého
stupňa vytýkal predovšetkým tú skutočnosť, že neprihliadol na trestnú činnosť, ktorej sa obžalovaný v
minulosti dopustil (aj keď sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený), taktiež skutočnosť, že aj po
spáchaní žalovaného skutku sa obžalovaný opakovane dopustil trestnej činnosti, za ktorú bol súdne
trestaný. Okrem toho bol obžalovaný v roku 2009 trikrát postihnutý za priestupok.



Ďalej poukázal na to, že obžalovaný sa skutku zo dňa 31.03.2006 dopustil zo zištných dôvodov, pričom
spáchanie trestnej činnosti v plnom rozsahu popieral.

V rámci dôvodov odvolania okresný prokurátor namietal aj skutočnosť, že súd prvého stupňa síce uložil
súhrnný trest, avšak vo vzťahu k výroku o treste Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 0T/30/09 zo dňa
01.02.2009, právoplatného dňa 01.02.2009, čím postupoval v rozpore s § 42 ods. 1 Tr. zák. a § 42 ods.
2 Tr. zák. Súd prvého stupňa totiž prehliadol, že obžalovaný bol trestným rozkazom Okresného súdu
Bratislava III sp. zn. 3T/56/09 zo dňa 06.05.2009, právoplatného dňa 26.06.2009, odsúdený pre prečin
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. (pre skutky zo dňa 06.10.2007 a zo dňa 30.12.2007)
a bol mu uložený súhrnný trest vo výmere 15 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia a súčasne bol zrušený výrok o treste trestného rozkazu Okresného
súdu Bratislava I sp. zn. 4T/106/08 zo dňa 10.09.2008, právoplatného dňa 08.10.2008. Naposledy
uvedeným trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava I, ktorý bol obžalovanému doručený v období
od 10.09.2008 do 08.10.2008, bol obžalovaný Q. I. právoplatne odsúdený pre skutok zo dňa 26.08.2008,
právne kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 Tr. zák. Skutky, za ktoré bol obžalovaný
odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 3T/56/09 zo dňa 06.05.2009, boli
spáchané pred dňom, kedy mu bol doručený spomenutý trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava I
sp. zn. 4T/106/08 zo dňa 10.09.2008 a preto Okresným súdom Bratislava III bol obžalovanému správne
uložený súhrnný trest. Súd prvého stupňa (konajúci v tejto trestnej veci) mal preto ukladať súhrnný trest
odňatia slobody nie vo vzťahu k výroku o treste trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava V sp.
zn. 0T/30/09 zo dňa 01.02.2009, pretože v tomto prípade ku skutku došlo až dňa 29.01.2009, teda
evidentne po doručení trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 4T/106/08 obžalovanému.
Pri ukladaní súhrnného trestu mal prvostupňový súd správne postupovať tak, že súhrnný trest mal uložiť
vo vzťahu k výroku o treste trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 3T/56/09 zo dňa
06.05.2009 a vo výmere vyššej ako 15 mesiacov.

Na tomto základe okresný prokurátor navrhoval, aby Krajský súd v Bratislave podľa § 321 ods. 1 písm.
b/, písm. d/, písm. e/ Tr. por. zrušil rozsudok prvostupňového súdu vo výroku o treste a podľa § 322 ods.
3 Tr. por. sám rozhodol vo veci rozsudkom, a to tak, že obžalovaného Q. I. odsudzuje podľa § 222 ods.
1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2, § 42 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 41
ods. 1 Tr. zák. k súhrnnému trestu odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby a podľa § 48 ods. 2
písm. a/ Tr. zák. obžalovaného I. pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
s minimálnym stupňom stráženia a súčasne podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste uloženého
obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 3T/56/09 zo dňa 06.05.2009,
právoplatného dňa 26.06.2009, ktorým mu bol podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. uložený nepodmienečný trest
odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Na prejednanie odvolania okresného prokurátora Krajský súd v Bratislave nariadil vo veci verejné
zasadnutie, ktoré za splnenia podmienok uvedených v § 294 ods. 2 Tr. por. vykonal v neprítomnosti
poškodeného. Odvolací súd na verejnom zasadnutí doplnil dokazovanie oboznámením súdnych spisov
Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 0T/203/2012 a sp. zn. 0T/238/2012 a oboznámením trestného
rozkazu Okresného súdu Bratislava I z 25.01.2013, sp. zn. 0T/13/2013, ktorý nadobudol právoplatnosť
25.01.2013.

Na predmetnom verejnom zasadnutí zástupca krajskej prokuratúry navrhoval, aby krajský súd v plnom
rozsahu vyhovel odvolaniu okresného prokurátora a rozhodol spôsobom uvedeným v návrhovej časti
podaného odvolania.

Obhajca obžalovaného navrhoval odvolanie okresného prokurátora zamietnuť ako nedôvodné.

Obžalovaný sa na verejnom zasadnutí vyjadril v tom smere, že skutok z roku 2006 nespáchal, v tomto
období stratil doklad totožnosti a zrejme iný páchateľ sa dopustil tejto trestnej činnosti na jeho občiansky



preukaz. Z predmetného skutku sa preto necíti byť vinný. Poukázal na ostatné odsúdenia, ktoré sú
zaznamenané v odpise registra trestov, pričom dával do pozornosti charakter a povahu predmetných
skutkov, za ktoré bol aj odsúdený. Podľa obžalovaného Okresný súd Bratislava III mu vo svojom
rozhodnutí nesprávne uložil trest, keďže mu mal ukladať súhrnný trest. Vo vzťahu k svojim osobným
pomerom uviedol, že býval na ubytovni v K., O. XX.

Na podklade odvolania podaného okresným prokurátorom Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§
315 Tr. por.) primárne nezistil dôvod na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Tr. por., preto v zmysle §
317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
podal odvolateľ odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc aj na
prípadné chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by mohli odôvodniť podanie dovolania podľa § 371 ods. 1
Tr. por., pričom dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora je dôvodné.

V predmetnej trestnej veci odvolací súd pri uplatnení tzv. obmedzeného revízneho princípu upraveného
v rámci § 321 ods. 2 v spojení s § 317 ods. 1 Tr. por., nezistil žiadnu takú odvolaním nevytýkanú chybu,
ktorá by mohla zakladať dôvod na podanie dovolania (§ 371 ods. 1 Tr. por.), preto, s prihliadnutím
na obsah podaného odvolania okresného prokurátora, zameral svoju preskúmavaciu povinnosť iba na
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku o treste.

Po oboznámení sa s obsahom predloženého spisového materiálu, vrátane pripojených spisov, odvolací
súd zistil, že súd prvého stupňa nepostupoval pri ukladaní súhrnného trestu správne a v súlade § 42
ods. 1 Tr. zák.

Podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom
prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa
zásad na uloženie úhrnného trestu.

S poukazom na citované ustanovenie sa krajský súd stotožnil s argumentáciou okresného prokurátora
obsiahnutou v podanom odvolaní, v zmysle ktorej v predmetnej trestnej veci nemal byť obžalovanému
uložený súhrnný trest odňatia slobody vo vzťahu k výroku o treste trestného rozkazu Okresného súdu
Bratislava V sp. zn. 0T/30/09 zo dňa 01.02.2009, nakoľko medzi skutkom v tejto prejednávanej trestnej
veci a skutkom v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 0T/30/2009, nie je
vzťahu súbehu, a to z dôvodu, že skutok v druhej z označených trestných veci bol spáchaný až po tom,
čo bol obžalovanému doručený trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 4T/106/08.

Rovnako možno súhlasiť s tvrdením okresného prokurátora, podľa ktorého bolo potrebné súhrnný trest
ukladať vo vzťahu k výroku o treste trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 3T/56/09
zo dňa 06.05.2009, právoplatného dňa 26.06.2009, nakoľko k spáchaniu žalovaného skutku došlo v
období predpokladanom v § 42 ods. 1 Tr. zák. bez toho, aby medzi spáchaním každého zo skutkov
bol vyhlásený odsudzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, resp. ako bol v každej z nich obžalovanému
doručený trestný rozkaz (účinky spojené s vyhlásením rozsudku nastávajú doručením trestného rozkazu
obvinenému - § 353 ods. 6 veta druhá Tr. por.).

Odvolací súd však dodáva, že pri zrušení výroku o treste trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava
III sp. zn. 3T/56/09 zo dňa 06.05.2009, ktorým bol okrem iného zrušený výrok o treste trestného rozkazu
Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 4T/106/08 zo dňa 10.09.2008, a to z dôvodu k nemu ukladanému
súhrnnému trestu odňatia slobody, bolo v predmetnej trestnej veci nevyhnutné súčasne zrušiť výroky
o treste oboch uvedených trestných rozkazov, nakoľko len zrušením výroku o treste trestného rozkazu
Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 3T/56/09 (vrátane zrušujúcej časti výroku o treste), by došlo k
obnoveniu výroku o treste trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava I 4T/106/08. Pritom skutok,
ktorý je predmetom tohto trestného konania, je vo vzťahu súbehu ku skutkom v oboch uvedených
trestných veciach, nakoľko k jeho spáchaniu došlo predtým, ako bol v každej z nich vyhlásený rozsudok
pre iný trestný čin (resp. ako bol v každej z nich obžalovanému doručený trestný rozkaz).



Pri skúmaní podmienok pre ukladanie súhrnného trestu odvolací súd zistil, že v prejednávanej veci mal
byť súhrnný trest ukladaný aj vo vzťahu k výroku o treste trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava IV
sp. zn. 3T/25/2010 zo dňa 01.03.2010. V tejto trestnej veci bol obžalovaný trestne stíhaný a odsúdený za
skutok právne kvalifikovaný ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Tr. zák., ktorého
sa obžalovaný Q. I. dopustil dňa 14.07.2007, teda opäť v čase, kedy medzi týmto skutkom a ostatnými
relevantnými skutkami (skutok, ktorý je mu kladený za vinu v tomto konaní a skutkami, za ktoré bol
obžalovaný odsúdený v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 4T/106/08 a v
trestnej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 3T/56/09) nebol vyhlásený odsudzujúci
rozsudok súdu prvého stupňa (doručený trestný rozkaz.). Z uvedeného je zrejmé, že aj v tomto prípade
boli splnené podmienky pre postup podľa § 42 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.

Vzhľadom na ten fakt, že trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 3T/56/09 zo dňa
06.05.2009 bol obžalovanému Q. I. uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov a s
poukazom na vyššie uvedené mal súd prvého stupňa v predmetnej trestnej veci ukladať súhrnný trest
aj vo vzťahu k výroku o treste tohto trestného rozkazu, je súdom prvého stupňa uložený súhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 1 rok v rozpore s § 42 ods. 2 veta druhá Tr. zák., v zmysle ktorého súhrnný
trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom.

Na tomto základe preto krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr. por. zrušil okresným
prokurátorom napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o treste a za splnenia podmienky
uvedenej v § 322 ods. 3 Tr. por. rozsudkom sám vo veci rozhodol.

Pri ukladaní trestu odvolací súd okrem zákonným ustanovením § 42 ods. 2 Tr. zák. vymedzenej
povinnosti, vychádzal zo všetkých do úvahy prichádzajúcich zásad na ukladanie trestov, predovšetkým
§ 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. s prihliadnutím na poľahčujúcu okolnosť vedenia riadneho života pred
spáchaním žalovaného skutku (§ 36 písm. j/ Tr. zák.), priťažujúcu okolnosť spočívajúcu v spáchaní viac
trestných činov (§ 37 písm. h/ Tr. zák.), hodnotiac tieto okolnosti podľa § 38 ods. 2 Tr. zák., pričom dospel
k záveru, že na dosiahnutie účelu trestu je potrebné na obžalovaného pôsobiť v zmysle zásady jednoty
prevencie a represie.

Z hľadiska tejto zásady je v konkrétnej trestnej veci možné považovať súhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 2 (dva) roky so zaradením obžalovaného pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia za zákonný a primeraný.

Takýto záver je odôvodnený predovšetkým tým, že v osobe obžalovaného ide o páchateľa, ktorý sa
opakovane dopúšťa trestnej činnosti, ako to vyplýva z jeho odpisu registra trestov. Aj keď súd nemohol
na predchádzajúce odsúdenie, ako ani na neskoršie odsúdenia prihliadať spôsobom predpokladaným
Trestným zákonom z hľadiska postupu pri úprave trestnej sadzby, páchanie trestnej činnosti zo strany
obžalovaného bolo možné zohľadňovať pri posudzovaní jeho osoby a možností jeho nápravy ako
jedného z kritérií pre ukladanie trestu v rámci konkrétnej, zákonom stanovenej trestnej sadzby.

Nemožno pritom opomenúť ani tú skutočnosť, že obžalovaný sa dopustil úmyselného trestného činu,
teda z hľadiska zavinenia závažnejšej formy, s pohnútkou získania majetkového prospechu.

S poukazom na uvedené skutočnosti uložený trest vo výmere 2 roky zodpovedá požiadavke individuálnej
a generálnej prevencie a možnostiam výchovy a nápravy páchateľa.

Čo sa týka odvolania obžalovaného, krajský súd preskúmal, či bolo podané v zákonom stanovenej lehote
a zistil, že v tomto prípade ide o odvolanie podané oneskorene.



Podľa § 309 ods. 1 Tr. por. odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15
dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie
rozsudku.

Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou
neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré
v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je
prípustné.

Z obsahu predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že obžalovanému bol rozsudok súdu
prvého stupňa oznámený dňom jeho vyhlásenia na hlavnom pojednávaní v jeho prítomnosti, t. j. dňom
12.04.2012, po vyhlásení ktorého sa obžalovaný vyjadrili v tom smere, že si ponecháva zákonnú lehotu
na podanie odvolania.

V súlade so zásadami pre počítanie lehôt (§ 63 ods. 3 Tr. por.) mu lehota na podanie odvolania ako
riadneho opravného prostriedku začala plynúť dňom nasledujúcim po dni vyhlásenia rozsudku, teda
dňom 13.04.2012 a jej koniec pripadol na deň 27.04.2012.

Obžalovaný svoje odvolanie proti prvostupňovému rozsudku podal dňa 02.10.2012 v Ústave na výkon
trestu odňatia slobody Želiezovce, teda po uplynutí lehoty na podanie odvolania.

Z uvedeného dôvodu bolo zo strany odvolacieho súdu nevyhnutné považovať odvolanie obžalovaného
za podané oneskorene, zakladajúce dôvod na jeho zamietnutie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. bez toho, aby
bolo potrebné pristúpiť k vecnému preskúmaniu rozsudku súdu prvého stupňa z hľadiska obžalovaným
podaného odvolania.

Vzhľadom na všetky skutočnosti a právne závery uvedené v odôvodnení tohto rozsudku, ako aj citované
zákonné ustanovenia, odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené v jeho výrokovej časti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.