{"guid": "d9a49483-75e3-4a4b-a6dc-f379add8e945:85e3109b-2698-439f-8899-17dc598d2666", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1711210036.1", "spisova_znacka": "11CoP/215/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/215/2013 z 18. 11. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 18. novembra 2013, sp. zn. 11CoP/215/2013, ECLI:SK:KSBA:2013:1711210036.1", "identifikacne_cislo": "1711210036", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Bianka Gelačíková", "sudca_id": 1294, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-bianka-gelacikova-1294", "datum_vydania": "2013-11-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ústavná starostlivosť"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-81.odsek-2", "nazov": "§ 81 ods. 2 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-81.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-81"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-54.odsek-4", "nazov": "§ 54 ods. 4 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-54.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-54"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-54.odsek-2", "nazov": "§ 54 ods. 2 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-54.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-54"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-81.odsek-1", "nazov": "§ 81 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-81.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-81"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-3", "nazov": "§ 62 ods. 3 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-81", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-54", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-62", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/85e3109b-2698-439f-8899-17dc598d2666", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1711210036.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1711210036.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1711210036.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/215/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711210036
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1711210036.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov
senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
deti: P. T. C., M.. XX.XX.XXXX J. P. C. C., M.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, Kysucká 14, deti rodičov: matka - S. C., Q.
R. XX, Q., zastúpená JUDr. Petrom Vačokom, advokátom, Vazovova 9/A, Bratislava a otec - C. C., Q. Q.
X, Q., zastúpený JUDr. Emíliou Tkáčovou, Starhradská 14, Bratislava, vo veci zverenia detí do ústavnej
starostlivosti, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 30.01.2013, č.k.
15P/83/2011-77, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok  súdu prvého stupňa sa  p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa :
- nariadil ústavnú starostlivosť nad maloletým P. T. C., M.. XX.XX.XXXX a nad maloletým P. C. C., M..
XX.XX.XXXX, ktorá sa bude vykonávať v Detskom domove M.,  A. XX, Q.,
- matke a otcovi  uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého  P. T. C., M.. XX.XX.XXXX a na
maloletého P. C. C., M.. XX.XX.XXXX výživným na každé dieťa vo výške po  30% zo sumy životného
minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa, ktoré obom rodičom uložil  platiť na adresu Detského domova
M., A. XX, Q., vždy do 15-teho dňa každého mesiaca vopred počnúc právoplatnosťou výroku o nariadení
ústavnej starostlivosti,
- deklaroval, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie právne odôvodnil §54 ods.2,4, § 62 ods.3, § 81 ods.1,2 Zákona o rodine, kedy mal na
základe vykonaného dokazovania za preukázanú dôvodnosť  nariadenia ústavnej starostlivosti nad
maloletými deťmi, o ktoré matka od októbra 2012 nejaví žiaden záujem. Z dokazovania  mal ďalej
za preukázané, že matka maloletých je   v štádiu rekonvalescencie po liečbe z drogovej závislosti,
liečba matky má rôzne negatívne účinky ovplyvňujúce  jej pracovnú schopnosť a matka nie  je
schopná zabezpečiť starostlivosť o dve maloleté deti vo veku , v ktorom potrebujú intenzívnu celodennú
starostlivosť. Na strane otca súd prvého stupňa rovnako nezistil vhodné podmienky pre výchovu a
opateru detí, otec sa o obe deti staral v období od 12.05.2011 do 20.05.2011, kedy  ich odovzdal
sociálnym pracovníčkam s odôvodnením, že pre starostlivosť o deti nemá bytové a finančné podmienky.
Vzhľadom k tomu, že rodičia  s náhradnou starostlivosťou súhlasili, s profesionálnou matkou vyslovili
na pojednávaní spokojnosť a  z príbuzných nikto iný o deti nejavil záujem , v záujme zabezpečenia
starostlivosť o obe  maloleté deti súd prvého stupňa nad nimi nariadil  ústavnú starostlivosť, ktorá
sa bude vykonávať v Detskom domove Nádej Bernolákovo, v ktorom sú  maloleté deti umiestnené



na základe predbežného opatrenia nariadeného Okresným súdom Pezinok zo dňa 20.07.2011, č.k.
11PPom/3/2011-7. V rozhodnutí zároveň určil každému rodičovi vyživovaciu povinnosť v minimálnom
rozsahu.

O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletých žiadajúc, aby odvolací súd
napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil na ďalšie konanie  dôvodiac  tým, že súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci   a účastníkovi konania sa postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom ( § 221 ods.1 písm. f/ O.s.p.). Matka poukázala na nesprávny
postup súdu prvého stupňa, ktorý vec prejednal a rozhodol v jej neprítomnosti napriek tomu, že  bola
práceneschopná od 24.10.2012. Uviedla, že za pomoci svojho otca našla vhodné prostredie pre výchovu
maloletých  ( v obci D. ) a postupne sa snaží zaraďovať  do profesného života.  Jej starostlivosť o deti
bola dlhodobo monitorovaná orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a v jej starostlivosti o deti neboli
zaznamenané žiadne nedostatky. Otcovi odovzdala maloleté deti v máji 2011 z dôvodu, že nastupovala
na výkon trestu odňatia slobody  a snažila sa zodpovedne pristúpiť k vzniknutej situácii.  Riaditeľ
Detského domova M. v správe z 25.09.2012 deklaroval, že pravidelne navštevuje v domove svoje deti
a komunikácia s ňou je bezproblémová.   Matka napokon poukázala na znenie § 54 ods.2 Zákona o
rodine  a mala za to, že v konaní neboli istené skutočnosti, ktoré by viedli k najkrajnejšiemu riešeniu tak,
ako  vo výroku rozhodnutia rozhodol súd prvého stupňa. O dvojičky javí záujem, chce zabezpečovať ich
starostlivosť a starať sa o ich vývoj a výchovu.

Kolízny opatrovník maloletých detí vo vyjadrení sa k odvolaniu zo dňa 25.03.2013 navrhol rozhodnutie
súdu prvého stupňa ako vecne a právne správne potvrdiť.  Uviedol, že starý otec maloletých detí T. C.  v
priebehu pohovoru vykonaného dňa 20.03.2013  uviedol, že matka sa  nedokáže o svoje maloleté deti
postarať, v súčasnosti pracuje v Rakúsku  a videl ju v spoločnosti o ktorej vie, že požíva omamné látky.
Kolízny opatrovník poukázal i na to, že matka od 19.10.2012 za maloletými deťmi nebola a s deťmi sa
ani iným spôsobom  nekontaktovala.

Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný  rozsahom a dôvodmi odvolania  ( § 212 ods.
1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2  O.s.p.) a dospel k záveru, že
odvolanie matky nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 1 O.s.p.) z
hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu na nariadenie  ústavnej starostlivosti,  výsledky vykonaného
dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym
záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj dostatočne   odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 54 ods. 2 Zákona o rodine, súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova
maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k
náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych
dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej
starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú
nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.

Podľa § 54 ods. 4 Zákona  o rodine, súd môže výnimočne nariadiť ústavnú starostlivosť aj vtedy,
ak jej nariadeniu nepredchádzali iné výchovné opatrenia. Výnimočnosť prípadu a neúčelnosť iného
výchovného opatrenia musí byť preukázaná.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 81 ods. 1 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej
osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení
ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných
poskytovať maloletému dieťaťu výživné.



Podľa § 81 ods. 2 Zákona o rodine, súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne
uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinný poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné
poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené.

Podľa § 219 ods.2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

S poukazom na citované ustanovenie,  prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci
skutkový stav , sa odvolací súd  nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho
žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,  v celom rozsahu po skutkovej a právnej
stránke stotožňuje s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvého stupňa , v ktorom nariadil ústavnú
starostlivosť nad maloletým P. T. C., M.. XX.XX.XXXX a nad maloletým P. C. C., M.. XX.XX.XXXX, ktorá
sa bude vykonávať v Detskom domove M.,  A. XX, Q. a matke a otcovi  uložil povinnosť prispievať na
výživu oboch synov  výživným  vo výške po  30% zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené
dieťa. Keďže vo svojom rozhodnutí dôsledne zodpovedal na  v konaní nastolené otázky relevantného
charakteru,  ktoré matka zopakovala  v odvolaní podanom proti  rozhodnutiu,  odvolací súd  osvojac si
dôvody  rozhodnutia  využíva možnosť danú mu ust. § 219 ods.2 O.s.p.  na vypracovanie tzv. skráteného
odôvodnenia rozhodnutia.

Pokiaľ matka v odvolaní poukázala na nesprávne skutkové závery prvostupňového súdu odvolací súd
uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu ( ako výsledok hodnotenia dôkazov )  by sa malo vytvárať na
základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak,
aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky.     Podľa  ust. § 132 O.s.p.  dôkazy súd hodnotí podľa svojej
úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada
na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Pri hodnotení dôkazov súd v
zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť;
uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu
ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napr. § 133, § 134, § 135 O.s.p.).   Kontrola výsledku
hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia
rozsudku upraveného v § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa navrhovateľ domáhal
a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a
výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako
vec právne posúdil. Súd má povinnosť dbať na tom, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a
vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti.                           V posudzovanom prípade
súd prvého stupňa v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie  rozsiahlym dokazovaním  vykonaným i nad
rámec dôkazných návrhov účastníkov riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a
svoje rozhodnutie aj dostatočne  odôvodnil;  z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite
vyplývajú v logickej nadväznosti  a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré
v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu.

Vychádzajúc z obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že nariadenie ústavnej starostlivosti  nad oboma
maloletými ( § 54  ods.2,4 Zákona o rodine ) sa bez akejkoľvek pochybnosti  javí ako riešenie, ktoré je
v záujme a na prospech  maloletých. Zohľadniac skutkové okolnosti tohto prípadu je treba zhodnúť sa
s názorom súdu prvého stupňa, že matka maloletých  nie je v súčasnosti  zárukou toho, že je schopná
si plniť vo vzťahu k maloletým synom svoje rodičovské povinnosti tak, ako si to vyžadujú potreby a
záujmy detí.  Pokiaľ matka v odvolaní prezentuje svoj vážny úmysel zabezpečovať starostlivosť o oboch
maloletých synov v ešte veľmi útlom veku je treba uviesť, že jej faktické  konanie takémuto úmyslu
nenasvedčuje - matka nebola od októbra 2012 maloletých synov navštíviť a ani iným spôsobom sa s
nimi nekontaktovala. Odvolací súd je k odvolacím tvrdeniam matky skeptický i z dôvodu, že  sám otec
matky maloletých v priebehu pohovoru pred kolíznym opatrovníkom detí vykonanom dňa 20.03.2013
poukázal na neschopnosť a nezáujem matky sa o svojich maloletých synov postarať a i na nevhodnosť
prostredia, v ktorom sa matka v súčasnosti pohybuje.

Odvolací súd posúdil ako nedôvodnú i odvolaciu námietku matky  o tom, že postupom súdu prvého
stupňa jej bola odňatá možnosť konať pred súdom tým, že súd prvého stupňa prejednal a rozhodol vec



v jej neprítomnosti i napriek tomu že mal vedomosť o jej práceneschopnosti trvajúcej  od 24.10.2012.
Z obsahu spisu totiž vyplýva, že ospravedlnenie neúčasti matky na pojednávaní súdu prvého stupňa
nariadeného na deň 30.01.2013  doručené súdu prvého stupňa dňa 03.12.2012 spolu s Potvrdením o
dočasnej pracovnej neschopnosti C. XXXXXX  neobsahuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný
stav matky  neumožňuje  jej účasť na pojednávaní      ( § 119 ods.3 O.s.p.).   Postupom súdu prvého
stupňa, ktorý následne dňa 30.01.2013 vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti matky a jej právneho
zástupcu, potom nedošlo  zo strany súdu k procesnému pochybeniu  a matke nebola  odňatá možnosť
konať pred súdom.

Na základe uvedeného, stotožniac sa i s výrokom o určení vyživovacej povinnosti oboch rodičov  ( §
62 ods. 1,2,3 Zákona o rodine ) a o náhrade trov konania ( § 146 ods.1 písm. a/ O.s.p.) odvolací súd
rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne a právne správne podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods.
1 písm. a/ O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15P/83/2011", "guid": "33b8fa86-dc3a-4b0f-be3f-fdb57fd0d684:fe6dc152-e575-42c8-8254-b491f61c33f9", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "d9a49483-75e3-4a4b-a6dc-f379add8e945:e47a63f1-87c6-45c9-986f-76e8502bbab5", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1711210036.1", "spisova_znacka": "11CoP/215/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/215/2013 z 18. 11. 2013", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2013-11-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1711210036.1"}], "citovane_v": [{"guid": "a0e49e19-8236-4c03-b1bc-48d7f4641f67:e662fad9-d355-4865-a35f-a46919d69d5a", "ecli": "ECLI:SK:MSBA2:2026:1626200917.1", "spisova_znacka": "27P/60/2026", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 27P/60/2026 z 21. 7. 2026", "sud": "Mestský súd Bratislava II", "datum_vydania": "2026-07-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA2:2026:1626200917.1"}]}