Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 12Sp/85/2014 z 17. 12. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 17. decembra 2014, sp. zn. 12Sp/85/2014, ECLI:SK:KSBA:2014:1014202087.1 Krajský súd Bratislava | 12Sp/85/2014 | ECLI:SK:KSBA:2014:1014202087.1 | 2014-12-17 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov Citované ustanovenia: § 250j ods. 2 písm. c) OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7c618308-30e0-49e7-a61f-066dd7fcf04f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1014202087.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 12Sp/85/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014202087
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014202087.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred samosudcom Mgr. Mariánom Degmom v právnej veci
navrhovateľa J. M., nar. X.XX.XXXX, štátny príslušník Tuniskej republiky, zast. Mgr. Jarmilou Vargovou,
advokátkou, Brečtanová 21, Bratislava, proti odporcovi Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej
a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej
polície Policajného zboru Nové Zámky, Bitúnkova 8, Nové Zámky, o opravnom prostriedku proti
rozhodnutiu odporcu PPZ-HCP-BA12-22-041/2014-AV zo dňa 19.11.2014 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu PPZ-HCP-BA12-22-041/2014-AV zo dňa
19.11.2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. a vec v r a c i a odporcovi na
ďalšie konanie.

Súd účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 16.12.2014 došlo Krajskému súdu v Bratislave vyjadrenie odporcu k podanému opravnému
prostriedku navrhovateľa voči jeho rozhodnutiu PPZ-HCP-BA12-22-041/2014-AV vydaného dňa
19.11.2014 spolu s administratívnym spisom.

1.

Vyššie uvedeným rozhodnutím odporca zaistil navrhovateľa podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte
cudzincov dňom 19.11.2014, umiestnil ho v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov a
zároveň stanovil dĺžku doby jeho zaistenia do 19.05.2015.

Odôvodnenie rozhodnutia sa opiera o to, že navrhovateľ bol dňa 03.11.2014 kontrolovaný v
medzinárodnom vlaku smerujúcom z Budapešti do Prahy a nevedel preukázať svoju totožnosť. Po
vykonaní lustrácií v evidenciách policajného zboru bolo zistené, že nemá na území Slovenskej republiky
povolený žiadny druh pobytu a je žiadateľom o udelenie azylu na území Rakúskej republiky a týmto
svojím konaním naplnil podmienky jeho prevozu na územie Rakúska podľa Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady č. 604/2013. Odporcovi bolo oznámené Dublinských strediskom MV SR, že toto
začína konanie o odovzdaní navrhovateľa do iného štátu v zmysle § 46a zákona o azyle. Na základe
týchto skutočností odporca začal dňa 04.11.2014 konanie vo veci zaistenia navrhovateľa podľa § 88
ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu



podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 604/2013, a to z dôvodu existencie značného rizika
jeho úteku.

Navrhovateľovi prislúchalo právo na preskúmanie jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu členským
štátom schengenského priestoru - Rakúskou republikou a napriek tomu nerešpektoval medzinárodne
právne predpisy a zmluvy upravujúce pohyb štátnych príslušníkov tretích krajín. Príslušnou krajinou na
posúdenie jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu bola Rakúska republika.

V prípade navrhovateľa a jeho doterajšieho konania bolo potrebné zabezpečiť prípravu alebo výkon
jeho prevozu. Ak by správny orgán - odporca nerozhodol o jeho zaistení, bola by navrhovateľovi
daná možnosť zdržiavať sa na neznámom mieste a správny orgán by mal minimálnu šancu na
vykonanie opatrení na zabezpečenie dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov platných
na území členských štátov schengenského priestoru zo strany navrhovateľa. Bola by mu daná možnosť
ďalej páchať protispoločenskú činnosť - zdržiavanie sa na území členských štátov schengenského
priestoru bez potrebného oprávnenia. Odporca zároveň vyjadril, že záujem spoločnosti bolo potrebné
uprednostniť pred záujmom jednotlivca - navrhovateľa.

Dĺžka doby zaistenia navrhovateľa bola stanovená v súlade s § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov
do 19.05.2015 a to po dôkladnom vyhodnotení jeho osoby a na základe informácii poskytnutých
odporcovi Útvarom policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, ktorý vychádzal pri odporúčaní dĺžky
zaistenia zo svojej aplikačnej praxe. Uviedol, že presná doba zaistenia bude závisieť od množstva
faktorov - komunikácia so štátnymi orgánmi Rakúskej republiky, možnosť zhoršenia zdravotného stavu
navrhovateľa, vybavovania prostriedkov zabezpečenia jeho prevozu, komunikácia s navrhovateľom.
Zároveň uviedol, že bude jeho povinnosťou po celý čas zaistenia skúmať účel zaistenia v zmysle § 90
ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov.

Navrhovateľ bol oboznámený s podkladmi správneho orgánu - odporcu potrebnými pre vydanie
rozhodnutia o zaistení a bolo mu oznámené začatie predmetného konania vo veci jeho zaistenia.

2.

Voči tomuto rozhodnutiu o zaistení podal navrhovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne opravný
prostriedok zo dňa 27.11.2014, v ktorom namietol nedostatočne zistený skutkový stav veci, ako aj
existenciu vady majúcej vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, žiadal zrušenie rozhodnutia a
svoje bezodkladné prepustenie zo zaistenia.

K objasneniu skutkových okolností uviedol, že dňa 03.11.2014 bol kontrolovaný vo vlaku smerujúcom
z Budapešti do Prahy, pričom uviedol, že je žiadateľom o azyl v Rakúskej republike. Napriek tomu
odporca vydal dňa 04.11.2014 rozhodnutie o jeho administratívnom vyhostení a následne v ten istý
deň aj rozhodnutie o jeho zaistení, ktoré obe napadol opravným prostriedkom a tieto obe boli neskôr
zrušené a konanie o jeho administratívnom vyhostení bolo zastavené. Následne po jeho prepustení
zo zaistenia však došlo (dňa 19.11.2014) k jeho opätovnému zaisteniu a to za účelom zabezpečenia
prípravy a výkonu jeho prevozu podľa Dublinského nariadenia a opäť na najvyššiu prípustnú dobu 6
mesiacov do 19.05.2015.

Za nedostatočne zistený skutkový stav veci pokladal tú skutočnosť, že odporca nevykonal žiadne
skúmanie a vyhodnotenie rizika jeho úteku, keďže dôvodom jeho zaistenia v zmysle zákonného
ustanovenia (§ 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov) bolo oprávnenie zaistenia na účel
zabezpečenia prípravy alebo výkonu prevozu v prípade existencie značného rizika jeho úteku. Bez
existencie rizika úteku nebolo možné, aby bol zaistený a preto bolo povinnosťou odporcu tieto okolnosti
skúmať a následne túto skutočnosť aj riadne v preskúmavanom rozhodnutí odôvodniť. V napadnutom
rozhodnutí sa však nenachádza zmienka o tom, že by odporca vôbec skúmal riziko jeho úteku, pričom
v zmysle § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov sa musí skúmať stav - riziko úteku, pričom jeho



totožnosť bola zrejmá, nakoľko predložil doklady žiadateľa o azyl, mal právo pobytu na území Maďarska,
nehrozil mu zákaz vstupu na viac ako 3 roky a neexistoval predpoklad, že by sa skrýval. Odporca pri
posudzovaní daného stavu nemal za preukázané existenciu značného rizika jeho úteku a v tejto časti
nedostatočne zistil skutkový stav veci a zároveň mal za to, že konanie bolo postihnuté vadou majúcou
vplyv na zákonnosť rozhodnutia.

Nedostatočné zistenie skutkového stavu veci namietol aj z hľadiska prípustnosti jeho zaistenia ako
krajného riešenia a neskúmanie existencie iných alternatív k zaisteniu. Odporca sa možnosťami
uplatnenia alternatív k zaisteniu vôbec nezaoberal s tým, že jeho zaistenie by bolo prípustné iba v
prípade, ak iné možnosti by neboli dostatočné a účelné, čo vyplýva z článku 28 ods. 2 Dublinského
nariadenia.

Posledná námietka navrhovateľa smerovala voči nedostatočne zistenému skutkového stavu veci
ohľadom dĺžky doby zaistenia s tým, že v zmysle Dublinského nariadenia nesmie prevzatie
zodpovedným štátom trvať viac ako 4 mesiace od podania žiadosti o prevzatie a 6 mesačná lehota bola
preto neprimeraná. Mal za to, že odporca ho zaistil aj nad rámec prípustných šiestich mesiacov, nakoľko
bol zaistený už dňa 04.11.2014 a preto z dôvodu zmeny účelu zaistenia nebolo možné ho opätovne
zaistiť na 6 mesiacov z dôvodu nového nezávislého konania.

3.

K podanému odvolaniu sa vyjadril odporca a navrhol súdu odvolanie zamietnuť a svoje preskúmavané
rozhodnutie potvrdiť. K objasneniu skutkového stavu uviedol, že navrhovateľ bol dňa 03.11.2014
kontrolovaný v medzinárodnom vlaku smerujúcom z Budapešti do Berlína a nevedel preukázať svoju
totožnosť, pričom bolo vydané rozhodnutie o jeho administratívnom vyhostení a následne rozhodnutie
o zaistení podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov s tým, že obe tieto rozhodnutia boli v
rámci obnovy konania zrušené. Nové (týmto opravným prostriedkom napadnuté) rozhodnutie o zaistení
navrhovateľa podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov bolo vydané dňa 19.11.2014.

Navrhovateľove tvrdenie o práve na pobyt na území Rakúskej republiky nebolo pravdivé, keďže mal
povinnosť dňom 02.06.2014 opustiť územie Rakúskej republiky z dôvodu ukončenia azylovej procedúry
s negatívnym výsledkom. Napriek tomu tam zotrval až do 31.10.2014 kedy nelegálne vstúpil na územie
Maďarskej republiky a dňa 03.11.2014 nelegálne na územie Slovenskej republiky. Tým, že nemal
udelený žiadny druh pobytu nerešpektoval povinnosti uložené mu štátnymi orgánmi Rakúskej republiky,
nelegálne vstúpil na územie Maďarska a Slovenska a bolo možné dôvodne predpokladať, že ujde alebo
sa bude skrývať.

Taktiež nesúhlasil s námietkou navrhovateľa o tom, že bol zaistený nad rámec prípustných šiestich
mesiacov, nakoľko v tomto prípade išlo o nové konanie o zaistenie (podľa § 88 ods. 1 písm. c), pričom
prvé konanie o zaistení navrhovateľa (podľa § 88 ods. 1 písm. b) bolo ukončené jeho prepustením zo
zaistenia dňa 19.11.2014. Lehota doby zaistenia bola stanovená v súlade s čl. 29 ods. 1 Dublinského
nariadenia.

Ohľadom námietky neskúmania alternatív zaistenia uviedol, že zákon o pobyte cudzincov alternatívy
zaistenia pripúšťa iba v prípadoch, keď policajný útvar koná vo veci administratívneho vyhostenia
cudzinca.

4.

Administratívny spis obsahuje: úradný záznam o výkone služby zo dňa 03.11.2014 o vykonaní kontroly
medzinárodného vlaku smerujúceho z Budapešti do Bratislavy, v ktorom cestoval navrhovateľ, ktorý
nevedel preukázať oprávnenosť svojho pobytu na území Slovenskej republiky a ani svoju totožnosť,
úradný záznam o vykonaní prehliadky navrhovateľa zo dňa 03.11.2014, záznam o vykonaní lustrácie
navrhovateľa, zápisnicu o podaní vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 04.11.2014, v ktorej uviedol, že v



auguste 2011 vstúpil na územie Rakúskej republiky, kde požiadal o azyl. Na Slovensko pricestoval
dnešným dňom vlakom z územia Maďarskej republiky a následne chcel vycestovať späť do Rakúska,
nemal platný cestovný pas, na území Slovenskej republiky nemá rodinných príslušníkov, disponuje
finančnou hotovosťou asi 30 € a na Slovensku nemal úmysel žiadať o udelenie azylu. Dňa 04.11.2014
odporca vydal rozhodnutie o administratívnom vyhostení navrhovateľa na územie Tuniskej republiky
a uložil mu zákazu vstupu na dobu 5 rokov. Dňa 04.11.2014 odporca vydal rozhodnutie o zaistení
navrhovateľa podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov a zároveň rozhodol o jeho
umiestnení v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov a to do 04.05.2015. Spis ďalej
obsahuje príkaz odporcu zo dňa 19.11.2014 o prepustení navrhovateľa z Útvaru policajného zaistenia
pre cudzincov Medveďov, úradný záznam z výkonu služby zo dňa 19.11.2014 o vykonaní kontroly
navrhovateľa v priestoroch autobusovej stanici v Dunajskej Strede, rozhodnutie odporcu zo dňa
19.11.2014 o obnove konania o vyhostení a uložení zákazu vstupu navrhovateľovi, rozhodnutie odporcu
zo dňa 19.11.2014 o zastavení konania vo veci zaistenia navrhovateľa uloženého v zmysle rozhodnutia
o jeho administratívnom vyhostení a uložení zákazu vstupu, dopyt Útvaru policajného zaistenia pre
cudzincov Medveďov o dĺžke potrebnej doby zaistenia navrhovateľa - odpoveď Útvaru policajného
zaistenia pre cudzincov Medveďov, poučenie navrhovateľa o predložení kompletného spisového
materiálu tvoriaceho podklad pre vydanie rozhodnutia o zaistení, napadnuté rozhodnutie o zaistení
navrhovateľa a podaný opravný prostriedok voči tomuto rozhodnutiu.

5.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie preskúmal rozhodnutie
odporcu v rozsahu a dôvodov podaného opravného prostriedku navrhovateľa ako aj konanie,
ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom dňa 09.09.2014, v
neprítomnosti právnej zástupkyne navrhovateľa (§ 250g O.s.p.), oboznámil sa s obsahom pripojeného
administratívneho spisu odporcu a musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie odporcu nie je
súladné so zákonom.

Na súdnom pojednávaní prítomný zástupca odporcu sa pridržiaval svojho písomného stanoviska k
podanému opravnému prostriedku navrhovateľa a žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť s tým, že
navrhovateľ bol dňa 18.12.2014 v ranných hodinách prevezený do Rakúska a odovzdaný príslušným
orgánom.

Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako
aj fyzicky osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb v oblasti verejnej správy.

Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi správnom konaní, ako aj
ďalšie rozhodnutia ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti alebo právnických z
osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo
právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon
zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych
orgánov.

Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou
§ 250a.



Podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z., policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka
tretej krajiny na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak
existuje značné riziko jeho úteku.

Podľa § 88 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z., rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie
stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník
tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä, ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá udelený
pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako 3 roky.

Podľa § 88 ods. 4 veta prvá zákona č. 404/2011 Z. z., štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený
na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov.

Podľa § 89 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z., policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho
vyhostenia môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť

a) hlásenia pobytu

b) zložiť peňažnú záruku

Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

Podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa
okolností aj rozhodnutie správneho orgánu 1. stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na
ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel
k záveru, že

c) zistenie skutkového stavu je nedostačujúce pre posúdenie veci.

6.

Súd preskúmaval napadnuté rozhodnutie odporcu, vychádzajúc z jednotlivých námietok uvedených v
opravnom prostriedku navrhovateľa a musí konštatovať, že vznesená námietka ohľadom existencie vady
majúcej vplyv na zákonnosť rozhodnutia nie je dôvodná. Za dôvodnú však považuje námietku týkajúcu
sa nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a to ohľadom preukázania existencie značného rizika
úteku navrhovateľa.

Súd musí konštatovať, že z obsahu spisu nevyplývajú žiadne skutočnosti o tom, že by odporca pred
vydaním napadnutého rozhodnutia vykonal dokazovanie za účelom preukázania značného rizika úteku
navrhovateľa. Preto má súd za to, že námietka navrhovateľa o nedostatočne zistenom skutkovom stave
ohľadom preukázania značného rizika jeho úteku je namieste. Z odôvodnenia rozhodnutia a ani z
obsahu spisového materiálu nevyplýva, že by odporca učinil zisťovanie, vykonal dôkazy preukazujúce
opodstatnenosť zaistenia navrhovateľa z hľadiska existencie rizika jeho úteku. Z vykonaného výsluchu
navrhovateľa skutočnosti, z ktorých by jednoznačne vyplýval jeho úmysel opustiť Slovensko napriek
prebiehajúcemu správnemu konaniu nevyplynuli. Aj v prípade ak by spisový materiál obsahoval dôkazy,
z ktorých by značné riziko úteku navrhovateľa jednoznačne vyplývalo bolo povinnosťou odporcu zistenia
vyplývajúce z takýchto dôkazov uviesť v rozhodnutí a následne riziko úteku navrhovateľa riadne
odôvodniť tak, aby bolo možné preskúmať, či dané riziko skutočne existovalo. Nakoľko v napadnutom
rozhodnutí ako dôvod zaistenia navrhovateľa - riziko úteku nebolo spomenuté, súd nemohol ani posúdiť
či odporca v tejto súvislosti zistenie skutkového stavu vykonal v takom rozsahu, z ktorého by hrozba
úteku navrhovateľa bola reálna a potom by odôvodňovala jeho zaistenie z tohto dôvodu.



Námietka navrhovateľa vznesená ohľadom nedostatočne zistených skutočností o možnom značnom
riziku úteku navrhovateľa je vadou zistenia skutkového stavu veci, avšak nie je možné konštatovať, že
by išlo o vadu majúcu vplyv na zákonnosť rozhodnutia, tak ako sa v opravnom prostriedku dožadoval
navrhovateľ (túto skutočnosť navrhovateľ v opravnom prostriedku nijako neodôvodnil).

K námietke navrhovateľa ohľadom neskúmania alternatív k jeho zaisteniu, čo malo mať za následok
nedostatočne zistený skutkový stav veci súd uvádza, že túto nepovažuje za dôvodnú, nakoľko z
obsahu spisu je zrejmé, že navrhovateľ nedisponoval v čase rozhodovania o jeho zaistení potrebnou
finančnou hotovosťou na zabezpečenie pobytu na slobode, taktiež nemal na území Slovenskej
republiky zabezpečené ubytovanie slúžiace ako hlásenie pobytu a preto prípadné alternatívy k zaisteniu
vyplývajúce z § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov (hlásenie pobytu alebo zloženie peňažnej
záruky) neprichádzali do úvahy. Zároveň súd uvádza, že zákon o pobyte cudzincov rozlišuje medzi
zaistením z dôvodu výkonu administratívneho vyhostenia cudzinca (§ 77 a nasl.) a zaistením z dôvodu
zabezpečenia prípravy alebo výkonu prevozu štátneho príslušníka tretej krajiny, čo je aj daný prípad.
Správny orgán (odporca) môže rozhodnúť o alternatívach k zaisteniu štátneho príslušníka tretej krajiny
(§ 89 ods. 1 písmeno a), b) zákona o pobyte cudzincov) podľa názoru súdu iba v prípade, ak
koná vo veci administratívneho vyhostenia, ktoré bolo uložené štátnemu príslušníkovi tretej krajiny
rozhodnutím príslušného policajného útvaru, ale nie v prípade, ak správny orgán (odporca) zaisťuje
štátneho príslušníka tretej krajiny na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu. Takýto
výklad vyplýva zo znenia samotného textu zákona o pobyte cudzincov (§ 88 ods. 1 písm. b), c) a § 89
ods. 1 písm. a), b) zákona o pobyte cudzincov). Preto skutočnosť, že odporca neskúmal alternatívne
možnosti k zaisteniu navrhovateľa, súd nepovažuje za vadu nedostatočne zisteného skutkového stavu.
Policajný útvar (odporca) môže rozhodnúť o alternatívach k zaisteniu štátneho príslušníka tretej krajiny
aj v prípade zaistenia žiadateľa o udelenie azylu (§ 88a ods. 1 zákona o pobyte cudzincov).

Za nedôvodnú súd považuje aj námietku navrhovateľa o neprípustnej dĺžke doby jeho zaistenia
stanovenej od 19.11.2014 do 19.05.2015, t. j. v trvaní šiestich mesiacov. Z ustanovenia § 88 ods.
4 zákona o pobyte cudzincov vyplýva maximálna dĺžka doby zaistenia cudzinca 6 mesiacov a
táto doba bola v napadnutom rozhodnutí dodržaná. Dĺžka šiestich mesiacov je aj plne v súlade
s Dublinským nariadením (čl. 29 ods. 1). Súd uvádza, že nie je možné brať za celkovú dĺžku
doby zaistenia navrhovateľa dobu od 04.11.2014 kedy bol zaistený rozhodnutím číslo Č. p.: PPZ-
HCP-BA12-22-041/2014-AV..... na účel výkonu administratívneho vyhostenia, nakoľko toto rozhodnutie
bolo dňom 19.11.2014 zrušené a navrhovateľ bol prepustený zo zaistenia vyplývajúceho z tohto
rozhodnutia. Nová samostatne posudzujúca lehota zaistenia navrhovateľa začala plynúť až dňom
19.11.2014, kedy bol zaistený v tomto konaní preskúmavaným rozhodnutím o zaistení Č. p.: PPZ-HCP-
BA12-22-041/2014-AV.

Na základe vyššie uvedených skutočností, keďže mal súd za to, že odporca náležite nezistil skutkový
stav vzťahujúci sa k existencii značného rizika úteku navrhovateľa napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil
podľa § 250j ods. 2 písm. c) v spojení s § 250q ods. 2 O.s.p. a vec mu vrátil, s tým že v ďalšom
konaní bude odporca viazaný vysloveným právnym názorom súdu (250 r O.s.p.) v tomto rozhodnutí.
Súd si uvedomuje, že v súčasnosti sa navrhovateľ na území Slovenskej republiky už nenachádza a
preto zisťovanie skutkového stavu veci ohľadom zistenia značného rizika nebezpečenstva jeho úteku
bude týmto skomplikované avšak odporca v prípade, ak rozhodol o zaistení navrhovateľa práve z tohto
dôvodu bol povinný vykonať také dôkazy, z ktorých by jednoznačne vyplývalo riziko úteku navrhovateľa
a zároveň tieto skutočnosti mal povinnosť uviesť a náležite odôvodniť v svojom rozhodnutí. Zistenia
jednoznačne preukazujúce možnosť reálnej hrozby úteku mohli vyplynúť aj z podrobného výsluchu
navrhovateľa, jeho finančných možností, prípadne osobných kontaktov.

Súd nerozhodoval v zmysle § 250sa ods. 7 O.s.p. o bezodkladnom prepustení navrhovateľa zo zaistenia
v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, keďže pred vydaním tohto rozhodnutia už došlo
k realizácii jeho prevozu z územia Slovenska do Rakúska.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods.1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p., avšak vo veci plne
úspešnému navrhovateľovi ich náhradu (trovy právneho zastúpenia) voči odporcovi nepriznal, nakoľko



si ich náhradu výslovne neuplatnil. Odporcovi v správnom súdnictve náhrada trov konania zásadne
neprináleží.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250sa ods. 7 O.s.p.).