Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/577/2013 z 17. 11. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 17. novembra 2013, sp. zn. 6Co/577/2013, ECLI:SK:KSBA:2013:1612203334.1 Krajský súd Bratislava | 6Co/577/2013 | ECLI:SK:KSBA:2013:1612203334.1 | 2013-11-17 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 705a OZ, § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP, § 142 ods. 1 OSP, § 224 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d8edfa65-6a1a-4cb2-bb53-d0028c051ef7 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1612203334.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/577/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612203334
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Svetlovská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1612203334.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Svetlovskej a členov
senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a JUDr. Martina Murgaša v právnej veci žalobkyne: V. Z., Z. W. I. XXXX/
XX, W., proti žalovanému: B. Z., Z. W. I. XXXX/XX, W., o vylúčenie z užívania bytu, na odvolanie
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 20. februára 2013, č. k. 4C 28/2012 - 69,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalobkyni sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vylúčil žalovaného z užívania bytu č. 66 na 6. poschodí v
obytnom dome so súp. č. XXXX, nachádzajúcom sa na W. I. O. W. a žalobkyni nepriznal náhradu trov
konania. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že rozsudkom Okresného súdu Malacky
č. k. 4C 78/2011 - 89 zo dňa 15. 10. 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23. 10. 2012 bolo
manželstvo účastníkov konania rozvedené. Z manželstva sa narodili dve deti - syn B., I.. XX. X. XXXX
F. X. N., I.. XX. X. XXXX, pričom obe deti sú zdravotne ťažko postihnuté. Zo zmluvy o nájme bytu
uzavretej dňa 4. 2. 2009 medzi mestom W. ako prenajímateľom a žalobkyňou ako nájomcom súd
prvého stupňa zistil, že dňom 1. 1. 2009 vznikol spoločný nájom predmetného bytu účastníkmi ako
manželmi. Súd prvého stupňa ďalej zistil, že uznesením Okresného súdu Malacky č. k. 5C 17/2012
zo dňa 15. 2. 2012 bola žalovanému uložená povinnosť, aby dočasne nevstupoval do nehnuteľnosti -
bytu č. 66 na 6. poschodí bytového domu na W. I. XXXX/XX O. W. a to do právoplatného skončenia
konania vo veci samej, keď uznesenie o nariadení predbežného opatrenia súd odôvodnil tým, že je daná
naliehavosť potreby dočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi, nakoľko mal súd za osvedčené násilné
konanie žalovaného voči žalobkyni a ich deťom a to vo forme neustáleho vyhrážania a odopierania
základných životných potrieb. Zo spisu Okresného súdu Malacky č. k. 3T 203/2012 súd prvého stupňa
zistil, že trestným rozkazom vydaným dňa 23. 10. 2012 bol žalovaný uznaný za vinného, že v čase od
mesiaca marec 2011 do 20. 2. 2012 v bytovom dome v Malackách, na Mierovom námestí 12, v byte
č. 66 na 6. poschodí sa opakovane vyhrážal žalobkyni a to aj pred ich spoločnými deťmi tým, že ju
zabije a pichne nožom, v dôsledku čoho vzbudil u nej strach o svoj život a zdravie, čím spáchal prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 písm. c/ Tr.
zák. a za to bol odsúdený k súhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, pričom výkon
trestu odňatia slobody bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky a žalovanému bolo
uložené aj ochranné ambulantné protialkoholické liečenie. Z rozkazu Obvodného úradu Malacky zo dňa
8. 8. 2011 súd prvého stupňa zistil, že žalovaný bol uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu, nakoľko dňa 9. 7. 2011 niekoľkokrát vulgárne nadával žalobkyni a vyhrážal
sa jej vysťahovaním z bytu. Z výpisu hlásení Mestskej polície Malacky za obdobie od 11. 6. 2011 do 2. 10.



2011 súd prvého stupňa zistil, že za uvedené obdobie bola žalovanému trikrát uložená bloková pokuta za
rušenie nočného kľudu a dvakrát za schválnosti a hrubé správanie a z predmetného výpisu súd prvého
stupňa ďalej zistil, že žalobkyňa aj susedia účastníkov vo viacerých prípadoch volali políciu z dôvodu
rušenia nočného kľudu žalovaným, z dôvodu jeho hlučného správania sa, resp. hrubého správania
sa. Súd prvého stupňa následne skúmal, či sa spolužitie so žalovaným stalo neznesiteľným z dôvodu
fyzického násilia alebo psychického násilia, alebo hrozby takýmto násilím vo vzťahu k žalobkyni a ich
spoločným deťom, ako blízkym osobám, bývajúcim spoločne v byte s účastníkmi. Súd prvého stupňa
vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, spoločných detí účastníkov, susedov účastníkov a na
základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že spolužitie so žalovaným sa stalo neznesiteľným,
nakoľko žalovaný niekoľko ostatných rokov požíval alkohol v nadmernej miere, pod vplyvom alkoholu sa
neustále opakovane vyhrážal žalobkyni, že ju zabije, pichne nožom, vulgárne jej nadával, hrubo sa k nej
správal, hrubo sa správal i k synovi B., ktorému tiež vulgárne nadával. Súd prvého stupňa taktiež vyvodil
záver, že vulgárne nadávky a vyhrážanie sa žalovaného na adresu žalobkyne sa neustále opakovali a
žalovaný týmto spôsobom vyvíjal psychické násilie nielen voči žalobkyni a ich spoločným deťom, ale aj
voči bezprostredným susedom, ktorí toto konanie žalovaného museli trpieť. Súd prvého stupňa poukázal
na to, že napriek skutočnosti, že žalovanému boli uložené sankcie - blokové pokuty za rušenie nočného
kľudu, za schválnosti a hrubé správanie voči žalobkyni a deťom, pokarhanie za spáchanie priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu - za opakované vulgárne nadávanie a vyhrážanie sa žalobkyni, trest
odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní dva roky pre
prečin nebezpečného vyhrážania, napriek tomu, že žalovanému bol predbežným opatrením zakázaný
vstup do predmetného bytu, žalovaný pokračuje v násilnom konaní voči žalobkyni tým, že ju obťažuje
vulgárnymi nadávkami, vykrikovaním pod balkónom bytu a to v denných i nočných hodinách. Súd prvého
stupňa mal taktiež za to, že psychické násilie voči žalobkyni pretrváva, i keď v menšej miere, avšak
táto menšia intenzita je daná skutočnosťou, že súdom bolo nariadené predbežné opatrenie. Súd prvého
stupňa poukázal na svedecké výpovede detí účastníkov konania, susedov, ktorí zhodne s tvrdeniami
žalobkyne popísali správanie sa žalovaného a označili toto správanie za neznesiteľné, na rozhodnutia
správnych orgánov, ktoré uložili žalovanému blokové pokuty alebo pokarhanie alebo rozhodnutie súdu,
ktorý uznal žalovaného vinným zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania a následne dospel k
záveru, že žaloba je dôvodná. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p..

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil a žalobu zamietol. Uznal, že jeho správanie bolo občas skratové, ale odmietol obvinenia
žalobkyne tvrdiac, že žalobkyňa svojimi vykonštruovanými tvrdeniami a svedectvami ľudí, ktorí sa snažia
očierniť jeho osobu ho stavia do pozície neprispôsobivého a totálne závislého na alkohole. Uviedol,
že pravidelne navštevuje ochranné ambulantné protialkoholické liečenie a do obytného domu, kde má
trvalé bydlisko vstupuje len v sprievode polície a aj napriek tomu mu žalobkyňa neotvára dvere a jeho
osobný majetok vynáša do spoločných priestorov, kam majú prístup aj ostatní nájomníci. Taktiež uviedol,
že žalobkyňa pravidelne navštevuje miestne reštaurácie a stalo sa, že v opilosti sa vyhráža jeho terajšej
priateľke. Poukázal na to, že syn je neliečený alkoholik a užívateľ omamných látok a jeho svedectvo
proti nemu je ovplyvnené jeho matkou zo strachu, že skončí na ulici. Svedectvá bývalých susedov
sú taktiež ovplyvnené jeho bývalou manželkou. Ďalej poukázal na to, že o rodinu sa vždy staral a
snažil sa ju materiálne zabezpečiť, pričom peniaze, ktoré dával bývalej manželke na zaplatenie dlhu
na nájomnom použila na užívanie si so svojimi kamarátkami a opilecké opojenia. Bývalá manželka sa
namiesto starostlivosti o ich deti túlala po nociach a nevenovala sa domácnosti a školským povinnostiam
dcéry.

Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdiť. Uviedla, že spolužitie so žalovaným bolo neznesiteľné, plné násilia, psychického týrania a
odopierania životne dôležitých potrieb, pričom jeho hrubé vulgárne správanie pretrvávalo od roku
2007, v posledných mesiacoch holdoval alkoholu každý deň, preto mu aj súd nariadil ambulantné
protialkoholické liečenie, taktiež bol odsúdený k súhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 18
mesiacov, ktorý sa podmienečne odložil na dobu v trvaní dvoch rokov a bol odsúdený za nebezpečné
vyhrážanie, má zákaz činnosti viesť motorové vozidlo, nakoľko šoféroval pod vplyvom alkoholu. Poprela,
že žalovaný vstupuje do domu len v sprievode polície, keď niekoľkokrát prišiel bez polície, vulgárne
nadával, že ju zničí a že ju zabije a vulgárne jej nadával i v prítomnosti polície. Taktiež uviedla, že nikdy
nepožívala alkoholické nápoje, ba práve naopak žalovaný s jeho terajšou priateľkou denne navštevujú
pohostinstvá. Poukázala na to, že žalovaný ich niekoľkokrát vyhodil z bytu, i v mrazoch a musela ich



prichýliť jej matka. Ďalej uviedla, že žalovaný nejedenkrát fyzicky napadol žalobkyňu i ich deti, kričal,
že ich v izbe podpáli a pichne nožom, takže svedectvá ich susedov sú pravdivé, nakoľko susedia nie
jedenkrát volali políciu. Mala za to, že konanie žalovaného je hrozné a nevyspytateľné, doposiaľ má
strach o svoj život i život ich spoločných detí.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a
dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 705a Obč. zák. ak sa z dôvodu fyzického násilia alebo psychického násilia, alebo hrozby takýmto
násilím vo vzťahu k manželovi alebo k rozvedenému manželovi ako spoločnému užívateľovi bytu alebo
k blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na
návrh jedného z manželov alebo rozvedených manželov obmedziť užívacie právo druhého z nich, alebo
ho z jeho užívania úplne vylúčiť.

Násilie je možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len
pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe, alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu,
ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú
škodu a pod..

Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek
spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek aktoch, vrátane
zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo
poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie,
ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa
násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaným bolesti je prejavom prežívania moci
páchateľa násilia svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým
cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia, ide o podrobenie si obete.

Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich však aj spoločné črty.

- Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a
sexuálneho nátlaku,

- Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije
prevahu moci,

- Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť
niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach,

- Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a
psychické násilie môžu mať rovnako silné následky,

- Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka.
Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je
zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím.

Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho
základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania,
ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Deklarácia o odstránení násilia páchaného na ženách,
schválená Valným zhromaždením OSN v roku 1993 ho označuje ako akýkoľvek násilný čin, ktorý vedie
alebo by mohol viesť k fyzickej, sexuálnej alebo psychickej ujme alebo zraneniu, vrátane vyhrážania sa
takýmito činmi, zastrašovania alebo svojvoľného obmedzovania slobody a to vo verejnom či súkromnom
živote. Preto v súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s
obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete.



Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd pri rozhodovaní o žalobe na obmedzenie užívacieho
práva podľa § 705a Obč. zák. je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný prečin,
priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov a kto ich spáchal, ak v
čase rozhodovania súdu takéto rozhodnutie už nadobudlo právoplatnosť, pričom do úvahy prichádza
najmä odsúdenie za prečin nebezpečného vyhrážania a právoplatné rozhodnutie správneho orgánu
o postihu za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu a následne súd hodnotí stav a stupeň
narušenia vzťahov medzi osobami z toho hľadiska, či sa stalo spolužitie neznesiteľným. Odvolací
súd je zhodne so súdom prvého stupňa názoru, že spolužitie so žalovaným sa stalo neznesiteľným,
keď v prejednávanej veci bolo preukázané, že žalovaný bol uznaný za vinného zo spáchania prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák., rozhodnutiami správnych orgánov mu
boli uložené pokuty a pokarhania a taktiež bolo preukázané, že žalovaný sa dopúšťal a dopúšťa voči
žalobkyni a ich spoločným deťom psychického a fyzického násilia, keď žalobkyňu doposiaľ obťažuje
vulgárnymi nadávkami a vykrikovaním pod balkónom bytu či už v denných alebo nočných hodinách.
Odvolací súd je taktiež zhodne so súdom prvého stupňa názoru, že násilné správanie sa žalovaného je
v súčasnej dobe v menšej intenzite, avšak odvolací súd má za to, že je potrebné zohľadniť skutočnosť,
že súdom už bolo nariadené predbežné opatrenie, ktorým bolo žalovanému zakázané vstupovať do
predmetného bytu. Je teda možné vyvodiť záver, že k zmenšeniu intenzity došlo iba z dôvodu nariadenia
predbežného opatrenia a tým k zmenšeniu kontaktu žalovaného so žalobkyňou a deťmi.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci
skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho
žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, v celom rozsahu po skutkovej a
právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového
súdu, ktorým rozhodol o uplatňovanom nároku.

Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci
samej zistil skutkový stav, vykonaním potrebných a účastníkmi navrhnutých dôkazov, a keď žalovaný
v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvého stupňa v
odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal a následne takto riadne zistený skutkový stav
aj správne právne posúdil, tzn., že na správne zistený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce zákonné
ustanovenia, rozhodol vecne správne.

K odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza, že žalovaný v priebehu konania pred súdom
prvého stupňa a ani v odvolacom konaní nepreukázal, že by tvrdenia žalobkyne neboli pravdivé a pokiaľ
namietal pravdivosť výpovedí svedkov, ktorí boli v konaní vypočutí, žiadnym relevantným spôsobom
nepreukázal, že by výpovede svedkov pravdivé neboli a nenavrhol vykonať žiadne dôkazy preukazujúce
opak.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods.
1 a 2 O. s. p., potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1
O. s. p.. Žalobkyni, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, však náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, nakoľko jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.