Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/284/2012 z 13. 1. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 13. januára 2013, sp. zn. 6Co/284/2012, ECLI:SK:KSBA:2013:1510212313.3 Krajský súd Bratislava | 6Co/284/2012 | ECLI:SK:KSBA:2013:1510212313.3 | 2013-01-13 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 43 ods. 4 písm. b) zákona č. 8/2009 Z. z., § 43 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z., § 43 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z. z., § 43 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z., § 40 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z. z., § 40 ods. 4 písm. a) zákona č. 315/1996 Z. z., § 40 ods. 4 písm. b) zákona č. 315/1996 Z. z., § 220 OSP, § 224 ods. 1 OSP, § 142 ods. 1 OSP, § 149 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/49d7af1f-4418-4ac6-b4f6-6dae7c42d701 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1510212313.3 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/284/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510212313
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1510212313.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členov
senátu JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Aleny Svetlovskej v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik
Bratislava, a.s., Olejkárska 1, Bratislava, IČO: 00492 736 proti odporcom: 1/ V.. N. F., T.. XX.X.XXXX,
H. H., M. 2, 2/ CIM Slovakia, s.r.o., Čapkova 2, Bratislava, obaja zast. JUDr. Petrom Arendackým,
advokátom Čapkova 2, Bratislava, v konaní o zaplatenie 92,94 € s príslušenstvom, na odvolanie
odporcov v 1/ a 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 14.5.2012, č.k.
24C 446/2011-90 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Braitslave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 14.5.2012, č.k. 24C
446/2011-90 m e n í tak, že súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcom v 1/ a 2/ rade trovy prvostupňového odvolacieho konania
vo výške 217,36 € v lehote 3 dní od dňa právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu
odporcov v 1/ a 2/ rade.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcov v 1/ a 2/ rade zaplatiť navrhovateľovi
92,94 € spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 8.8.2009 do zaplatenia, ako aj trovy konania vo
výške 16,50 €. Uviedol, že po vykonanom dokazovaní mal zato, že s poukazom na zápis o odstránení
motorového vozidla, vydaného mestskou odťahovou službou vozidlo Škoda Octavia, evidenčné číslo
H. XXXMH bolo odstránené dňa 30.7.2009 z Einsteinovej ulice v Bratislave, následne faktúrou zo
dňa 30.7.2009 splatnou 7.8.2009 navrhovateľ fakturoval odporcovi v 1/ rade náklady za odstránenie
motorového vozidla.

Súd prvého stupňa z písomného oznámenia Krajského riaditeľstva policajného zboru v Bratislave zo
dňa 25.4.2012 mal za preukázané, že na parkovisku pred obchodným centrom Aupark bol vykonaný
odťah tohto osobného motorového vozidla, pričom bol vodič riešený napomenutím za priestupok proti
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, nakoľko vodič parkoval s vozidlom na mieste označenom
dopravnou značkou IP 13B, pričom vozidlo nebolo označené tabuľkou, že ide o vozidlo so zdravotným
postihnutím vodiča. Z vyjadrenia navrhovateľa vyplynulo, že správu parkoviska na Einsteinovej ul.
v Bratislave pred obchodným centrom Aupark vykonáva spoločnosť Aupark, a.s. Einsteinova 18,
Bratislava.

Súd prvého stupňa konštatoval, že odporca v 1/ rade sa dopustil priestupku, keď ako vodič zaparkoval
motorové vozidlo na mieste určenom pre osoby so zdravotným postihnutím. S poukazom na § 3d ods.



5 písm. d/ zák. č. 135/1961 Zb. v platnom znení, ako aj s poukazom na ust. § 43 ods. 4 písm. b/ a § 43
ods. 5 zák. č. 8/2009 Z.z. súd prvého stupňa uzavrel, že navrhovateľ je právnickou osobou založenou
mestom Bratislava, pričom je oprávnený aj na vykonanie odťahovej služby a prevádzkovanie parkoviska
slúžiaceho na umiestnenie odtiahnutých vozidiel. Hlavné mesto SR prenieslo na navrhovateľa výkon
svojich oprávnení na subjekt ním založený, nakoľko zákon dovoľuje, aby obec preniesla svoje práva
a povinnosti pri správe ciest na iný subjekt. Z vyššie citovaných ustanovení nevyplýva záver, že
by správca komunikácie nemohol preniesť na ním zriadenú právnickú osobu len časť oprávnení pri
správe komunikácie. Samotné odtiahnutie vozidla nariadil príslušník KDI, ktorého navrhovateľ v konaní
konkretizoval uvedením osobných údajov a hodnosti a tým bola splnená podmienka zákona, že o
odstránení vozidla rozhodol policajt. Pokiaľ sa týka výšky nákladov za odtiahnutie vozidla, súd prvého
stupňa považoval predložený znalecký posudok čl. 52/2010 za relevantný dôkaz, ktorý preukazuje
finančné náklady vynaložené navrhovateľom na vykonaný odťah, vzhľadom na nepomerné ťažkosti
zistenia výšky nároku, s prihliadnutím na zrejmú nepatrnosť pohyblivých nákladov vo vzťahu k celkovej
žalovanej sume, súd považoval za východiskovú kalkuláciu ekonomicky oprávnených nákladov na jeden
nútený odťah vozidla určený znaleckým posudkom. Zároveň priznal navrhovateľovi i úrok z omeškania
s poukazom na ust. § 517 ods. 1, 2 Obč. zák.

Pokiaľ sa týka pasívnej solidarity, táto odporcom vznikla na základe toho, že odporca v 1/ rade bol
vodičom predmetného vozidla a odporca v 2/ rade jeho prevádzkovateľom.

O trovách prvostupňového konania bolo rozhodnuté s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie odporcovia v 1/ a 2/ rade, pričom
namietali v prvom rade aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa, pričom práve navrhovateľ má povinnosť
preukázať, že poverenie o tom, že navrhovateľ môže vykonávať odstránenie vozidla práve dostal
od oprávneného subjektu, t.j. od správcu komunikácie. Odstrániť vozidlo môže vždy iba správca tej
konkrétnej cesty, na ktorej sa vozidlo nachádza, v danom prípade podľa vykonaného dokazovanie na
súde prvého stupňa to

mala byť spoločnosť Aupark a.s., v konaní však nebolo preukázané, že by táto spoločnosť poverila
žalobcu vykonaním odstraňovania vozidiel z komunikácií v jej správe. Policajt teda mohol dať prikázať
odstrániť vozidlo iba spoločnosti Aupark, a.s..

V zmysle § 43 ods. 4 písm. b/ zák. č. 8/2009 o cestnej premávke, odstraňuje vozidlo správca cesty,
pričom samotný výkon odstránenia vozidla môže preniesť na iný subjekt, pričom náklady na tento
výkon je oprávnený požadovať od prevádzkovateľa vozidla iba správca. Odporcovia mali zato, že
prevádzkovateľ je povinný nahradiť tie náklady, ktoré pri výkone odstránenia vznikli správcovi. Náklady,
ktoré vznikli pri odťahu vozidla mal najprv správca uhradiť subjektu, ktorý odťah vykonal, až potom
by si tieto náklady mohol sám správca uplatňovať žalobou na súde voči prevádzkovateľovi vozidla.
Nemôže sa však nákladov domáhať vo vlastnom mene subjekt, ktorý odťah fyzicky vykonal. Zároveň
odporcovia namietali rozsah nákladov, stanovených tzv. výslednou kalkuláciou nákladov na odťah
jedného motorového vozidla, vypočítanú znalcom v roku 2009. Mali zato, že je potrebné zisťovať
individuálne náklady, ktoré boli skutočne priamo vynaložené na odstránenie vozidla.

Odporcovia v 1/ a 2/ rade zároveň namietali pasívnu vecnú legitimáciu aj odporcov v 1/ a 2/ rade, a to
s poukazom na ust. § 43 ods. 4 zák. č. 8/2009 Z.z., kde správca cesty môže odstrániť vozidlo stojace
na ceste, vrátane chodníka na náklady jeho prevádzkovateľa, pričom prevádzkovateľom je odporca v
2/ rade. Za nesprávnu považoval tiež argumentáciu súdu prvého stupňa v súvislosti s ustanovením
§ 511 ods. 1 Obč. zák. z dôvodu, že v danom prípade ide o verejnoprávny a nie o súkromnoprávny
vzťah, ale aj z dôvodu, že rozhodnutie súdu musí vychádzať z hmotnoprávnych predpisov, nie je
možné o solidárnosti odporcov rozhodovať svojvoľne, ale vždy v súlade s právnymi predpismi, keď
predpisy solidárnu zodpovednosť pripúšťajú alebo prikazujú. Z predpisov hmotného práva solidárna
zodpovednosť nevyplýva a vynaložené náklady je povinný vždy nahradiť prevádzkovateľ vozidla, nie
jeho vodič, aj keď tento porušil právne predpisy. Zároveň odporcovia v 1/ a 2/ rade namietali, že súd
prvého stupňa sa nedostatočne vysporiadal, keď navrhovateľ odôvodňoval svoj nárok ustanoveniami



Občianskeho zákonníka o náhrade škody, avšak z rozhodnutia súdu plynie, že ten sa so žalobcom
uvádzaným titulom nároku nestotožnil. Zároveň odporcovia v 1/ a 2/ rade namietali zákonný postup
pri rozhodovaní o odstránení vozidla, keď v konaní nebolo preukázané, že by o odstránení vozidla
rozhodol správca cesty, prípadne, že by rozhodnutie bolo vydané policajtom. Podkladom mal byť záznam
o odťahu, v ktorom je v kolonke - orgán oprávnený rozhodnúť o odstránení prekážky, uvedené iba
veľké KDI, bez mena a služobného čísla policajta, pričom takýto záznam nie je spôsobilý preukázať
skutočnosť, že o odťahu bolo rozhodnuté policajtom. Vzhľadom na tieto skutočnosti, odporcovia v 1/ a
2/ rade žiadali, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a návrh navrhovateľa zamietol, prípadne,
aby napadnutý rozsudok bol odvolacím súdom zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie.

K odvolaniu sa vyjadril navrhovateľ a poukázal najmä na ust. § 43 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke,
pričom uviedol, že odstránenie vozidla evidenčné číslo H. XXXMH nariadil policajt v súlade s ust. §
43 ods. 4 cit. zákona, pretože vozidlo bolo na vyhradenom parkovisku a vodič vozidla sa dopustil
dopravného priestupku. O odťahu rozhodol príslušník KDI T.. V.. F. Q.. Zároveň uviedol, že z dôvodu
zabezpečenia plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky môže policajt vykonať odťah navrhovateľovi,
ktorý má potrebné technické vybavenie a vykonáva odťahy vozidiel, pretože policajný zbor nedisponuje
technickými prostriedkami na odťah vozidla. Náhrada finančných nákladov bola stanovená zakladateľom
navrhovateľa a to hlavným mesto SR - Bratislava a to v roku 2005, keď obec zriadila stredisko odťahovej
služby navrhovateľa. Výška finančných nákladov za odťah sa nezmenila, a to i napriek zvýšeným
nákladom navrhovateľa. Navrhovateľ si uplatňuje nižšiu sumu za jeden odťah vozidla v porovnaní so
skutočne vynaloženými nákladmi, pričom strata je krytá z rozpočtu akcionára. Vzhľadom na vyššie
uvedené, preto navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu
potvrdil.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie podľa § 214 ods.
2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok nie je možné potvrdiť.

Odvolací súd má zato, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav a následne pochybil, keď
návrhu navrhovateľa vyhovel.

Síce správne súd prvého stupňa vec právne posúdil s poukazom na zák. č. 8/2009 Z.z. (keď skutok
sa stal 30.7.2009), a to konkrétne s poukazom na ust. § 43 cit. zák., avšak nesprávne postupoval, keď
návrhu navrhovateľa vyhovel z dôvodu, že práve navrhovateľ bol oprávnený odťah vykonať.

Podľa § 43 ods. 4 písm. b/ zák. č. 8/2009 Z.z. správca cesty môže odstrániť vozidlo stojace na
ceste, vrátane chodníka na náklady jeho prevádzkovateľa ak je na vyhradenom parkovisku, ak takéto
parkovisko nie je preň určené.

Je nespochybniteľné, že odporca v 1. rade sa dopustil priestupku, keď ako vodič zaparkoval osobné
motorové vozidlo na mieste určenom pre osoby so zdravotným postihnutím, keď vozidlo nemalo
označenie, že ide o vozidlo určené pre osoby so zdravotným postihnutím. Nedostatočne sa však súd
prvého stupňa vysporiadal s otázkou aktívnej legitimácie navrhovateľa v tomto konaní.

Len správca komunikácie môže odstrániť vozidlo tak, ako je to uvedené v ust. § 43 ods. 4 zák. č. 8/2009
Z.z., prípadne aj policajt (§ 43 ods. 5 cit. zák.), ak tak neurobil skôr ten, kto prekážku spôsobil, alebo
správca cesty.

Súd prvého stupňa síce konštatoval, že podľa zistení navrhovateľa správu parkoviska na Einsteinovej
ulici v Bratislave pred obchodným domom Aupark vykonáva spoločnosť Aupark, a.s., Einsteinova č.



18, Bratislava, avšak napriek tomu konštatoval, že navrhovateľ, t.j. Dopravný podnik Bratislava, a.s.,
Olejkárska č. 1, Bratislava bol oprávnený aj na vykonanie odťahu vozidla, keď Hlavné mesto SR
prenieslo na navrhovateľa výkon svojich oprávnení ako na subjekt ním založený. Takýto záver súdu
prvého stupňa by bol správny v prípade, ak by správcom parkoviska pred obchodným domom Aupark,
a.s., bolo Hlavné mesto SR.

Odvolací súd doplnil dokazovanie a zistil, že správcom parkoviska pred obchodným domom Aupark
je spoločnosť Aupark, a.s., Einsteinova č. 18, Bratislava, a preto len tento subjekt mal oprávnenie
predmetné vozidlo odporcu v 2. rade odstrániť, na náklady jeho prevádzkovateľa, prípadne o odstránení
môže rozhodnúť aj policajt. Také vozidlo odstráni na náklady jeho prevádzkovateľa Policajný zbor alebo
správca cesty podľa rozhodnutia policajta. Je potrebné uviesť, že v danom prípade by muselo ísť o
príslušníka polície, nie o príslušníka mestskej polície, nakoľko príslušník mestskej polície vykonáva
oprávnenie správcu cesty, ale len Mestskej časti Bratislava - Staré mesto, ktorý prostredníctvom
starostu Mestskej časti Bratislava Staré mesto poveril Mestskú políciu Hlavného mesta SR Bratislavy,
zabezpečením výkonu rozhodnutia o odstránení vozidiel podľa § 40 ods. 1 a 4, písm. a/ a b/ zák. č.
315/1996 Z.z., teraz § 43 ods. 1, 4, 5 zák. č. 8/2009 Z.z., t.j. len na území, kde je správca Mestská
časť Bratislava - Staré mesto. V danom prípade je nepochybné, že správcom je iný subjekt. Keďže
vozidlo môže odstrániť iba správca konkrétnej cesty, v danom prípade je ňou spoločnosť Aupark, a.s.,
ani Mestská časť Bratislava - Staré mesto nemohla prostredníctvom navrhovateľa vykonať odstránenie
vozidla. Iba správca (t.j. v danom prípade Aupark, a.s.) je oprávnený požadovať od prevádzkovateľa
náklady za odťah, ak by takýto odťah bol týmto subjektom vykonaný.

Vzhľadom na vyššie uvedené, keď navrhovateľa nie je aktívne vecne legitimovaným účastníkom
konania, odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle § 220 O.s.p. tak, že návrh
navrhovateľa zamietol. Nezaoberal sa tak ďalšími skutočnosťami ako je výška uplatňovaného nároku,
či pasívnou solidaritou odporcov v 1. a v 2. rade.

O trovách prvostupňového a odvolacieho konania odvolací súd rozhodol s poukazom na ust. § 224 ods. 1
v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Odporcovia v 1. a v 2. rade boli v konaní úspešní, a preto odvolací súd
zaviazal navrhovateľa na zaplatenie náhrady trov prvostupňového a odvolacieho konania pozostávajúce
zo 4 úkonov na súde prvého stupňa po 16,60 € (prevzatie a príprava pojednávania, odpor, 2 x účasť
na prvostupňovom pojednávaní) 4 úkony na odvolacom súde, z toho 1 úkon vo výške 1 (odvolanie, 3x
účasť na pojednávaní, z toho 1x odročené pojednávanie bez prejednania veci) 2x režijný paušál po 7,41
€, 5x režijný paušál po 7,63 € a 1x režijný paušál po 7,81 €, spolu 181,13 € + DPH 20 %, celkom suma
217,36 €, ktorú je navrhovateľ povinný zaplatiť podľa § 149 ods. 1 O.s.p. k rukám právneho zástupcu
odporcov v 1/ a 2/ rade.

Toto rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.