Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/10/2014 z 29. 5. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 29. mája 2014, sp. zn. 6S/10/2014, ECLI:SK:KSBA:2014:1014200080.1 Krajský súd Bratislava | 6S/10/2014 | ECLI:SK:KSBA:2014:1014200080.1 | 2014-05-29 | Uznesenie Oblasť práva: Správne právo – Nečinnosti orgánu verejnej správy Citované ustanovenia: § 250t OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/051b213b-410e-45e1-802d-34f661c4ff11 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1014200080.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/10/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200080
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014200080.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľov: I.) M. K., bytom P. XXX, XXX XX K., II.) N. K.,
bytom P. XXX, XXX XX K., právne zastúpení: JUDr. Jana Fridrichová, advokát so sídlom Jakubovo
námestie č. 9, 811 09 Bratislava proti odporcovi: Mestská časť Bratislava - Vajnory, so sídlom Roľnícka
109, 831 07 Bratislava, v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave návrh z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Krajský súd v Bratislave v r a c i a súdny poplatok navrhovateľovi prostredníctvom Daňového úradu
Bratislava vo výške 70,- €. Poplatok bude vrátený po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia v návrhu doručenom Krajskému súdu v Bratislave dňa 21.1.2014 uviedli, že manželia
V. podali dňa 3.7.2013 na Mestskú časť Bratislava - Vajnory a na Okresný súd Bratislava III. identický
návrh týkajúci sa odstránenia monitorovacieho systému. Rozhodnutím sp.zn. 15C/117/2013 zo dňa
18.7.2013 Okresný súd Bratislava III. zamietol návrh manželov V., čo uznesením sp.zn. 4Co/530/2013
zo dňa 29.10.2013 potvrdil Krajský súd v Bratislave. Ak o rovnakej veci rozhodujú súčasne obec a
aj súd, v správnom poriadku rozhodnutie súdu je nad rozhodnutím obce a je povinnosťou správneho
orgánu sa ním riadiť. Je povinnosťou správneho orgánu nielen veci rozhodnúť a vysporiadať sa s
trovami správneho konania. Navrhovatelia si uplatnili trovy správneho konania podľa § 31 Správneho
poriadku a z pozície obce nie je do dnešného dňa rozhodnuté, napriek faktu, že uplynula 60 - dňová
poriadková lehota podľa § 49 Správneho poriadku. Riešenie veci navrhovatelia urgovali a voči nečinnosti
Obce Vajnory sa sťažovali. Márne sa domáhali zákonnosti aj na prokuratúre. Dňa 19.10.2014 bol
navrhovateľom doručený list Obce Vajnory s vysvetlením, prečo obec nemieni vydať rozhodnutie v kvalite
noriem Správneho poriadku.

Navrhovatelia majú za to, že od 7.3.2013 nebola z pozície orgánu verejnej správy vyriešená situácia
týkajúca sa inštalovania kamier v spoločnom dvore. Nepomohlo ani to, že účastníci správneho konania
informovali Obec Vajnory o právoplatnom a vykonateľnom rozhodnutí - uznesení Okresného súdu
Bratislava III. č. 15C/117/2013 zo dňa 18.7.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.
4Co/530/2013 zo dňa 29.10.2013. Ďalej sa navrhovatelia sťažovali na nečinnosť obce a žiadali o zákrok
aj Okresnú prokuratúru.

V návrhu poukázali navrhovatelia na ustanovenia § 244a, § 250t O.s.p., zákon č. 71/1967 Zb. o
správnom konaní, zákon č. 515/2003 Z.z. o krajských úradoch a obvodných úradoch, zákon č. 369/1990
Zb. o obecnom zriadení a uviedol, že starosta obce vykonáva individuálnu rozhodovaciu činnosť a



rozhoduje vo veci určitého občana v pozícii správneho orgánu, nekoná vo svojom mene a ani v mene
obce, ale v mene štátu.

Správny orgán tým, že nerozhodoval v zákonnej lehote, porušuje právo navrhovateľov na právnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Ignorovanie zákonných lehôt z pozície správneho orgánu je v
právne kultivovanom štáte absolútne neprijateľné a netolerovateľné.

Svojvoľný postup Obce Vajnory a nerešpektovanie platných právnych predpisov a nerozhodnutie v
zákonom stanovenej lehote má enormne negatívny dopad na žalobcu v oblasti právnej istoty a v oblasti
rozhodovania o trovách správneho konania na úrovni Obce Vajnory.

Na základe vyššie uvedených skutočností sa navrhovatelia domáhali, aby Krajský súd v Bratislave
vydal uznesenie, ktorým Mestskej časti Bratislava - Vajnory uloží povinnosť v lehote jedného mesiaca
od právoplatnosti uznesenia rozhodnúť o žiadosti manželov V. zo dňa 3.7.2013 nariadiť predbežné
opatrenie. Zároveň sa domáhali náhrady trov konania.

Krajský súd v Bratislave v zmysle § 250t ods. 3 O.s.p. vyzval na vyjadrenie Mestskú časť Bratislava
- Vajnory, ktorá vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 7.2.2014 uviedla, že manželia V. návrhom
doručeným Miestnemu úradu mestskej časti Bratislava - Vajnory dňa 7.3.2013 sa domáhali vydania
predbežného opatrenia podľa § 5 Občianskeho zákonníka, ktorým by miestny úrad Mestskej časti
Bratislava - Vajnory uložil manželom K. povinnosť zdržať sa vyhotovovania a používania obrazových a
obrazovo - zvukových záznamov navrhovateľov a ich syna P. V. a dcéry B. V. a do troch dní demontovať
kamery nainštalované na stavbe so súpisným číslom XXXX postavenej na parcele č. XXXX/X a parc.
č. XXXX/X v k.ú. Z., ktorá je zapísaná na liste vlastníctva č. XX. Manželia V. podali spolu s návrhom
na vydanie predbežného opatrenia aj žalobu na ochranu osobnosti a zdržanie sa zásahov podľa § 127
Občianskeho zákonníka a návrh na nariadenie predbežného opatrenia na Okresnom súde Bratislava III.
Uznesením Okresného súdu Bratislava III. súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, čo
potvrdil svojim uznesením aj Krajský súd v Bratislave.

Mestská časť na deň 6.8.2013 predvolala účastníkov konania na ústne pojednávanie. Navrhovatelia
oznámili, že si zvolili právnu zástupkyňu a v danom termíne sa nedostavia, nakoľko rozhovor o
tejto problematike považujú za obsolentný. Následne mestská časť opätovne predvolala na ústne
pojednávanie na deň 2.9.2013, na ktoré sa dostavila právna zástupkyňa manželov K., avšak nedostavila
sa zástupkyňa V.. Dňa 16.9.2013 nariadil miestny úrad ďalší termín pojednávania, na ktorom sa
zúčastnili dotknuté rodiny so svojimi právnymi zástupkyňami. Na ústnom pojednávaní bolo uvedené,
že susedské vzťahy sú dlhodobo problematické. Kamery, ktoré mali nainštalované navrhovatelia sú
odpojené. Manželia V. vyhlásili, že sú ochotní uzatvoriť zmier tak, aby sa zmenilo nasmerovanie kamier
tak, aby nesnímali pozemok, ktorý užívajú. Právna zástupkyňa manželov K. sa vyjadrila, že nesúhlasí
s podaným návrhom.

Dňa 3.10.2013 o 14:00 sa uskutočnila miestna ohliadka. Toto oznámenie bolo doručené manželom V.
dňa 26.9.2013 aj manželom K. s tým, že ich právna zástupkyňa si prevzala zásielky dňa 7.10.2013. V
danom prípade platí fikcia doručenia podľa § 24 ods. 2 správneho poriadku a oznámenie o termíne bolo
doručené právnemu zástupcovi dňa 29.9.2013. Miesto doručovania si však na adresu na doručovanie
vyhradila právna zástupkyňa.

Dňa 30.10.2013 sa konala miestna obhliadka, na ktorej správny orgán zistil, že kamerový systém
manželov V. je odpojený. Manželia K. neumožnili prístup ku svojmu kamerovému systému a uviedli, že
s nimi manipuluje technik.

Správny orgán sa zaoberal počas správneho konania námietkou manželov K. a ich právnej zástupkyne,
ktorí sa domáhali zastavenia konania z dôvodu, že mestská časť nemá ďalej kompetenciu vo veci konať,
nakoľko vo veci začal konať Okresný súd Bratislava III. na rovnakom skutkovom základe. Dňa 3.7.2013,



t.j. v rovnaký deň ako bol podaný návrh na vydanie predbežného opatrenia, bol podaný návrh na súd
na rovnakom skutkovom základe. Podľa § 30 ods. 1 písm. g) Správneho poriadku, správny orgán
konanie zastaví, ak zistí, že pred podaním návrhu vo veci začal konať súd. Pre určenie okamihu začatia
správneho ako aj súdneho konania je rozhodujúci deň, kedy bol návrh doručený príslušnému orgánu.
Vzhľadom na to, že návrh na mestskú časť ako aj na súd bol doručený v rovnaký deň, t.j. 3.7.2013
nie je možné v danom prípade prijať záver, že konanie na Okresnom súde Bratislava III. bolo začaté
pred začatím konania na mestskej časti. Z uvedeného dôvodu nebol naplnený dôvod na zastavenie
konania. Ďalej má odporca za to, že neboli splnené podmienky na vydanie navrhovaného predbežného
opatrenia a to existencia pokojného stavu a zrejmý zásah do pokojného stavu. Po vykonaní dôkazov a
posúdení zisteného skutkového stavu dospel správny orgán k záveru, že v danom prípade nie sú splnené
podmienky na vydanie navrhovaného predbežného opatrenia a zároveň existuje medzi stranami spor,
ktorý nemá kompetenciu mestská časť riešiť.

Rozhodnutie je možné vydať len v tom prípade, ak sa návrhu na vydanie predbežného opatrenia
vyhovuje. Správny poriadok nedefinuje ani nepozná pojem zamietnutia návrhu, taktiež v ňom absentujú
ustanovenia, podľa ktorých by bolo možné, v prípade nesplnenia podmienok na vydanie rozhodnutia,
konanie zastaviť. V prípadoch, kedy správny neukončí konanie rozhodnutím, ale v konaní nepokračuje,
lebo nemôže pokračovať, správny orgán urobí záznam v spise a vyrozumie o nej účastníka konania
úradným listom s tým, že mu súčasne oznámi dôvod, pre ktorý konanie ukončuje.

Odporca poukázal na ustanovenie § 142 a § 147 O.s.p., ďalej na § 31 ods. 1 a 2 správneho
poriadku a uviedol, že zákonodarca v správnom poriadku stanovil pri trovách konania zásadu, podľa
ktorej trovy konania, ktoré vznikli správnemu orgánu, má znášať tento orgán a trovy konania, ktoré
vznikli účastníkovi konania a zúčastnenej osobe majú znášať tieto osoby. Nie je vždy potrebné, aby
správny orgán rozhodol o trovách konania. Výnimkou z tejto zásady je oprávnenie správneho orgánu
uložiť náhradu trov konania osobám vypočítaným v správnom poriadku. Uloženie tejto povinnosti je pre
účastníkov vlastne sankciou za to, že v dôsledku ich zavineného konania, vznikli extra výdavky súvisiace
so správnym konaním správnemu orgánu alebo účastníkom konania, ktoré by pri riadnom priebehu
správneho konania nevznikli. O uložení náhrady trov konania rozhoduje správny orgán, ktorý pritom
musí zvážiť najmä, či k vzniku takýchto trov navyše došlo zavinením účastníka konania. Pri náhrade trov
správneho konania sa do rozhodnutia o trovách nepremieta zásada úspechu aplikovaná v občianskom
súdnom konaní. Na rozdiel od súdneho konania, v správnom konaní nemajú účastníci konania právo na
náhradu trov konania riadneho správneho konania a teda ani na prípadné trovy právneho zastúpenia,
pričom správnemu orgánu neprináleží hodnotiť ani ich účelnosť.

Mestská časť v predmetnom správnom konaní postupovala zákonným spôsobom a konanie po
dôkladnom preskúmaní administratívneho spisu ukončila Oznámením o nevyhovení návrhu na nariadení
predbežného opatrenia zo dňa 14.1.2014. odporca má za to, že nebol nečinný, nakoľko o ukončení
konania urobil záznam v spise a následne vyrozumel účastníka konania úradným listom s tým, že mu
súčasne oznámi dôvod pre ktorý konanie ukončuje.

Na základe vyššie uvedených skutočností sa odporca domáhal, aby Krajský súd návrh v celom rozsahu
zamietol.

Z administratívneho spisu súd zistil, že dňa 3.7.2013 bol Miestnemu úradu mestskej časti Bratislava
- Vajnory, doručený návrh na vydanie predbežného opatrenia podľa § 5 Občianskeho zákonníka.
Navrhovateľom bol T.. B. V. a T.. M. V. a odporcovia N. K. a M. K.. Podstatou tohto návrhu bolo
nainštalovanie kamier, ktoré snímali okolie odporcov, spoločný pozemok odporcov a navrhovateľov a
obydlie navrhovateľov, ktorý je v ich výlučnom vlastníctve. Prostredníctvom tohto návrhu sa domáhali,
aby sa odporcovia zdržali vyhotovovania a používania obrazových záznamov a obrazovo - zvykových
záznamov navrhovateľov a ich detí.

Správny orgán predvolal K. a V. na prejednanie veci na deň 6.8.2013 o 14.00 hod.



Manželia K. listom doručeným správnemu orgánu dňa 5.8.2013 oznámili, že si zvolili právneho zástupcu
a že v čase prejednania veci majú iný program. Rozhovor na pôde obce je obsolétny, ale ak trvá záujem
obce na prejedaní veci, správny orgán má kontaktovať právneho zástupcu. Zároveň priložili rozhodnutie
Okresného súdu Bratislava III. č.k. 15C/117/2013-61 zo dňa 18.7.2013, ktorým návrh na nariadenie
predbežného opatrenia súd zamietol. Návrh podala rodina V. a tento smeroval proti rodine K.. Súd v
uznesení uviedol, že návrh zamietol z dôvodu, že pokiaľ by nariadil predbežné opatrenie, prejudikoval by
svoje vlastné rozhodnutie v merite veci, nakoľko prvý výrok návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
a uvedený druhý výrok návrhu predbežného opatrenia je plne identický s prvým a druhým výrokom petitu
žaloby vo veci samej. Návrh bol podaný na súd dňa 3.7.2013.

Správny orgán predvolal účastníkov konania na deň 2.9.2013 o 10:00 hod., z ktorého sa ospravedlnili
navrhovatelia predbežného opatrenia - manželia V. a to z dôvodu iných povinností. Zároveň žiadali o
určenie iného termínu prejednania veci.

Úradným záznamom zo dňa 2.9.2013 správny orgán zaprotokoloval stretnutie účastníkov konania, na
ktoré sa dostavili manželia K. aj s právnou zástupkyňou a manželia V. bez právnej zástupkyne.

Ďalšie prejednanie veci určil správny orgán na deň 16.9.2013 o 14:00 hod., na ktoré sa dostavili účastníci
konania spolu so svojimi právnymi zástupcami. Účastníkov správny orgán poučil a o prejednaní veci
vyhotovil zápisnicu. Účastníci konania nesúhlasili so zmierom a teda správny orgán dospel k záveru, že
v predmetnej veci je potrebná miestna obhliadka. Tú stanovil správny orgán na deň 3.10.2013 o 14.00
hod. Zo zápisu z miestnej ohliadky je zrejmé, že pri obhliadke kamerového systému K. odmietli ukázať
kamerové záznamy a tiež samotný kamerový technický aparát. Pri obhliadke kamerového systému V.
bolo odfotené kamerové zariadenie, ktoré bolo viditeľne dlhodobo odpojené, čím sa znemožnila užívanie
kamerového zariadenia.

Dňa 2.12.2013 zaslala právna zástupkyňa K. správnemu orgánu svoje stanovisko týkajúce sa konania
pred správnym orgánom. Zaslaniu tohto stanoviska predchádzala mailová komunikácia týkajúca
ohliadky kamerového systému manželov K., ktorý odmietli sprístupniť.

Dňa 6.12.2013 správny orgán sa domáhal sprístupnenia kamerových systémov a predloženia
kamerových záznamov. Právny zástupca manželov K. listom doručeným dňa 16.12.2013 uviedol, že
dodnes neexistuje zápisnica z pojednávania zo dňa 16.9.2013 ani z miestnej ohliadky zo dňa 3.10.2013
a opakovane správny orgán upozorňovali na nedodržanie lehoty na rozhodnutie podľa Správneho
poriadku. Zároveň upozornili na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 4Co/530/2013, v ktorom
súd uviedol, že navrhované naradenie predbežného opatrenia by bolo aj neprimeraným zásahom do
práva odporcov chrániť si svoj majetok prostredníctvom kamerového systému, navyše za situácie, keď
takýmto kamerovým systémom disponujú aj V..

Dňa 14.1.2013 správny orgán vydal Oznámenie o nevyhovení návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia, v ktorom uviedol doterajší skutkový stav a v závere uviedol, že nie sú splnené podmienky
na vydanie navrhovaného predbežného opatrenia a to existencia pokojného stavu a zrejmý zásah do
pokojného stavu. Predmetom konania je posúdenie, či konanie odporcu zasahuje do subjektívnych práv
navrhovateľov, o ktorom nemá mestská časť kompetenciu rozhodovať.

Po vydaní rozhodnutia právny zástupca K. zaslal správnemu orgánu mail, v ktorom ho upozornil na
formu rozhodnutia, ktorú mailom namietal. Správny orgán mailom odpovedal, že na v prípade konania
v zmysle § 5 Občianskeho zákonníka ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce, na ktorý sa v zmysle
ustanovenia § 27 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení vzťahuje Správny poriadok.

Podľa § 250t ods. 1 O.s.p., fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy
nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v
konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať



a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje
osobitný predpis.

Podľa § 250t ods. 4 O.s.p., súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie,
vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania
a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť.
Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh
súd zamietne.

Podľa § 43 ods. 1 - 3 Správneho poriadku, správny orgán môže pred skončením konania v rozsahu
nevyhnutne potrebnom pre zabezpečenie jeho účelu

a) uložiť účastníkom, aby niečo vykonali, niečoho sa zdržali alebo niečo strpeli;

b) nariadiť zabezpečenie vecí, ktoré sa majú zničiť alebo urobiť nepotrebnými, alebo ktoré sú potrebné
na vykonanie dôkazov.

(2) Správny orgán predbežné opatrenie zruší, len čo pominie dôvod, pre ktorý bolo nariadené; inak
stráca účinnosť dňom, keď rozhodnutie vo veci nadobudlo právoplatnosť.

(3) Odvolanie proti rozhodnutiu o predbežnom opatrení nemá odkladný účinok.

Inštitút konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy upravený v štvrtej hlave piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku je určený na ochranu fyzickej alebo právnickej osoby, pokiaľ orgán verejnej správy
nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom. Predpokladom
úspešnosti takéhoto návrhu je, že správny orgán je nečinný, teda nekoná v rozpore s konkrétnym
ustanovením právnej normy, ktorá ho oprávňuje a súčasne aj zaväzuje konať a rozhodnúť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp.zn. 4Sž/120/2003 uviedol, že správny súd
na základe návrhu, ktorým sa navrhovateľ domáhal preskúmania nečinnosti orgánu verejnej správy,
preskúmava zákonnosť postupu správneho orgánu, t.j. skúma, či jeho činnosť, ktorou realizuje svoju
právomoc vymedzenú osobitnými zákonmi, je, alebo nie je v súlade s týmito zákonmi. Pri preskúmavaní
zákonnosti činnosti správneho orgánu súd skúma, či správny orgán vykonal zákonom predpísané úkony,
alebo ich opomenul, resp. odmietol vykonať, prípadne či nevykonal chybný úkon.

V správnom konaní niekedy môže nastať situácia, keď treba upraviť pomery účastníkov na určitú dobu,
spravidla do vydania meritórneho rozhodnutia. Pôjde najmä o zachovanie faktického stavu v určitom
štádiu konania, včasné zaistenie veci potrebnej na vykonanie dôkazu alebo zabezpečenie veci na
výkon rozhodnutia. Tomuto cieľu slúži inštitút predbežného opatrenia. Ide o dočasný prostriedok na
zabezpečenie účelu správneho konania, keď ochrana práv fyzických osôb alebo právnických osôb
vyžaduje nevyhnutný zásah ešte predtým, než bude vydané rozhodnutie vo veci samej. Toto opatrenie
môže správny orgán uplatniť len

a) v nevyhnutných prípadoch,

b) v nevyhnutnom rozsahu,

c) na nevyhnutný čas.

Obsah predbežného opatrenia správny poriadok na rozdiel od Občianskeho súdneho poriadku
vymedzuje len všeobecne. Správny orgán môže účastníkom uložiť, aby niečo vykonali, niečoho
sa zdržali alebo niečo strpeli. Môže tiež nariadiť, a to aj iným subjektom než sú účastníci,
zaistenie niektorých vecí pre ďalší priebeh konania. Dôvody na zaistenie veci sú v zákone uvedené
exemplifikatívnym spôsobom. V súlade s osobitnými predpismi môžu byť ustanovené aj ďalšie dôvody.
Podnet na nariadenie predbežného opatrenia môže vychádzať buď od správneho orgánu, alebo od



účastníka konania. V oboch prípadoch je výsledkom voľnej úvahy správneho orgánu. Predbežné
opatrenie možno nariadiť v ktoromkoľvek štádiu správneho konania, spravidla však k nemu dochádza
na začiatku. Predbežné opatrenie nemožno nariadiť po skončení konania.

V predmetnej veci sa navrhovateľ domáhal, aby Krajský súd v Bratislave vydal uznesenie, ktorým
Mestskej časti Bratislava - Vajnory uloží povinnosť v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti uznesenia
rozhodnúť o žiadosti manželov V. zo dňa 3.7.2013 nariadiť predbežné opatrenie a úhrady trov konania
pred správnym orgánom.

Z administratívneho spisu má súd preukázané, že dňa 3.7.2013 Miestnemu úradu mestskej časti
Bratislava - Vajnory bol doručený návrh na vydanie predbežného opatrenia podľa § 5 Občianskeho
zákonníka od navrhovateľov T.. B. V. a T.. M. V. a za odporcov boli označení N. K. a M. K.. Podstatou
návrhu bolo nainštalovanie kamier, ktoré snímali okolie odporcov, spoločný pozemok odporcov a
navrhovateľov a obydlie navrhovateľov, ktorý je v ich výlučnom vlastníctve. Navrhovatelia sa domáhali,
aby sa odporcovia zdržali vyhotovovania a používania obrazových záznamov a obrazovo - zvykových
záznamov navrhovateľov a ich detí. Správny orgán predvolal K. a V. na prejednanie veci na deň 6.8.2013
o 14.00 hod. Manželia K. listom doručeným správnemu orgánu dňa 5.8.2013 oznámili, že si zvolili
právneho zástupcu a že v čase prejednania veci majú iný program s tým, že rozhovor na pôde obce
je obsolentný, ale ak trvá záujem obce na prejedaní veci, správny orgán má kontaktovať právneho
zástupcu. Zároveň priložili rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III. č.k. 15C/117/2013-61 zo dňa
18.7.2013, ktorým návrh na nariadenie predbežného opatrenia súd zamietol. Návrh podala rodina V.
a tento smeroval proti rodine K.. Súd v uznesení uviedol, že návrh zamietol z dôvodu, že pokiaľ by
nariadil predbežné opatrenie, prejudikoval by svoje vlastné rozhodnutie v merite veci, nakoľko prvý výrok
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a uvedený druhý výrok návrhu predbežného opatrenia
je plne identický s prvým a druhým výrokom petitu žaloby vo veci samej. Návrh bol podaný na súd
dňa 3.7.2013. Správny orgán predvolal účastníkov konania na deň 2.9.2013 o 10:00 hod., z ktorého sa
ospravedlnili navrhovatelia predbežného opatrenia - manželia V. a to z dôvodu iných povinností. Zároveň
žiadali o určenie iného termínu prejednania veci. Úradným záznamom zo dňa 2.9.2013 správny orgán
zaprotokoloval stretnutie účastníkov konania, na ktoré sa dostavili manželia K. aj s právnou zástupkyňou
a manželia V. bez právnej zástupkyne.

Ďalšie prejednanie veci určil správny orgán na deň 16.9.2013 o 14:00 hod., na ktoré sa dostavili účastníci
konania spolu so svojimi právnymi zástupcami. Účastníkov správny orgán poučil a o prejednaní veci
vyhotovil zápisnicu. Účastníci konania nesúhlasili so zmierom a teda správny orgán dospel k záveru, že
v predmetnej veci je potrebná miestna obhliadka. Tú stanovil správny orgán na deň 3.10.2013 o 14.00
hod. Zo zápisu z miestnej ohliadky je zrejmé, že pri obhliadke kamerového systému K. odmietli ukázať
kamerové záznamy a tiež samotný kamerový technický aparát. Pri obhliadke kamerového systému
V. bolo odfotené kamerové zariadenie, ktoré bolo viditeľne dlhodobo odpojené, čím sa znemožnila
užívanie kamerového zariadenia. Dňa 2.12.2013 zaslala právna zástupkyňa K. správnemu orgánu
svoje stanovisko týkajúce sa konania pred správnym orgánom. Zaslaniu tohto stanoviska predchádzala
mailová komunikácia týkajúca ohliadky kamerového systému manželov K., ktorý odmietli sprístupniť.
Správny orgán sa listom zo dňa 6.12.2013 domáhal sprístupnenia kamerových systémov a predloženia
kamerových záznamov. Právny zástupca manželov K. listom doručeným dňa 16.12.2013 uviedol, že
dodnes neexistuje zápisnica z pojednávania zo dňa 16.9.2013 ani z miestnej ohliadky zo dňa 3.10.2013
a opakovane správny orgán upozorňovali na nedodržanie lehoty na rozhodnutie podľa Správneho
poriadku. Zároveň upozornili na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 4Co/530/2013, v ktorom
súd uviedol, že navrhované naradenie predbežného opatrenia by bolo aj neprimeraným zásahom do
práva odporcov chrániť si svoj majetok prostredníctvom kamerového systému, navyše za situácie, keď
takýmto kamerovým systémom disponujú aj V..

Dňa 14.1.2013 správny orgán vydal Oznámenie o nevyhovení návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia, v ktorom uviedol doterajší skutkový stav a v závere uviedol, že nie sú splnené podmienky
na vydanie navrhovaného predbežného opatrenia a to existencia pokojného stavu a zrejmý zásah do
pokojného stavu. Predmetom konania bolo posúdenie, či konanie odporcov zasahuje do subjektívnych
práv navrhovateľov, o ktorom nemá mestská časť kompetenciu rozhodovať. Po vydaní tohto rozhodnutia



právny zástupca K. zaslal správnemu orgánu mail, v ktorom ho upozornil na formu rozhodnutia podľa
§ 47 Správneho poriadku, ktorú v mailovom podaní namietal. Správny orgán mailom odpovedal, že v
prípade konania v zmysle § 5 Občianskeho zákonníka ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce, na
ktorý sa v zmysle ustanovenia § 27 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení vzťahuje Správny
poriadok.

Na základe týchto skutočností má Krajský súd v Bratislave za to, že odporca v správnom konaní
nebol nečinný a v správnom konaní konal podľa ustanovení Správneho poriadku tak, že viackrát vyzval
účastníkov správneho konania na prejednanie veci, ktoré sa nemohlo uskutočniť dňa 6.8.2013 z dôvodu
iných povinností zo strany manželov K. a dňa 2.9.2013 z prekážky na strane manželov V.. Správny
orgán nakoniec na ústnom prejednaní veci dňa 16.9.2013, kedy sa nepodarilo správnemu orgánu
dosiahnuť zmier medzi účastníkmi konania, rozhodol o vykonaní ohliadky miesta za účelom zistenia
fungovania kamerového systému. Potom ako manželia K. neumožnili prístup ku svojmu kamerovému
systému, prebehla medzi správnym orgánom a právnou zástupkyňou navrhovateľov komunikácia
týkajúca kamerového systému a jeho sprístupnenia, vydal správny orgán dňa 14.1.2013 Oznámenie o
nevyhovení návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.

Súd je toho názoru, že predbežné opatrenie možno uložiť len formou procesného rozhodnutia, ktoré
musí mať všetky predpísané náležitosti (§ 47). Na jeho vydanie je príslušný správny orgán, ktorý
vo veci koná. Vydaniu rozhodnutia o predbežnom opatrení nepredchádza dokazovanie. Stačí, ak
skutočnosti, ktorých sa predbežné opatrenie týka, sú osvedčené v takej miere, aby odôvodňovali použitie
predbežného opatrenia. Výrok rozhodnutia musí byť formulovaný tak, aby predbežné opatrenie bolo
vykonateľné. Nesmie obsahovať opatrenie trvalej povahy, ktoré by znemožňovalo obnoviť pôvodný
stav v budúcnosti, alebo takéto obnovenie by bolo možné len s neprimeranými ťažkosťami. Správny
orgán môže účinnosť predbežného opatrenia už v rozhodnutí časovo obmedziť. Správny orgán vydal
Oznámenie o nevyhovení návrhu na nariadenie predbežného opatrenia bez aplikácie ustanovení § 43
a 47 Správneho poriadku. V Oznámení odporcu absentujú formálne a obsahové náležitosti rozhodnutia
a je možné konštatovať, že správny orgán postupoval v rozpore so zákonom.

Navrhovateľ podal návrh na začatie konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy, avšak súd v
prejednávanej veci nezistil také skutočnosti, ktoré by preukazovali, že odporca bol nečinný v správnom
konaní vo veci navrhovateľa o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, naopak, správny orgán
v správnom konaní činný bol a reagoval na všetky podnety účastníkov konania a z toho titulu posúdil
návrh navrhovateľa ako nedôvodný. Krajskému súdu v Bratislave nezostalo nič iné, ako návrh v súlade
s § 250t ods. 4 zamietnuť.

Na záver súd uvádza, že navrhovateľ mal podať žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p., nakoľko rozhodnutie správneho orgán nie je v
súlade s ustanovením § 43 a 47 Správneho poriadku a domáhať sa súdneho prieskumu Oznámenia
podľa ustanovení § 244 a nasl. O.s.p., nakoľko v tomto prípade sa Oznámenie odporcu považuje za
rozhodnutie.

Podľa § 250t ods. 5 O.s.p., navrhovateľ má právo na náhradu trov konania, ak súd návrhu vyhovel.
Nakoľko krajský súd návrhu nevyhovel a ako nedôvodný ho zamietol, účastníkom konania v zmysle
citovaného ustanovenia trovy konania nepriznal.

Podľa § 11 ods. 1 veta posledná zákona č. 71/1992 zb. o súdnych poplatkoch, o vrátení poplatku
rozhodne i bez návrhu súd, ktorý bezdôvodne zaplatený poplatok prevzal.

Podľa § 11 ods. 4 Okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku
1, sa poplatok alebo jeho časť vracia krátený o 1 %, najmenej o 6,70,- €. Ak sa návrh vzal späť pred
zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.



Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ omylom zaplatil súdny poplatok za konanie, ktoré je podľa § 4 ods.
2 písm. i) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch oslobodené od platenia súdneho poplatku, súd
rozhodol o vrátení súdneho poplatku vo výške 70,- €, nakoľko jeho nevrátením by došlo k bezdôvodnému
obohateniu. Poplatok bude vrátený prostredníctvom príslušného daňového úradu po nadobudnutí
právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Podľa § 250t ods. 7 O.s.p., proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.