{"guid": "a87c27c5-a734-4a85-9b3a-9c8b3041e71e:51ef7cab-f251-4966-93bf-b0728a171d29", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1512209876.1", "spisova_znacka": "20CoP/5/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoP/5/2013 z 26. 2. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. februára 2013, sp. zn. 20CoP/5/2013, ECLI:SK:KSBA:2013:1512209876.1", "identifikacne_cislo": "1512209876", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Ing. Judita Gabonaiová Hrenčuková", "sudca_id": 658, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-ing-judita-gabonaiova-hrencukova-658", "datum_vydania": "2013-02-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-1", "nazov": "§ 62 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-2", "nazov": "§ 62 ods. 2 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-3", "nazov": "§ 62 ods. 3 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-4", "nazov": "§ 62 ods. 4 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-5", "nazov": "§ 62 ods. 5 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-62"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-62"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/51ef7cab-f251-4966-93bf-b0728a171d29", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1512209876.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1512209876.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1512209876.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/5/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512209876
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1512209876.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia
senátu: JUDr. Mária Hajdínová a JUDr. Ayše Pružinec Erenová, vo veci starostlivosti o maloletú Ľ. G.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom - Úradom práce sociálnych vecí
a rodiny v V., X. X/A, V., dieťa rodičov: matka - L. G., nar. XX.XX.XXXX, I. X, V. a otec - Ľ. G., nar.
XX.XX.XXXX, L. X, U., o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca maloletej proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava V, č.k. 20P 161/2012-83 zo dňa 9. novembra 2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa   m e n í  tak, že zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na
maloletú Ľ. G., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 53,11 eur na sumu 100,- eur mesačne od 15.05.2012, ktoré
výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej.

Vo zvyšnej časti návrh zamieta.

Zročné výživné spolu v sume 441,65 eur za obdobie od 15.05.2012 do 27.02.2013 je otec povinný
zaplatiť do 60 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky maloletej.

Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava V, č.k. 66Croz 53/2003-19 zo dňa 03.05.2004.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 9. novembra 2012 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej
Ľ. G., nar. XX.XX.XXXX od 01.05.2012 zo sumy 53,11 eur na sumu 80,- eur mesačne a zročné výživné
od 01.05.2012 do 09.11.2012 vo výške 150,- eur súd otcovi povolil zaplatiť v mesačných splátkach po 5,-
eur mesačne spolu s bežným výživným. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania. Rozhodol s odôvodnením, že na základe vykonaného dokazovania mal
preukázané, že zvýšenie výživného je dôvodné vzhľadom na zmenu pomerov na strane maloletej a to
zvýšenie odôvodnených potrieb maloletej od poslednej úpravy, ktorá vzhľadom na značný časový odstup
od poslednej úpravy výživného, v dôsledku vyššieho veku, z dôvodu, že  od septembra 2012 nastúpila
na strednú školu, čím došlo k ďalšej podstatnej zmene pomerov. Súd na strane maloletej zohľadnil
odôvodnené potreby a to najmä náklady na stravu, cestovné, ošatenie, hygienu, školské potreby, šport,
zdravotnú starostlivosť. Zmena pomerov nastala aj na strane rodičov maloletej, na strane matky došlo
k zmene pomerov od poslednej úpravy výživného a to tým, že je nezamestnaná, evidovaná na úrade
práce a poberá dávky vo výške 172,39 eur. V predchádzajúcom období mala príjem aj z príležitostnej
brigádnickej činnosti vo výške do 150,- eur mesačne. Podľa názoru súdu príjem matky bol vyšší ako



udáva s prihliadnutím na to, že maloletú prihlásila na súkromnú školu, kde je potrebné uhrádzať náklady
vo vyššej sume. Matka s maloletou žije v spoločnej domácnosti s ďalšou dcérou, ktorá má príjem v sume
700,- eur mesačne. Súd dospel k záveru, že návrh matky je dôvodný, avšak nie v sume, akú požadovala
matka, pretože súčasné schopnosti a možnosti otca neumožňujú podieľať sa na výžive maloletej,
napriek zvýšeným nárokom maloletej, vyššou sumou ako 80,- eur mesačne. Otcovi sa podstatne
znížila miera schopnosti zárobkovej činnosti a to až na 75% oproti zdravému človeku, čo má však
kompenzované invalidným dôchodkom vo výške presahujúcej minimálnu mzdu. Súd zohľadnil mieru
schopnosti pracovať, ktorú má otec v rozsahu 25% a tiež prihliadol na to, že otec v minulosti preukázal,
že napriek dlhodobo nepriaznivému zdravotnému stavu je schopný nájsť si primerané zamestnanie.
Aj pri podstatnom poklese miery jeho zárobkových schopností mu zostáva zachovaná možnosť určitej
práce, ktorá nie je psychicky zaťažujúca a v ktorej sa môže uplatniť napriek svojim závažným zdravotným
problémom. Súd prihliadol tiež na to, že otcovi zanikla  vyživovacia povinnosť voči staršiemu synovi Z..
Súd zvýšil vyživovaciu povinnosť od mesiaca máj 2012 s tým, že k zmene pomerov na strane maloletej
odôvodňujúcej zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o vyživovacej povinnosti došlo už podstatne skôr,
avšak otec okrem prípadne zvýšenej platby na výživné poskytoval maloletej materiálne plnenie vo forme
nákladných darov. Otcovi za obdobie od 01.05.2012 do 09.11.2012 vzniklo zročné výživné vo výške
150,- eur, ktorú sumu súd povolil otcovi splácať z dôvodu, aby nedochádzalo k ohrozeniu životnej úrovne
otca v súlade s ustanovením § 160 O.s.p. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a)
O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože ide o konanie, ktoré
bolo možné začať aj bez návrhu.

Proti rozsudku podal odvolanie otec maloletej z dôvodu, že rozhodnutie je pre neho neprijateľné a
likvidačné, uviedol, že je invalidný dôchodca a jeho miera poklesu zárobkovej činnosti bola stanovená od
07.01.2012 na viac ako 70%. Jeho jediný príjem je 397,- eur invalidný dôchodok, z toho platí hypotéku
za garsónku 148,- eur, za byt 66,- eur, za elektrinu 14,54 eur, za plyn 10,- eur, káblovú televíziu 9,13
eur a za lieky, ktoré musí denne užívať platí 5,- až 10,- eur mesačne a za 5,- eur kredit na mobil. Toto
všetko sú nevyhnutné výdavky, zostane mu 140,- eur a v prípade ak by výživné bolo určené sumou 80,-
eur zostala by mu na stravu, hygienické potreby a ošatenie 60,- eur, teda 2,- eurá na deň, z čoho je
takmer nemožné vyžiť a preto ho musia podporovať rodičia, ktorí sú dôchodcovia. Poukázal na to, že
v súčasnej dobe pri vysokej nezamestnanosti má veľmi malú šancu sa zamestnať, pretože je invalid. Z
charakteru jeho choroby vyplýva, že nie je schopný pracovať súvisle a dlhodobo, čo potvrdzujú lekárske
správy. Otec preto žiadal, aby súd návrh na zvýšenie výživného zamietol, nakoľko nie je schopný určenú
sumu rozhodnutím súdu platiť.

K odvolaniu otca maloletej sa vyjadrila matka, ktorá žiadala, aby súd zmenil rozhodnutie súdu prvého
stupňa a zvýšil výživné na 150,- eur mesačne, nakoľko nie je schopná s maloletou vyžiť zo sumy 250,-
eur. Uviedla, že výživné určené súdom prvého stupňa je pre maloletú nepostačujúce, otec má príjem
iba sám pre seba 397,- eur mesačne a jej príjem spolu s dcérou je 250,- eur mesačne. V súčasnej dobe
je nezamestnaná a jej jediný príjem tvoria sociálne dávky a rodinné prídavky a výživné na maloletú. Od
roku 2013 sa zvýšili mesačné náklady na bývanie a to na sumu 301,- eur mesačne, elektrina na sumu
38,- eur, inkaso a plyn na sumu  24,- eur a káblová televízia na sumu 17,- eur mesačne. Ďalej uviedla,
že jej životná situácia sa zmenila, nakoľko už nepracuje ako brigádnička a jej príjem sa znížil na sumu
250,- eur, prácu si stále nemôže nájsť aj keď pravidelne chodí na pracovné pohovory a navštevuje úrad
práce. Bola nútená prehlásiť dcéru zo súkromnej školy na štátnu strednú odbornú školu s maturitou.
Ďalej poukázala na to, že návrh na zvýšenie výživného podala dňa 01.05.2012 a otec si kúpil byt dňa
23.05.2012 ako invalidný dôchodca z príjmu 397,- eur, pričom vedel, že má vyživovaciu povinnosť, ktorú
si musí plniť a i napriek tomu si zobral úver a preto bolo jeho konanie účelové.

K odvolaniu otca maloletej podal písomné vyjadrenie opatrovník, ktorý žiadal rozsudok potvrdiť s tým,
že súdom určené výživné je vzhľadom na pomery u oboch rodičov primerané a vzhľadom na potreby
a vek maloletej minimálne.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. na pojednávaní podľa           § 214 ods.
1 O.s.p. a dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre zmenu napadnutého rozsudku súdu prvého
stupňa.



V prejednávanej veci matka maloletej žiadala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť a to zo sumy
53,11 eur (1.600,- Sk) na sumu 250,- eur od 01.05.2012. V návrhu uviedla, že rozsudkom Okresného
súdu Bratislava V, č.k. 66Croz 53/03-19, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.06.2004 bola maloletá
zverená do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť platiť výživné v sume 1.600,- Sk
(53,11 eur). Výživné bolo určené v čase, keď mala maloletá 8 rokov, ale teraz je žiačkou deviatej triedy
základnej školy. Rozsah jej potrieb od poslednej úpravy podstatne vzrástol, na svoj vek je mimoriadne
vyspelá, čo má za následok, že je potrebné jej kupovať ošatenie a obuv v dámskych veľkostiach. Tiež
vekom vzrástli potreby dennej výživy, hygienické potreby a výdavky súvisiace s návštevou kultúrnych a
športových podujatí zodpovedajúcich jej veku. Pokiaľ matka pracovala všetky tieto náklady uhrádzala
sama. Matka tvrdila, že všetky nevyhnutné odôvodnené potreby maloletej nie je schopná uhrádzať,
pretože je už rok nezamestnaná, nepracuje, nemá príjem z brigád a finančne jej musí pomáhať staršia
dcéra. Otec maloletej nie je ženatý, nemá vyživovaciu povinnosť, pretože mu zanikla vyživovacia
povinnosť k synovi Tomášovi, ktorý už doštudoval a osamostatnil sa, pracuje a má vlastnú rodinu a
dieťa. Výdavky u maloletej sa zvýšili aj prestupom na vyšší stupeň školského systému a to na strednú
školu, čo nevyhnutne vyžaduje zvýšené náklady. Pokiaľ ide o náklady matka uviedla, že bolo potrebné
platiť 3.500,- Sk za zubné ošetrenie. Otca žiadala, aby jej prispel, ale on to odmietol, že nemá peniaze a
tak to musela znášať sama matka. Navrhla zvýšiť výživné na sumu 250,- eur mesačne od 01.05.2012.
Otec maloletej nesúhlasil so zvýšením výživného a tvrdil, že podľa predchádzajúceho rozhodnutia súdu
platil výživné pravidelne a okrem toho kupoval maloletej darčeky a viackrát jej poslal alebo dal peniaze
v hotovosti. Súhlasil s tvrdením matky, že vekom vzrástli potreby maloletej, ale jeho životná situácia sa
výrazne zmenila. V roku 2008 mu bola zistená závažná choroba, v dôsledku ktorej bol hospitalizovaný
a od roku 2009 mu bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok. Výška dôchodku, ktorý poberá je 397,70
eur mesačne, čo je jeho jediný príjem. Z tohto príjmu platí mesačne hypotéku za garsónku vo výške
148,06 eur, výdavky spojené s užívaním bytu vo výške 93,50 eur, za lieky má náklady 10,- eur mesačne
a po odrátaní nevyhnutných výdavkov mu zostane suma 146,- eur, čo nie je ani výška životného minima.
Otec tvrdil, že je vo vážnej životnej situácii a rád by prispieval dcére viac, ale momentálne to nie je
možné, ak sa jeho zdravotný stav zlepší natoľko, že bude môcť pracovať, tak veľmi rád bude dobrovoľne
prispievať viac. Na pojednávaní otec uviedol, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 23.05.2012 nadobudol
byt v U. za kúpnu cenu 25.000,- eur a banka mu poskytla úver vo výške 22.100,- eur, priateľka mu
požičala 1.000,- eur, rodičia ďalších 1.000,- eur a syn 900,- eur. Uviedol, že má zdravotné problémy,
trpí bipolárnou afektívnou poruchou, ale dnes už alkohol vôbec nepije, ale v minulosti sa stalo, že viacej
si vypil, fajčí iba občas. Uviedol, že minulý rok, keď bol na tom zdravotne lepšie mal súčasne popri
dôchodku aj dve až tri zamestnania, kde bol schopný zarobiť do 400,- eur mesačne, vyrábal plastové
okná a v tom čase sa snažil aj dcére niečo kúpiť, alebo dať jej peniaze, ale teraz na to nemá.

Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 23.05.2012 uzatvoril otec maloletej so F. F. R..F.. V. zmluvu o splátkovom
úvere, predmetom  ktorej je poskytnutie splátkového úveru na nadobudnutie nehnuteľnosti a to úveru
vo výške 22.100,- eur s konečnou splatnosťou úveru dňa 22.05.2031, so splátkou 148,06 eur mesačne.
Účelom úveru bola kúpa bytu. Dňa 23.05.2012 bola uzavretá kúpna zmluva o prevode nehnuteľnosti
a to bytu garsónka, nachádzajúcej sa na ulici C.. Z. X. U. za kúpnu cenu vo výške 25.000,- eur. Ďalej
z obsahu spisu vyplýva, že otec uviedol, že po zaplatení všetkých výdavkov na byt, výživné, lieky mu
zostane ledva 90,- eur mesačne. Len vďaka podpore rodičov ako tak žije a okrem toho je ešte rodičom,
synovi a jeho priateľke dlžný vyše 3.000,- eur, ktorú sumu si požičal od nich na byt a jeho zariadenie. Z
obsahu spisu vyplýva, že otec maloletej bol zamestnaný v spoločnosti R.-N. F..E..D.. od 01.04.2011 a
jeho čistá mzda za mesiac apríl 2011 bola vo výške 508,82 eur, za mesiac máj 2012 vo výške 415,19
eur a za mesiac jún 2012 bola vo výške 488,61 eur a podľa oznámenia zamestnávateľa pracovný pomer
trval od 01.04.2011 do 30.06.2012. Podľa potvrdenia obchodnej spoločnosti C. F..E..D.., M. XX, U. zo
dňa 20.09.2012 otec maloletej bol v pracovnom pomere od 20.07.2011 do 14.09.2011 a podľa potvrdenia
jeho čistý príjem za mesiac júl 2011 bol 126,22 eur, za mesiac august 323,62 eur a za mesiac september
179,20 eur mesačne. Podľa potvrdenia obchodnej spoločnosti U. P. F..E..D.., U., zo dňa 25.09.2012 otec
maloletej bol zamestnaný od 04.10.2011 do 28.10.2011 ako pracovník vo výrobe plastových okien a jeho
príjem podľa mzdového listu za obdobie január 2011 až október 2011 bol v sume 418,08 eur.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.



Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri plnení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom majú obaja rodičia a každý z nich má povinnosť prispievať na
výživu podľa svojich schopností a možností, ako aj majetkových pomerov, pričom pri určení výživného
sa prihliada i k tomu, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, keďže práca a osobná
starostlivosť o dieťa vynaložená jedným z rodičov predstavuje materiálnu hodnotu zodpovedajúcu
finančnému príspevku druhého rodiča a rozsah tejto závisí od veku, potrieb a zdravotného stavu toho,
ktorého dieťaťa.

Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb maloletého dieťaťa v
súvislosti s jeho všestranným rozvojom a vývojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej.
Rozsah nákladov na úhradu týchto životných potrieb dieťaťa je rôzny a to vzhľadom na jeho vek, spôsob
prípravy na jeho budúce povolanie, zdravotný stav, ale aj jeho schopnosti.

Otec maloletej v podanom odvolaní tvrdil, že jeho príjem je vo výške 397,- eur, z toho platí hypotéku
za garsónku 148,- eur, náklady na byt má 66,- eur, na elektrinu 14,54 eur, na plyn 10,- eur a káblovú
televíziu 9,13 eur, za lieky uhrádza 5,- až 10,- eur a za mobil 5,- eur mesačne. Tvrdil, že toto sú jeho
nevyhnuté výdavky a zostane mu 140,- eur a v prípade, že by výživné bolo určené 80,- eur, zostala
by mu suma 60,- eur, čo je nepostačujúca. Tiež uviedol, že mu pomáhajú jeho rodičia a má zdravotné
problémy. Matka maloletej namietala, že jej jediný príjem a to spolu s maloletou je 250,- eur mesačne,
z ktorého musí uhrádzať všetky náklady  a preto žiadala zvýšiť výživné na 150,- eur mesačne. Kolízny
opatrovník sa vyjadril, že výživné určené súdom prvého stupňa je vzhľadom na pomery obidvoch rodičov
primerané, ale vzhľadom na potreby a vek maloletej je to výživné minimálne.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného súd prihliadne na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného aj vtedy ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Okolnosťou tvoriacou v súhrne celkové majetkové pomery povinného sú aj pasíva (úvery, pôžičky).
Aj tu treba vychádzať z priority vyživovacej povinnosti a posudzovať ich z hľadiska potencionality.
Zadĺženie povinného z dôvodov, ktoré nie sú nevyhnutné, resp. súvisia so zaobstaraním predmetov
nadštandardnej hodnoty, z tohto hľadiska znamená, že na ne súd pri ustálení majetkových pomerov
nebude prihliadať. V prípade kúpy takýchto vecí by sa majetkový stav nezmenil, povinnému by síce
vznikli dlhy, majetok by sa však zhodnotil o zakúpenú vec.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti nie je dôvodné tvrdenie otca maloletej, že spláca hypotekárny úver
a nie je schopný platiť výživné v súdom určenej sume. Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine
výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Nie každý výdavok povinného rodiča je nevyhnutný
do tej miery, že by nebolo možné od neho odôvodnene požadovať, aby prednostne plnil svoju zákonnú
vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu. V danom prípade, keď otec maloletej nadobudol byt,
tak v tomto prípade sa nezhoršili jeho majetkové pomery, pretože otcovi maloletej síce vznikli dlhy, ale
jeho majetok sa zhodnotil o kúpenú vec a teda nastala zmena jeho majetkových pomerov, ktorá bola



odôvodnená tým, že otcovi sa zlepšili majetkové pomery nadobudnutím predmetného bytu. Pokiaľ otec
tvrdí, že uhrádza mesačné splátky úveru, jeho prvoradou povinnosťou je zabezpečiť finančné prostriedky
predovšetkým na úhradu výživného na maloleté dieťa, keďže výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov.

Podľa § 78 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Zmenu pomerov možno vymedziť ako zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom
existujúcim v čase predchádzajúcom rozhodnutiu súdu. K zmene pomerov môže dôjsť na strane
oprávneného, povinného alebo na oboch stranách. Podľa okolností konkrétneho prípadu môže ísť
o subjektívne ako aj objektívne skutočnosti, o zmenu v oblasti príjmových pomerov, výdavkov a
celkových majetkových pomerov. V praxi sa najčastejšie uplatňujú dôvody ako zmena potrieb dieťaťa z
dôvodu začiatku plnenia školskej dochádzky, prechod medzi jednotlivými stupňami školského systému,
zmena zdravotných pomerov, strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej
povinnosti a podobne.

Súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že došlo k zmene pomerov na strane maloletej, ktorá
nastúpila na strednú školu, čo odôvodňuje v zmysle ustanovenia § 78 Zákona o rodine zmenu
súdneho rozhodnutia, ktorým bola určená predchádzajúca vyživovacia povinnosť na maloletú. Zmena
pomerov predpokladaná v ustanovení § 78 Zákona o rodine vzniká nástupom na strednú školu, čím
dochádza k zvýšeniu nákladov na maloletú, keď náklady na výživu a výchovu na maloleté dieťa v
súvislosti s nástupom na vyšší stupeň školského systému sú iné a to najmä v oblasti nákladov na
vzdelanie, na školské potreby, športové potreby, stravu, ošatenie, mimoškolskú činnosť a podobne a
preto jednoznačne dochádza k zvyšovaniu nákladov u maloletej.

Súd prvého stupňa pri určení výšky výživného vychádzal z ust. § 62 Zákona o rodine, v zmysle ktorého
plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Výživné má
prednosť pred inými výdavkami rodičov.

Vyživovacia povinnosť zaťažuje obidvoch rodičov, bez ohľadu na to, či sa dieťa narodilo v
manželstve. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Vychádza
z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z rodičov. Kritériá na strane
rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane oprávneného dieťaťa.
Ide o osobné právo každého dieťaťa, preto súd vymedzuje vyživovaciu povinnosť voči každému dieťaťu
osobitne na základe jeho individuálnych potrieb. Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby
plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno
očakávať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna. Závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopnosti,
zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania, od formy budúcej prípravy na povolanie.
Nemožno dospieť k všeobecne platnému záveru, ide o individuálnu fyzickú a duševnú vyspelosť toho
- ktorého dieťaťa, potreby detí v tom istom veku sa môžu odlišovať, súčasne závisí od schopností a
možností rodičov.

V danej veci odvolací súd neprihliadol na tvrdenie otca maloletej, že výška výživného určená súdom
prvého stupňa je neprimeraná. Z uvedených ustanovení Zákona o rodine totiž vyplýva, že otec je povinný
prispievať na výživu svojho dieťaťa v takej výške, ktorá zodpovedá nielen jeho majetkovým a zárobkovým
schopnostiam, ale najmä, aby pri plnení vyživovacej povinnosti zo strany matky bola stanovená výška
výživného schopná zabezpečiť základné a odôvodnené potreby maloletej, ktorá nastúpila na strednú
školu a tým došlo k zmene pomerov na jej strane a k zvýšeniu jej odôvodnených potrieb a nákladov, ako
bolo uvedené. Príjem otca umožňuje platiť výživné v sume 100,- eur mesačne tak, ako určil odvolací
súd a tým zmenil rozsudok súdu prvého stupňa, keď otec maloletej nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť,
keď jeho predchádzajúca vyživovacia povinnosť na syna Tomáša zanikla a nemá ani zvýšené náklady v
súvislosti so zdravotným stavom, keď jeho náklady sú iba na lieky v sume 5,- až 10,- eur mesačne. Nemá



iné výdavky, pričom nebolo možné prihliadnuť na splátky úveru, ako zmenu pomerov na strane otca
maloletej, pretože i keď otec uhrádza úver, jeho majetok sa zhodnotil o zakúpenú vec, teda nadobudol
majetok v sume 25.000,- eur a tým jeho majetkové pomery podstatne vzrástli.

Odvolací súd preto zmenil rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. a zvýšil vyživovaciu
povinnosť na maloletú zo sumy 53,11 eur mesačne na sumu 100,- eur mesačne, keď prihliadol na
zdravotný stav otca maloletej, pretože odôvodneným potrebám maloletej zodpovedá výživné v oveľa
vyššej sume, ako bolo určené súdom prvého stupňa, ale bolo potrebné prihliadnuť na zdravotný stav otca
maloletej a preto bolo výživné určené iba v sume 100,- eur mesačne. Odvolací súd zároveň prihliadol
na skutočnosť, že matka maloletej je nezamestnaná, jej jediný príjem je spolu s maloletou v sume 250,-
eur mesačne a tiež bolo potrebné prihliadnuť na zmenu pomerov na strane maloletej, ktorá nastúpila
na strednú školu, čo významne odôvodňuje zmenu vyživovacej povinnosti a to zvýšenie výživného. Súd
prvého stupňa nesprávne postupoval, keď určil vyživovaciu povinnosť od 01.05.2012, pretože podľa §
77 ods. 1 Zákona o rodine výživné možno priznať len odo dňa začatia konania a to v danom prípade od
15.05.2012, ktorým dňom bol doručený návrh súdu prvého stupňa. Výživné je možné priznať aj spätne
podľa ustanovenia § 77 Zákona o rodine, ale len v prípade, ak sú na to splnené zákonné dôvody a to
dôvody hodné osobitného zreteľa. Z obsahu spisu a z návrhu na zvýšenie výživného vyplýva, že matka
maloletej žiadala určiť spätne od 01.05.2012. Úlohou súdu prvého stupňa bolo preto skúmať dôvody
hodné osobitného zreteľa pre priznanie spätného výživného. Odvolací súd na pojednávaní vyzval matku
maloletej, aby preukázala dôvody hodné osobitného zreteľa na priznanie spätného výživného a matka
maloletej sa vyjadrila, že nežiada priznať spätné výživné, ale žiada určiť výživné od 15.05.2012. Pokiaľ
súd priznal spätné výživné bez splnenia zákonných podmienok, postupoval v rozpore so Zákonom o
rodine.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Deň začatia konania procesný predpis určuje ako deň, keď bol súdu doručený návrh na jeho začatie,
resp. v prípade vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom, keď konanie možno začať aj bez návrhu
a súd toto konanie začne, to bude deň vydania uznesenia o začatí konania bez návrhu. Výživné pre
maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne, ktoré sa počítajú odo dňa začatia
konania, bez ohľadu na to, či konanie bolo začaté na návrh, alebo z úradnej povinnosti. Zákon č. 36/2005
Z.z. doplnil do normatívneho textu podmienku existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa. Pokiaľ z
určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie výživného s časovým
odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať
aj spätne. Dôvody hodné osobitného zreteľa bude treba posúdiť podľa konkrétnych okolností prípadu a
s ich existenciou sa musí súd vysporiadať v odôvodnení rozsudku. Zákon striktne vyžaduje preukázanie
dôvodov hodných osobitného zreteľa aj v prípade, ak by sa v návrhu požadovalo výživné napríklad
počnúc jedným dňom pred začatím konania.

V danej veci súd prvého stupňa nepostupoval v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia a
neprihliadol na to, že Zákon o rodine bol novelizovaný  zákonom č.  36/2005 Z.z. a to konkrétne
ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Uvedeným nesprávnym postupom súdu prvého stupňa došlo
k nesprávnemu rozhodnutiu, pokiaľ ide o určenie dňa, ktorým súd priznal vyživovaciu povinnosť, pretože
pokiaľ nemal preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine, nebolo
možné priznať spätné výživné od 01.05.2012.

Odvolací súd preto podľa § 220 O.s.p. zmenil výrok napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa a určil
vyživovaciu povinnosť v sume 100,- eur mesačne od 15.05.2012, teda dňom začatia súdneho konania v
súlade s ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine a vo zvyšnej časti návrh matky na zvýšenie výživného zamietol
s tým, že týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava V, č.k. 20P 161/2012-83 zo
dňa 9. novembra 2012, vo výroku o vyživovacej povinnosti.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.



V danej veci súd prvého stupňa zročné výživné  od 01.05.2012 do 09.11.2012 vo výške 150,- eur  povolil
otcovi maloletej splácať v mesačných splátkach po 5,- eur mesačne spolu s bežným výživným. Vzhľadom
k tomu, že odvolací súd zmenil výrok rozsudku súdu prvého stupňa pokiaľ ide o deň zvýšenia vyživovacej
povinnosti a to od 15.05.2012 bola vyčíslená aj iná suma zročného výživného a to vo výške 441,65
eur za obdobie od 15.05.2012 do 27.02.2013. Otec maloletej mal zaplatiť za obdobie od 15.05.2012 do
31.05.2012 za 17 dní sumu 54,825 eur, za 8 mesiacov (jún, júl, august, september, október, november,
december, január) po 100,- eur, spolu 800,- eur a mesiac február za 27 dní sumu 87,075 eur, spolu
941,90 eur po odpočítaní sumy 53,11 eur, ktorú bol povinný otec doteraz platiť a po odpočítaní tejto
vyživovacej povinnosti zostala suma zročného výživného 441,65 eur, ktorú je povinný otec maloletej
zaplatiť k rukám matky.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd povolí plnenie v splátkach musí vždy presnejšie určiť ich výšku
a podmienky splatnosti a aj tento výrok musí náležite odôvodniť. Hľadiskami pre úvahu súdu, či
má povinnému priznať výhodu splátok bude najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť
povinného a podobne. V danom prípade otec maloletého nežiadal zaplatiť zročné výživné v splátkach
a pokiaľ vyplýva z obsahu spisu príjem mu umožňuje platiť spolu s bežným výživným aj zročné výživné
a to tak, že podľa názoru odvolacieho súdu výživné je určené pre maloleté dieťa, pre jeho výživu, na
úhradu jeho odôvodnených nákladov a preto nie je možné určiť splátky v nižších sumách, aby nebola
ohrozená jeho výživa.

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že bol nesprávny názor súdu prvého stupňa, keď povolil
otcovi maloletej mesačné splátky splácať po 5,- eur mesačne s odôvodnením, aby nedochádzalo k
ohrozeniu životnej úrovne otca. Odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvého stupňa skutočnosť, že
prvoradá je vyživovacia povinnosť maloletého dieťaťa a až následne je možné zaoberať sa okolnosťami
na strane povinného. V danej veci súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky na zvýšenie
vyživovacej povinnosti od 15.05.2012 a preto od uvedeného termínu bolo odôvodnené výživné v sume
100,- eur mesačne a preto vyživovacia povinnosť mala trvať od uvedeného dňa. V prejednávanej
veci bolo potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že otcovi zanikla vyživovacia povinnosť k synovi Z., čo
odôvodňuje zmenu pomerov na strane otca. Z obsahu spisu vyplýva, že otec sa vyjadril, že okrem
invalidného dôchodku v sume 397,70 eur ešte si môže zabezpečiť ďalší príjem do 400,- eur mesačne,
čo v danom období bolo potrebné považovať za zmenu pomerov na strane otca maloletej a pokiaľ
majetkové a finančné pomery otca umožňovali, aby uzatvoril zmluvu o úvere na 19 rokov, i keď vedel,
že okrem toho má vyživovaciu povinnosť k maloletej, na túto skutočnosť nebolo možné prihliadnuť. Otec
si musí plniť vyživovaciu povinnosť i napriek tomu, že sám sa rozhodol, že bude uhrádzať splátky úveru
počas uvedeného obdobia. Zmena pomerov nastala aj na strane matky, ktorá je nezamestnaná a tiež na
strane maloletej, ktorá nastúpila na vyšší stupeň školského systému, na strednú školu, čo nevyhnutne
odôvodňuje zvýšenie vyživovacej povinnosti. Nebolo preto dôvodné, aby súd povolil otcovi platiť zročné
výživné v mesačných splátkach po 5,- eur mesačne, čo je neprimerané a nezákonné a je potrebné
tiež zdôrazniť, že otec maloletej ani nežiadal, aby mu súd povolil zročné výživné zaplatiť v splátkach.
Odvolací súd preto uložil otcovi povinnosť zaplatiť zročné výživné v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné
začať aj bez návrhu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "66Croz/53/2003", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "db6bd5a4-df14-484b-817c-74143b3c761c:950dc2c6-4b44-4d82-86aa-834523e4afa7", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2014:8612205628.1", "spisova_znacka": "20CoP/28/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 20CoP/28/2013 z 29. 1. 2014", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2014-01-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8612205628.1"}]}