Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/411/2012 z 25. 3. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 25. marca 2013, sp. zn. 11CoP/411/2012, ECLI:SK:KSBA:2013:1511218083.1 Krajský súd Bratislava | 11CoP/411/2012 | ECLI:SK:KSBA:2013:1511218083.1 | 2013-03-25 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5edd6d09-2465-47e3-9221-ccd15a256431 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1511218083.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/411/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511218083
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1511218083.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek
senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej v právnej veci navrhovateľky: W. C.,
bytom N., T. XX, proti odporcovi v I. rade: Z. W.É., bytom N., S.C. D. X, odporca v II. rade: I. C., bytom U.,
V. XX, o určenie výživného, na odvolanie odporcu v II. rade proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava
V, č.k. 17P 290/2011-103 zo dňa 30.05.2012, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Navrhovateľke sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa určil vyživovaciu povinnosť odporcu v II. rade k navrhovateľke od 06.09.2011 sumou
XXX € mesačne, ktorú je povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Zročné výživné za
obdobie od 06.09.2011 do 31.05.2012 v X.XXX € súd povolil odporcovi v II. druhom rade splácať po XX
€ mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok od júna 2012. Konanie voči odporcovi
v I. rade sa zastavil. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Prievidza zo dňa 15.02.2005,
č.k. 13P 694/2004, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 26.05.2005, č.k. 19CoP
41/2005. Navrhovateľke nepriznal náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 62, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 a § 78 ods.
1 Zák. o rodine. Súd prvého stupňa mal preukázané, že návrh bol podaný dôvodne. Navrhovateľka
je študentka prvého ročníka denného vysokoškolského štúdia, pripravuje sa sústavným štúdiom na
svoje budúce povolanie a je čiastočne odkázaná na výživu svojich rodičov, keď má určitý pravidelný
mesačný príjem z pracovnej aktivity. Žije v spoločnej domácnosti s matkou - odporkyňou v I. rade, s
ktorou spoločne hospodári. Otec - odporca v II. rade si svoju vyživovaciu povinnosť neplnil riadne ani
v navrhovateľkinej maloletosti. Výšku výživného XXX € považoval súd prvého stupňa za primeranú
na zabezpečenie odôvodnených potrieb navrhovateľky. Navrhovateľka má síce čiastočný príjem z
pracovnej aktivity, avšak jej prioritou ako študentky denného vysokoškolského štúdia je príprava na
budúce povolanie, pričom zabezpečenie finančných prostriedkov jej vlastnou pracovnou aktivitou je pre
ňu nevyhnutné, keďže otec si svoju vyživovaciu povinnosť dlhodobo neplní a matka zo svojho príjmu
nie je spôsobilá poskytnúť jej v celosti primeranú výživu. Na príjem navrhovateľky teda nebolo možné
prihliadať v prospech odporcu v II. rade, nakoľko navrhovateľka tento príjem dosahuje na úkor svojich
študijných povinností a voľného času určeného na primeraný relax.



Odporca v II. rade je dlhodobo nezamestnaný, je poberateľ dávok v hmotnej núdzi. Túto skutočnosť
však súd prvého stupňa nemohol zohľadniť vo vzťahu k jeho jedinej vyživovacej povinnosti, ktorou je
navrhovateľka. Ukončenie výkonu živnosti odporcom v II. rade v roku 2009 je nutné vyhodnotiť v súlade
s § 75 ods. 1 veta druhá Zák. o rodine. V konaní bolo preukázané, že zdravotný stav odporcovi v II. rade
netvorí žiadnu prekážku v pracovnom procese, ani mu účelovo neodčerpáva finančné prostriedky. Je
vyučený v profesii, ktorá je uplatniteľná v štátnom i súkromnom sektore, v tejto profesii má aj prax. S
poukazom na uvedené preto vyhovel návrhu vo vzťahu k odporcovi v II. rade v plnom rozsahu. Zročného
výživného povolil splácať po XX € mesačne spolu s bežným výživným podľa § 160 ods. 1 O.s.p.. Voči
odporkyni v I. rade konanie zastavil, pretože v tejto časti navrhovateľka vzala návrh späť. O trovách
konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p..

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie odporca v II. rade. Uviedol, že s navrhovateľkou nie je v
kontakte, nevedel ani o tom, že začala študovať na vysokej škole, počas jej stredoškolského štúdia
prispieval pravidelne na výživu k rukám jej matky, ako mal určené súdom. Živnosť bol nútený skončiť
pre nedostatok práce, nevedel získať žiadne zákazky, živnosť odovzdal 02.11.2009 a od tejto doby je
evidovaný ako nezamestnaný na ÚPSVaR F. Z., jeho príjem je XXX € mesačne. S poukazom na tento
príjem uviedol, že nemôže platiť súdom určené výživné, keďže toto prevyšuje jeho súčasný príjem -
dávky v hmotnej núdzi. Pre určenie výživného je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, nevlastní
žiadny majetok a nie je schopný nájsť si zamestnanie. Žiadal preto zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa
tak, aby dokázal reálne uhradiť výživné.

Navrhovateľka k odvolaniu odporcu v druhom rade uviedla, že sa s otcom nikdy nestretla, nevie ani ako
vyzerá, vyživovaciu povinnosť si nikdy riadne neplnil, každé tri mesiace musela jej matka podávať trestné
oznámenie. Domnievala sa, že keď sa spoznajú bude skôr otec motivovaný platiť vyživovaciu povinnosť,
žiaľ bezúspešne, pretože o ňu nejavil žiadny záujem. 07.04.2011 odporcovi v II. rade oznámila, že
začala študovať na vysokej škole, na výživnom sa s ním chcela dohodnúť, na toto odporca v II. rade
nereagoval. Odporca v II. rade nie je ženatý, žije sám, nemá zmenený zdravotný stav, je práceschopný a
napriek tomu poberá od roku 2009 dávky v hmotnej núdzi. Nemá žiadne záväzky, nič mu nebráni aby za
prácou dochádzal do zahraničia alebo dochádzal za prácou aj v rámci Slovenska. Dávky v hmotnej núdzi
nemôžu stačiť na pokrytie ani jeho potrieb a nieto na zabezpečenie jej výživy. Ona sa snaží popri štúdiu
brigádovať, vybrala si takúto vysokú školu, aby v budúcnosti nemala žiadne problémy so získaním dobre
platnej práce, aby sa bez problémov mohla postarať o svoju rodinu a deti. Pracuje na úkor plnenia si
študijných povinností, je odkázaná na výživu od svojich rodičov. Žiadala potvrdiť rozsudok súdu prvého
stupňa ako správny.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. s
verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu
prvého stupňa je správne, odvolaniu odporcu v II. rade nie je možné vyhovieť.

Súd prvého stupňa vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vyvodil z neho správny právny záver a svoje
rozhodnutie riadne zdôvodnil, pričom v odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali
za následok zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd poukazuje na správne dôvody súdu prvého stupňa, s ktorými sa stotožňuje.

Na zdôraznenie správnosti dôvodov súdu prvého stupňa odvolací súd dopĺňa, že vyživovacia povinnosť
je zákonná povinnosť každého rodiča a túto je povinný rodič si plniť do doby kým dieťa nie je schopné
samo sa živiť. Uvedenú skutočnosť mal súd prvého stupňa jednoznačne preukázanú. Spôsob života,
ktorý vedie odporca v II. rade nie je v súlade s jeho plnením si vyživovacej povinnosti. Takýto spôsob



života môže odporca v II. rade viesť vtedy, ak nebude mať žiadne vyživovacie povinnosti. Odvolací
súd neuznal jeho argumenty, že od roku 2009 si nemohol nájsť prácu, keď neboli preukázané žiadne
skutočnosti, ktoré by jeho zaradenie do pracovného procesu obmedzovali. Pokiaľ nie je spôsobilý
odporca v II. rade nájsť si prácu v mieste bydliska je potrebné, aby sa uchádzal o prácu v iných regiónoch,
vzhľadom na to, že je povinný plniť si vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke. Je pravdou, že životná
úroveň rodičov a detí má byť zásadne rovnaká, avšak do uvedenej situácie sa odporca v II. rade
dostal sám a preto na tento argument tiež nebolo možné prihliadnuť. Navrhovateľka sa pripravuje na
budúce povolanie štúdiom, v čom je potrebné ju podporovať, pretože získa nesporne lepšie možnosti
na zaradenie do pracovného procesu.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 219 O.s.p..

Navrhovateľke odvolací súd trovy odvolacieho konania nepriznal, pretože jej tieto nevznikli.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.