Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/1738/2012 z 7. 4. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 7. apríla 2014, sp. zn. 5S/1738/2012, ECLI:SK:KSBA:2014:1012207600.1 Krajský súd Bratislava | 5S/1738/2012 | ECLI:SK:KSBA:2014:1012207600.1 | 2014-04-07 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 250j ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a0117b5f-c269-4289-94bd-c85744aed7cd Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1012207600.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/1738/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012207600
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012207600.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek
senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Viery Šebestovej, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie
VLK, občianske združenie, so sídlom v Tulčíku č. 26, IČO: 31 303 862, zast. JUDr. Ivetou Rajtákovou,
so sídlom Štúrova 20, 04283 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia SR, so
sídlom Námestie Ľ. Štúra 1, 812 35 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
6320/2012-1.10 (43/2012-rozkl.) zo dňa 21. augusta 2012, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 08.11.2012 domáhal, aby súd preskúmal postupom
podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. rozhodnutie žalovaného č. 6320/2012-1.10 (43/2012-rozkl.) zo dňa
21.08.2012, ktorým žalovaný zastavil konanie o rozklade Lesoochranárskeho zoskupenia VLK podanom
proti prvostupňovému rozhodnutiu č. 3726/2009-2.1 zo dňa 08.07.2009, pretože odpadol dôvod na
konanie s poukazom na ust. § 82 ods. 9 písm. a/ a § 89 ods. 3 písm. b/ zák. č. 543/2002 Z.z. o
ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZOPK“), keď prvostupňové meritórne
rozhodnutie stratilo platnosť v roku 2009.

Žalobca považujúc napadnuté rozhodnutie za vecne nesprávne a nezákonné žiadal, aby súd
rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, pretože toto vychádzalo z nesprávneho
právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a že v
konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia.

Z dôvodov žaloby ďalej vyplýva, že žalobca sa nestotožňuje so zastavením len rozkladového konania a
má za to, že bolo potrebné rozhodnúť o zastavení konania aj o žiadosti žiadateľa.

Žalobca poukazuje na ustanovenia § 52 ods. 2 a § 51 ods. 1 Správneho poriadku. Podľa § 85 ods.
5 ZOPK, odvolanie proti rozhodnutiam uvedeným v ods. 3 a 4 nemá odkladný účinok. Rozhodnutie
prvostupňového orgánu sa nestalo vykonateľným, pretože nebolo doručené všetkým účastníkom.
Žalovaný vylúčil žalobcu z možnosti účasti na konaní vrátane možnosti podať opravný prostriedok proti
prvostupňovému orgánu. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn.
1 Sžp/3/2011 zo dňa 17.04.2012.



Žalovaný vo svojom písomnom stanovisku k žalobe doručenom súdu dňa 17.06.2013 navrhol žalobu
zamietnuť a žalobcovi nepriznať náhradu trov konania. Plne sa stotožnil s právnym názorom a
argumentáciou ako bolo uvedené v napadnutom rozhodnutí. Poukazuje na to, že prvostupňový orgán
časovo obmedzil platnosť povolenej výnimky zo zákazov v § 35 ods. 1 písm. a/ ZOPK na dobu určitú,
do 30.11.2009 posliedkou v poľovnom revíri Rubane Ľubietová a postriežkou do 15.12.2009 na lokalite
Polianky, Jamešná a Genzlová. Uplynutím tejto lehoty platnosť povolenej výnimky pominula podľa § 89
ods. 3 písm. b) ZOPK. V danom prípade nebolo teda potrebné zrušiť prvostupňové rozhodnutie, pretože
toto stratilo platnosť priamo zo zákona. Podľa § 89 ods. 2 ZOPK platnosť prvostupňového rozhodnutia
bolo možné predĺžiť na základe žiadosti žiadateľa za dodržania podmienok uvedených v § 89 ods.
2 ZOPK. Žiadateľ však o predĺženie výnimky požadovanej v jeho žiadosti v danej lehote nepožiadal.
Argument žalobcu, že žiadateľ vo svojej žiadosti sám neobmedzil požadovanú výnimku, preto vo veci
neodpadol dôvod na konanie, je nesprávny.

Ďalej žalovaný uvádza, že v konaní vedenom podľa ZOPK nie je konajúci správny orgán viazaný len
obsahom žiadosti žiadateľa, ale podľa § 82 ods. 12 ZOPK môže v rozhodnutí, ktorým sa dáva súhlas na
výkon činností, alebo ktorým sa povoľuje výnimka zo zákazu činností podľa ZOPK, určiť podrobnejšie
podmienky vykonávania činnosti zabezpečujúcich ochranu prírody a krajiny a obmedziť ich časovú
platnosť. Žalovaný sa v prvostupňovom konaní a v konaní o rozklade dôsledne riadil právnym názorom
vysloveným v rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č.k. 4S 141/2009-159 zo dňa 30.09.2011, ktorým
bolo zrušené vo veci skôr vydané rozhodnutie č. 6305/2009-7.2 (40/2009-rozkl.) zo dňa 26.06.2009
ako i prvostupňové rozhodnutie č. 3726/2009-2.1 zo dňa 13.05.2009 podľa § 250j ods. 2 písm. a/
O.s.p. Žalovaný považuje žalobu za účelovú, obsahujúcu iba námietky formálneho charakteru proti
procesnému postupu žalovaného. V tomto kontexte odkazuje žalovaný na rozsudok NS SR, sp. zn. 4
Sž/98-102/02 zo dňa 17.12.2002.

Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.)
na nariadenom pojednávaní preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného v rozsahu
dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k
záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Predmetom súdneho preskúmania bolo rozhodnutie žalovaného o zastavení konania o rozklade z
dôvodu, že odpadol dôvod na konanie, ktoré bolo vydané v intenciách § 82 ods. 9 písm. a/ v spojení s
§ 89 ods. 3 písm. b/ ZOPK a podľa § 61 ods. 2 a 3 Správneho poriadku.

Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov, zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom
súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov
územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie a postup správneho orgánu“). Rozhodnutiami
správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia,
ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo
dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 247 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho
orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie,
ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti
ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.



Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový
stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na
preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 82 ods. 9 písm. a/ ZOPK, orgán ochrany prírody konanie podľa tohto zákona zastaví, ak dôvod
na konanie odpadol.

Podľa § 89 ods. 3, písm. b/ ZOPK, rozhodnutie vydané podľa tohto zákona stráca platnosť uplynutím
času, na ktorý bolo vydané.

Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že listom zo dňa 16.02.2009, požiadalo Poľovnícke
združenie Rubane Ľubietová o udelenie výnimky z podmienok ochrany chráneného živočícha - medveďa
hnedého v súlade s § 35 ods. 1 ZOPK. Vo veci vydané pôvodné prvostupňové rozhodnutie č.
3726/2009-2.1 zo dňa 13.05.2009 a rozhodnutie žalovaného č. 6305/2009-7.2 (40/2009-rozkl.) zo dňa
26.06.2009 bolo rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 4S 141/2009-159 zo dňa 30.09.2011
zrušené podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Dňa 30.07.2009
bola žiadateľovi povolená výnimka zo zákazov ustanovených § 35 ods. 1 písm. a/ zákona s platnosťou
do 30.11.2009 posliedkou a postriežkou do 15.12.2009 za podmienok tak ako boli správnymi orgánmi
definované v bode 1 až 7 výrokovej časti tohto rozhodnutia. Dňa 19.12.2011 žalovaný zastavil konanie
vo veci nepriznania účastníka konania Lesoochranárskemu zoskupeniu VLK (zastúpené JUDr. Ivetou
Rajtákovou). Na rozklad Lesoochranárskeho zoskupenia proti rozhodnutiu zo dňa 19.12.2011 žalovaný
rozhodnutím č.: 3691/2012-1.10 (2/2012-rozkl.) zo dňa 02.04.2012 rozhodnutie č.3726/2009-2.1 zo
dňa 19.12.2011 o zastavení konania vo veci nepriznania postavenia účastníka konania pre LZ VLK
ohľadom žiadosti poľovníckeho združenia Rubane Ľubietová o povolení výnimky z podmienok ochrany
chráneného živočícha medveďa hnedého zrušil.

Na ďalší rozklad Lesoochranárskeho zoskupenia VLK proti rozhodnutiu o povolení výnimky zo zákazov
ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a/ ZOPK, potom dňa 21.08.2012 žalovaný rozhodnutím č.
6320/2012-1.10 (43/2012-rozkl.) rozhodol tak, že konanie o rozklade Lesoochranárskeho zoskupenia
VLK proti rozhodnutiu č. 3726/2009-2.1 zo dňa 30.07.2009 podľa § 82 ods. 9 písm. a/ v spojení
s § 89 ods. 3 písm. b/ ZOPK zastavil z dôvodu, že odpadol dôvod na konanie. Svoje rozhodnutie
žalovaný odôvodnil stratou platnosti rozhodnutia o povolení výnimky na odstrel medveďa hnedého,
ktorá sa časovo viazala a bola obmedzená len do 30.11.2009, prípadne postriežkou do 15.12.2009. Na
pojednávaní dňa 08.04.2014 zástupkyňa žalovaného uviedla, že žiadateľ o predĺženie doby výnimky
nepožiadal a uvedené ani nevyplýva z obsahu administratívneho spisu.

Zákonným predpokladom podania správnej žaloby v správnom súdnictve je, aby žalobca preukázal, že
bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím, ktoré je nezákonné (viď R 62/1998). Správny súd musí
preukázanie ukrátenia práv žalobcu nezákonným rozhodnutím skúmať ex offo. V tomto konkrétnom
prípade žalobca nebol žiadateľom o udelenie výnimky k odstrelu medveďa hnedého. Je nesporné, že
výnimka k odstrelu bola povolená žiadateľovi len na dobu určitú, t.j. do 30.11.2009, resp. do 15.12.2009
(postriežkou). Nie je preto zrejmé, aká ujma na právach vznikla žalobcovi tým, že žalovaný zastavil
rozkladové konanie z dôvodu uplynutia doby, na ktorú bola táto výnimka k odstrelu udelená. Krajský
súd má za to, že žalobca nepreukázal ukrátenie na svojich právach, ktoré mu vzniklo rozhodnutím o
zastavení rozkladového konania.

Súd ďalej poukazuje, že žalobca sa v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom i pred žalovaným
domáhal neudelenia výnimky na usmrtenie chráneného živočícha - medveďa hnedého. Jeho záujem
teda smeroval k ochrane tohto živočícha. Napadnuté rozhodnutie žalovaného i keď z dôvodu zastavenia
konania pre odpadnutie dôvodu konania pre uplynutie doby, na ktorú bola výnimka na usmrtenie
medveďa hnedého povolená, fakticky vyhovelo požiadavke a cieľom žalobcu pri ochrane tohto
chráneného živočícha, pretože zastavením konania znemožnilo jeho pokračovanie a v konečnom
dôsledku i prípadné právoplatné udelenie výnimky. Obava žalobcu, že bolo realizované neprávoplatné
rozhodnutie o povolení výnimky nie je ničím podložená, tobôž preukázaná a vychádzajúc z prezumpcie
zákonnosti a správnosti každého subjektu do vydania právoplatného rozhodnutia o opaku, nemožno
tvrdiť, že je reálna (viď rozsudok NS SR sp.zn.10Sžp/6/2013 zo dňa 25.09.2013).



Súd sa ale stotožňuje s právnym názorom žalobcu o tom, že došlo k procesnému pochybeniu, keď
žalovaný zastavil len rozkladové konanie, pričom mal zastaviť celé konanie. Žalovaný tak urobil s
odkazom na ustanovenie § 82 ods. 9 písm. a) ZOPK, pričom má za to, že konanie sa zastavilo zo
zákona. Súd je zhodne so žalobcom toho právneho názoru, že právne čistejšie by bolo zastaviť konanie
v celosti podľa § 30 Správneho poriadku. Súd však napriek týmto výhradám voči procesnému postupu
žalovaného je proti prepiatemu formalizmu, pokiaľ tento nespôsobuje podstatnú chybu správneho
konania a nemá vplyv na výsledok vo veci. V tejto súvislosti poukazuje na judikát NS SR, č. R 103/2011,
citujem „...formálne zopakovanie administratívneho konania nepredstavuje pre účastníka vo vzťahu k
skutkovej stránke veci reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech.“ Tiež argument žalobcu
ohľadom toho, že žalobca bol ukrátený na svojich právach nedoručením prvostupňového rozhodnutia
neobstojí, pretože prvostupňové rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 05.06.2012 (po uplynutí doby
udelenej výnimky), žalobca podal voči nemu rozklad a v rozklade bolo rozhodnuté spôsobom, ktorý
je predmetom tohto konania. Pokiaľ žaloba sa odvolával na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn.
1 Sžp/3/2011 zo dňa 17.04.2012, tento podľa názoru súdu nie je možné na danú preskúmavanú vec
použiť, pretože tento sa týka aktívne legitimovanej osoby na podanie správnej žaloby, čo sa ale nejedná
o daný tento prípad.

Vzhľadom na všetko vyššie uvedené súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a neúspešnému žalobcovi nepriznal
náhradu trov konania, keď zákonnou podmienok pre priznanie náhrady je čo i len čiastočný úspech v
konaní.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu na Najvyšší súd SR.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje sa nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.