Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/161/2011 z 20. 2. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 20. februára 2013, sp. zn. 1Cob/161/2011, ECLI:SK:KSBA:2013:1708204423.1 Krajský súd Bratislava | 1Cob/161/2011 | ECLI:SK:KSBA:2013:1708204423.1 | 2013-02-20 | Uznesenie Oblasť práva: Obchodné právo – Zmluva o dielo Citované ustanovenia: OSP, § 221 ods. 1 písm. f) OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d9d649d4-259a-490c-9a1f-d71ba7e2b121 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1708204423.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/161/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1708204423
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Škrinárová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1708204423.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Jozef Adamec - HOCHBAU IMPORT - EXPORT,
Lošonec 239, 919 04 Lošonec, IČO: 34 422 731, zastúpený JUDr. Silviou Jakubcovou, advokátkou,
Štúrova 34, 900 01 Modra, proti žalovanému: I.K. TRADE, s. r. o., Pezinská cesta 2336, 903 01 Senec,
IČO: 35 872 594, zastúpený JUDr. Tiborom Csémim, advokátom, Wolkrova 4, 851 01 Bratislava, o
zaplatenie 14.921,32 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Pezinok zo dňa 09. 02. 2011 č. k. 26Cb/169/2009-267 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 09. 02. 2011 č. k. 26Cb/169/2009-267
v napadnutej vyhovujúcej časti a súvisiacom výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec vracia
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
20.629,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,5 % ročne zo sumy 4.724,19 Eur od 26. 11.
2007 do zaplatenia, zo sumy 3.354,35 Eur od 24. 05. 2008 do zaplatenia, zo sumy 1.194,88 Eur od
24. 05. 2008 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 9.534,29 Eur od 01. 01. 2010 do zaplatenia
a zo sumy 1.884,84 Eur od 01. 01. 2010 do zaplatenia a to po pripustení zmeny návrhu na začatie
konania vykonanej uznesením z 18. 01. 2011 č. k. 26Cb/169/2009-249 a uznesením z 26. 01. 2011 č.
k. 26Cb/169/2009-264. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že tieto v sume
2.578,66 Eur priznal žalobcovi podľa § 142 ods. 3 O.s.p., keďže mal vo veci neúspech len v pomerne
nepatrnej časti.

Prvostupňový súd rozhodol na základe návrhu žalobcu doručeného súdu dňa 20. 05. 2008, ktorým
sa žalobca domáhal zaplatenia istiny z titulu zmluvy o dielo č. 021/2006 uzatvorenej so žalovaným
dňa 30. 11. 2006, predmetom ktorej je zhotovenie diela s názvom Radová obytná výstavba - Rovinka,
obytný súbor Trhové polia, rodinné domy typu A v rozsahu uzatvorenej zmluvy (ďalej len zmluva o
dielo). Na základe zmluvy o dielo vykonával žalobca ako zhotoviteľ pre žalovaného ako objednávateľa
dohodnuté dielo. Súd priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na zaplatenie jednotlivých čiastkových
plnení ceny diela, ktoré boli žalobcom vyúčtované faktúrou č. 12/2007 vystavenou na sumu 572.321,20
Sk prevzatou žalovaným 05. 11. 2007, faktúrou č. 15/2007 vystavenou na sumu 170.148,60 Sk, ktorá
bola nahradená faktúrou č. 1/2009 vystavenou na sumu 289.230,10 Sk prevzatou žalovaným 22.
11. 2009, faktúrou č. 1/2008 vystavenou na sumu 101.053,- Sk prevzatou žalovaným 03. 05. 2008,
faktúrou č. 2/2008 vystavenou na sumu 35.997,- Sk prevzatou žalovaným 03. 05. 2008, faktúrou č.
3/2009 vystavenou na sumu 233.959,67 Sk doručenou žalovanému 22. 11. 2009. Z vyúčtovaných
cien čiastkových plnení žalovaný uznal faktúrou č. 1/2008 vyúčtovanú sumu 101.050,- Sk (3.354,24
Eur), nezaplatenú časť faktúry č. 2/2008, 12/2007 vo výške 142.321,- Sk (4.724,19 Eur) a faktúrou
č. 2/2008 vyúčtovanú sumu 35.997,- Sk (1.194,88 Eur). Námietky žalovaného vo vzťahu k faktúre č.
15/2007 nahradenej faktúrou č. 1/2009 spočívajúce v tom, že čiastkové práce žalobcu na diele boli
už skôr vyúčtované faktúrami č. 1/2007, 2/2007, 3/2007, 5/2007 a 7/2007 a zaplatené posúdil súd



prvého stupňa ako nedôvodné s tým, že žalovaný nepreukázal súdu tvrdenú duplicitu prác. Vo vzťahu k
faktúre č. 3/2009, ktorou si žalobca uplatnil voči žalovanému dohodnuté zmluvné pokuty za omeškanie
sa žalovaného so zaplatením jednotlivých faktúr, namietal žalovaný nedodržanie v čl. IV b zmluvy o
dielo dohodnutých podmienok pre fakturáciu ceny čiastkových plnení, keď fakturoval jednostranne bez
odsúhlasenia fakturovaných prác v rámci zisťovacieho protokolu. Súd prvého stupňa posúdil námietku
žalovaného ako neopodstatnenú a to z dôvodu rešpektovania dobromyseľnosti žalobcu, keď žalovaný
namietaný postup vystavovania faktúr nikdy predtým nerozporoval a súčasne zmluva o dielo nedefinuje
náležitosti príp. formu zisťovacieho protokolu, preto ak si žalovaný chcel vymieniť obsah zisťovacieho
protokolu, mal tak urobiť v zmluve o dielo, a preto mal prvostupňový súd faktúrou č. 3/2009 vyúčtované
zmluvné pokuty za dôvodné. Súd prvého stupňa neprihliadol k započítaciemu prejavu žalovaného,
ktorý si voči žalobcovi uplatnil faktúrou č. 10080087 vo výške 129.540,50 Sk vyúčtovanú pomernú časť
nákladov na stráženie staveniska, pretože žalovaný nepreukázal právny nárok na ich zaplatenie, keď
tento bol závislý od dodatočnej dohody účastníkov v dodatku ku zmluve o dielo. Prvostupňový súd
však zohľadnil voči žalobcom uplatnenému nároku protinárok žalovaného na zaplatenie nákladov za
odvoz odpadu podľa dohody vo výške 20.000,- Sk, vo výške 87.794,- Sk a pomernú časť nákladov na
stráženie vo výške 27.346,57 Sk, ako aj úhradu uskutočnenú žalovaným po podaní návrhu vo výške
42.036,50 Sk a zaviazal žalovaného zaplatiť 623.383,70 Sk, t. j. 20.629,50 Eur. Súd prvého stupňa
odôvodnil svoje rozhodnutie § 261 ods. 1, 2, § 267 ods. 2, § 344, § 536 a nasl. Obchodného zákonníka.
Dobu splatnosti posúdil prvostupňový súd podľa obvyklej doby poštového doručovania a túto určil od
doručenia jednotlivých faktúr a výšku úrokov z omeškania posúdil podľa § 369 Obchodného zákonníka
účinného do 14. 01. 2009 a podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nar. vl. SR č. 87/1995
Z. z. v znení účinnom od 15. 01. 2009 a priznal žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v
sadzbe zodpovedajúcej o 10 % vyššej ako základná úroková sadzba NBS, keď žalobca požadoval úroky
v nižšej sadzbe (do 14. 01. 2009) a v sadzbe o osem percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková
sadzba ECB (od 15. 01. 2009) a vo zvyšku uplatnených úrokov z omeškania návrh žalobcu zamietol.

Proti rozsudku prvostupňového súdu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací
súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a
rozhodnutie. Žalovaný odôvodnil odvolanie tým, že prvostupňový súd svojim postupom v konaní odňal
žalovanému možnosť konať pred súdom, na základe vykonaných dôkazov dospel prvostupňový súd
k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. V dôvodoch odvolania uviedol, že súd prvého stupňa pripustil zmenu návrhu na začatie konania,
a to 18. 01. 2011 a 26. 01. 2011, pričom mu neumožnil vyjadriť sa k takto zmenenému návrhu a
navrhnúť na svoje tvrdenie dôkazy, čím mu odňal možnosť konať pred súdom a tak boli naplnené
podmienky na zrušenie prvostupňového rozsudku v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. Ďalej považuje
žalovaný odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa za nepreskúmateľný v jeho dôvodoch a
namieta porušenie § 157 O.s.p. súdom prvého stupňa a v tomto smere základného práva žalovaného
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Žalovaný poukazuje vo svojom odvolaní na
skutočnosť, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení v tej časti nárokov, ktoré žalovaný
neuznal. Nakoniec žalovaný namieta posúdenie splnenia podmienok pre vyúčtovanie ceny prác a
vystavenie faktúr žalobcom tak, ako ich uskutočnil súd prvého stupňa. Žalovaný považuje obsah a
formu zisťovacieho protokolu za všeobecne známu v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch v odvetví
stavebníctva a namieta, že nevymedzenie jeho obsahu a formy v zmluve pričíta prvostupňový súd na
ťarchu žalovaného.

Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril k obsahu odvolania žalovaného s tým, že
tvrdenia žalovaného v odôvodnení odvolania sú účelové, keď cieľom žalovaného bolo vždy predlžovanie
konania s cieľom vyhnúť sa v konečnom dôsledku splneniu finančných povinností vyplývajúcich zo
zmluvy o dielo. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že v zmluve o dielo nedohodli zmluvnú stranu, ktorá
je povinná vystavovať zisťovací protokol, preto uvedený protokol mohol vystaviť aj žalovaný z vlastnej
iniciatívy. Žalobca má za to, že odvolaním napadnutý rozsudok je preskúmateľný a vecne správny, a
preto ho navrhuje potvrdiť a priznať žalobcovi trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach dôvodov odvolania,
vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok súdu
prvého stupňa je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.



Prvostupňový súd rozhodol na návrh žalobcu zo dňa 11. 01. 2010 svojim uznesením na pojednávaní,
ktoré sa konalo dňa 26. 01. 2011 o zmene návrhu na začatie konania tak, že pripustil rozšírenie návrhu
žalobcu o povinnosť žalovaného zaplatiť úroky z omeškania. Prvostupňový súd najskôr rozhodol o
návrhu žalobcu na zmenu návrhu na začatie konania z 11. 01. 2010 svojim uznesením z 18. 01. 2011
č. k. 26Cb/169/2009-165 len čiastočne tak, že pripustil jeho zmenu v časti, v ktorej sa rozšíril návrh o
povinnosť zaplatiť istinu s jej príslušenstvom. Ďalším v poradí druhým uznesením na pojednávaní dňa 26.
01. 2011 rozhodol prvostupňový súd o zvyšku návrhu žalobcu na zmenu týkajúcu sa úrokov z omeškania
a pripustil jeho rozšírenie. Súd prvého stupňa rozhodoval v poradí druhýkrát o totožnom návrhu žalobcu
(v časti, v ktorej o ňom nerozhodol uznesením z 18. 01. 2011) na zmenu návrhu na začatie konania
na pojednávaní, na ktorom nebol prítomný žalovaný. Na predmetnom pojednávaní konanom dňa 26.
01. 2011 žalobca vyšpecifikoval a odôvodnil svoj návrh na zmenu návrhu na začatie konania v časti
úrokov z omeškania vo výške 13,5 % ročne od 01. 01. 2010 do zaplatenia zo sumy 9.534,29 Eur a zo
sumy 1.884,84 Eur a súd rozhodol o zmene návrhu tak, že túto pripustil až po prednese žalobcu na
pojednávaní.

Odvolací súd má za to, že prvostupňový súd porušil zásahu rovnosti účastníkov konania stanovenú v
čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá sa vzťahuje na všetky materiálne a procesné zákony
a na každého, keď neumožnil žalovanému vyjadriť sa k návrhu žalobcu na zmenu návrhu na začatie
konania v tej časti, v ktorej ju na pojednávaní žalobca špecifikoval a odôvodňoval a v ktorej potom zmenu
súd prvého stupňa pripustil. Rovnosť pred súdom je len výrazom rovnosti strán pred zákonom, v tomto
prípade pred Občianskym súdnym poriadkom. Zásada rovnosti strán v civilnom procese sa prejavuje
vytváraním rovnakých procesných podmienok a rovnakého procesného postavenia subjektov, o právach
a povinnostiach ktorých rozhoduje občianskoprávny súd (PL. ÚS 43/95). Povinnosť sudcu zabezpečiť
účastníkom konania rovnaké možnosti na uplatnenie práv a ich rovnaké postavenie v občianskom
súdnom konaní vyplýva z § 18 O.s.p., ktorým je sudca povinný sa spravovať.

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a
obranou proti takémuto uplatneniu. Ak súd nesplní tieto zákonné povinnosti, a to preto, lebo sa zistenými
skutočnosťami alebo tvrdenými námietkami nezaoberá vôbec alebo sa s nimi nevysporiada dostatočným
spôsobom, založí tým nepreskúmateľnosť rozhodnutia, teda ľubovôľu vo svojom rozhodovaní, ktorá je
zakázaná.

Všeobecný súd je pri hodnotení dôkazov viazaný tiež skutkovým stavom veci, a teda nie je
prípustný výber dôkazov smerujúci k jednostranným záverom. Zásada voľného hodnotenia dôkazov
je tiež limitovaná požiadavkou nadväznosti medzi skutkovými zisteniami súdu získanými v procese
dokazovania, úvahami súdu v procese hodnotenia dôkazov a jeho právnymi závermi. K týmto záverom
dospel ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti v súvislosti s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a
článkom 6 ods. 1 Dohovoru, keď uviedol, že v občianskom súdom konaní musí rozhodnutiu vo veci
samej predchádzať činnosť súdu zameraná na spoľahlivé zistenie skutkového stavu - dokazovanie
zodpovedajúce garanciám spravodlivého súdneho konania v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru, najmä
garanciám obsiahnutým v princípe rovnosti zbraní a práve na kontradiktórne konanie (I. ÚS 52/03).
Ústavný súd formuloval požiadavku rovnosti zbraní tiež v tom zmysle, že žiadne ustanovenie
Občianskeho súdneho poriadku nemožno vykladať a uplatňovať v konaní pred súdom tak, aby niektorý z
účastníkov bol zvýhodnený na úkor druhého účastníka pri uplatňovaní práv, alebo aby mal priaznivejšie
postavenie pri prejednávaní a rozhodovaní veci (I. ÚS 59/00).

Zo skutkových zistení získaných oboznámením sa so zmluvou o dielo v jej čl. VI b ods. 1 vyplýva,
že medzi účastníkmi dohodnutým spôsobom platenia ceny bola mesačná fakturácia jednotlivých
čiastkových plnení, a to ku koncu každého kalendárneho mesiaca na základe skutočne vykonaných
prác a dodávok na stavbe. Podkladom pre fakturáciu mal byť zisťovací protokol. Žalovaný v konaní
namietal, že faktúrou č. 1/2009 fakturované a žalobou uplatnené nároky na zaplatenie čiastkových
plnení neboli nikdy dodané, ani zistené žalovaným prostredníctvom zisťovacieho protokolu. Zaplatenie



jednotlivých čiastkových plnení žalovaným je podmienené v zmysle citovaného ustanovenia zmluvy
o dielo realizáciou týchto čiastkových plnení zo strany žalobcu. V tomto smere však z vykonaného
dokazovania nevyplýva záver o realizácii týchto plnení žalobcom. Zo skutočnosti, že žalovaný v
priebehu konania uznal niektoré nároky žalobcu, nie je možné uskutočniť záver o existencii celej
žalobou uplatnenej pohľadávky, teda existencii aj tej jej časti, v ktorej žalovaný namietal nezrealizovanie
fakturovaných plnení. V súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. musí súd v odôvodnení rozsudku podať
výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozsudku a musí sa vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s
poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom
na ním prijaté právne závery. Ak rozsudok súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p., je
nepreskúmateľný. Súd prvého stupňa sa nevysporiadal žiadnym spôsobom s námietkami žalovaného
týkajúcimi sa absencie hmotnoprávnej podmienky uplatnenia si nároku žalobcu na zaplatenie ceny
čiastkových plnení, ktoré spočívali vo vykonaní fakturovaných čiastkových plnení žalobcom.

S ohľadom na uvádzané, považoval odvolací súd námietky žalovaného za dôvodné a v dôsledku
procesných vád konania musel rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.