Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/523/2012 z 16. 6. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 16. júna 2013, sp. zn. 11CoP/523/2012, ECLI:SK:KSBA:2013:1611205398.1 Krajský súd Bratislava | 11CoP/523/2012 | ECLI:SK:KSBA:2013:1611205398.1 | 2013-06-16 | Uznesenie Oblasť práva: Rodinné právo – Schválenie právneho úkonu Citované ustanovenia: § 221 ods. 1 písm. h) OSP, § 221 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/330950d0-3fe2-4097-b8d9-0e969d62dd7b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1611205398.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/523/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1611205398
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1611205398.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave vo veci starostlivosti súdu o maloletého R. E., W.. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR,
zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Malackách, Záhorácka
2942, Malacky, dieťa rodičov: matky - K. E., W.. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom F. Č.. XX, zastúpenej
advokátkou JUDr. Martou Huttovou, AK Hutta & Partners, P.O.BOX 55, Bratislava, a otca - K.. R.
E., W.. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom E., Z. Z. H. Z., D. W.. X, N. Y., zastúpeného advokátkou
JUDr. Hedvigou Gallovou, AK Čučmianska dlhá 45, Rožňava, o schválenie právneho úkonu v mene
maloletého a ustanovení opatrovníka, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo
dňa 23.08.2012, č.k. 8P/131/2011-24, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0) takto

r o z h o d o l :

Napadnuté uznesenie sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd uznesením č.k. 8P 131/2011-24 zo dňa 23.08.2012 ustanovil maloletému R. E.
kolízneho opatrovníka pre vykonanie právneho úkonu: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny so sídlom
v Malackách, Záhorácka 2942/60A, Malacky (ďalej len ,,ÚPSVaR“), ktorý je oprávnený vykonať právny
úkon v mene maloletého podpísaním kúpnej zmluvy týkajúcej sa prevodu nehnuteľností zapísaných na
LV č. XXX, vedeného Katastrom nehnuteľností Bratislava, Správou katastra Y. pre okres Y., obec a k.ú.
F. ako parcely reg. C :
- Parc.č. XXXX/X- trvalé tráv. porasty vo výmere X.XXX m2
- Parc.č. XXXX/X - orná pôda vo výmere XXXX m2
- Parc.č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2
- Parc.č. XXXX/X -záhrady vo výmere XXX m2
- Parc.č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2
- Parc.č. XXXX/X- zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2
- Parc.č. XXXX/XX- zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2
- Parc.č. XXXX/XX- zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX m2
- Parc.č. XXXX/XX- zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX m2

Spolu so stavbami:
C. H. súp.č. X - postaveným na parcele č. XXXX/X
M. K. - postavené na parcele č. XXXX/X
F. - postavený na parcele č. XXXX /.
J., postavená na parcele č. XXXX/XX

a Parcela registra E:
Parc.č. XXXX - trvalé tráv. porasty vo výmere X.XXX m2

Uvedené odôvodnil ust. § 31 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov ( ďalej len ,,zákon o rodine“) a § 30 Občianskeho zákonníka, keď uviedol, že otec maloletého



návrhom doručeným dňa 22.06.2011 žiadal o ustanovenie kolízneho opatrovníka pre maloletého a o
schválenie právneho úkonu - kúpy vyššie označených nehnuteľností vo vlastníctve maloletého R., ktorý
ich v súčasnosti využíva spolu s matkou. Z uvedeného dôvodu súd uznesením zo dňa 09.05.2012
začal vo veci konanie o ustanovenie kolízneho opatrovníka maloletému pre daný úkon. Vzhľadom na
to, že medzi rodičmi navzájom a medzi rodičmi a maloletým môže pri podpise zmluvy dôjsť ku konfliktu
záujmov, a rodičia nenavrhli konkrétnu osobu, ktorú by chceli ustanoviť za opatrovníka, súd za kolízneho
opatrovníka pre vykonanie právneho úkonu ustanovil ÚPSVaR, ktorý má najlepšie predpoklady túto
funkciu zastávať.

Súd I. stupňa tiež uviedol, že rodičia maloletého boli rozvedení rozsudkom Okresného súdu Malacky č.k.
5C 158/2010 zo dňa 20.01.2011, v tejto časti nadobudol rozsudok právoplatnosť dňa 14.04.2011. V časti
konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému rozhodnutie nie je právoplatné v
dôsledku odvolania otca - rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č.k. 6Co 30/2011 zo dňa 12.09.2011
bol rozsudok súdu I. stupňa v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému zrušený
a vec sa v tomto rozsahu vrátila súdu I. stupňa na ďalšie konanie, doposiaľ v nej nebolo rozhodnuté.

Proti predmetnému uzneseniu podala prostredníctvom právnej zástupkyne odvolanie matka maloletého,
v ktorom uviedla, že právnym úkonom, na ktorý bol ÚPSVaR ustanovený, má byť podpísanie kúpnej
zmluvy za jej maloletého syna, ktorú vyhotovil a podpísal jeho otec K.. R. E.. Touto zmluvou má maloletý
svojmu otcovi odpredať rodinný dom spolu s ďalšími nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v obci F. za
kúpnu cenu vo výške XXX XXX eur, teda za značne zníženú cenu, než v skutočnosti majú. Napadnuté
uznesenie považuje matka za v rozpore s ust. § 31 ods. 2 zákona o rodine, § 22 a § 30 Občianskeho
zákonníka a zákonom č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej
kuratele“). Prvostupňový súd sa podľa nej dôsledne neriadil citovanými zákonnými ustanoveniami, keď
potom, čo svojím uznesením z 9.mája 2012 pod č.k. 8P 131/2011-21 ustanovil ÚPSVaR za kolízneho
opatrovníka maloletému v konaní o schválenie právneho úkonu a ustanovenie opatrovníka, následne
ten istý úrad bez ďalšieho ustanovil napadnutým uznesením za osobitného opatrovníka oprávneného
podpísať kúpnu zmluvu za jej syna. Takýto postup súdu považuje za absurdný, ale aj v rozpore s
povinnosťami úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré sú povinné chrániť záujmy maloletého dieťaťa
pri akomkoľvek prevode jeho nehnuteľného majetku. Takýmto postupom súdu sa znemožnila funkcia
kolízneho opatrovníka, pretože tento nemôže zodpovedne chrániť práva a oprávnené záujmy maloletého
v konaní o schválenie právneho úkonu, keď súčasne má v tomto konaní za neho podpísať aj kúpnu
zmluvu, t.j. vykonať za neho právny úkon.

Matka maloletého ďalej uviedla, že ÚPSVaR napáda aj z dôvodu, že doteraz si neplnil vo vzťahu k
jej 13-ročnému synovi povinnosti a na jej viaceré žiadosti dva roky odmieta vykonať s ním pohovor, z
ktorého by sa dozvedel nielen o jeho komplikovanom vzťahu s otcom, ale aj o tom, akým agresívnym
spôsobom si otec vynucuje nielen styk so synom, ale aj svoj bezplatný pobyt v rodinnom dome syna
v F., ako sa tam správa a ničí synov majetok. ÚPSVaR bol po dvoch rokoch schopný uskutočniť len
pohovor s ňou (matkou), tento sa však zrejme uskutočnil na podnet otca, na tomto pohovore musela
doslovne vnútiť kolíznemu opatrovníkovi správu z psychologického vyšetrenia maloletého. Takýto postup
kolízneho opatrovníka teda hodnotí ako nezáujem o potreby maloletého, o jeho práva a záujmy, matka
má preto dôvodnú obavu, že mu ide skôr o záujem otca ako maloletého R., a preto jeho osobu ako
opatrovníka na podpis zmluvy, ktorou má maloletý previesť na svojho otca nehnuteľnosti za značne
podhodnotenú cenu, namietla. Záverom žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.

K odvolaniu sa prostredníctvom právnej zástupkyne vyjadril otec maloletého s tým, že ho považuje
za nedôvodné a vychádzajúce zo subjektívneho hodnotenia odporkyne, ktorá krivo ohovára ÚPSVaR.
Stotožňuje sa s názorom, že súd ustanovil za osobitného zástupcu ÚPSVaR, lebo má najlepšie
predpoklady túto funkciu zastávať, a on na výzvu súdu alternatívne navrhoval ustanoviť za opatrovníka
tento úrad alebo iného súdneho pracovníka, ktorý by bol vo veci nestranný. Námietky matky považuje
za neopodstatnené aj z dôvodu napadnutia kolízneho opatrovníka, nie je pravdou, že úrad na viaceré
žiadosti matky dva roky odmieta vykonať s maloletým pohovor. Považuje to za bezdôvodné osočovanie
pracovníčky ÚPSVaR, ktorá sa na rozdiel od matky pravidelne zúčastňuje pojednávaní od začiatku
súdneho konania o rozvod manželstva. Aj na základe správy sociálnej kurátorky zo šetrenia v
domácnosti starých rodičov v Stupave, kde sa v tom čase matka so synom presťahovala, súd I. stupňa
vyhovel návrhu matky a maloletého jej na čas po rozvode zveril. Kolízna opatrovníčka tiež svojím



vyjadrením podporila návrh matky na výživné v čiastke XXXX eur, ktorú súd I. stupňa ako výživné určil.
Kolízna opatrovníčka sa osobne zúčastnila aj odvolacieho konania na Krajskom súde v Bratislave, kde
svojím vyjadrením podporila návrh matky a žiadala odvolanie otca zamietnuť.

Pri svojom hodnotení doterajšieho postupu kolíznej opatrovníčky vychádza matka z nepodloženého
dôvodu, nakoľko práve otec podal sťažnosť na príslušný ÚPSVaR, a to na odbore kontroly v Bratislave,
na preskúmanie postupu ÚPSVaR pri zastupovaní záujmov maloletého v konaní pred súdom I. stupňa
a v odvolacom konaní. Dôvod podaného odvolania vidí otec v snahe matky mariť súdne konanie, ako
aj ostatné sporové konania, ktoré medzi nimi prebiehajú. Záverom navrhol, aby odvolací súd zamietol
odvolanie, uznesenie súdu I. stupňa potvrdil a matku zaviazal k náhrade trov konania.

K odvolaniu sa vyjadril i kolízny opatrovník - ÚPSVaR, ktorý uviedol, že ako kolízny opatrovník
maloletého R. E. je ustanovený aj v iných konaniach vedených na Okresnom súde Malacky. Ako kolízny
opatrovník v týchto konaniach maloletého zastupoval a hájil jeho záujmy tak, ako mu ukladá zákon.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a)
O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k
záveru, že odvolanie matky je v celom rozsahu dôvodné.

Podľa § 31 ods. 1 zákona o rodine, rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie
je spôsobilé a podľa odseku 2 tohto ustanovenia žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté
dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým
dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade
súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone
zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník“).

Podľa § 31 ods. 4 zákona o rodine, na ustanovenie kolízneho opatrovníka sa primerane použijú
ustanovenia § 60 a 61. Funkcia kolízneho opatrovníka zaniká ukončením konania alebo vykonaním
právneho úkonu, na ktorého účely bol ustanovený.

Podľa § 60 ods. 1, ods. 2 zákona o rodine, okrem prípadov podľa § 39 ods. 3 a § 57 ods. 4 súd ustanoví
maloletému dieťaťu opatrovníka aj vtedy, ak je to potrebné z iných dôvodov a zároveň je to v záujme
maloletého dieťaťa. Súd môže podľa odseku 1 ustanoviť za opatrovníka aj obec.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 zákona o rodine, opatrovník je povinný vykonávať svoju funkciu v záujme
maloletého dieťaťa. Súd vymedzí rozsah práv a povinností opatrovníka tak, aby bol splnený účel, na
ktorý bol opatrovník ustanovený, a aby boli dostatočne chránené záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 20 O. s. p. každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v
tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.

Podľa § 9 O. z. maloletí majú spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané
rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku.

Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že maloleté deti majú len obmedzenú hmotnoprávnu
spôsobilosť na právne úkony a z tohto dôvodu, ako aj pre právnu naviazanosť procesnej spôsobilosti
(spôsobilosti konať pred súdom) na príslušnú hmotnoprávnu spôsobilosť, nemôžu mať ani oprávnenie
samostatne konať pred súdom. Z toho dôvodu je potrebné, aby v konaní boli zastúpené zástupcom,
ktorým je zásadne zákonný zástupca, pokiaľ nejde o prípad, kedy zákonný zástupca musí byť z výkonu
zastupovania vylúčený. Rodičia ako zákonní zástupcovia nemôžu zastupovať maloleté dieťa, ak je tu
riziko rozporu záujmov či už medzi rodičom ako zástupcom a dieťaťom ako zastupovaným alebo i medzi
viacerými osobami, ktoré majú byť zastúpené tým istým zástupcom.

Na margo napadnutého uznesenia odvolací súd konštatuje, že ust. § 31 ods. 2 zákona o rodine formálne
nevylučuje, aby bol maloletému pri možnom strete záujmov s rodičom ustanovený opatrovník, ktorý ho
bude zastupovať pri určitom právnom úkone. V danom prípade je však potrebné vychádzať z kontextu
celej vety citovaného odseku 2 za bodkočiarkou : ; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu
opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať“.



Spojka ,,alebo,, predstavuje podľa názoru odvolacieho súdu jasnú alternatívu medzi prvou možnosťou,
t.j. ustanoviť dieťaťu opatrovníka na zastupovanie v konaní a medzi druhou možnosťou, spočívajúcou
v ustanovení tejto (t.j. rovnakej) osoby za opatrovníka tomu istému maloletému dieťaťu na jeho
zastupovanie pri určitom právnom úkone súvisiacom s týmto konaním. Možnosti uvedené v § 31 ods.
2 zákona o rodine teda nemajú byť chápané v matematickom zmysle slova (jedna, alebo aj druhá
možnosť.....) ale je potrebné ich uchopiť ako alternatívy (buď jedna alebo druhá možnosť, ale nie oboje).

Zo spisového materiálu súdu I. stupňa vyplýva, že tento uznesením č.k. 8P 131/2011-21 zo dňa
09.05.2012 už maloletému R. E. ustanovil ÚPSVaR, a to za procesného opatrovníka v konaní o
schválenie právneho úkonu podľa § 31 ods. 2 zákona o rodine. Z uvedeného je zrejmé, že súd I. stupňa
už využil prvú možnosť danú ust. § 31 ods. 2 zákona o rodine a maloletému ustanovil ÚPSVaR na
zastupovanie v konaní.

Z logiky veci je potom evidentné, že ak súd ustanovil ÚPSVaR na zastupovanie záujmov maloletého
v konaní o schválenie právneho úkonu, nemôže tú istú osobu poveriť zároveň aj vykonaním tohto
právneho úkonu, nakoľko je nemysliteľné, aby ÚPSVaR, ktorý ako ustanovený hmotnoprávny opatrovník
podpíše za maloletého zmluvu, t.j. vykoná právny úkon, naďalej dokázal adekvátne procesne hájiť
záujmy maloletého v konaní o schválenie tohto právneho úkonu. Ak totiž v konaní o schválenie právneho
úkonu vyvstane štandardná otázka, či bol právny úkon (v danom prípade podpis kúpnej zmluvy za
maloletého) urobený v záujme dieťaťa, nemôže sa procesný opatrovník, ktorý sa pod zmluvu za maloleté
dieťa podpíše, už k tejto veci vyjadriť vo svoj vlastný neprospech, a tým už nedokáže nezainteresovane
chrániť záujmy dieťaťa. V tomto smere teda možno dať v plnom rozsahu za pravdu právnej zástupkyni
matky. Ust. § 31 ods. 2 zákona a rodine totiž predpokladá, že ak má byť nejaká osoba ustanovená
za opatrovníka dieťaťa v konaní (t.j. procesný opatrovník, resp. prvá možnosť vety za bodkočiarkou),
ktorého predmetom môže byť posudzovanie kvality právneho úkonu urobeného za dieťa (napr. konanie
o schválenie právneho úkonu urobeného v mene maloletého), malo by byť z podstaty veci vylúčené, aby
za takéhoto opatrovníka bola ustanovená tá istá osoba, čo zákon i slovom ,,alebo“ vylúčil. ÚPSVaR je
podľa názoru odvolacieho súdu správne zvoleným zástupcom maloletého pre konanie, čo automaticky
vylučuje jeho zastupovanie pri právnom úkone.
Podľa § 33 zákona o rodine:

(1) Ak sú záujmy maloletého dieťaťa súvisiace so spravovaním jeho majetku ohrozené a rodičia
sami neurobili alebo nie sú schopní urobiť vhodné opatrenia na ochranu majetku, súd môže na tento
účel ustanoviť maloletému dieťaťu majetkového opatrovníka; tomuto rozhodnutiu nemusí predchádzať
rozhodnutie o obmedzení rodičovských práv a povinností.

(2) Majetkovým opatrovníkom sa môže stať fyzická osoba, ktorá s ustanovením za majetkového
opatrovníka súhlasí, je spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu a spĺňa predpoklad, že funkciu
majetkového opatrovníka bude vykonávať v záujme maloletého dieťaťa

(3) Ak nebolo možné ustanoviť za majetkového opatrovníka žiadnu fyzickú osobu, súd ustanoví
za majetkového opatrovníka obec alebo inú právnickú osobu, ktorá s ustanovením za majetkového
opatrovníka súhlasí a spĺňa predpoklad, že funkciu majetkového opatrovníka bude vykonávať v záujme
maloletého dieťaťa.

(4) V rozhodnutí o ustanovení majetkového opatrovníka podľa odseku 1 súd uvedie konkrétny rozsah
majetku, ktorý bude opatrovník spravovať, spôsob nakladania s ním a lehoty, v ktorých je majetkový
opatrovník povinný predkladať súdu správy o nakladaní s majetkom maloletého dieťaťa.

(5) Majetkový opatrovník nesmie pri výkone správy majetku brať na seba neprimerané majetkové
riziká. Za riadny výkon svojej funkcie zodpovedá súdu a podlieha jeho pravidelnému dohľadu. Súd
môže podmieniť platnosť právneho úkonu majetkového opatrovníka svojím súhlasom. Za porušenie
povinností pri spravovaní majetku zodpovedá majetkový opatrovník podľa všeobecných predpisov o
náhrade škody.8) Pri výkone správy majetku maloletého dieťaťa majetkovým opatrovníkom sa použije
osobitný predpis.

(6) Záverečný účet zo správy majetku dieťaťa je majetkový opatrovník povinný predložiť súdu najneskôr
do dvoch mesiacov po skončení svojej funkcie.



(7) Majetkový opatrovník má počas výkonu svojej funkcie právo na náhradu nákladov spojených so
správou majetku maloletého dieťaťa a na primeranú odmenu z výnosu majetku maloletého dieťaťa po
skončení svojej funkcie. Výšku odmeny určí súd.

Podľa § 35 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom
rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku
maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

Zo spisového materiálu je zrejmé, že protinávrhom doručeným okresnému súdu dňa 22.06.2011 otec
maloletého žiadal o schválenie právneho úkonu v mene maloletého - kúpnopredajnej zmluvy na
nehnuteľnosti, ktoré má maloletý svojmu otcovi odpredať. Podaním doručeným dňa 21.02.2012 potom
navrhol, aby okresný súd maloletému ustanovil v konaní o schválenie právneho úkonu kolízneho
opatrovníka, pričom navrhol ÚPSVaR. Protinávrhom na schválenie kúpnopredajnej zmluvy došlo zo
strany otca k nepochopeniu konania o schválenie právneho úkonu, keďže toto predpokladá, že právny
úkon musí byť najskôr urobený, a to osobou na to oprávnenou, čo až následne zakladá možnosť jeho
schválenia zo strany súdu.

V tejto súvislosti odvolací súd podotýka, že vylúčením protinávrhu otca na samostatné konanie
nepostupoval súd I. stupňa vhodne, nakoľko pôvodný návrh matky na ustanovenie majetkového
opatrovníka a faktický protinávrh otca na schválenie právneho úkonu (a s tým súvisiaca otázka kolízneho
opatrovníka pre vykonanie právneho úkonu) spolu súvisia a mali by byť prejednávané v jednom konaní,
iba tak je možné adekvátne a komplexne posúdiť záujem dieťaťa.

Zo spisového materiálu je evidentné, že otec má záujem znovunadobudnúť nehnuteľnosti vysokej
hodnoty, ktoré sprostredkovane previedol na maloletého a matka má záujem sanovať výpadok osoby
oprávnenej konať v mene maloletého do doby, než bude právoplatne vyriešená otázka, kto z oboch
rodičov má oprávnenie maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok (tento problém v konaní nastal
pre zrušenie rozsudku o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému a nedostatku
nového rozhodnutia, čo aj opísal súd I. stupňa v napadnutom uznesení).

Odvolací súd ďalej konštatuje, že v danom prípade nejde o jednoduchú situáciu, kedy stačí ustanoviť
maloletému kolízneho opatrovníka podľa ust. § 31 ods. 2 O.s.p.. Súd I. stupňa by mal pri riešení
vzniknutej situácie zvažovať najmä to, či maloletému nie je potrebné ustanoviť majetkového opatrovníka
podľa § 33 zákona o rodine, resp. zvážiť postup podľa § 35 zákona o rodine. Uvedené je v kompetencii
súdu I. stupňa s poukazom na to, že v predmetnom prípade podanými návrhmi nie je viazaný.

Súčasná právna úprava zákona o rodine totiž podľa názoru odvolacieho súdu predpokladá v súvislosti
s majetkom dieťaťa dvojstupňovú kontrolu, kedy sa najprv postupom podľa § 35 zákona o rodine docieli
vyriešenie prípadnej nezhody rodičov o tom, či sa má s majetkom dieťaťa určitým spôsobom vôbec
naložiť (so správou majetku maloletého súvisí aj možnosť ustanovenia majetkového opatrovníka v
zmysle § 33 zákona o rodine) a až po vyriešení tejto otázky sa v prípade urobenia právneho úkonu
zasahujúceho určitým spôsobom do majetkovej sféry dieťaťa v inej než bežnej veci postupom podľa §
28 Občianskeho zákonníka posudzuje, či takýto úkon je alebo nie je v súlade so záujmom dieťaťa a
podľa toho dôjde zo strany súdu k jeho schváleniu či neschváleniu (konanie o faktické legitimizovanie
právneho úkonu).

V posudzovanej veci totiž ide evidentne aj o prípad nezhody rodičov o podstatných veciach súvisiacich
s výkonom rodičovských práv a povinností vo vzťahu k správe majetku maloletého dieťaťa (§ 35 zákona
o rodine), keďže obom rodičom patrí právo rozhodovať o podstatných záležitostiach ich maloletého
dieťaťa, napr. aj ohľadne správy jeho majetku. Zároveň ide aj o prípad neschopnosti rodičov zabezpečiť
ochranu majetku maloletého, pre ktorú je nutné uvažovať o majetkovom opatrovníctve v zmysle
§ 33 zákona o rodine (navrhnutom pôvodne matkou, vylúčenie veci preto nebolo vhodné). Práve
prostredníctvom tohto inštitútu sa otvárajú širšie možnosti pre hľadanie vhodnej osoby schopnej hájiť
záujmy maloletého dieťaťa.

Rozhodnutiu o ustanovení majetkového opatrovníka totiž nemusí predchádzať rozhodnutie o obmedzení
rodičovských práv a povinností. Ak sám otec v konaní vyslovuje dôvodnú obavu ohľadom zachovania



majetku maloletého, nakoľko jeho nehnuteľnosti nikto neudržuje, nespravuje, t.j. majetok chátra, tak
fakticky potvrdzuje, že majetkové záujmy maloletého sú ohrozené a je daný dôvod na postup v zmysle
§ 33 zákona o rodine. Na ustanovenie majetkového opatrovníka zákon predpokladá predovšetkým
fyzickú osobu, ktorá okrem zákonom predpísaného súhlasu a spôsobilosti na právne úkony musí spĺňať
predpoklad, že funkciu majetkového opatrovníka bude vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Výber
vhodnej osoby by mal byť podriadený najmä jej schopnosti spravovať majetok, nesmie teda ísť len
o formálne naplnenie rozhodnutia, aby niekto bol ustanovený, majetkový opatrovník musí túto funkciu
riadne vykonávať čo do času i schopností, preto zákon nepočíta priamo s tým, že za majetkového
opatrovníka možno ustanoviť orgán sociálnoprávnej ochrany detí, ktorého úlohy sú v zmysle zákona o
sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele odlišné.

Odvolací súd v tejto súvislosti zastáva názor, že ak maloletému môže byť aj bez návrhu ustanovený
majetkový opatrovník, ktorý by ako hmotnoprávny opatrovník hájil záujmy dieťaťa v celej jeho
majetkovej sfére, potom ustanovenie ÚPSVaR (aj keby ho nevylučoval fakt, že už bol do konania
ustanovený ako procesný opatrovník) do pozície kolízneho opatrovníka na vykonanie jediného, ale
zrejme najdôležitejšieho právneho úkonu za maloletého, t.j. podpísanie kúpnej zmluvy, ktorou odpredá
celý majetok, sa nejaví ako riešenie v najlepšom záujme maloletého, s prihliadnutím na vskutku odlišné
zameranie orgánov sociálnoprávnej ochrany detí, aj napriek tomu, že v zmysle § 72 ods. 2 písm. b) bodu
2 zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele ho za kolízneho opatrovníka ustanoviť
možno.

Odvolací súd rovnako poukazuje na síce formálne správnu, avšak nie vhodnú formuláciu výroku
napadnutého uznesenia, ktorý vyznieva tak, že opatrovník nemá inú možnosť ako za maloletého bez
ďalšieho podpísať kúpnu zmluvu. Vhodnejšou formuláciou v súlade so znením zákonnej formulácie ,,pri
určitom právnom úkone“ (§ 31 ods. 2 zákona o rodine) sa v danom prípade javí....,, aby maloleté dieťa
zastupoval pri rokovaní o uzavretí kúpnej zmluvy a jej prípadnom podpise“.

Uzavretie zmluvy totiž nemožno kolíznemu opatrovníkovi nanútiť, resp. mu to prikázať uznesením,
keď opatrovník má právo rozhodnúť, či predmetnú zmluvu podpíše, ako aj možnosť sa so zmluvou
oboznámiť, meniť podmienky, dávať návrhy, atď. Formulácia ,,pri určitom právnom úkone“ tak v tomto
prípade znamená zastupovanie nielen pri uzavretí, ale aj neuzavretí zmluvy, výsledok zastupovania teda
nemožno uznesením súdu prezumovať.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie súdu I. stupňa v zmysle ust. §
221 ods. 1 písm. h), ods.2 O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.