{"guid": "50bc1ef4-6b4e-440a-bfbe-4ca67ff6e57e:ccf1fcd9-9803-4cef-93fa-b79098ec284d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1013200383.1", "spisova_znacka": "5S/54/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/54/2013 z 15. 9. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 15. septembra 2014, sp. zn. 5S/54/2013, ECLI:SK:KSBA:2014:1013200383.1", "identifikacne_cislo": "1013200383", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Monika Valašíková PhD.", "sudca_id": 187, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-monika-valasikova-phd-187", "datum_vydania": "2014-09-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-2.pismeno-d", "nazov": "§ 250j ods. 2 písm. d) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-2.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250j"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250j"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ccf1fcd9-9803-4cef-93fa-b79098ec284d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1013200383.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1013200383.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1013200383.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/54/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200383
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013200383.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členov senátu
JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD. v právnej veci žalobkyne: Z.Z. HARMÓNIA
s.r.o., so sídlom Čopská 157/16, 076 43 Čierna nad Tisou, zastúpená: JUDr. Peter Pandy, advokát,
AK L.Kossutha, Kráľovský Chmec, proti žalovanému: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky,
Limbova 2, P.O.Box 52, 837 52 Bratislava 37, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
S12373-OP-2011 zo dňa 12.12.2012, takto

r o z h o d o l :

Napadnuté rozhodnutie žalovaného č. S12373-OP-2011 zo dňa 12.12.2012 a rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa č. Z51989-2011-OF zo dňa 06.10.2011         z r u š u j e podľa ustanovenia § 250j
ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Včas podanou žalobou na tunajšom súde dňa 01.03.2013 sa žalobkyňa domáhala preskúmania
rozhodnutia žalovaného č. S12373-OP-2011 zo dňa 12.12.2012, ktorým bol zamietnutý rozklad
žalobkyne a potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. Z51989-2011-OF zo dňa
06.10.2011, ktorým bola žalobkyni za porušenie povinností uvedených v § 3 ods. 1 zákona č. 140/1998
Z.z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach v znení neskorších predpisov uložená podľa § 67 ods. 10
pokuta v sume 15.000,- eur.

Žalobkyňa žiadala, aby súd uznesením odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia.

Konajúci súd listom zo dňa 30.10.2013 č. 5S 54/2013-26 oznámil žalobkyni, že jej žiadosti o odloženie
výkonu rozhodnutia nebolo vyhovené.

Žalobkyňa ďalej v žalobe uviedla, že správny orgán prvého stupňa začal voči nej správne konanie a to
oznámením o začatí správneho konania. Správne konanie správny orgán začal na základe oznámenia
spoločnosti UNION zdravotná poisťovňa zo dňa 26.10.2010, v ktorom táto spoločnosť informovala
ministerstvo o zisteniach z kontroly vykonanej u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti - žalobkyni,
ktoré indikovali podozrenie z nedovoleného zaobchádzania s liekmi a zdravotníckymi pomôckami.
Žalobkyňa má za to, že prvostupňové rozhodnutie ako aj rozhodnutie žalovaného vychádzalo z
nesprávne a neobjektívne zisteného stavu veci. Žalovaný konštatuje, že žalobkyňa v nezistenom čase
na nezistenom mieste uzatvárala zmluvy o dielo s rôznymi dodávateľmi liekov, ktorí nemali povolenie
na zaobchádzanie s liekmi. Skutočnosť, že došlo k uzavretiu zmlúv nebola žalobkyňou popretá, avšak
správny orgán účelovo vyhodnotil túto skutočnosť a žiadnym spôsobom sa nevysporiadal ďalšími
dôležitými skutočnosťami, ktoré sa týkajú predmetných zmlúv, na ktoré poukázala žalobkyňa aj v



zápisnici aj vo vyjadrení pre správny orgán. Jedná sa o skutočnosti, z akého dôvodu boli zmluvy uzavreté,
či dochádzalo na ich základe k plneniu žalobcom, k akému plneniu dochádzalo, ako ani zo skutočnosťou,
že zmluvné strany považovali predmetné zmluvy vzhľadom na zmenené legislatívne podmienky za
právne irelevantné a z toho dôvodu ani nedošlo k ich realizácii.

Správny orgán zaslal žalobkyni oznámenie o začatí správneho konania bez toho, aby mu poskytol
možnosť vyjadriť sa ku konkrétnym zisteným skutočnostiam, ktoré mali zakladať porušenie zákona a
právo na uloženie pokuty. Žalovaný uprel a nedal reálnu príležitosť žalobkyni účinne obranovať svoje
práva a záujmy vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy v konaní.

Žalobkyňa má za to, že správne orgány porušili § 32 ods. 1 správneho poriadku, nezistili presne
a úplne skutočný stav veci, nezaobstarali si potrebné podklady pre rozhodnutie. Ako jediný dôkaz
správne orgány použili pre rozhodnutie dôkaz získaný nezákonným spôsobom a to zápisnicu o výsluchu
svedka z neukončeného trestného konania. Nákup liekov na základe žiadanky vystavenej spoločnosťou,
ktorá má právo zabezpečovať lieky nemôže zakladať protiprávne konanie. Právoplatným povolením
na zaobchádzanie s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami disponovala obchodná spoločnosť Z.Z.
HARMÓNIA s.r.o., ktorá vystavila žiadanky na lieky.

Tvrdenie a to, že účastník konania nemal vedomosť o pôvode nadobúdaných liekov, ktoré považuje
správny orgán za jednoznačne a nespochybniteľne preukázané je výsledkom neúplného a neobjektívne
zisteného skutkového stavu veci. Túto skutočnosť žalovaný považoval bez ďalšieho zisťovania za
jednoznačne preukázanú a žiadnym relevantným spôsobom nepreskúmal a nevysporiadal sa s
námietkami žalobkyne.

Na základe uvedených skutočností žalobkyňa žiada, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného
ako aj správneho orgánu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 23.10.2013 uviedol, že v
oznámení o začatí správneho konania dňa 17.12.2010 bolo jasne uvedené, že sa začína správne
konanie vo veci uloženia pokuty a boli v ňom uvedené skutočnosti, na základe ktorých správne konanie
začalo.

Správne konanie začalo na základe získanej informácie o skutočnostiach, ktoré sú dôvodom pre
začatie konania ex offo (z vlastného podnetu). Oznámenie UNION zdravotná poisťovňa a.s. nemá pre
ministerstvo záväzný charakter preto toto správne konanie bolo len podnetom na preskúmanie v ňom
uvedených informácií pre začatie správneho konania vo veci uloženia pokuty.

Námietka žalobkyne, že nemala sa možnosť vyjadriť k podkladom i k spôsobu jeho zistenia prípadne
navrhnúť jeho doplnenie sa nezakladá na pravde, nakoľko listom zo dňa 17.12.2010 oznámenie o začatí
správneho konania je uvedené, že účastník konania má možnosť sa vyjadriť k veci.

Rozkladová komisia na zasadnutí dňa 22.10.2012 preskúmala celý spisový materiál vzťahujúci sa na
vec a zistila, že účastník konania - žalobkyňa porušila úst. § 3 ods. 1 zákona o lieku tým, že v nezistenom
čase na nezistenom mieste uzatvárala zmluvy o dielo na dodávky liekov s rôznymi dodávateľmi liekov,
ktorí tiež nemali povolenie na zaobchádzanie s liekmi podľa zákona o liekoch a tieto lieky následne
aplikovala svojim pacientom za čo jej podľa § 67 ods. 10 zákona o liekoch bola uložená pokuta vo výške
15.000,- eur.

Žalovaný má za to, že postupoval v konaní v súlade s ustanoveniami zákona o správnom konaní v
zmysle § 32 nasl. a pokiaľ ide o hodnotenie dôkazov v súlade s úst. § 34 ods. 4 a ods. 5 zákona o
správnom konaní.

Na základe uvedených skutočností žalovaný žiada, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods.1 O.s.p.),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe        (§ 249 ods. 2 O.s.p.),
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj
správneho orgánu prvého stupňa, je potrebné zrušiť podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p.  a



vec vrátiť na ďalšie konanie, pretože po preskúmaní rozhodnutia a postupu žalovaného dospel k záveru,
že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.

Súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania rozsudkom v zmysle úst. § 250f ods. 1 O.s.p.,
keďže boli splnené podmienky uvedené v § 250f ods. 2 O.s.p.. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
16.09.2014 o 10:40 hod.

Súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že správne konanie bolo začaté oznámením zo dňa
17.12.2010, doručeným žalobkyni dňa 27.12.2010, v ktorom sa uvádza, že na základe oznámenia
UNION zdravotnej poisťovni zo dňa 26.10.2010 č. 5-KURZC/2009 bolo zistené porušenie § 67 ods. 10
zákona č. 140/1998 Z.z., keď žalobkyňa na základe svedeckej výpovede Z. N. zo dňa 06.08.2010 a
svedeckej výpovede Ing. S. C. zo dňa 22.06.2010 zabezpečovala lieky a zdravotnícke pomôcky bez
povolenia.

Žalobkyňa bola poučená o možnosti vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a ich doplnenie.

Žalobkyňa podala k oznámeniu vyjadrenie dňa 28.12.2010, v ktorom uviedla, že iba oznámenie
oznamovateľa nemôže byť nevyvrátiteľným dôkazom. Predmetné svedecké výpovede boli realizované
pre účely trestného konania. Hodnotiť svedecké výpovede je úlohou orgánov činných v trestnom konaní,
resp. príslušného súdu preto zastáva názor, že ich nie je možné použiť pre účely správneho konania.

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky rozhodnutím č. Z51989-2011-OF zo dňa 06.10.2011
uložilo pokutu vo výške 15.000,- žalobkyni za to, že uzatvárala zmluvy o dielo na dodávky liekov,
ktoré aj od svojich zmluvných partnerov odoberala napriek tomu, že vzhľadom na svoje postavenie
vedieť mohla a mala, že uvedené firmy dodávajú lieky bez povolenia na zaobchádzanie s liekmi a
nedovolene zaobchádzali s liekmi a takéto lieky následne aplikovala svojim pacientom. Proti tomuto
rozhodnutiu podala včas žalobkyňa rozklad, o ktorom rozhodla ministerka zdravotníctva Slovenskej
republiky, rozhodnutím č. S12373-OP-2011 zo dňa 12.12.2012, ktorým zamietla rozklad žalobkyne a
potvrdila rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov
preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j.
najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.

Súd v intenciách ust. § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu.
Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa
procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom
predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu
konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti ak sa na takéto
konanie vzťahuje zákon o správnom konaní

Podľa § 2 ods. 2 a 3 zákona o liekoch účinného ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia
zaobchádzanie s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami je výroba liekov, príprava transfúznych liekov,
príprava liekov na inovatívnu liečbu, veľkodistribúcia liekov a zdravotníckych pomôcok a poskytovanie
lekárenskej starostlivosti.

Nedovolené zaobchádzanie s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami je zaobchádzanie s liekmi a so
zdravotníckymi pomôckami iným spôsobom, ako ustanovuje tento zákon.

Podľa § 3 ods. 1 zákona o liekoch fyzické osoby a právnické osoby môžu na základe povolenia
zaobchádzať s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami.



Podľa § 6 ods. 1 zákona o liekoch podmienkou na zaobchádzanie s liekmi a so zdravotníckymi
pomôckami je aj materiálne, priestorové a personálne vybavenie na požadovaný druh a rozsah činnosti.

Podľa § 67 ods. 1 a 10 zákona o liekoch za porušenie povinností vyplývajúcich z ustanovení tohto zákona
sa ukladajú pokuty.

Za vykonávanie činnosti bez povolenia ukladá pokutu ten orgán štátnej správy na úseku farmácie, ktorý
takú skutočnosť zistí, a to fyzickým osobám až do 3 319 eur a právnickým osobám až do 16 596 eur.

Podľa  § 1 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, tento zákon sa vzťahuje na konanie, v
ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch
alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 47 ods. 1, 2,3 zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok  rozhodnutie musí obsahovať výrok,
odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom
konania vyhovuje v plnom rozsahu.

Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa
rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá
účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia,
než ustanovuje osobitný zákon.

V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,
akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania
a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa § 250j ods. 2 písm.  d/ O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností
aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie
konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru,
že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.

Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí vždy spočívať v
špecifikácií deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s konaním iným, a to
predovšetkým vymedzením skutku v rozsahu miesto, čas a spôsob spáchania deliktu, pokiaľ je to
potrebné aj ďalšími okolnosťami. Ako uvádza aj český Nejvyšší správní soud v uznesení č.k. 2
As 34/2006 - 73 zo dňa 15.01.2008, identifikácia skutku neslúži len k upovedomeniu páchateľa o
tom, čoho sa mal dopustiť a za aké konanie je sankcionovaný. Len výroková časť rozhodnutia je
spôsobilá zasiahnuť do práv a povinnosti účastníkov správneho konania. Riadne formulovaný výrok je
nezastupiteľnou časťou rozhodnutia, nakoľko z neho možno zistiť, či a aká povinnosť bola porušená, aká
sankcia bola uložená,  len z porovnania výrokov môže vyplynúť existencia prekážky veci už rozhodnutej
a len výrok môže byť vynucovaný. Uvedené závery je teda potrebné aplikovať aj na posudzovaný prípad.
Tiež je potrebné zdôrazniť, že aj na rozhodovanie o iných správnych deliktoch sa vzťahujú požiadavky
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a trestanie za správne delikty musí
podliehať rovnakému režimu ako trestanie za trestné činy a v tomto zmysle treba vykladať všetky záruky,
ktoré sa podľa vnútroštátneho práva poskytujú obvinenému z trestného činu.

Konajúci súd preskúmal rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa
a dospel k záveru, že oba výroky napadnutých rozhodnutí neobsahujú presný popis skutku, ktorým
mal byť spáchaný správny delikt. Pokiaľ prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí uvádza, že
žalobkyňa uzatvárala zmluvy o dielo na dodávky liekov, ktoré aj od svojich zmluvných partnerov odobrala
napriek tomu, že vzhľadom na svoje postavenie vedieť mohla a mala, že uvedené firmy dodávajú lieky



bez povolenia na zaobchádzanie s liekmi a nedovolením zaobchádzali s liekmi a takéto lieky následne
aplikovala svojim pacientom, čím porušila úst. § 3 ods. 1 zákona o liekoch a bola jej uložená pokuta
vo výške 15000,- eur dospel k záveru, že takéto vymedzenie skutku je nedostatočné, keďže výrok
rozhodnutia správneho orgánu musí predovšetkým obsahovať podrobný popis skutku spolu s uvedením
takých skutočností, aby popísaný skutok nebol zameniteľný s iným.

Tunajší súd však má za to, že v napadnutom rozhodnutí absentuje skutková veta, keďže vymedzenie
skutku je nedostatočné. Vo výroku napadnutého rozhodnutia nie je uvedené v akom čase bol správny
delikt páchaný a tiež nie sú uvedené názvy liekov, z ktorými mala žalobkyňa nedovolene zaobchádzať,
čo spôsobuje možnú zameniteľnosť s iným konaním.

Uvedené pochybenie vyhodnotil súd v súlade s citovaným ustanovením § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p.
tak, že mal za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného pre nezrozumiteľnosť, čo viedlo
tunajší súd k záveru, že je nevyhnutné napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na
ďalšie konanie.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobkyni úspešnej v konaní
náhradu nepriznal, keďže táto si na výzvu súdu zo dňa 21.08.2013 doručenú právnemu zástupcovi
žalobkyni dňa 09.10.2013 neuplatnila a nevyčíslila.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.)

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho         doručenia, na Krajský
súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)  uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,  v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}