Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/2524/2012 z 1. 7. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 1. júla 2014, sp. zn. 1S/2524/2012, ECLI:SK:KSBA:2014:1012211185.1 Krajský súd Bratislava | 1S/2524/2012 | ECLI:SK:KSBA:2014:1012211185.1 | 2014-07-01 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/76ec1508-f040-4533-ba3e-b973e41dd5a3 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1012211185.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/2524/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012211185
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Halmová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012211185.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Halmovej a členov senátu
JUDr. Moniky Valašikovej PhD. a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske
zoskupenie VLK, občianske združenie, Tulčík 26, IČO 31303862, právne zastúpený: JUDr. Ivetou
Rajtákovou, advokátkou, Štúrova 20, Košice proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia
Slovenskej republiky, Námestie Ľ. Štúra č. 1, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
Ministerstva životného prostredia SR sp. zn. 6847/2012-2.2 zo dňa 05.10.2012, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.12.2012 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie
žalovaného a rozhodnutie niekdajšieho Krajského úradu životného prostredia v Banskej Bystrici, Odboru
starostlivosti o životné prostredie (od 1.1.2013 boli zrušené všetky krajské úrady životného prostredia a
ich kompetencie prešli na obvodné úrady životného prostredia v sídle kraja) č. 03/2012/412-Ku zo dňa
18.5.2012 a vrátil mu vec na ďalšie konanie, ako aj náhrady trov konania.

Z dôvodov žaloby vyplýva, že žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu č. 03/2012/412-Ku zo dňa 18.05.2012 o vydaní súhlasu podľa § 13
ods. 2 písm. c) a § 6 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len ZOPK") na
výstavbu dočasnej približovacej lesnej cesty - dielec 304 na parcele č. KN XXXX/X v katastrálnom území
Q., na území v ochrannom pásme Národného parku Nízke Tatry s druhým stupňom ochrany, ktorá vedie
cez jednotky priestorového rozdelenia lesa (ďalej len "JPRL") č. XXX na LC ML Brezno - Čertovica v
dĺžke 450 m a šírke 4,0 m a na zmenu stavbu mokrade v súvislosti s výstavbou dočasnej približovacej
lesnej cesty s uvedením podmienok rozhodnutia podľa § 82 ods. 12 ZOPK, pre žiadateľa - Lesy Mesta
Brezno, s.r.o. so sídlom Nám. M. . R. Štefánika 20/15, 977 01 Brezno.

Žalobca v žalobe navrhol obidve rozhodnutia žalovaného správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 250j ods. 2 písm. a) O.s.p.), ďalej z dôvodu,
že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci (§ 250j ods. 2 písm. c) O.s.p.), ďalej z
dôvodu nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť, alebo pre nedostatok dôvodov (§ 250j ods. 2 písm.
d) O.s.p.) a z dôvodu, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na
zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250j ods. 2 písm. e O.s.p.).

Žalobca v žalobe uvádza, že z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že toto obsahuje
opis priebehu konania a opis podkladov rozhodnutia. Okrem iného je v ňom správne uvedené, že



žalobca vo svojom vyjadrení k podkladom rozhodnutia uviedol ako dôvody, pre ktoré navrhol neudeliť
žiadateľom žiadané súhlasy - narušenie kompaktnosti lesných porastov a zvýšenie fragmentácie
biotopov európskeho významu a biotopov národného významu, narušenie kompaktnosti biotopov
chránených druhov, ich vyrušovanie pri výstavbe a samotnej prevádzke lesnej cesty, neprimerané
sprístupnenie lesov nielen pre lesohospodárov, ale i pre pytliakov, zlodejov, vykrádačov hniezd,
motorkárov a pod., ohrozenie výstavbou a užívaním ciest drobných bezstavcov, ktorých priestorové
šírenie je výrazne limitované, napomáhanie šíreniu inváznych druhov rastlín, zvýšenie odtokových
koeficientov oblastí, zmena režimu pôdnej vody. Z odôvodnenia rozhodnutia však nijako nevyplýva, ako
sa tento vyrovnal s námietkami žalobcu a jeho vyjadrením k podkladom rozhodnutia. O tom, prečo udelil
súhlas sa správny orgán nezmieňuje. Žalovaný uvádza, že vychádzal zo stanoviska Štátnej ochrany
prírody Slovenskej republiky, Správy Národného parku Nízke Tatry(,,ďalej len ,,ŠOP SR, Správa NP
Nízke Tatry“). Žalovaný nepodal vysvetlenie akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu a ako sa vyrovnal s konkrétnymi vyjadreniami žalobcu k podkladom rozhodnutia. Úlohou
správnych orgánov je posúdiť žiadosť žiadateľa a svoj názor, prečo možno z hľadiska záujmov ochrany
prírody vydať súhlas na žiadateľom žiadanú činnosť zrozumiteľne uviesť v odôvodnení rozhodnutia. Z
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že odborná organizácia ochrany prírody Správy NP
Nízke Tatry vo svojom stanovisku odporúčala realizovať výstavbu dočasnej približovacej lesnej cesty,
pričom z obsahu prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že KÚŽP v Banskej Bystrici upozornila žiadateľa,
že v trase navrhovanej lesnej cesty sa nachádzajú drobné vodné toky a tiež biotop európskeho významu
Bukovo a jedľovo- bukové kvetnaté lesy a že podľa § 6 ods. 4 ZOPK na zmenu stavu mokrade, najmä jej
úpravu zasypávaním, odvodňovaním, ťažbou tŕstia, rašeliny, bahna a riečneho materiálu, sa vyžaduje
súhlas orgánu ochrany prírody.Tiež že podľa § 83 ods. 1 ZOPK je možno o tejto veci rozhodnúť v jednom
konaní. Na toto upozornenie reagoval žiadateľ listom zo dňa 10.04.2012, v ktorom uviedol, že trasa
navrhovanej dočasnej približovacej cesty pretína jednu podmáčanú dolinku, a že jej výstavba súvisí s
bežným obhospodarovaním pozemkov a podľa § 6 ods. 5 ZOPK sa súhlas Obvodného úradu životného
prostredia nevyžaduje, čo dokladoval kópiou stanoviska Obvodného lesného úradu v Brezne zo dňa
10.04.2012 a zápisnicou z územného konania zo dňa 22.11.2011. Žalobca namietal, že sa k týmto
podkladom, z ktorých nepochybne správny orgán vychádzal, nemal možnosť vyjadriť a ani navrhnúť
ich doplnenie. Ak teda žiadateľ nežiadal súhlas podľa § 6 ods. 4 ZOPK, potom prvostupňový správny
orgán nebol oprávnený takéto rozhodnutie vydať, iba ak by podanie žiadateľa zo dňa 10.04.2012 bolo
správnym orgánom považované za doplnenie žiadosti o vydanie súhlasu podľa § 6 ods. 4 ZOPK.
Správny orgán týmto spôsobom odňal žalobcovi možnosť vyjadriť sa k podladom rozhodnutia, navrhnúť
jeho doplnenie tak ako to vyplýva z ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku.

Žalovaný navrhoval žalobu zamietnuť a žalobcovi nepriznať náhradu trov konania. Uviedol, že nesúhlasí
s tým, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, pretože obsahuje odôvodnenie plynúce z
odborného stanoviska ŠOP SR, Správa NP Nízke Tatry, ktorá v danom stanovisku zohľadnila dopady
výstavby dočasnej približovacej cesty, ktorá sa má realizovať v ochrannom pásme NP Nízke Tatry,
na území kde platí druhý stupeň ochrany podľa zákona. ŠOP SR, Správa NP Nízke Tatry odporúčala
KÚŽP Banská Bystrica udeliť súhlas na výstavbu a v rozhodnutí sú presne uvedené dôvody pre ktoré
správny orgán udelil súhlas na výstavbu dočasnej približovacej lesnej cesty v zmysle § 13 ods. 2 písm.
c) ZOPK a § 6 ods. 4 ZOPK s tým, že výstavba predmetnej lesnej cesty nezasahuje do územia
európskeho významu, ani do chráneného vtáčieho územia. Správny orgán postupoval v súlade s §
32 ods. 1 Správneho poriadku. Pokiaľ ide o námietku žalobcu ohľadom toho, že prvostupňový ako aj
druhostupňový správny orgán konali v rozpore s ustanovením, § 33ods. 2 správneho poriadku, žalovaný
uviedol, že z odbornej stránky bol súhlas podľa § 6 ods. 4 ZOPK náležite posúdený v stanovisku ŠOP SR,
Správa NP Nízke Tatry.žalovaný považuje námietku žalobcu za bezdôvodnú, nakoľko v otázke udelenia
súhlasu v súlade s § 6 ods. 4 ZOPK, bol správny orgán povinný konať ex offo, a to v záujme ochrany
prírody. Žalovaný tiež upozornil, že ustanovenie § 6 ods. 4 ZOPK predstavuje voči ustanoveniu § 6 ods.
2 ZOPK prísnejší režim ochrany mokradí ako špecifických biotopov a na akúkoľvek zmenu ich stavu sa
vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody a krajiny bez ohľadu na to, či je tak uvedené vo vyjadrení podľa
§ 9 ods. 1 ZOPK, z čoho vyplýva, že na výstavbu predmetnej lesnej cesty by žiadateľ bezpodmienečne
potreboval aj súhlas podľa § 6 ods. 4 ZOPK. Čo sa týka námietky žalobcu ohľadom nesprávneho
právneho posúdenia, žalovaný považuje túto za neopodstatnenú, pretože žalobca žiadnym spôsobom
v žalobe neodôvodňuje, prečo považuje z tohto dôvodu rozhodnutie za nezákonné. Žalovaný vychádzal
pri svojom rozhodovaní predovšetkým zo stanoviska Správy NP Nízke Tatry, v ktorých boli zohľadnené
dopady výstavby so zohľadnením záujmov ochrany prírody na dotknutom území NP Nízke Tatry. Z
uvedeného dôvodu povolilo výstavbu dočasnej približovacej lesnej cesty a zmenu stavu mokrade.



Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia
žalovaného, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo, podľa § 244 ods. 1, 2 O.s.p., v spojení s § 247 a
nasl. O.s.p. na pojednávaní (v neprítomnosti ospravedlneného žalobcu, ktorý súhlasil s prejednaním v
jeho neprítomnosti) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Predmetom súdneho preskúmania bola časť rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím
prvostupňového orgánu vydaná v intenciách § 13 ods. 2 písm. c) ZOPK a § 6 ods. 4 ZOPK, o vydaní
súhlasu na výstavbu dočasnej približovacej lesnej cesty, ktorá vedie cez JPRL č. 304 na lesnom celku
ML Brezno - Čertovica n KN-C č. XXXX/X v k.ú. Q. na území v ochrannom pásme NP Nízke Tatry s
druhým stupňom ochrany a na zmenu stavu mokrade s určením podrobnejších podmienok vykonávania
povolenej činnosti podľa § 82 ods. 12 ZOPK.

Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov, zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom
súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov
územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu"). Rozhodnutiami
správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia,
ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo
dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 247 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho
orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie,
ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti
ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.

Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

Podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a
vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe
alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre
rozhodnutie určuje správny orgán.

Podľa § 33 ods. 1 správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať
dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.

Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným
osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho
zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o
odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom
rozsahu.

Podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy
konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí
pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil



správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa § 13 ods. 2 písm. c) ZOPK, na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas
orgánu ochrany prírody na výstavbu lesných ciest a zvážnic.

Podľa § 6 ods. 4 ZOPK, na zmenu stavu mokrade, najmä jej úpravu zasypávaním, odvodňovaním,
ťažbou tŕstia, rašeliny, bahna a riečneho materiálu, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody okrem
vykonávania týchto činností správcom vodného toku v súlade s osobitným predpisom.

Podľa § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z.z. v rozhodnutí vydanom podľa tohto zákona, ktorým sa dáva
súhlas na výkon činnosti alebo ktorým sa povoľuje výnimka zo zákazu činnosti podľa tohto zákona, môže
konajúci orgán určiť podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti zabezpečujúce ochranu prírody a
krajiny a obmedziť ich časovú platnosť.

Z administratívneho spisu krajský súd zistil, že žiadateľ - Lesy Mesta Brezno, s.r.o., požiadal KÚŽP o
povolenie výnimky z § 35 a vydanie súhlasu podľa § 13 ods. 2 písm. c) a § 6 ods. 4 ZOPK. K žiadosti bolo
vydané odborné stanovisko ŠOP SR, Správa nízke Tatry listom č. NAPANT/359/2012 zo dňa 26.03.2012,
v ktorom uviedol, že navrhovaná trasa zasahuje do biotopu európskeho významu Ls 5.1. Bukové a
jedľovo-bukové kvetnaté lesy. ŠOP SR, Správa NP Nízke Tatry posúdila možnosť výstavby dočasnej
približovacej cesty žiadateľa a uviedla, že navrhovaná lesná cesta nezasahuje do územia európskeho
významu, ani do chráneného vtáčieho územia, preto nemá výhrady k výstavbe a odporúčala vydať
súhlas s navrhnutými podmienkami vykonávania činnosti podľa § 82 ods. 12 ZOPK.

V čase rozhodnom pre správne konanie podľa § 67 písm. i/ zákona o ochrane prírody niekdajšiemu
krajskému úradu životného prostredia patrilo oprávnenie rozhodovať o výnimke zo zakázaných činností
v územiach s druhým až piatym stupňom ochrany. Uvedené ustanovenie zákona neobsahovalo
obmedzenie dôvodov udelenia výnimky, iba vyžadovalo, aby bol takýto prípad odôvodnený. Súd je toho
názoru, že zákonodarca takýmto spôsobom, keď dôvody udelenia výnimky nijako bližšie nevymedzil,
poveril správny orgán spôsob aplikácie tohto zákonného ustanovenia určiť podľa svojho uváženia. Zákon
tu prenechal správnemu orgánu diskrečnú právomoc, čo v takýchto prípadoch znamená, že je vecou
voľnej úvahy, aké dôvody uvedie v odôvodnení rozhodnutia, pričom správny orgán posudzuje každú vec
osobitne podľa špecifických okolností, nesmie však zabúdať na cieľ a zmysel zákona. Súd rozhodnutie
preskúma v zmysle § 245 ods. 2 O.s.p. len z hľadiska účelnosti a vhodnosti správneho uváženia, či
nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom.

Krajský súd preskúmal rozhodnutie prvostupňového aj odvolacieho orgánu a dospel k záveru, že
obidve rozhodnutia sú vecne správne. Treba zdôrazniť, že porasty v dotknutej JPRL sú zaradené
do kategórie hospodárskych lesov, pre ktoré sú v platnom programe starostlivosti o les predpísané
hospodárske zásahy vydaním súhlasu ako výnimky sa má docieliť sprístupnenie určitej časti lesa,
ktorú je žiadateľ po skončení výchovných zásahov povinný zalesniť v zmysle podrobnejšej podmienky
vykonávania povolenej činnosti. Správny orgán v konaní vychádzal z odborného stanoviska ŠOP SR č.
NAPANT/359/2012 zo dňa 26.03.2012. ŠOP SR odporučila vydať súhlas na výstavbu dočasnej lesnej
cesty. Krajský súd uvádza, že je týmto odborným stanoviskom viazaný a neprináleží mu ho hodnotiť. V
plnom rozsahu sa stotožnil s dôvodmi obidvoch správnych rozhodnutí a v plnom rozsahu na ne odkazuje.

Krajský súd nepovažoval za relevantnú ani námietku žalobcu ohľadom nepreskúmateľnosti oboch
rozhodnutí pre nedostatok dôvodov. Je toho názoru, že obidve rozhodnutia sú riadne odôvodnené v
súlade s § 47 ods. 3 správneho poriadku. Súd je tiež názoru, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného
poskytuje dostatočný základ na jeho vecné preskúmanie. Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu
je jeho obsahovou náležitosťou, ktorá plní viacero funkcií. Jednak má presvedčiť účastníkov o správnosti
postupu správneho orgánu a jednak o zákonnosti jeho rozhodnutia. Hodnotenie dôkazov je v rámci
preskúmavaného konania ovládané zásadou voľného hodnotenia dôkazov ako procesu, pri ktorom na
základe logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia,
a preto skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe voľnej úvahy, treba v rozhodnutí
dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia, ako sa vyhodnotili vykonané
dôkazy, ako aj hodnotenie týchto dôkazov. V tejto svojej povinnosti je správny orgán limitovaný len
všeobecnými vymedzeniami zákonných podmienok, ktoré predstavujú hranicu voľnej úvahy. Pokiaľ



žalovaný odôvodnil svoje rozhodnutie s poukazom na prvostupňové rozhodnutie, s ktorým sa stotožnil,
nie je dôvod považovať takéto rozhodnutie za nepreskúmateľné, pokiaľ takýmto nedostatkom netrpí
aj prvostupňové rozhodnutie. Prvostupňové rozhodnutie podrobne a zrozumiteľne vysvetľuje, aké
podklady boli pred vydaním rozhodnutia zadovážené, aké boli vyjadrenia účastníkov konania, ako sa
s nimi správny orgán vysporiadal, ako hodnotil zistený skutkový stav a aké ustanovenia právnych
predpisov na vec aplikoval. Nemožno preto konštatovať nezákonnosť rozhodnutia žalovaného. Súd
poukazuje tiež na to, že nie je nevyhnutné, aby sa odvolací správny orgán zaoberal každou vznesenou
námietkou samostatne, pokiaľ z jeho rozhodnutia je zrejmé, na základe čoho dospel k právnemu záveru
vo svojom rozhodnutí. Z napadnutého rozhodnutia uvedené podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva
a toto nebolo v rozpore s § 47 ods. 3 správneho poriadku.

Čo sa týka námietky ohľadom nesprávneho právneho posúdenia, krajský súd sa stotožňuje so
žalovaným, že žalobca vôbec neuviedol, na základe akých dôvodov považuje rozhodnutia nesprávne
právne posúdené.

Krajský súd nepovažoval za relevantnú ani námietku žalobcu ohľadom porušenia jeho procesných práv
účastníka správneho konania. Žalobca bol s obsahom stanoviska ŠOP SR náležite oboznámený, ako to
vyplýva z administratívneho spisu, pričom k podkladom rozhodnutia sa vôbec nevyjadril a ani v podanom
odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu nenamietal porušenie jeho práv vyplývajúcich z ustanovenia
§ 33 ods. 2 správneho poriadku.

Správny orgán zabezpečuje zisťovanie skutkových okolností z úradnej povinnosti a postupuje v súlade
so správnym poriadkom, aj keď účastník správneho orgánu je nečinný a správnemu orgánu nenavrhuje,
alebo nepredkladá žiadne dôkazy a k veci samej sa žiadnym spôsobom nevyjadruje. Treba však
rozlišovať od práva účastníka na vyjadrenie sa k začatiu správneho konania, ako aj jeho práva na
predkladanie alebo navrhovanie dôkazov, od jeho práva vyjadriť sa k podkladom alebo dôkazom
zabezpečeným v konaní správnym orgánom, ktoré sú podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu
vo veci samej, ktoré právo účastníkovi správneho konania zákonodarca ustanovil v § 33 správneho
poriadku.

Účastník má právo vyjadrovať sa k podkladom v ktoromkoľvek štádiu konania. Môže sa vyjadriť k
jednotlivým dôkazom i k celkovému spôsobu prípravy podkladov, môže sa vyjadriť k otázkam skutkovým
i právnym. Zmyslom takto široko koncipovaného oprávnenia je predísť neskorším možným námietkam
účastníka, ktoré by mohli viesť k prieťahom v konaní alebo iným komplikáciám.

Krajský súd, na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne
a žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p., neúspešnému žalobcovi
nepriznal náhradu trov konania a úspešnému žalovanému náhrada trov konania nevznikla.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou podpísaného súdu na Najvyšší súd SR.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje sa nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha.