Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/120/2013 z 28. 10. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 28. októbra 2013, sp. zn. 11CoP/120/2013, ECLI:SK:KSBA:2013:1512222980.1 Krajský súd Bratislava | 11CoP/120/2013 | ECLI:SK:KSBA:2013:1512222980.1 | 2013-10-28 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: § 219 OSP, § 62 ZoR, § 26 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2dc5b3d1-1fc5-4020-91f5-31cbb2698072 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1512222980.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/120/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512222980
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1512222980.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov
senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o deti W.
- V. B., N.. XX.XX.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom - Úradom práce sociálnych vecí a rodiny
v Bratislave a t.č. plnoletú B., N.. XX.XX.XXXX, zastúpenú advokátkou Mgr. Silviou Kaveschánovou,
so sídlom Trnavská cesta 104, Bratislava, deti rodičov: matka - V. W., N.. XX.XX.XXXX, A. A. XX,
A., zastúpená advokátkou Mgr. Silviou Kaveschánovou, so sídlom Trnavská cesta 104, Bratislava, a
otec - A. W., N.. XX.XX.XXXX, C. A. A. XX, A., C.. Č.. A. Z.. T.-X. XX/X, XXXX V., T. T., zastúpeného
JUDr. Katarína Juričková, advokátka, so sídlom Drieňová 14, Bratislava, na návrh matky na úpravu
rodičovských práv a povinností voči maloletým deťom a návrh plnoletej Sandry na určenie výživného, na
odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 18.12.2012, č.k. 20P/334/2012-83
jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa :

- zveril maloletú B. W., N.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť
prispievať na jej výživu od 20.09.2012 sumou XXX euro mesačne, a to vždy vopred do 15-teho dňa
toho ktorého mesiaca k rukám matky maloletej

- dlh na zročnom výživnom pre mal. Simonu za obdobie od 20.09.2012 do decembra 2012 v celkovej
výške XXX,XX euro povolil otcovi zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach vo výške
XX euro splatných spolu s bežným výživným k rukám matky maloletej od právoplatnosti
rozhodnutia až do úplného zaplatenia s tým, že nezaplatením čo i len jednej zo splátok riadne a včas
sa stáva zročným celý dlh,

- otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu B. W., N.. XX.XX.XXXX od 20.09.2012 sumou
XXX euro mesačne, a to vždy vopred do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca k rukám B. W.,

- dlh na zročnom výživnom za obdobie od 20.09.2012 do decembra 2012 v celkovej výške
XXX,XX euro povolil otcovi zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach vo výške XX euro splatných
spolu s bežným výživným k rukám B. W. od právoplatnosti rozhodnutia až do úplného zaplatenia s
tým, že nezaplatením čo i len jednej zo splátok riadne a včas sa stáva zročným celý dlh,

- vo zvyšku návrh zamietol,



- deklaroval, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v časti úpravy rodičovských
práv a povinností voči maloletým deťom a i v časti určenia výživného na plnoleté dieťa.

Rozhodnutie vo veci právne odôvodnil § 36 ods.1, § 24 ods.1, § 75 o ods.1, § 77 ods.1, § 62
ods.1,2,5 Zákona o rodine, keď mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že matka má vytvorené
vhodné podmienky pre zabezpečenie riadnej výchovy a starostlivosti o maloletú Simonu. Vychádzajúc
z odôvodnených potrieb maloletej, za zohľadnenia osobných, majetkových a zárobkových schopností
oboch rodičov, z ktorých každý má dve vyživovacie povinnosti, súd prvého stupňa dospel k záveru, že
za zohľadnenia podielu vyživovacej povinnosti matky je primeraná schopnostiam a terajším možnostiam
otca ako i odôvodneným potrebám maloletej výška výživného v rozsahu XXX euro mesačne, a to odo dňa
podania návrhu. Na vyhovenie návrhu matke uložiť otcovi platiť vyživovaciu povinnosť spätne za obdobie
pred podaním návrhu nevidel žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa, keď matke podľa jeho názoru nič
nebránilo podať návrh bezprostredne po ukončení spolužitia s otcom. Súd prvého stupňa pri hodnotení
potrieb maloletej vychádzal z jej odôvodnených potrieb, za zohľadnenia jej veku, zdravotného stavu
(potreba optických pomôcok) a záujmových športových aktivít, keď zárobkové schopnosti a možnosti
matky ( vychádzajúc z obsahu jej vlastnej výpovede ) považoval za porovnateľné s otcom.

V prípade plnoletej dcéry Sandry nemohol súd prvého stupňa vzhľadom na jej vek kompenzovať časť
vyživovacej povinnosti matky osobnou starostlivosťou. Pri určení výšky výživného však považoval za
potrebné zohľadniť zvýšené náklady na jej výživu súvisiace s jej aktuálnymi zdravotnými problémami a
tiež aktívne reprezentačné športovanie. Na základe uvedeného mal za to, že výška výživného zo strany
otca v rozsahu XXX euro, za zohľadnenia zhruba rovnakého finančného podielu matky na jej výžive je
nastavená tak, aby bolo plnoletej dcére umožnené plne rozvíjať jej schopnosti a talent. V tejto súvislosti
zdôraznil, že vyživovacia povinnosť rodiča predchádza ostatné výdavky a rodič je povinný usporiadať si
svoje výdavky tak, aby bola v prvom rade zabezpečená výživa dieťaťa, zodpovedajúca jeho potrebám
a umožňujúca dieťaťu podieľať sa na jeho životnej úrovni. Bežné mesačné výživné nie je pritom určené
iba na uhrádzanie pravidelných nevyhnutných mesačných potrieb dieťaťa, ale tiež na úhradu ďalších,
nepravidelne sa vyskytujúcich sa výdavkov, potrebných k všestrannému rozvoju dieťaťa, v prípade ako
to odôvodňujú osobné, zárobkové a majetkové pomery povinnej osoby. Pri určení bežného mesačného
výživného je nutné zohľadňovať napr. aj náklady na vzdelávacie, športové a tiež iné záujmové aktivity
dieťaťa (napr. doučovanie a športové potreby) a to v rozsahu, ktorý má dieťaťu umožniť podieľať sa na
životnej úrovni povinného rodiča.

Pri určovaní výšky výživného súd prvého stupňa vychádzal z podielu detí vo veľkosti 1/3 -iny z
celkových výdavkov na domácnosť matky, pripadajúceho na každé z detí, pričom zohľadňoval ďalšie
každomesačné náklady nevyhnutné na výživu detí, t.j. stravu - v školských jedálňach i doma, hygienu,
oblečenie, cestovné v MHD, školné a školské pomôcky, doučovanie, ako aj mimoškolské záujmové
aktivity a v danom prípade aj okuliare, resp. kontaktné šošovky pre B. a podstatne zvýšené náklady na
reprezentačné športové aktivity dcéry B.. Prihliadal tiež na to, že časť z potrieb detí je krytá aj rodinnými
prídavkami. Čo sa týka zárobkových schopností otca, súd s poukazom na ust. § 65 ods. 2 Zákona o
rodine, podľa ktorého má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov, neprihliadal na leasingové
splátky na motorové vozidlo.

Keďže otcovi za obdobie od 20.9.2012 do decembra 2012 vznikol na výživnom voči mal. B. zročný dlh
vo výške XXX,XX euro a voči plnoletej B.e vo výške XXX,XX euro pri preukázaní otcom uhradenej
čiastky na výživné vo výške XXX euro (po XX euro na každú z oboch dcér), tento mu povolil splácať v
splátkach pri určení ich výšky a splatnosti, pod hrozbou straty výhody splátok.

O trovách konania rozhodol v súlade s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Proti výroku rozsudku, v ktorom súd prvého stupňa uložil povinnosť otcovi od 20.09.2012 platiť bežné
výživné a uhradiť v určených mesačných splátkach zročné výživné za obdobie 20.09.2012 do decembra
2012 podal v zákonnej lehote odvolanie otec detí navrhujúc, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej
časti zrušil a vrátil vec na nové prejednanie. V odvolaní poukázal na § 62 ods. 1,2,3 Zákona o



rodine poukazujúc na to, že súd prvého stupňa sa pri rozhodovaní vôbec nezaoberal odôvodnenými
výdavkami detí. Matka s oboma deťmi žije v byte, ktorého je síce vlastníčkou, ale pri kúpe ktorého
finančné prostriedky na jeho zabezpečenie poskytol v nie malom rozsahu aj on. Súd prvého stupňa pri
rozhodovaní nebral v úvahu jeho výdavky - náklady na bývanie a náklady na auto, ktoré nevyhnutne
potrebuje na to, aby si našiel a zotrval v zamestnaní. Nezohľadnil pri rozhodovaní ani okolnosť, že
za obdobie roku 2012 bol vedený na Úrade práce nie z vlastnej viny, takže jeho príjmy za toto obdobie
vôbec neodrážajú schopnosť poskytnúť výživné na deti v súdom určených v sumách. Dcéra B. je
plnoletá a je schopná si tiež sama zabezpečiť príjem na jej výdavky. Podľa jeho názoru nie je správne
posudzovať povinnosť otca prispievať na plnoleté dieťa, ktoré je zdravé a je schopné si samo finančne
vypomôcť. Otec v odvolaní uviedol, že si hradí výdavky na bývanie v sume XXX euro, platí leasing na
auto vo výške XXX euro, má výdavky na stravu v sume XXX euro a XXX euro na naftu a telefón . Jeho
súčasný pracovný pomer bude trvať len do 01.03.2013, keďže sa jedná o sezónny pracovný pomer.
Pri určovaní výživného je nutné zohľadniť i rodinné prídavky na deti, daňový bonus a podobne. Krúžky,
doučovania a iné mimoškolské aktivity nepovažuje za nevyhnutné výdavky, keďže rôzne mimoškolské
aktivity môžu deti navštevovať aj bez poukazovania vysokých nákladov, rovnako po vyučovaní sa môžu
doma doučovať. Ním predpokladané náklady na obe deti vyčíslil vo vzťahu k mal. B. na sumu približne
XX euro mesačne a na plnoletú B. vo výške XXX euro mesačne.

Matka v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu otca navrhla rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť v
celom rozsahu. Poukázala na to, že náklady na domácnosť, výchovu a výživu oboch dcér boli riadne
zdokladované. V priebehu pojednávania dňa 13.12.2012 bola jednak ona, ale i plnoletá dcéra B. súdom
riadne vypočuté, a to práve k ich výdavkom, ktoré vynakladajú. Otec je vyučený ako kuchár, čašník,
nemá žiadne zdravotné problémy, ktoré by ho obmedzovali vo výkone zamestnania. V čase vyhlásenia
rozhodnutia súdu dosahoval príjem otca cca XXXX euro brutto. K jeho argumentácii o
nezamestnanosti uviedla, že priebehu konania predložila pracovné ponuky z Bratislavy získané len v
jeden deň z ktorých vyplýva, že v možnostiach otca bolo nájsť si zamestnanie. Matka ďalej uviedla, že
výživné sa určuje podľa oprávnených potrieb s ohľadom na vek, zdravotný stav, záujmy, prípravu na
budúce povolanie, na schopnosti, možnosti a majetkové pomery dieťaťa. V konaní pred súdom prvého
stupňa boli skúmané aj príjmy a výdavky otca a pri určovaní výšky výživného bol zohľadňovaný ako
nevyhnutný náklad i jeho bývanie.

Kolízny opatrovník navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne a právne
správne potvrdiť.

Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1
O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
otca proti výrokom, ktorými mu bola uložená povinnosť platiť s účinnosťou od 20.09.2012 bežné výživné
vo výške XXX euro, resp. XXX euro a povinnosť zaplatiť zročné výživné za obdobie od 20.09.2012 do
decembra 2012 v sume XXX,XX euro, resp. XXX,XX euro nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa
riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich
skutočností ( § 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu matky na úpravu práv a
povinností rodičov k deťom ( z ktorých B.. N.. XX.XX.XXXX v priebehu konania nadobudla plnoletosť),
výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym
skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj dostatočne odôvodnil ( § 157 ods.
2 O.s.p.).

Podľa § 62 ods. 1,2,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.



Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 219 ods.2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci
skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho
žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej a právnej
stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutých výrokov rozsudku prvostupňového
súdu, v ktorých súd prvého stupňa po dokazovaní vykonanom aj nad rámec dôkazných návrhov
účastníkov uložil otcovi povinnosť platiť s účinnosťou od 20.09.2012 bežné výživné vo výške XXX euro,
resp. XXX euro a povinnosť zaplatiť zročné výživné za obdobie od 20.9.2012 do decembra 2012 v sume
XXX,XX euro, resp. XXX,XX euro nie je podané dôvodne. Keďže vo svojom rozhodnutí dostatočne
zodpovedal na v konaní nastolené otázky relevantného charakteru, ktoré odvolateľ zopakoval i v
odvolaní podanom proti rozsudku, odvolací súd osvojac si dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa
v jeho napadnutej časti, využíva možnosť danú mu ust. § 219 ods. 2 O.s.p. na vypracovanie tzv.
skráteného odôvodnenia rozhodnutia.

Vo vzťahu k námietkam otca uvedených v odvolaní obsahovo posúdených ako námietky o nesprávnych
skutkových záveroch prvostupňového súdu ( § 205 ods.2 písm. d/ O.s.p. ) na základe ktorých dospel
k úvahe o výške jeho vyživovacej povinnosti a závislému výroku o jeho povinnosti platiť zročné
výživné odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu ( ako výsledok hodnotenia dôkazov )
by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo
aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku hodnotenia
dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku
upraveného v § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal
a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,
jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil. V posudzovanom prípade súd prvého stupňa v rozsahu potrebnom pre
rozhodnutie o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom ( z ktorých jedno
v priebehu konania nadobudlo plnoletosť ) dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň
správny predpis a svoje rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil. Okolnosti namietané otcom v odvolaní
o nesprávnych skutkových záveroch súdu prvého stupňa nemajú za následok úvahu odvolacieho
súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvého stupňa
týkajúcou sa jednak určenia momentu vyživovacej povinnosti otca ( 20.09.2012 ), ako i jej výšky ( XXX,
T.. XXX euro mesačne ).

I odvolací súd je toho názoru, že súdom prvého stupňa určená výška vyživovacej povinnosti otca
zodpovedá v konaní zisteným pomerom na strane oboch detí ( vrátane ich reálnych potrieb ), ako
i majetkovým a zárobkovým pomerom na strane otca. Nie je možné stotožniť sa s názorom otca o
tom, že náklady vynakladané na mimoškolské aktivity detí , ich záujmy a doplnenie vzdelávania sa
zvolenou formou doučovania nie je možné ich charakterom posudzovať za nevyhnutné a odôvodnené
potreby oboch dcér . Podľa názoru odvolacieho súdu je nutné aktivity a záujmy oboch ( výživou stále
odkázaných detí ) práve naopak podporovať, a to i formou spolupodieľania sa na finančných nákladoch



s tým spojených. Pokiaľ ide o rozsah nevyhnutných výdavkoch oboch dcér , tento bol súdom prvého
stupňa riadne zistený a i vzatý v úvahu pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti otca. Vo vzťahu
k už plnoletej Sandre nie je možné dať za pravdu otcovi ani v tom, že Sandra by sa mala vlastnou prácou
spolupodieľať na finančnom zabezpečení svojich výdavkov z dôvodu, že takáto požiadavka otca je pri
type štúdia ( denná forma gymnázia ) a rozsahu jej ostatných mimoškolských ( vrátane
športových ) aktivít nereálna a ani nie je v jej v záujme. Pokiaľ ide o námietky otca týkajúce sa
jeho finančných pomerov uvádzaných jednak v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a i v
odvolaní je treba konštatovať, že medzi zákonné povinnosti rodiča patrí i jeho povinnosť zabezpečovať
výchovu dieťaťa v najširšom zmysle slova, t.j. zabezpečovať výživu dieťaťa, ale aj uspokojovať jeho
ostatné hmotné potreby ( šaty, obuv) a kultúrne potreby ( prostriedky na rozširovanie a prehlbovanie
vzdelania a na rozvoj záujmov a záľub dieťaťa). Je povinnosťou rodiča, aby vyvinul v maximálnej miere
úsilie smerujúce k tomu, aby dokázal plniť vyživovaciu povinnosť k deťom, ktoré sú na neho odkázané
výživou. V prejednávanom prípade je z vykonaného dokazovania zrejmé, že otec bol časť roka 2012
nezamestnaný a v období v ktorom pracoval, dosahoval príjem pohybujúci sa len vo výške minimálnej
mzdy. K jeho námietkam o neschopnosti platiť určené výživné treba uviesť, že tieto sa vo vzťahu k ním v
priebehu konania deklarovaným výdavkom súvisiacim so zabezpečením bývania ( XXX euro mesačne ),
záväzkov ( leasingová splátka v sume XXX euro mesačne ) a ostatných základných životných potrieb
( vrátane nákladov na telefón a naftu v sume XXX euro mesačne ) a okolnosti, že v priebehu konania pred
súdom prvého stupňa deklaroval za obdobie roka 2012 len veľmi nízky príjem , javia byť odvolaciemu
súdu nevierohodné. V tejto súvislosti je nutné uviesť, že rozhodnutie otca o spôsobe jeho zaradenia sa
na trhu práce v lokalite s najnižšou mierou nezamestnanosti na Slovensku nemôže byť na ujmu detí,
odkázaných na neho výživou.

Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa ust. §
219 ods.1,2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1,2 O.s.p., v spojení s § 146
ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.