{"guid": "a18d738f-a52f-4ec8-8906-dabf8831f3b5:5ca69620-bd25-4f98-a84a-5599de51c886", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1013200594.1", "spisova_znacka": "5S/78/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/78/2013 z 8. 9. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 8. septembra 2014, sp. zn. 5S/78/2013, ECLI:SK:KSBA:2014:1013200594.1", "identifikacne_cislo": "1013200594", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Lucia Horváthová", "sudca_id": 1296, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lucia-horvathova-1296", "datum_vydania": "2014-09-08", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-2.pismeno-a,d", "nazov": "§ 250j ods. 2 písm. a) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-2.pismeno-a,d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250j"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250j"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5ca69620-bd25-4f98-a84a-5599de51c886", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1013200594.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1013200594.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1013200594.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/78/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200594
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013200594.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD.
a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Viery Šebestovej, v právnej veci žalobkyne: V. Y.,
nar. XX.X.XXXX, bytom W. B. XXX/XX, XXX XX Y., zastúpená: JUDr. Rastislav Kuklis, advokát,
Panenská 23, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, Staromestská 6, 814 40
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SVS-
OP1-2013/004386/TJM zo dňa 31. januára 2013, takto

r o z h o d o l :

Súd napadnuté rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Sekcia verejnej správy, Odbor
priestupkov č.: SVS-OP1-2013/004386/TJM zo dňa 31.1.2013 zrušuje podľa  § 250j ods. 2 písm. a/, d/
O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni  náhradu trov konania vo výške 35,- eur a trovy právneho
zastúpenia o výške 79,08 eur k rukám právneho zástupcu žalobkyne, a to všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 3.4.2013 sa žalobkyňa domáhala postupom podľa druhej
hlavy piatej časti O.s.p. preskúmania zákonnosti rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
(ďalej len „MV SR“ alebo „ministerstvo vnútra“)  č.: SVS-OP1-2013/004386/TJM zo dňa 31.1.2013,
ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne a potvrdené rozhodnutie Obvodného úradu Pezinok,
odboru všeobecnej vnútornej správy č. ObÚ- PK-OVVS/Pr.292/2011- CON zo dňa 13.11.2012. Týmto
prvostupňovým rozhodnutím bola žalobkyňa uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti majetku podľa
§ 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon o priestupkoch“), ktorého sa
mala dopustiť tým, že v čase od 20.00 hod. dňa 17.2.2011 do 11.00 hod. dňa 26.2.2011 v Pezinku na
ul. Ľudovíta Rajtera č. 10 poškodila vonkajšiu bielu stenu na rodinnom dome tak, že modrou farbou
vyhotovila nápis o rozmere 2x1,5 m v znení: „Tento dom získal podvodník“, čím poškodeným R.. S. U.,
nar. XXXX a G. U., nar. XXXX, obaja bytom Z. 9, Z., spôsobila škodu poškodením v presne nezistenej
výške, teda úmyselne spôsobila škodu na cudzom majetku poškodením veci z takého majetku. Žalobkyni
bola uložená sankcia -  pokuta vo výške 20,-eur a povinnosť uhradiť štátu trovy konania vo výške 16,- eur.

Žalobkyňa má za to, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné z dôvodu, že ministerstvo vnútra nesprávne
právne posúdilo predmetnú vec, v konaní došlo k takej vade, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia, pretože žalovaný postupoval v rozpore s ustanoveniami § 3 ods. 1, ods.
2, ods. 4, § 32 ods. 1, § 46, §47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. (ďalej len „Správny poriadok“) v
spojení s § 51 zákona o priestupkoch a aj napriek návrhom žalobkyne neviedol dostatočne dokazovanie
smerujúce k presvedčivému záveru o existencií, či neexistencií úmyslu žalobkyne poškodiť vec z



cudzieho majetku a spôsobiť tak škodu na cudzom majetku. Ďalej žalobkyňa má za to, že napadnuté
rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, pretože nevychádza zo
spoľahlivo zisteného skutkového stavu, neodôvodňuje záver o naplnení všetkých znakov skutkovej
podstaty priestupku a ani neuvádza, akými úvahami bol žalovaný vedený pri hodnotení dôkazov a
ako sa vyrovnal s odvolacími  námietkami a vyjadreniami žalobkyne. Žalobkyňa tvrdí, že ministerstvo
vnútra  v predmetnom prípade nesprávne posúdilo a vyhodnotilo situáciu týkajúcu sa znakov objektívnej
stránky údajného priestupku (t.j. či žalobkyňa svojím úmyselným konaním poškodila cudziu vec, teda
či chcela alebo vedela, že svojím konaním poškodí cudziu vec). V tejto súvislosti sa potom žalobkyňa
odvoláva na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 2Sžo 55/2008
zo dňa 22.4.2009, podľa ktorého ak pri niektorej časti skutkovej podstaty existujú pochybnosti o jej
existencií a táto nebola preukázaná nado všetku pochybnosť, uplatní sa zásada in dubio pro reo.
Žalobkyňa namieta, že v danej veci absentuje nielen  úmysel žalobkyne, ale aj cudzia vec, ktorá mala
byť údajne poškodená. Vecou z cudzieho majetku, ktorú mala žalobkyňa poškodiť, je dom nachádzajúci
sa na ulici Ľudovíta L. XX v B., súp. č. XXXX postavený na pozemku C-KN parc. č. XXXX/XXX
zapísaný na LV č. XXXX. Predmetný rodinný dom mal byť v čase spáchania údajného priestupku v
bezpodielovom spoluvlastníctve R.. S. U. a G. U., pričom napadnuté rozhodnutie vychádza výlučne z
toho, že v čase spáchania údajného priestupku boli poškodení zapísaní ako bezpodieloví spoluvlastníci
tohto domu na príslušnom liste vlastníctva v katastri nehnuteľností. Žalobkyňa však poukazuje na to,
že vlastníctvo R.. S. U. a G. U. síce vzniklo na základe povolenia vkladu vlastníckeho práva dňa
4.1.2011 podľa kúpnej zmluvy, ktorú uzavreli žalobkyňa a jej vtedajší manžel R.. R. Y. ako predávajúci
a manželia U. ako kupujúci dňa 26.10.2010, avšak manželom U. bolo dňa 7.2.2011 doručené písomné
odstúpenie od predmetnej kúpnej zmluvy v rámci prejednania tohto odstúpenia pred Správou katastra
Pezinok, ktorého sa zúčastnili aj žalobkyňa a jej vtedajší manžel Ing. R. Y.. Žalobkyňa sa odvoláva
na ust. § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností (ďalej len „katastrálny zákon“),
podľa ktorého údaje katastra uvedené v § 7 katastrálneho zákona sú hodnoverné, ak sa nepreukáže
opak a § 71 ods. 3 katastrálneho zákona, podľa ktorého sa údaje katastra, ktorých hodnovernosť
je vyvrátená, nesmú používať. Napadnuté rozhodnutie uvedené nielenže neberie do úvahy, ale toto
nijakým spôsobom ani nezdôvodnilo a nevysporiadalo sa vo svojom odôvodnení s námietkami žalobkyne
v tomto smere. Napadnuté rozhodnutie tak trpí nielen vadou nesprávneho právneho posúdenia vo
veci vlastníckeho práva k predmetnému domu v čase údajného spáchania priestupku, pretože k
obnoveniu bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a jej vtedajšieho manžela k predmetnému domu
došlo najneskôr dňa 7.2.2011, kedy písomné odstúpenie od kúpnej zmluvy osobne prevzali údajní
poškodení, avšak zároveň je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Žalobkyňa
ďalej poukazuje na skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie vychádza z toho, že táto sa ku spáchaniu
skutku priznala a že prvostupňový správny orgán vykonal dostatočné dokazovanie pre prijatie záveru
o úmyselnom spáchaní priestupku žalobkyne, ktorá mala vedieť o zmene vlastníka predmetného
domu. Žalobkyňa však nikdy netajila a nepopierala svoj skutok spočívajúci vo vyhotovení nápisu na
stenu predmetného domu. Táto však v danom čase vedela aj o odstúpení od kúpnej zmluvy, čo
žalovaný celkom opomína a na námietky žalobkyne nereaguje. Tvrdí, že keďže aj napriek zavkladovaniu
vlastníckeho práva podľa kúpnej zmluvy k predmetnej nehnuteľnosti v prospech manželov U. nedošlo k
riadnej úhrade kúpnej ceny podľa tejto zmluvy a podľa vedomosti žalobkyne aj napriek márnej urgencií
zo strany jej bývalého manžela R.. R. Y., tento odoslal Katastrálnemu úradu Bratislava, Správa katastra
Pezinok ich písomné odstúpenie od kúpnej zmluvy, ktoré bolo datované dňom 20.1.2011 a doručené
dňa 21.1.2011. Podľa záznamu v príslušnom administratívnom spise Správy katastra Pezinok kupujúci
v rámci prejednania odstúpenia od predmetnej kúpnej zmluvy písomné vyhotovenie odstúpenia prevzali
dňa 7.2.2011, teda najneskôr týmto dňom im bolo preukázateľne doručené a vyvolalo právne účinky.
Tento dátum zároveň predchádza dátumu údajného spáchania priestupku.  Dňa 8.7.2011 žalobca podal
trestné oznámenie vo veci neuhradenia kúpnej ceny  za predmetný dom,  avšak prvostupňový orgán
aj napriek návrhom žalobkyne si príslušný policajný spis nevyžiadal. Vzhľadom na uvedené potom
žalobkyňa navrhuje napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie ako nezákonné zrušiť a vec vrátiť
žalovanému na ďalšie konanie.

Vo vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 4.10.2013 ministerstvo vnútra (právny predchodca
žalovaného) uviedlo, že žaloba je dôvodmi zhodná s dôvodmi odvolania proti prvostupňovému
rozhodnutiu správneho orgánu. Má za to, že sa vo svojom rozhodnutí s dôvodmi odvolania riadne
vysporiadal a zastáva názor, že rozhodnutie je vydané v súlade s právnymi predpismi. S ohľadom
na ustanovenie § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ustanovenia § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995



Z.z. o katastri nehnuteľností  nie je možné súhlasiť s názorom žalobkyne, že v čase, kedy vyhotovila
nápis modrou farbou na bielu fasádu predmetného domu, tento pre ňu nebol cudzou vecou, pretože
novým vlastníkom bolo doručené odstúpene od zmluvy. Doručením odstúpenia od zmluvy ešte nebol
preukázaný opak údajov zapísaných v katastri. Samotný obsah nápisu, ktorý na dom napísala,
preukazuje jej vedomosť o zmene vlastníka. Konanie žalobkyne bolo aktívne, pričom nie je možné
uviesť, že nevedela o tom, že svojím konaním poškodzuje cudziu vec. Vzhľadom na uvedené potom
ministerstvo vnútra navrhlo žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej
republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1
O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo
všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem,
ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi.

Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti
druhej hlavy O.s.p. je v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe posudzovať, či správny orgán vecne
príslušný na konanie si zadovážil dostatok  skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo
veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade
so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či
rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi
predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho
orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma
aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie
správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).

Z pripojeného administratívneho spisu ako bol súdu žalovaným predložený súd zistil, že poverený
príslušník policajného zboru (ďalej len „PZ“) dňa 26.2.2011 začal trestné stíhanie vo veci prečinu
krádeže v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci na tom skutkovom základe,
že neznámy páchateľ mal v čase od 20.00 hod. dňa 17.2.2011 do 11.00 hod. dňa 26.2.2011 v
Pezinku  na ul. Ľudovíta Rajtera č. 10 poškodiť vonkajšiu bielu stenu na rodinnom dome takým
spôsobom, že modrou farbou vyhotovil nápis o rozmeroch 2x 1,5 m v znení „ Tento dom získal
podvodník“ a ďalej bez použitia násilia z domu odcudzil 5ks dverí, 1 ks zámku a 2ks kovania, čím
tak poškodenému R.. S. U. spôsobil škodu krádežou vo výške 1.776 eur a škodu poškodením vo
výške 446 eur. Vykonaným dokazovaním, najmä na základe výsluchov svedkov R.. R. Y., R.. R. Y.
a  V. Y. bolo zistené, že dotknuté dvere nadobudli počas manželstva manželia V. Y. a R.. R. Lacko
a tieto neboli predmetom kúpnopredajnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej medzi manželmi
Lackovými a manželmi U.. Vzhľadom na to žalobkyňa V. Y. dala uvedené dvere odviesť, pričom tento
skutok nie je trestným činom ani priestupkom. Skutku v časti poškodenia steny sa mala dopustiť
žalobkyňa, ktorá konala v rozhorčení nad situáciou vzniknutou pri predaji rodinného domu, pričom
považuje predmetnú kúpnopredajnú zmluvu za neplatnú, nakoľko nehnuteľnosť mala byť prevedená
bez jej opraveného podpisu na katastri v Pezinku. Vyhodnotením zistených skutočností PZ uzavrel,
že uvedený skutok nedosiahol zákonom požadovaný stupeň nebezpečnosti, preto bola uznesením
povereného príslušníka PZ sp. zn. ČVS: ORP-438/PE-PK-2011 zo dňa 27.9.2011 vec postúpená
Obvodnému úradu Pezinok, odbor všeobecnej a vnútornej správy na prejednanie priestupku. Správny
orgán vytýčil ústne pojednávanie, na ktoré predvolal žalobkyňu ako obvinenú a poškodeného Ing. U..
Vo vyjadrení žalobkyne zo dňa 12.6.2012 doručenom Obvodnému úradu Pezinok dňa 14.6.2012 ako
aj jemu predchádzajúcom vyjadrení zo dňa 22.5.2012 žalobkyňa poukazovala na to, že vzhľadom k
účinkom odstúpenia od zmluvy nie je možné dospieť k tvrdeniu, že predmet kúpy podľa predmetnej
kúpnej zmluvy je v čase žalobkyninho konania vo vzťahu k nej cudzou vecou. V spise sa nachádzajú
overené fotokópie odstúpenia od kúpnej zmluvy k predmetnej nehnuteľnosti z dôvodu nenaplnenia
podmienok kúpnej zmluvy, Oznámenie Správy katastra Pezinok o termíne prejednania odstúpenia od
kúpnej zmluvy, Stanovisko k odstúpeniu od zmluvy podpísané R.. S. U. a G. U., oznámenie Správy
katastra Pezinok sp. zn. 3328/2010 zo dňa 17.2.2011, v ktorom správa katastra R.. R. Y. oznámila,



že vklad vlastníckeho práva V 3328/2010 bol povolený do katastra nehnuteľností rozhodnutím zo
dňa 4.1.2011. Týmto dňom nadobudlo rozhodnutie právoplatnosť. Správa katastra zároveň žalobcu
odkázala na občianskoprávne súdne konanie. Rozhodnutím č. ObÚ-PK-OVVS/Pr. 292/2011-CON zo
dňa 13.11.2012 Obvodný úrad Pezinok  uznal žalobkyňu vinnou zo spáchania priestupku proti majetku
podľa 50 ods. 1 zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustila tým, že v čase od 20.00 hod. dňa 17.2.2011
do 11.00 hod. dňa  26.2.2011 v Pezinku na ul.  Ľudovíta Rajtera č. 10 poškodila vonkajšiu bielu stenu
na rodinnom dome tak, že modrou farbou vyhotovila nápis o rozmere 2x1,5 m v znení“Tento dom
získal podvodník“, čím poškodeným R.. S. U. a G. U. spôsobila škodu v presne nezistenej výške,
teda úmyselne spôsobila škodu na cudzom majetku poškodením veci z takého majetku. Žalobkyni bola
uložená pokuta vo výške 20,- eur a povinnosť uhradiť štátu trovy vo výške 16,- eur. Toto rozhodnutie
bolo odôvodnené odkazom na § 133 ods. 2 OZ a list vlastníctva č. XXXX pre kat. územie B., kde sú
ako vlastníci rodinného domu súp. č. XXXX, postaveného na parc. č. XXXX/XXX zapísaní poškodení
R.. S. U. a G. U.. Údaje na liste vlastníctva o právach k nehnuteľnostiam v zmysle § 70 katastrálneho
zákona sú hodnoverné a záväzné, pokiaľ neexistuje príslušné právoplatné rozhodnutie svedčiace o
opaku. Žalobkyňa podľa prvostupňového správneho orgánu vedela, že s manželom previedli vlastníctvo
rodinného domu na poškodených a dom im po rozhodnutí o povolení vkladu nepatrí, pričom tento
bol následne toho názoru, že neobstojí tvrdenie žalobkyne o absencií úmyslu spáchať skutok. Proti
tomuto rozhodnutiu sa žalobkyňa odvolala argumentujúc obdobne žalobe. Rozhodnutím ministerstva
vnútra SR č. SVS-OP1-2013/004386/TJM zo dňa 31.1.2013 bolo odvolanie žalobkyne zamietnuté a
prvostupňové rozhodnutie potvrdené s odôvodnením, že žalobkyňa vedela v čase spáchania priestupku,
že predmetná nehnuteľnosť jej a jej bývalému manželovi už nepatrí. Túto skutočnosť mala preukazovať
aj jej výpoveď zo dňa 2.9.2011 pred PZ, kde potvrdila, že vedela z katastra nehnuteľností o nových
majiteľnoch predmetnej nehnuteľnosti. Následne tiež uviedla, že v rozhorčení z celej situácie tak, ako
ju po vysťahovaní vtedy vnímala, na stenu napísala, že predmetný dom získal podvodník. Samotný
text nápisu podľa žalovaného svedčí o jej vedomosti o zmene vlastníka predmetnej nehnuteľnosti.
Ministerstvo považovalo tvrdenie o tom, že obvinená nekonala v úmysle spôsobiť škodu na cudzom
majetku za účelové.

Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo
ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak
nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.

Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona o priestupkoch priestupok je spáchaný úmyselne, ak páchateľ

a) chcel svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom alebo

b) vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, a pre prípad, že
ho poruší alebo ohrozí, bol s tým uzrozumený.

Podľa ust. § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne spôsobí škodu na
cudzom majetku krádežou, spreneverou, podvodom alebo zničením alebo poškodením veci z takého
majetku, alebo sa o takéto konanie pokúsi.

Podľa ust. § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa ust. §47 ods. 1,2,3, Správneho poriadku

1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie
nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa
rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá



účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia,
než ustanovuje osobitný zákon.

3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,
akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania
a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa ust. § 70 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností

(1) Údaje katastra uvedené v § 7 <javascript:%20fZzSRInternal('12939',%20'17237751',%20'17237751',
%20'618240',%20'618251',%20'0')> sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.

(2) Údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie
nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho
územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej
jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach,
ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným
údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra „E“.

Podľa ust. § 34 katastrálneho zákona

(1) Práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 <javascript:%20fZzSRInternal('12939',
%20'17237750',%20'17237750',%20'618171',%20'618171',%20'0')>, ktoré vznikli, zmenili sa alebo
zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklopom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním,
prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k
nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných
skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku
sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje
i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom
na ich uspokojenie.

(2) Ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby,10ea)
<javascript:%20fZzSRInternal('12939',%20'17237761',%20'0',%20'0',%20'0',%20'5678227')> okresný
úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak
právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre
osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.10eb) <javascript:%20fZzSRInternal('12939',%20'17237761',
%20'0',%20'0',%20'0',%20'5682578')>

(3) Na vykonanie záznamu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa ust. § 71 ods. 3 katastrálneho zákona údaje katastra, ktorých hodnovernosť je vyvrátená, sa
nesmú používať.

Podľa ust. § 48 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“)

(1) Od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené

alebo účastníkmi dohodnuté.

(2) Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené
alebo účastníkmi dohodnuté inak.



Podľa ust. § 133 ods. 2 OZ ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo
vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa ust. § 497 OZ každý z účastníkov si môže vymieniť odstúpenie od zmluvy a dojednať pre ten
prípad odstupné. Kto zmluvu splní aspoň sčasti alebo prijme hoci len čiastočné plnenie, nemôže už od
zmluvy odstúpiť, ani keď poskytne odstupné.

Podľa ust. § 250j ods.  písm. a) a d) O.s.p. správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému
správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v
medziach žaloby dospel k záveru, že

a) rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,

d) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.

Pre rozhodnutie vo veci samej je najprv potrebné zaoberať sa vymedzením priestupku ako takého,
pričom súd zdôrazňuje trestnoprávnu povahu správneho trestania, a teda aj nevyhnutné  použitie
trestno-procesných zásad na priestupkové (ale aj iné správne deliktuálne) konanie.

Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch je priestupkom zavinené konanie, ktoré porušuje
alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone,
ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.

Skutková podstata priestupku je charakteristická štyrmi obligatórnymi znakmi:

subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka.

- Subjektom je páchateľ priestupku; subjektom môže byť len fyzická osoba. Podmienkou je deliktuálna
spôsobilosť osoby, teda spôsobilosť naplniť svojím konaním všetky znaky skutkovej podstaty priestupku
(vek 15 rokov, neexistencia dôvodov vylučujúcich príčetnosť ),

- Subjektívna stránka predstavuje zavinenie; zavinenie môže byť úmyselné alebo z nedbanlivosti; na
zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie hoci len z nedbanlivosti, ak zákon nevyžaduje výslovne
úmysel,

- Objektom sú vybrané spoločenské vzťahy, ktoré sú chránené zákonom a proti ktorým konanie smeruje,

- Objektívna stránka je daná konaním (komisívnym, omisívnym), následkom a príčinnou súvislosťou
medzi konaním a následkom (kauzálny nexus); fakultatívnymi znakmi objektívnej stránky sú čas a miesto
konania. (viď napr. rozsudok NS SR sp. zn. 2 Sžo 55/2008 zo dňa 22.4.2009)

V danej veci  by mal byť subjekt - „páchateľ“ činu, ktorý je podľa napadnutých rozhodnutí priestupkom,
zrejmý, keď žalobkyňa sama potvrdila, že vyššie špecifikovaný nápis na stenu domu napísala. Takisto
zrejmé je objektívna stránka činu - ktorou je samotné konanie žalobkyne v určitom čase na určitom
mieste. Počas celého správneho konania však bolo žalobkyňou namietané naplnenie zvyšných dvoch
obligatórnych znakov skutkovej podstaty priestupku, t.j. objektu (absencia porušenia, resp. ohrozenia
zákonom chráneného záujmu, v tomto prípade záujmu na nespôsobovaní škody na cudzom majetku
poškodením veci z takého majetku) tým, že predmetná nehnuteľnosť nie je „cudzím majetkom“
a poškodením vlastného majetku k naplneniu skutkovej podstaty priestupku dôjsť nemohlo, a tiež
žalobkyňa odmietala naplnenie subjektívnej stránky skutkovej podstaty, keď pre naplnenie skutkovej
podstaty priestupku podľa § 50 ods. 1 zákon o priestupkoch vyžaduje úmyselné zavinenie, ku ktorému
v žalobkynom prípade nedošlo a ani dôjsť nemohlo vzhľadom na to, že táto vedela o odstúpení od
kúpnej zmluvy, vedela, že toto odstúpenie bolo manželom U. doručené, a teda mala za to, že predmetná
nehnuteľnosť je opäť v bezpodielovom spoluvlastníctve jej a jej manžela, teda vôľové zameranie
žalobkyne nesmerovalo a ani nemohlo smerovať k poškodeniu „cudzej“ veci. S týmto žalobkyniným



tvrdením sa žalovaný vysporiadal iba tým, že uviedol odkaz na § 133 ods. 2 OZ a poukázal na
skutočnosť, že žalobkyňa sa k „činu“ priznala. Správny orgán v konaní o priestupku je však povinný
vysporiadať sa so všetkými znakmi skutkovej podstaty a obvineného z priestupku uznať vinným len v
tom prípade, ak bez rozumných pochybností je preukázaná prítomnosť všetkých štyroch znakov.

Pre právne posúdenie naplnenia objektu, resp. subjektívnej stránky skutkovej podstaty priestupku podľa
ustanovenia § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch je na tomto mieste dôležité zaoberať sa účinkami
odstúpenia od zmluvy o prevode nehnuteľností. K tejto otázke je potom treba poukázať na judikatúru
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“), ktorý v tomto smere v význam rozsudku vo
veci sp. zn.  6Sžo/229/2010 zo dňa 20.7.2011 NS SR uviedol nasledovné:

Pri zmluvnom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je právnym dôvodom nadobudnutia
vlastníctva (iustus titulus) zmluva a právnym spôsobom nadobudnutia vlastníctva (modus acquirendi)
vklad vlastníckeho práva na základe tejto zmluvy do katastra nehnuteľností.

Odstúpenie od zmluvy je právnym inštitútom, v dôsledku uplatnenia ktorého sa zmluva zrušuje s
účinkami „od začiatku“ (ex tunc). Týmto zrušením zaniká právny titul, na základe ktorého nadobúdateľ
získal vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Medzi účastníkmi zmluvy je po zrušení zmluvy taký právny
stav, aký bol pred jej uzatvorením, ako keby k uzatvoreniu zmluvy vôbec nedošlo a to nielen z
hľadiska obligačných účinkov, ale i účinkov vecnoprávnych. Oba tieto účinky, sú totiž sledované
nielen pri uzatváraní zmluvy, ale i pri odstúpení od nej a nemožno ich od seba oddeľovať. Obligačné
účinky predstavujú predpoklad pre nastúpenie účinkov vecnoprávnych. Obligačné účinky zmluvy
o prevode nehnuteľnosti spočívajú vo vzniku záväzkového právneho vzťahu medzi prevodcom
a nadobúdateľom, ktorého obsahom je záväzok prevodcu previesť nadobúdateľovi prevádzanú
nehnuteľnosť do jehovlastníctva, pričom tomuto záväzku zodpovedá záväzok nadobúdateľa danú
nehnuteľnosť do svojho vlastníctva prevziať. Pri odplatných prevodoch nastupuje ešte záväzok
nadobúdateľa zaplatiť dojednanú kúpnu cenu, resp. zložiť alebo previesť inú cenu prípadne hodnotu a
záväzok prevodcu tieto prijať. Obligačné účinky týkajúce sa prevodu vlastníctva k nehnuteľnosti však
trvajú len do doby, než sú nahradené účinkami vecnoprávnymi. Neobstojí preto názor, že odstúpením od
zmluvy o prevode nehnuteľnosti, na základe ktorej už bolo do katastra nehnuteľností vložené vlastnícke
právo, zanikajú len obligačné účinky, pretože tieto v dôsledku vkladu už i tak zanikli, resp. boli nahradené
účinkami vecnoprávnymi.

Nakoľko teda odstúpenie od zmluvy má i vecnoprávne účinky, obnovuje sa v dôsledku neho pôvodný
stav, t.j. zo zákona sa obnovuje vlastnícke právo prevodcu. Predpokladom takéhoto obnovenia
vlastníctva prevodcu je však skutočnosť, že vlastníctvo dotknutej nehnuteľnosti nebolo pred odstúpením
od zmluvy dobromyseľne nadobudnuté treťou osobou. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa preto
vo vzťahu k účinkom odstúpenia od zmluvy za ekvivalentnosti právnej úpravy stotožňuje s názormi
Najvyššieho súdu Českej republiky vyjadrenými najmä v stanovisku občianskoprávneho a obchodného
kolégia zo dňa 28. júna 2000 sp.zn. Cpjn 38/98, stanovisku občianskoprávneho a obchodného kolégia
zo dňa 19. apríla 2006 sp.zn. Cpjn 201/2005, rozsudku zo dňa 14. júna 2006 sp.zn. 31 Cdo 2808/2004,
rozsudku zo dňa 30. januára 2008 sp.zn. 31 Cdo 3177/2005 v rozsahu korekcií vyplývajúcich z nálezov
Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 23. januára 2000 sp.zn. II. ÚS 77/2000 a zo dňa 16. októbra
2007 sp.zn. Pl. ÚS 78/06, na ktoré vo svojej rozhodovacej činnosti poukázal i Ústavný súd Slovenskej
republiky, a to v náleze zo dňa 30. septembra 2010 sp.zn. I. ÚS 350/08 a uznesení zo dňa 10. februára
2010 sp.zn. I. ÚS 50/2010.

Pokiaľ sa teda pri odstúpení od zmluvy o prevode nehnuteľnosti priamo zo zákona obnovuje vlastnícke
právo prevodcu, zapisuje sa táto zmena do katastra nehnuteľností záznamom. Zo znenia § 34 ods. 1
katastrálneho zákona totiž jednoznačne vyplýva, že práva k nehnuteľnostiam, ktoré vznikli, zmenili sa
alebo zanikli zo zákona sa do katastra nehnuteľností zapisujú záznamom. Záznamovou listinou, ktorá
bude podkladom pre vykonanie predmetného záznamu je buď odstúpenie od zmluvy alebo v prípade
vzniku sporu o jeho platnosť príslušné rozhodnutie súdu (§ 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku).



Odstúpenie od zmluvy je jednostranný adresovaný právny úkon, ktorého účinky nastávajú jeho
doručením do dispozičnej sféry druhej zmluvnej strany. Pokiaľ sa odstúpenie týka zmluvy o prevode
vlastníctva nehnuteľnosti, mala by byť v zmysle § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka zachovaná
jeho písomná forma. Zákon výslovne nevyžaduje, aby v písomnom odstúpení od zmluvy o prevode
nehnuteľností bol uvedený aj zákonný alebo zmluvný dôvod odstúpenia (porovnaj rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. júna 2009 sp.zn. 4 Cdo 111/2008).

Pre nastúpenie právnych účinkov odstúpenia od zmluvy sa nevyžaduje súhlas adresáta ani rozhodnutie
súdu. Na druhej strane však príslušné právne účinky môže vyvolať len platné odstúpenie od zmluvy.
Pokiaľ vznikne spor o platnosť odstúpenia od zmluvy, v praxi najmä z dôvodu naplnenia, či nenaplnenia
zákonného alebo zmluvného dôvodu pre takýto postup, jedná sa o občianskoprávny spor, ktorý je
oprávnený rozhodnúť jedine súd (§ 7 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Keďže správa katastra
nie je oprávnená posudzovať platnosť odstúpenia od zmluvy ani ako predbežnú otázku (§ 40 správneho
poriadku), musí sa táto skutočnosť prejaviť v jej postupe v záznamovom konaní pri odstúpení od zmluvy,
na základe ktorej už bol povolený vklad do katastra nehnuteľností ako i vo vkladovom konaní v prípade
zmluvy doloženej k návrhu na vklad, o ktorom ešte nebolo rozhodnuté. Či platnosť odstúpenia od zmluvy
nie je medzi jej účastníkmi sporná, musí správa katastra obligatórne skúmať a to jednak z dôvodu, že
len platné odstúpenie od zmluvy vyvoláva náležité právne účinky ako i s prihliadnutím na závažnosť
zásahu týchto účinkov do vlastníckeho, resp. vecnoprávneho stavu. Túto skutočnosť možno preukázať
výslovným alebo konkludentným prejavom druhej zmluvnej strany. Písomné prehlásenie tejto druhej
strany môže byť doložené buď k odstúpeniu od zmluvy alebo si ho vyžiada samotná správa katastra.
Pokiaľ sa druhý účastník vyjadrí, že nespochybňuje platnosť uskutočneného odstúpenia od zmluvy,
správa katastra vykoná príslušný záznam v katastri nehnuteľností, pričom nie je oprávnená skúmať,
či skutočne i došlo k naplneniu dôvodu pre odstúpenie od zmluvy. Ak však druhý účastník spochybní
platnosť odstúpenia od zmluvy, mala by ho správa katastra vyzvať, aby v určenej lehote podal na súd
príslušnú žalobu (§ 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku) s poučením, že pokiaľ tak neurobí,
bude to vyhodnotené ako „akceptácia“ platnosti vykonaného odstúpenia od zmluvy. Ak následne daná
žaloba bude podaná, správa katastra nebude môcť vykonať príslušný záznam a ponechá na dotknutom
liste vlastníctva zapísanú plombu o začatom záznamovom konaní (§ 44 ods. 1 katastrálneho konania),
prípadne na návrh vyznačí na ňom aj informatívnu poznámku o začatom súdnom konaní v zmysle § 44a
Občianskeho súdneho poriadku.

Ako je zrejmé z administratívneho spisu žalovaného, žalobkyňa spolu so svojím vtedajším manželom ako
predávajúci odstúpili od kúpnej zmluvy k predmetnému domu uzavretej s manželmi U. ako kupujúcimi z
dôvodu nesplnenia zmluvných podmienok, teda nezaplatenia celej kúpnej zmluvy. Toto odstúpenie bolo
poškodeným doručené najneskôr dňa 7.2.2011 na prejednaní odstúpenia od zmluvy na Správe katastra
Pezinok. Vzhľadom na skutočnosť, že odstúpenie od zmluvy je jednostranným právnym úkonom, nebol
k nemu potrebný súhlas druhej zmluvnej strany - v tomto konaní „poškodených“ manželov U.. Právne
účinky platného odstúpenia od zmluvy nastávajú bez ohľadu na postoj druhej zmluvnej strany ex
tunc. Pokiaľ teda došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy, bezpodielovými vlastníkmi predmetného
rodinného domu boli žalobkyňa spolu so svojím manželom priamo zo zákona, a to bez ohľadu na
to, či a kedy si miestne príslušná správa katastra splnila svoju povinnosť zapísať uvedenú zmenu
záznamom do katastra nehnuteľností. Pokiaľ však kupujúci - manželia U. mali za to, že odstúpenie
predávajúcich od kúpnej zmluvy je neplatné, mali byť títo správou katastra vyzvaní na podanie určovacej
žaloby v určitej lehote. V tomto prípade tak  správa katastra postupovala nesprávne, keď k uvedenému
vyzvala žalobkyňu a jej manžela, ktorí platnosť svojho právneho úkonu - odstúpenia od zmluvy - nijako
nespochybňovali. Skutočnosť, že jeden správny orgán pochybil však nie je a za žiadnych okolností
sa nesmie stať legitímnym podkladom pre konanie iného správneho orgánu. Nie je preto dostačujúca
argumentácia žalovaného, keď poukazuje na vklad od katastra nehnuteľností a na vedomosť žalobkyne
o ňom. Údaje zapísané v katastri nehnuteľností sú záväzné len v prípade, ak sa nepreukáže opak, pričom
žalobkyňa počas celého správneho konania poukazovala na skutkový a právny stav spochybňujúci
hodnovernosť údajov zapísaných v katastri nehnuteľností. Žalovaný ani prvostupňový správny orgán
sa však s uvedenými jej námietkami nijak nevysporiadal, ba ani neuplatnil jednu zo základných zásad
trestného konania, ktoré sa (ako správne súdy neustále zdôrazňujú) na správne trestanie  aplikujú, a to
zásadu „in dubio pro reo“. Správne orgány oboch stupňov tak nielenže vec nesprávne právne posúdili,
keď odstúpením od zmluvy  bolo vlastníctvo manželov k predmetnej domovej nehnuteľnosti minimálne
spochybnené,  ale sa ani nevysporiadali s argumentáciou žalobkyne, porušiac tak § 47 ods. 3 Správneho



poriadku, ktorý správnym orgánom ukladá povinnosť v odôvodnení rozhodnutia uviesť, ktoré skutočnosti
boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu
úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a
námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Vychádzajúc zo zistení súdu tak, ako tieto vyplynuli z predloženého administratívneho spisu žalovaného
podľa názoru súdu rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo za daných skutkových okolností, z
nesprávneho právneho posúdenia veci a tiež napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov. Z uvedených dôvodov potom musel súd napadnuté rozhodnutie ako nezákonné podľa § 250j
ods. 2 písm. a/ a d/ O.s.p. zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

Bude povinnosťou žalovaného po vrátení veci súdom, riadiac sa právnym názorom súdu, ktorým je
podľa § 250j ods. 7 O.s.p. viazaný, aby tento sa s odvolaním žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu
a všetkými námietkami žalobcu, vznesenými v odvolaní ako aj v žalobe riadne vysporiadal a na základe
prvostupňovým orgánom zisteného skutkového stavu, vydal vo veci nové rozhodnutie, ktoré riadne a
súladne s požiadavkami preskúmateľnosti tak, ako tieto vyplývajú z ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku,
odôvodnil.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods.1 O.s.p. tak, že vecne úspešnému žalobcovi priznal
náhradu trov konania predstavovanú náhradou súdneho poplatku vo výške 35,- eur a trovy právneho
zastúpenia ako boli právnym zástupcom žalobkyne  uplatnené a pozostávajúce z:

• úkonov právnej služby podľa § 14 v spojení s § 11 ods. 4 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej
len „vyhláška“), a to:

1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom

(§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky)................................................................... 29,29eur

2. písomné podanie na súd vo veci samej (podanie žaloby)  3.4.2013

(§14 ods. 1 písm. b) vyhlášky) ...................................................................... 29,29 eur

• režijného paušálu  za dva úkony právnej služby (2x 7,81) (§ 16 ods. 3
vyhlášky) .................................................................................................................................... 15,62
eur

DPH.............................................................................................................4,88 eur

Celková náhrada trov konania úspešného žalobcu, na zaplatenie ktorej súd zaväzuje žalovaného
teda predstavuje sumu 79,08 eur. Náhradu trov konania vo vyššie uvedenej sume priznal tunajší súd
žalobkyni z toho dôvodu, že takto bola v žalobe uplatnená. V tejto súvislosti súd poukazuje na zásadu
iudex ne eat ultra petita partium, kedy nebolo možné priznať žalobkyni trovy právneho zastúpenia vo
vyššej výške ako si ju sama uplatnila, i keď by jej v tejto výške prináležali.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom podpísaného



súdu v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,  v

čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za zákonný  a čoho sa

odvolateľ domáha.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:2fc3ccd4-297c-48de-8e85-a00c1df42c0d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 350/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08 z 30. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-30", "citacie_n": 1002, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fc3ccd4-297c-48de-8e85-a00c1df42c0d"}, {"guid": "ussr:fec84f05-baa0-4876-9ee5-5feb6f460bff", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/2010 z 10. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-10", "citacie_n": 439, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fec84f05-baa0-4876-9ee5-5feb6f460bff"}], "citovane_v": []}