Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/173/2013 z 9. 12. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 9. decembra 2014, sp. zn. 2S/173/2013, ECLI:SK:KSBA:2014:1013201283.1 Krajský súd Bratislava | 2S/173/2013 | ECLI:SK:KSBA:2014:1013201283.1 | 2014-12-09 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 250j ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/74a8f748-a3d3-427b-bd05-c19ef58bf24b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1013201283.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/173/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201283
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013201283.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu
Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: Ing. N. U., S.
XXXX/X, D., proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Kutuzovova 8, Bratislava, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. E.-X-X-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou Krajskému súdu v Prešove dňa 08.02.2013, postúpenou Krajskému súdu v
Bratislave uznesením č. k. 3S/12/2013-13 zo dňa 13.06.2013, sa žalobca domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaVSÚ-X-X-XX/XXXX zo dňa 06.12.2012 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie“), ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie Vojenského
úradu sociálneho zabezpečenia č. XXXXXXXXXXXXXX/X zo dňa 16.12.2011 o nepriznaní invalidného
výsluhového dôchodku žalobcovi.

Žalobca v žalobe poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého je neopodstatnená
žalobcova námietka o tom, že k poruche jeho zdravia došlo počas výkonu služby v Ozbrojených silách
Slovenskej republiky, nakoľko nebolo preukázané, že sa ako profesionálny vojak stal invalidným v
dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania. V lekárskej správe zo dňa 06.11.2012 je podľa
žalobcu okrem iného uvedené, že zmena jeho zdravotného stavu vznikla na podklade degeneratívnych
zmien platničiek chrbtice, pričom takéto degeneratívne zmeny sa častejšie vyvíjajú na podklade
dedičnej predispozície a v mnohých prípadoch z neznámej príčiny. Služobný pomer žalobcu trvajúci
15 rokov a 11 mesiacov bol ukončený z dôvodu jeho nespôsobilosti vykonávať štátnu službu, pričom
posudkovej komisii nechýbali doklady poukazujúce na dôsledok služobného úrazu alebo choroby z
povolania. Žalobca tvrdil, že zdravotné problémy vzniknuté výkonom povolania v ozbrojených silách mu
neumožnili ďalej sa zamestnať a výsluhový dôchodok mu nepostačuje na pokrytie základných životných
potrieb rodiny. Už počas výkonu vojenskej služby musel podstúpiť operáciu z dôvodu zhoršenia
zdravotného stavu. Po operácii bol predvolaný na zasadnutie posudkovej komisie, ktorá rozhodla o
jeho nespôsobilosti vykonávať štátnu službu z dôvodu zistenia závažnej zmeny jeho zdravotného stavu.
Podľa názoru žalobcu k prvému pochybeniu došlo zo strany posudkovej komisie, ktorá nezohľadnila
mieru jeho spoločenského uplatnenia a príčiny vzniku ochorenia. Tvrdil, že správne orgány oboch
stupňov rozhodovali bez dokladov, ktoré by vyvrátili príčinnú súvislosť medzi jeho súčasným zdravotným
stavom a dlhoročným výkonom služby v ozbrojených silách. Jeho zdravotné problémy posúdili ako



genetickú predispozíciu, pričom podľa názoru žalobcu nejasnou príčinou by mohol byť práve aj výkon
funkcie, hoci nemal potvrdený pracovný úraz alebo chorobu z povolania. Poukázal na to, že nikto
z jeho predkov netrpel podobnými problémami. Zároveň vyjadril nesúhlas so sociálnou a pracovnou
anamnézou uvedenou v ambulantnej správe zo dňa 22.08.2012 obsahujúcou rozpis fyzickej záťaže
počas služby v ozbrojených silách. Mal za to, že k fyzickej záťaži dochádzalo či už pri povinnom výcviku,
cvičeniach, údržbe i zabezpečovaní ťažkej techniky aj napriek tomu, že bol veliteľ alebo technik roty.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby navrhol túto v plnom rozsahu zamietnuť. Poukázal na
§ 248 písm. b) O.s.p. s tým, že podľa jeho názoru vydanie napadnutého rozhodnutia záviselo výlučne
od posúdenia zdravotného stavu žalobcu, a preto nemôže byť predmetom súdneho preskúmania a tiež
na nesplnenie podmienky povinného právneho zastúpenia žalobcu. Žalovaný poukázal na zápisnicu o
rokovaní posudkovej komisie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. 11/2011 zo dňa 15.12.2011,
podľa ktorej žalobca nie je invalidným v zmysle § 40 a § 44 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom
zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“) a tiež že zistenú poruchu zdravia nemožno hodnotiť ako dôsledok
služobného úrazu ani choroby z povolania. O neprítomnosti dôvodov pre priznanie choroby z povolania
svedčí aj záver regionálnej komisie zo dňa 21.08.2012. Žalovaný citoval závery lekárskej správy
komisie sociálneho zabezpečenia žalovaného zo dňa 06.11.2012 o tom, že zmena zdravotného stavu
žalobcu vznikla na podklade degeneratívnych zmien platničiek chrbtice a že invalidita žalobcu nie je
spôsobená služobným úrazom ani chorobou z povolania. Žalovaný ďalej namietal, že žalobca nijako
nepreukázal, že zdravotné problémy vzniknuté výkonom povolania v ozbrojených silách sú natoľko
závažné, že mu neumožňujú ďalej sa zamestnať. Naopak, v lekárskej správe zo dňa 06.11.2012 sa
konštatuje, že u žalobcu nie je v zdravotnej dokumentácii zaznamenaný úraz chrbtice, ktorý by bol
príčinou jeho zdravotných zmien. V priebehu ústneho konania dokonca žalobca potvrdil, že pracuje
na dohodu s komerčnou poisťovňou. Žalovaný vyjadril názor, že správne orgány oboch stupňov v
predmetnej veci rozhodovali na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, pričom chorobu z
povolania nepotvrdilo ani komplexné vyšetrenie na Klinike pracovného lekárstva Ústrednej vojenskej
nemocnice SNP Ružomberok, ani regionálna komisia pre posudzovanie chorôb z povolania Univerzitnej
nemocnice Martin.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.)
preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako
aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie aj postup správneho
orgánu boli v súlade so zákonom. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 10.12.2014.

Z administratívneho spisu súd zistil, že Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia rozhodnutím č.
65402040281806/8 zo dňa 16.12.2011 podľa § 103 ods. 2 v spojení s § 40 ods. 1 a § 44 zákona č.
328/2002 Z. z. nepriznal žalobcovi invalidný výsluhový dôchodok. Vychádzal zo zápisnice posudkovej
komisie sociálneho zabezpečenia č. 11/2011 Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava
zo dňa 15.12.2011, podľa ktorej žalobca nie je invalidný a celková porucha zdravia nie je dôsledkom
služobného úrazu alebo choroby z povolania. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca
odvolanie, v ktorom vyjadril nesúhlas s posúdením zdravotného stavu, nakoľko podľa neho k poruche
zdravia došlo počas výkonu služby v Ozbrojených silách Slovenskej republiky.

Žalovaný rozhodnutím č. KaVSÚ-5-8-4/2012 zo dňa 16.02.2012 prerušil konanie z dôvodu konania o
predbežnej otázke, ktorou bolo doplnenie dôkazu podaním posudku komisie sociálneho zabezpečenia
žalovaného. V nadväznosti na závery uvedené v lekárskej správe posudkovej komisie sociálneho
zabezpečenia žalovaného č. OdRŠS-48-14/2012 zo dňa 06.11.2012 žalovaný rozhodnutím č.
KaVSÚ-5-8-10/2012 zo dňa 06.12.2012 odvolanie žalobcu proti uvedenému prvostupňovému
rozhodnutiu zamietol a toto rozhodnutie potvrdil.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov
preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade so správnym poriadkom SR,
t.j. najmä z hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p.



súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna
činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc
stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný
vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané
náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z., policajt alebo profesionálny vojak, ktorý sa stal invalidným v
dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, má odo dňa vzniku invalidity, najskôr však odo
dňa skončenia služobného pomeru, nárok na invalidný výsluhový dôchodok.

Podľa § 44 zákona č. 328/2002 Z. z., na vznik a trvanie nároku na invalidný výsluhový dôchodok
sa za invaliditu považuje zdravotný stav, v ktorého dôsledku policajt, profesionálny vojak alebo vojak
prípravnej služby v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania nie je spôsobilý vykonávať
službu v ozbrojených bezpečnostných zboroch, ozbrojených zboroch, Hasičskom a záchrannom zbore,
Horskej záchrannej službe, Slovenskej informačnej službe, Národnom bezpečnostnom úrade alebo v
ozbrojených silách a jeho schopnosť vykonávať primerané civilné zamestnanie je v dôsledku služobného
úrazu alebo choroby z povolania znížená najmenej o 20 %.

Podľa § 103 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z., nárok na dávku výsluhového zabezpečenia vzniká odo
dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom.

Krajský súd považoval za potrebné sa v prvom rade vysporiadať s námietkami žalovaného, ktoré podľa
jeho názoru odôvodňujú zastavenie konania.

Je toho názoru, že napadnuté rozhodnutie o nepriznaní invalidného výsluhového dôchodku žalobcovi
nemožno vylúčiť zo súdneho prieskumu podľa § 248 písm. b) O.s.p., pretože toto rozhodnutie
bolo výsledkom komplexného posúdenia predpokladov pre vznik nároku na dávku výsluhového
zabezpečenia. Nejde teda o rozhodnutie, ktorého vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného
stavu; za také by bolo možné považovať lekársky posudok, ktorým bol len jedným z podkladov
napadnutého rozhodnutia.

V súvislosti s námietkou žalovaného, že žalobca nesplnil podmienku povinného právneho zastúpenia,
súd poukazuje na § 250a O.s.p., v zmysle ktorého sa vo veciach dôchodkového zabezpečenia
nevyžaduje zastúpenie žalobcu advokátom.

Zo stroho formulovaných dôvodov žaloby možno usúdiť, že predmetom posúdenia súdom mala byť
otázka, či v súvislosti so žiadosťou žalobcu o priznanie invalidného výsluhového dôchodku správne
orgány správne zistili skutkový stav veci, najmä zdravotný stav žalobcu a tento po právnej stránke
správne posúdili. Správne orgány oboch stupňov si osvojili závery zdravotných posudkov žalobcu, ktoré
boli vypracované tak pre účely prvostupňového, ako aj pre účely odvolacieho konania. Ich závery sú v
podstatných bodoch zhodné. Z oboch vyplýva, že žalobca nie je invalidný v zmysle § 40 a § 44 zákona
č. 328/2002 Z. z. a jeho porucha zdravia nie je dôsledkom služobného úrazu alebo choroby z povolania.
Tieto závery, ktoré vychádzajú z komplexného posúdenia zdravotného stavu žalobcu, sú podľa názoru
súdu náležite odôvodnené a nevytvárajú prakticky žiadny priestor pre pochybnosti o ich správnosti z
lekárskeho hľadiska.

Prvostupňový orgán pri rozhodovaní vychádzal zo zápisnice posudkovej komisie sociálneho
zabezpečenia č. 11/2011 Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava zo dňa 15.12.2011.
Žalovaný ako odvolací orgán pred rozhodnutím o odvolaní žalobcu doplnil dôkazy a to vyžiadaním
archívnych administratívnych písomností Vojenského archívu žalovaného, centrálnej registratúry
Trnava, z ktorých bolo zistené, že žalobca nemal žiadny služobný úraz, ktorý by utrpel pri výkone
služobného pomeru profesionálneho vojaka. Zároveň doplnil dôkazy vyžiadaním posudku komisie
sociálneho zabezpečenia žalovaného. Z lekárskej správy, t. j. zápisnice a posudku posudkovej komisie
sociálneho zabezpečenia žalovaného č. OdRŠS-48-14/2012 zo dňa 06.11.2012 vyplýva, že žalobca
bol Klinikou pracovného lekárstva Ústrednej vojenskej nemocnice SNP v Ružomberku komplexne
vyšetrený pre posudkové účely. Posudková komisia dospela k záveru, že zmena zdravotného stavu



vznikla na poklade degeneratívnych zmien platničiek vyvíjajúcich sa najčastejšie na podklade dedičnej
predispozície alebo z nejasnej príčiny. Nakoľko sa v spisovej dokumentácii žalobcu nenachádzal údaj
o služobnom úraze, posudková komisia skonštatovala, že tieto degeneratívne zmeny u žalobcu nie sú
dôsledkom výkonu štátnej služby profesionálneho vojaka.

Krajský súd má za to, že všeobecné tvrdenia a subjektívne pocity žalobcu o svojom zdravotnom stave,
bez doloženia príslušných odborných stanovísk lekárov alebo iných hodnoverných dokladov, nie sú
dostatočným podkladom pre revíziu záverov posudkových lekárov, na základe ktorých správne orgány
o žiadosti žalobcu rozhodli. Preto súd mohol len konštatovať, že správne orgány oboch stupňov sa
dostatočne zaoberali zisťovaním skutkového stavu a tento i vo vydaných rozhodnutiach správne právne
posúdili.

Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že postup
žalovaného správneho orgánu ako aj napadnuté rozhodnutie boli v súlade so zákonom. Nakoľko
námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, postupoval súd podľa § 250j ods.
1 O.s.p. a žalobu v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a právo na ich náhradu účastníkom nepriznal,
nakoľko žalobca nemal úspech v konaní a žalovanému v správnom súdnictve zásadne právo na náhradu
trov konania neprináleží.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v
Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba
predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis ostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha (§ 205 O.s.p.).