Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/242/2011 z 22. 1. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 22. januára 2013, sp. zn. 4Co/242/2011, ECLI:SK:KSBA:2013:1608204624.1 Krajský súd Bratislava | 4Co/242/2011 | ECLI:SK:KSBA:2013:1608204624.1 | 2013-01-22 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 54 ods. 1 OZ, § 224 ods. 1 OSP, § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/df1ef9ff-9bc2-4b1e-9cd8-11fc7d29213b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1608204624.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/242/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1608204624
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1608204624.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej, členov senátu
JUDr. Dariny Kuchtovej a JUDr. Jany Vlčkovej, v právnej veci navrhovateľa: Č. M. J., S..D.., so sídlom
v J., na C. XX, zastúpená JUDr. Richardom Hulínom, advokátom so sídlom v Bratislave, na Ľubinskej
3, proti odporcom: 1. I. A., nar. XX.XX.XXXX, hlásený pobyt bezdomovca D., zastúpený C. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., ako opatrovníčkou, 2. C. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
XXX, XXX XX C., o zaplatenie 7.825,21 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Malacky zo dňa 8. decembra 2010 č.k. 4C 60/2009-88, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e.

Odporcom v 1. a 2. rade náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcom v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a
nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 7.791,02 eur s úrokom z úveru zo sumy 6.398,10 eur vo výške
16,40% ročne od 20.03.2008 do zaplatenia, s úrokom z omeškania zo sumy 6.398,10 eur vo
výške 8,5% od 20.03.2008 do zaplatenia, úroku z omeškania zo sumy 1.026,95 eur vo výške
8,5% od 20.03.2008 do zaplatenia, všetko v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku,
ďalším výrokom uložil odporcovi v 1. rade povinnosť do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku zaplatiť
navrhovateľovi 34,19 eur s úrokom z omeškania vo výške 20% ročne od 24.02.2008 do zaplatenia a
vo zvyšku návrh zamietol. Odporcom v 1. a 2. rade uložil aj povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť
navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 1.339,23 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa v
lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že účastníci konania uzavreli dňa 01.12.2006 zmluvu
o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol navrhovateľ odporcom v 1. a 2. rade peňažné
prostriedky do výšky úverového limitu 200.000,- Sk, s úrokovou sadzbou 16,40% ročne, pri RPMN
22,09%, a odporcovia sa zaviazali splácať istinu úveru a úroky v 60-tich mesačných splátkach vo výške
4.951,- Sk, splatných vždy k 20-temu dňu v mesiaci. Pre prípad omeškania dlžníkov so zaplatením
akýchkoľvek záväzkov podľa zmluvy si účastníci dohodli úrok z omeškania vo výške 15% ročne.
Odporcovia spotrebiteľský úver riadne nesplácali, navrhovateľ im preto oznámil, že dňom 20.10.2007
vyhlásil svoju pohľadávku za splatnú. Pohľadávka navrhovateľa proti odporcom predstavovala ku dňu
19.03.2008 vyčíslenú istinu úveru vo výške 7.791,02 eur, na zaplatenie ktorej súd odporcov zaviazal
spolu so 16,40% úrokom z úveru ročne zo sumy 6.398,10 eur od 20.03.2008 do zaplatenia, spolu s
8,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 6.398,10 eur od 20.03.2008 do zaplatenia a spolu s 8,5%
úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.026,95 eur od 20.03.2008 do zaplatenia. V časti priznanej istiny



úveru a úroku z úveru súd prvého stupňa svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. § 2 písm.
a/ písm. b/ zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a v časti priznaného úroku z omeškania o
ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka s poukazom na § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..

V odôvodnení rozsudku uviedol, že hoci navrhovateľ požadoval návrhom 15% úrok z omeškania ročne
zo sumy 6.398,10 eur od 20.03.2008 do zaplatenia a tiež 15% úrok z omeškania
ročne zo sumy 1.026,95 eur od 20.03.2008 do zaplatenia, úrok z omeškania mu v požadovanej
výške 15% ročne nepriznal, keď pri posudzovaní výšky úroku z omeškania vychádzal z toho, že sa
jedná o spotrebiteľský úver, a preto je právna úprava o výške úrokov z omeškania obsiahnutá v
Obchodnom zákonníku vylúčená. Vyhodnotil, že z uvedeného dôvodu nie je potom možné prihliadať na
dohodu účastníkov ohľadne výšky úroku z omeškania a je potrebné vychádzať z úpravy obsiahnutej v
Občianskom zákonníku, pričom poukázal na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a na § 3 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z.. Zhrnul, že ku dňu omeškania bola základná úroková sadzba vo výške 4,25%,
navrhovateľovi priznal jej dvojnásobok, teda 8,5% a v časti prevyšujúcej priznaný úrok z omeškania
návrh zamietol. Mal tiež za preukázané, že zo Zmluvy o bežnom účte a balíku produktov a služieb Č.
G. zo dňa 01.12.2006, uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade vyplýva, že navrhovateľ
sa zaviazal počínajúc dňom 01.12.2006 zriadiť a viesť pre odporcu bežný účet a odporca sa zaviazal
čerpať peňažné prostriedky a vystavovať platobné príkazy len do výšky voľných peňažných prostriedkov
na účte, resp. do výšky zmluvne povoleného prečerpania. Zistil, že ku dňu 23.2.2008 odporca v 1. rade
bežný účet prečerpal v sume 1.029,95,- Sk (34,19 eur), preto odporcovi v 1. rade uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi 34,19 eur s úrokom 20% ročne podľa sadzobníka úrokových sadzieb V..

O trovách konania rozhodol prvostupňový súd podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal navrhovateľovi
náhradu trov konania vo výške 1.339,23 eur, na zaplatenie ktorej zaviazal odporcov spoločne a
nerozdielne.

Proti tomuto rozsudku v časti, v ktorej súd prvého stupňa návrh zamietol, podal včas odvolanie
navrhovateľ, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrhu v celom rozsahu
vyhovieť, alebo rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie,
z dôvodu, že rozhodnutie v napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Argumentoval tým, že zmluvy o úvere sa bez ohľadu na povahu účastníkov spravujú
Obchodným zákonníkom, pričom poukázal na kogentné ustanovenie § 261 ods. 3 písm.
d/ Obchodného zákonníka. Za rozhodujúci aspekt považoval povahu samotného vzťahu, a to bez
ohľadu na povahu účastníkov záväzkovo-právneho vzťahu. Konštatoval, že záväzkovo-právne vzťahy
vyplývajúce zo zmlúv taxatívne vymenovaných v § 261 ods. 3 písm. d/ majú nesporne charakter
absolútnych obchodov, ktoré vždy podliehajú režimu Obchodného zákonníka. Nepopieral, že odporcovia
majú postavenie spotrebiteľa, avšak mal za to, že rozhodujúcim kritériom pre určenie, podľa akej právnej
úpravy sa záväzkovo-právny vzťah medzi ním a odporcami bude posudzovať, je charakter samotného
vzťahu a nie postavenie jeho účastníkov. S poukazom na ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka sa
domnieval, že má právo požadovať zmluvne dohodnuté úroky z omeškania, t.j. úrok z omeškania vo
výške 15% ročne zo sumy 6.398,10 eur od 20.03.2008 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 15%
ročne zo sumy 1.026,95 eur od 20.03.2008 do zaplatenia.

Odporcovia odvolanie nepodali, ani sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrili.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu
odvolania navrhovateľa, bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru,
že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Odvolací súd konštatuje, že rozsudok prvostupňového súdu je vecne správny, keď súd prvého stupňa
dostatočne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil.



Odvolateľ namietal v napadnutej časti nesprávne práve posúdenie, dôvodiac, že
prvostupňový súd nesprávne aplikoval na danú vec ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka o úroku z
omeškania, majúc za to, že správne mal aplikovať ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka z dôvodu,
že uzatvorený zmluvný vzťah - úverová zmluva - je absolútnym obchodom v zmysle ust. § 261 ods. 3
písm. d/ Obchodného zákonníka a spravuje sa preto Obchodným zákonníkom.

Problematiku ochrany spotrebiteľa je potrebné chápať komplexne. Do Slovenského právneho poriadku
sa aproximovali viaceré smernice Európskej rady a parlamentu, ktoré upravujú ochranu spotrebiteľa.
Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy, ale ide o druh zmluvy, pre ktorú
najmä Občiansky zákonník, ale aj osobitné predpisy ustanovujú osobitné podmienky. Spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva, bez ohľadu na jej formu, ktorú uzatvára spotrebiteľ a dodávateľ. Charakter
spotrebiteľskej zmluvy môžu mať nielen zmluvy uzatvárané podľa Občianskeho zákonníka, ale aj
uzatvárané podľa Obchodného zákonníka i osobitných predpisov. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa je
potrebné venovať osobitnú pozornosť zmluvám, pri ktorých spotrebiteľ nemohol ovplyvniť ich obsah. Súd
má v prípade uvedených spotrebiteľských zmlúv povinnosť ex offo skúmať, či takáto zmluva neobsahuje
neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle ust. § 54 Obč. zákonníka.

Podľa § 54 ods. 1 prvá veta Obč. zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona (OZ) v neprospech spotrebiteľa.

V danom prípade účastníci uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí úverovú zmluvu, ktorá je
absolútnym obchodným vzťahom v zmysle ust. § 261 ods. 3 písm. d/ Obch. zákonníka a spravuje sa
ust. § 479 a nasl. Obch. zákonníka. Zároveň však ide o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje
ust. § 52 a nasl. Obč. zákonníka, ako aj ust. osobitného zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch. Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle
Obch. zákonníka, vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa, ako
aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných
podmienok, je potrebné na tento právny vzťah aplikovať ust. § 52 a nasl. Obč. zákonníka o
ochrane spotrebiteľa a ustanovenia zák.č. 258/2001 Z.z.. Ustanovenie § 54 ods. 1 prvá veta Obč.
zákonníka, účinného v čase uzatvorenia zmluvy, prikazuje aplikovať ustanovenia Obč. zákonníka na
práva a povinnosti spotrebiteľa, pokiaľ sú pre spotrebiteľa priaznivejšie, ako príslušné ustanovenia
Obch. zákonníka. Ustanovenie § 54 ods. 1 Obč. zákonníka predstavuje korektív pre použite ustanovení
Obch. zákonníka, a to aj napriek charakteru úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu podľa Obch.
zákonníka. Uvedené znamená, že Obch. zákonník možno v prípade spotrebiteľskej zmluvy
aplikovať iba tam, kde nenarazí na obmedzenia vyplývajúce z Obč. zákonníka.

Pokiaľ potom zmluvné strany dojednali v zmluve úrok z omeškania, ktorý je síce v súlade
s úpravou § 369 ods. 1 Obch. zákonníka, ale presahuje úrok z omeškania prípustný podľa § 517 ods. 2
Obč. zákonníka, dojednanie úroku z omeškania nad výšku prípustnú podľa predpisov Obč. zákonníka
predstavuje neprijateľnú a teda absolútne neplatnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy. Súd je povinný
na neplatnosť zmluvnej podmienky prihliadať a nepriznať na základe nej požadované plnenie.

Tým, že zákonodarca s účinnosťou od 15.01.2009 novelizoval ust. § 369 ods. 1 Obchodného
zákonníka tak, že v prípade záväzkov vzniknutých zo spotrebiteľských zmlúv možno úroky z omeškania
dohodnúť najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva, reagoval na úpravu
ochrany spotrebiteľa, vyplývajúcu z predpisov Európskej únie, aproximovanú do slovenského právneho
poriadku už skôr, v rámci ochrany spotrebiteľa v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.) a zákonom o
spotrebiteľskom úvere, aby odstránil prípadné pochybnosti. Vychádzajúc však z právnej úpravy
ochrany spotrebiteľa (platnej v čase účinnosti zmluvy) na základe ust. § 54 ods. 1 Obč. zákonníka,
ktoré sa vzťahuje aj na zmluvy, majúce charakter absolútnych obchodov, aj do 15.01.2009
bolo potrebné na spotrebiteľskú zmluvu aplikovať ust. § 517 ods. 2 Obč. zákonníka, keďže táto úprava
bola pre spotrebiteľa priaznivejšia.



Súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď vyhodnotil, že nie je možné prihliadať na zmluvné
dojednania ohľadne výšky úroku z omeškania, priznávajúce odvolateľovi nárok na úrok z omeškania
vo výške 15%, teda vo výške presahujúcej úrok z omeškania podľa občianskoprávnych
predpisov, v danom prípade vo výške 8,5% ročne. V tejto časti prvostupňový súd uplatnený
nárok správne zamietol.

Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne
správny podľa § 224 ods.1O.s.p. potvrdil.

Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 224 ods. 1 s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Odporcovia
boli v odvolacom konaní úspešní, trovy konania im však nevznikli, preto odvolací súd rozhodol, že sa
im náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.