{"guid": "3d891a1b-6ef4-467c-b3cb-d1baf0d147ba:d12bef41-c8c7-4fd8-aa97-1c4b7ad0c874", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1014200594.1", "spisova_znacka": "10Sd/56/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10Sd/56/2014 z 25. 9. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 25. septembra 2014, sp. zn. 10Sd/56/2014, ECLI:SK:KSBA:2014:1014200594.1", "identifikacne_cislo": "1014200594", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Gabriela Világiová", "sudca_id": 123, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-gabriela-vilagiova-123", "datum_vydania": "2014-09-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250q.odsek-2", "nazov": "§ 250q ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250q.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250q"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250q"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d12bef41-c8c7-4fd8-aa97-1c4b7ad0c874", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1014200594.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1014200594.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1014200594.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Sd/56/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200594
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014200594.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, sudca JUDr. Janka Richterová, v právnej veci navrhovateľa: G. G., U..
XX.XX.XXXX, R. R., Z.. K. Č.. X, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 10,
Bratislava, o starobný dôchodok, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne zo dňa 12.februára
2014 E.. Q.. XXX XXX XXXX X, takto

r o z h o d o l :

Súd rozhodnutie odporkyne zo dňa 12.februára 2014 E.. Q.. XXX XXX XXXX X                 p o t v r d z u j e.

Účastníkom sa právo na  náhradu trov konania  n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa hore uvedeným rozhodnutím podľa § 65 a 274 Zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
( ďalej len ZSP ) zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku. Dospela k záveru, že
s ohľadom na dobu výkonu služby policajta v I. kategórii funkcií len v rozsahu 15 rokov a 278 dní, ako aj
na dôvod ukončenia služby dňa 31.12.1991, nárok na starobný dôchodok vznikne navrhovateľovi podľa
§ 65 až dovŕšením 62 rokov veku, t.j. 18.11.2015.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ včas opravný prostriedok. Domáhal sa  jeho zrušenia a
vrátenia veci odporkyni na ďalšie konanie. Mal za to, že požiadavka na  trvaní výkonu služby v I.
kategórii funkcií ku 31.12.1999 pre skorší odchod do dôchodku je diskriminačná. Príspevok odvádzal
odporkyni rovnako ako žiadateľ o starobný dôchodok, ktorý bol v preferovanom zamestnaní/ službe aj
dňa 31.12.1999

Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Navrhovateľ v zamestnaní podľa
§ 14 ods. 2 písm. b/ - h/ Zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení nezískal 20 rokov a ani nebol
prevedený ani uvoľnený z dôvodov podľa §12 ods.3 psím. d/ a e/, preto mu nárok na starobný dôchodok
k XX.XX.XXXX ( 55 rokov ) nevznikol podľa § 21 Zákona o sociálnom zabezpečení. Nárok nevznikol ani
podľa § 174 ods. 1 vo veku 59 rokov, keďže služba v prvej kategórii funkcií netrvala k 31.12.1999.

Krajský súd po zistení, že nie sú dané zákonné predpoklady pre odmietnutie opravného prostriedku
navrhovateľa (§ 250p O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i konanie, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo (§ 250l v spojení s § 244, ods. 2. O.s.p.), a dospel k záveru, že opravný prostriedok bol
podaný neopodstatnene.



Podľa § 274 ods. 1 ZSP nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do prvej a druhej pracovnej
kategórie sa priznávajú do 31.12.2023.

Podľa § 174 ods. 1 písm. d/ Zákona o sociálnom zabezpečení občan, ktorý vykonával pred 1.1.2000
službu prvej kategórie funkcií má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol
zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 59 rokov, ak bol 15 rokov v službe prvej kategórie
funkcií.

Podľa § 174 ods. 2 podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že služba I.
kategórie funkcií trvala k 31.decembru 1999.

Predmetom preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporkyne je otázka správnosti ustálenia
dôchodkového veku navrhovateľa a aplikácia § 174 ods. 1, 2 Zákona o sociálnom zabezpečení.

Z obsahu administratívneho spisu odporcu vyplýva, že navrhovateľ je poberateľom príspevku za službu
od 1.1.1992. Doba služobného pomeru zhodnotená na priznanie tejto dávky bola ustálená od 1.4.1976
do 31.12.1991 v prvej kategórii funkcií, v rozsahu 15 rokov a 278 dní.

Ku dňu skončenia výkonu služby, teda ku 31.12.1991, podmienkou vzniku nároku na zvýhodnený
dôchodkový vek 55 rokov života bolo v zmysle § 21 ods. 1 písm. c/ Zákona o sociálnom zabezpečení
získanie 20 rokov služby.

Systém pracovných kategórií bol do československého právneho systému sociálneho zabezpečenia
zavedený s účinnosťou od 1. januára 1957 zák. č. 55/1956 Zb. Jeho cieľom bolo poskytovať
vyššie dôchodkové nároky vybraným občanom, čím štát v postavení zamestnávateľa uznával svoju
zodpovednosť za výkon prác v zdraviu škodlivom a zdraviu ohrozujúcom prostredí.

Po odchode navrhovateľa z výkonu služby zákonodarca Zák. č. 235/1992 Zb. o zrušení pracovných
kategórií s ohľadom na spoločenské zmeny a novú koncepciu sociálneho poistenia zrušil pôvodne do
31. decembra 1992 zaraďovanie zamestnaní do pracovných kategórií. V súvislosti s tým v ustanovení
§ 174 ( predtým odstránenie tvrdosti zákona ) umožnil tým zamestnancom, ktorým chýba pre vznik
nároku na dôchodok zo zvýhodnených kategórií len krátka doba, túto dobu ešte získať, resp. odísť do
starobného dôchodku až po dovŕšení 55 roku veku, avšak pred 60 rokom veku. So zrušením kategórií
sa totiž súčasne garantovalo zachovanie nárokov z nich vyplývajúcich. V tomto kontexte bola namieste
požiadavka trvania zamestnania pôvodne ku 31.12.1992 v odseku 2 tohto ustanovenia, umožňujúca
získať potrebnú dobu vo zvýhodnenej kategórii, resp. posun skoršieho dôchodkového veku, len tým
zamestnancom, ktorí s ohľadom a výlučne na novú legislatívu túto dobu už nemohli získať. Neriešila sa
situácia tých zamestnancov, ktorí v minulosti pracovali v preferovanej kategórii a potrebnú dobu nezískali
bez vzťahu k reforme dôchodkového práva.

Navrhovateľ ku 31.12.1991, ku dňu ukončenia výkonu služby v prvej kategórii funkcií, z dôvodu získania
len 15 rokov v preferovanej kategórii ako aj s ohľadom na dobrovoľný odchod zo služby, nespĺňal
zákonné predpoklady pre skorší odchod do dôchodku, t.j. vo veku 55 rokov. Ustanovenie § 174, na
aplikáciu ktorého sa navrhovateľ odvoláva, sa v znení platnom ku 31.12.1991 netýkalo nárokov na
starobný dôchodok pred dovŕšením 60 rokov veku.

Pre skorší odchod do dôchodku nespĺňa ani zákonné predpoklady podľa platnej právnej úpravy, preto
odporkyňa v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákona o sociálnom poistení i Zákona o sociálnom
zabezpečení žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok pred dovŕšením 62 rokov života zamietla.



U navrhovateľa nemožno hovoriť o diskriminácii práve s ohľadom na skutočnosť , že pri odchode
z výkonu služby si bol/ mal byť vedomý toho, že nespĺňa požiadavku 20 rokov výkonu služby pre
odchod do dôchodku vo veku 55 rokov. Podobne nie je diskriminovaný ani tým, že sa na jeho prípad
nevzťahuje ustanovenie § 174 ods. 1a 2 a nárok na starobný dôchodok nevznikol od dovŕšenia 59 rokov
veku. Zaradenie do preferovanej kategórie - služby u navrhovateľa neskončilo v súvislosti so zrušením
pracovných kategórií. Ustanovenie § 174 v oboch odsekoch riešilo v pôvodnom i v následných zneniach
( predlžovanie zaraďovania do preferovaných kategórií i posun obdobia, ku ktorému muselo zamestnanie
trvať - odsek až do 31. decembra 1999 : zák. č. 59/1993 Z.z, 71/1994 Z.z., 365/1994 Z.z., 308/1995
Z.z., 222/1996 Z.z., 376/1996 Z.z., 376/1997 Z.z. a 355/1999 ) právnu situáciu len tých poistencov, ktorí
potrebnú dobu zaradenia do preferovanej kategórie nemohli získať v dôsledku zrušenia preferovaných
kategórii, čo nie je navrhovateľov prípad.

Z týchto dôvodov súd preskúmavané rozhodnutie vyhodnotil ako vydané v súlade so zákonom i
rozhodovacou praxou súdov, v dôsledku čoho ho potvrdil ( § 250q ods. 2 O.s.p. ).

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p., keď navrhovateľ
v konaní úspech nedosiahol a odporkyňa ich náhradu neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do pätnástich dní od jeho

doručenia, prostredníctvom procesného súdu na Najvyšší súd SR, v dvoch

písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach  /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha. /§ 205 ods.1 O.s.p./", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}