{"guid": "607b9f72-9a6c-4114-bf58-e3c030dfd122:64807824-e505-41e8-8492-98c8beeb7c42", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1095899381.10", "spisova_znacka": "23Cb/120/1995", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 23Cb/120/1995 z 3. 8. 2014", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 3. augusta 2014, sp. zn. 23Cb/120/1995, ECLI:SK:KSBA:2014:1095899381.10", "identifikacne_cislo": "1095899381", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 88, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-88", "datum_vydania": "2014-08-03", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/64807824-e505-41e8-8492-98c8beeb7c42", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1095899381.10", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1095899381.10", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1095899381.10/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 23Cb/120/1995
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1095899381
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1095899381.10

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľov v 1. rade: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky,
Úrad právnych služieb, Kutuzovova č. 8, Bratislava (pôvodne Slovenská republika - Armáda Slovenskej
republiky, Vojenský úrad pre právne zastupovanie, Bratislava), v 2. rade: Česká republika - Ministerstvo
obrany, Tychonova 1, 160 00 Praha 6, ( pôvodne Česká republika - Vojenská správa, Vojenský úrad pre
právne zastupovanie, nám. Svobody č. 471, Praha 6, Česká republika), proti odporcovi: Incheba, a. s..
Viedenská cesta č. 1, Bratislava, zastúpenému HMG & PARTNERS, s.r.o., Štefanovičova 12, Bratislava,
o zaplatenie príslušenstva z istiny 65 529,40 eur (1 974 138,70 Sk ), o náhrade trov konania, takto

r o z h o d o l :

Navrhovateľ v 2. rade a odporca nemajú  právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia v 1. a 2. rade sa podaným návrhom domáhali, aby súd rozhodol o povinnosti odporcu
zaplatiť navrhovateľovi v 1. rade sumu 658 046,20 Sk (21 843,13 eur) s príslušenstvom a navrhovateľovi
v 2. rade sumu 1 316 092,40 Sk (43 686,26 eur) s príslušenstvom  titulom zmluvy o spolupráci zo dňa
26.6.1992 uzatvorenej medzi právnym predchodcom navrhovateľov a odporcom.

Rozsudkom zo dňa 6.11.2000 č. k. 23 Cb 120/95-122 súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi v 1. rade sumu 658 046,20 Sk istiny s 3 % -ným úrokom z omeškania od 31.3.1995 až
do 30.4.1995 a 22 % -ným úrokom z omeškania od 1.5.1995 až do zaplatenia a navrhovateľovi v 2.
rade sumu 1 316 092,40 Sk istiny s 3 % -ným úrokom z omeškania od 31.3.1995 do 30.4.1995 a 22 %
úrokom z omeškania od 1.5.1995 až do zaplatenia dlžnej sumy, náklady konania v sume 5 943,60 Sk.
Zároveň bola uložená odporcovi povinnosť zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok za návrh
v sume 78 964 Sk.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom  zo dňa 7.2.2002 č.k. 3 Obo 34/2001-157 rozsudok vo vec
samej potvrdil a výrok o zaplatení úrokov z omeškania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Rozsudok
súdu prvého stupňa v časti výroku o zaplatenie istiny nadobudol právoplatnosť dňa 12.3.2002.

Krajský súd rozsudkom zo dňa 7.10.2009 uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi v 1. rade
23,9% úrok z omeškania zo sumy 21 843,13 € (658 046,20 Sk) od 14.4.1995 do 25.11.2005, t.j. vo výške
52 319,51 eur a navrhovateľovi  v  2. rade úrok z omeškania vo výške 23,9% ročne z čiastky 43 686,26 eur
( 1 316 092,40 Sk) od 14.4.1995 do zaplatenia. Navrhovateľovi priznal voči odporcovi právo na náhradu
trov konania v sume 54,40 eur, navrhovateľovi v 1. rade právo na náhradu trov konania nepriznal.

Na základe odvolania odporcu Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 15.12.2010 č.k. 4
Obo 124/2009-311 rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušil a vec vrátil na  ďalšie konanie.



Následne Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 23 Cb 120/1995-371 zo dňa 10. 05. 2012 rozhodol
tak, že odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi v 1. rade titulom úrokov z omeškania z istiny 21 843,13
eur za obdobie od 14.04.1995 do 21.04.2005 sumu 29 934,91 eur a navrhovateľovi v 2. rade úroky z
omeškania z istiny 43 696,26 eur za obdobie rok 1995, rok 1996, 1997, 1998, 1999, 2000, 2001, 2002,
rok 2003, 2004 a 2005 tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Vo zvyšku bol návrh navrhovateľa
v 2. rade zamietnutý a odporca bol zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi v 2. rade náhradu trov konania v
sume 292,10 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Ďalej súd rozhodol, že navrhovateľovi v
1. rade sa náhrada trov konania nepriznáva. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 3 O.
s .p., podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu
trov konania ak mal neúspech v nepatrnej časti.

Na základe odvolania odporcu Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 23 Cb 120/1995-371 zo dňa 10.05.2012 v časti, ktorou je odporca zaviazaný navrhovateľovi v 2.
rade zaplatiť náhradu trov konania v sume 292,10 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku  zrušil a
vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie s nasledovným odôvodnením: „Najvyšší súd
Slovenskej republiky pri posudzovaní navrhovateľa v 2. rade sa nestotožnil s vysloveným názorom, že
v danom prípade mal neúspech iba v nepatrnej časti a dospel k záveru, že konajúci súd nerozhodol
v súlade zákonom, keď pri rozhodnutí aplikoval ustanovene § 142 ods. 3 O. s. p. Procesný úspech
žalobcu v časti týkajúcej sa celej žalovanej pohľadávky a jeho neúspech iba v príslušenstve žalovanej
pohľadávky / v úrokoch z omeškania / nemožno v odôvodnených prípadoch / pri rozhodovaní o náhrade
trov konania / považovať za „neúspech v pomerne nepatrnej časti“ podľa ustanovenia § 142 ods. 3 O.
s. p., ale za čiastočný úspech v zmysle ustanovenia § 142 Ods. 2 O. s. p. Najvyšší súd Slovenskej
republiky z uvedeného dôvodu v tejto časti s odkazom na ustanovenie § 221 0. S. p. rozhodnutie zrušil
a vec vrátil na nové konanie, v ktorom je potrebné rozhodnúť o trovách konania podľa ustanovenia §
142 ods. 2 O. s. p.“

Vzhľadom na uvedené vyzval tunajší súd navrhovateľa v 2. rade a odporcu, aby pre účely rozhodnutia
o trovách konania a zohľadnenia úspechu v konaní vyčíslili príslušenstvo k istine.

Navrhovateľ v 2. rade súdu oznámil, že podľa jeho názoru výpočet príslušenstva nie je pre rozhodnutie
o trovách potrebný.

Odporca na výzvu súdu oznámil, že súdom priznané príslušenstvo k istine ku dňu vyhlásenia rozsudku
je v prípade navrhovateľa v 1. rade v sume 29 934,91 eur tak, ako bolo uvedené v rozsudku, pričom
navrhovateľ v1. rade pôvodne požadoval od odporcu úrok z omeškania z istiny 21 843,- eur od 14.4.1995
do 25.11.2005 vo výške 23,9% ročne, čo predstavuje 52.319 eur. V prípade navrhovateľa v 2. rade v
sume 60.140,23 eur ( presný výpočet tvorí prílohu tohto podania ) pričom navrhovateľ v 2. rade pôvodne
požadoval od odporcu úrok z omeškania z istiny 43 686,- eur od 14.4.1995 do zaplatenia vo výške 23,9%
ročne, čo ku dňu vyhlásenia rozsudku ( 10.5.2012 ) prestavuje po vyčíslení sumu 178 424 88,- eur ( to
znamená, že navrhovateľ v 2. rade nebol úspešný v rozsahu v rozsahu 66,29% z ním požadovaného
nároku ).  Vzhľadom k skutočnosti, že v prípade nároku na zaplatenie príslušenstva k istine uplatneného
navrhovateľom v 2. rade bol navrhovateľ v 2. rade z väčšej časti neúspešný, odporca si vyčíslil uplatnenú
náhradu trov právneho zastúpenia voči navrhovateľovi v 2. rade a žiadal, aby bol navrhovateľ v 2. rade
zaviazaný nahradiť odporcovi trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia. Spolu náhradu
trov právneho zastúpenia odporcu vyčíslil z tarifnej hodnoty   veci 178 424,88 eur v  zmysle  cit. Vyhlášok
č.240/1990 Zb., č. 163/2002   Z. z. a č. 655/2004 Z. z. v celkovej výške 5 355,76 eur bez DPH t. j. 6
426,91 eur s DPH. Vzhľadom ku skutočnosti, že navrhovateľ v 2. rade si uplatňoval v predmetnej veci
nárok ( ku dňu rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č. k. 23Cb/120/1995-371 zo dňa 10.5.2012
vyčísliteľný ) v sume 178 424,88 eur, no predmetným rozhodnutím mu súd priznal ( ako je zrejmé z
priloženého vyčíslenia )  60 140,23 eur, čo predstavuje úspech navrhovateľa  v 2. rade len v rozsahu
33,71% t. j. odporca bol úspešný v rozsahu 66,29% to znamená, že odporca má v zmysle § 142 ods.
2 O. s. p. nárok na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci v rozsahu 32,58%; odporca
žiada, aby súd zaviazal navrhovateľa v 2. rade  na  náhradu  trov  právneho  zastúpenia  odporcu v
celkovej  výške  1 744,91 eur   bez   DPH t. j. 2 093,89 eur  s  DPH čo  predstavuje 32,58 %  zo  sumy
vyššie  vyčíslenej (5 355,76 eur bez DPH t. j. 6 426,91 eur s DPH).



Podľa §  142 ods. 2 O. s. p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny  z účastníkov nemá právo na náhradu trov právo.

Citované ustanovenie zákona zotrváva na zásade zodpovednosti za úspech v konaní a stanovuje, že v
prípade čiastočného úspechu v konaní účastníci konania majú právo na pomernú náhradu trov konania
v závislosti od pomeru úspechu.  V prípade, ak pomer úspechu  je v zásade rovnovážny, súd môže
rozhodnúť, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Pri rozhodovaní o trovách konania bol súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, že o trovách
konania je potrebné rozhodnúť v zmysle citovaného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Súd
preto zobral do úvahy skutočnosť, že čo do istiny bol úspešný navrhovateľ v 2. rade a čo do príslušenstva
bol z väčšej časti úspešný odporca v 2. rade, čo možno považovať za rovnovážny pomer úspechu a
neúspechu.

Nemožno súhlasiť s názorom navrhovateľa v 2. rade, že má nárok na plnú náhradu trov konania
vzhľadom na úspech čo do istiny. Ako vyplýva z právneho názoru odvolacieho súdu, neúspech v
príslušenstve nie je možné považovať za nepatrný neúspech a nie je možné aplikovať ust. § 142 ods. 3
O. s. p. Taktiež nie je možné súhlasiť s odporcom, že súd má zobrať do úvahy jeho ( v prevažnej miere)
úspech čo do príslušenstva a trovy pomerne rozdeliť, t.j. jemu priznať cca 30 % náhradu trov. V tomto
prípade by nebol zohľadnený úspech navrhovateľa v 2. rade čo do priznania istiny.

Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ v 2. rade bol úspešný čo do istiny a čo do príslušenstva bol
v prevažnej miere neúspešný, súd rozhodol tak, že nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu
trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Bratislave, písomne, v troch vyhotoveniach.

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O. s. p).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}