{"guid": "3766af4e-6501-4154-b9a9-f2d7cf70a31d:c1ea4c18-d852-4fa5-aeaa-16d674febe4c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1105241613.1", "spisova_znacka": "9Co/2/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/2/2014 z 19. 3. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 19. marca 2014, sp. zn. 9Co/2/2014, ECLI:SK:KSBA:2014:1105241613.1", "identifikacne_cislo": "1105241613", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Alica Beňová", "sudca_id": 273, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-alica-benova-273", "datum_vydania": "2014-03-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-220", "nazov": "§ 220 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-220", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-220"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-220"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c1ea4c18-d852-4fa5-aeaa-16d674febe4c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1105241613.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1105241613.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1105241613.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/2/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1105241613
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1105241613.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Roman Huszára a členov senátu
JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci navrhovateľov: X./. J.. G. Č., U.
U., H.X. Č.. X, zastúpená JUDr. Jánom Linczényim, bytom Bratislava, Jégého č. 21, X./. Z.. G. Č., U. U.,
Y. Č.. XXXX/XX, zastúpený Mgr. Natáliou Štubňovou, advokátkou v Bratislave, Vazovova č. 6838/9A, X./.
Z.. U. Č., U. U., H. Č.. X, zastúpený JUDr. Líviou Krnčokovou, advokátkou v Bratislave, ul. 29.augusta č. 5
proti odporcovi: Hlavné mesto SR Bratislava, Primaciálne nám. č. 1, Bratislava, o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k.
22C 246/2005-254 zo dňa 10. decembra 2010, v pomere hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa  v napadnutej časti  z m e ň u j e  takto:
Odvolací súd   z r u š u j e   podielové spoluvlastníctvo navrhovateľov  1./,2./,  3./ a odporcu  k pozemku
par. č. 8448/3 - zastavané plochy  a nádvoria o výmere 252 m2 a na ňom postaveného bytového domu
súp. č. XXXX s dvorným plotom a vonkajšími úpravami, nachádzajúceho sa na H.  I. Č.. X T. U., všetko
v katastrálnom území U. - Y. J., zapísaných na LV č. XXXX v katastri nehnuteľností vedeného Správou
katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu.
Spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 24/48-in vo vlastníctve odporcu   p r i k a z u j e    do podielového
spoluvlastníctva navrhovateľky  1./ tak, že celá nehnuteľnosť bude v podielovom spoluvlastníctve
navrhovateľky  1./  v podiele 240/288, navrhovateľa  2./  v podiele 24/288 a navrhovateľa  3./  v podiele
24/288.
Navrhovateľka 1/ je povinná zaplatiť odporcovi   sumu vo výške 211.000 €, v lehote 30 dní od
právoplatnosti rozsudku.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľom 1./,2./,3./ náhradu trov konania vo výške 4.656,96€ v lehote
3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke 1./,  náhradu trov konania  vo výške 3.089,-€  v lehote 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 2./,  náhradu trov konania  a to trov právneho zastúpenia vo
výške 1.689,70€ na účet Mgr. Natálie Štubňovej, advokátky v Bratislave  v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi  3./,  náhradu trov konania  a to trov právneho zastúpenia vo
výške 2.046,94 na účet JUDr. Lívie Krnčokovej, advokátky v Bratislave v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil  podielové spoluvlastníctvo navrhovateľov  1./,2./,  3./
a odporcu  1./ (Hlavné mesto SR Bratislava, Primaciálne nám. č. 1, Bratislava ,  ďalej len „odporca 1./“)
k pozemku par. č. XXXX/X - zastavané plochy  a nádvoria o výmere 252 m2 a na ňom postaveného
bytového domu súp. č. XXXX s dvorným plotom a vonkajšími úpravami, nachádzajúceho sa na



Jedlíkovej  ulici č. 4 v Bratislave, všetko v katastrálnom území U. - Y. J., zapísaných na LV č. XXXX
v katastri nehnuteľností vedeného Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu. Spoluvlastnícky
podiel vo veľkosti 24/48-in vo vlastníctve odporcu  1./  prikázal   do podielového spoluvlastníctva
navrhovateľky  1./ tak, že celá nehnuteľnosť bude v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľky  1./  v
podiele 240/288, navrhovateľa  2./  v podiele 24/288 a navrhovateľa  3./  v podiele  24/288. Navrhovateľku
1./  zaviazal k  povinnosti zaplatiť odporcovi  1./  sumu  vo výške 190.116,- € do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku. Návrh voči odporcovi  2./ (    Mestská časť Bratislava - Staré Mesto, Vajanského nábr. č. 3,
Bratislava, ďalej len „ odporca 2./) zamietol a odporcu 1./ zaviazal k povinnosti  zaplatiť navrhovateľom
1./,2./,3./   náhradu súdneho   poplatku vo výške  4.656,96 € a navrhovateľke  1./  náhradu trov právneho
zastúpenia vo výške 3.089 €.
Vo svojom rozhodnutí uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že vlastníkmi nehnuteľnosti a to:
pozemku par. č. XXXX/X - zastavané plochy  a nádvoria o výmere 252 m2 a na ňom postaveného
bytového domu súp. č.  XXXX s dvorným plotom a vonkajšími úpravami, nachádzajúceho sa na
Jedlíkovej  ulici č. 4 v Bratislave, všetko v katastrálnom území U. - Y. J., zapísaných na LV č. XXXX
v katastri nehnuteľností vedeného Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu sú odporca 1./
Bratislava v podiele 24/48, navrhovateľka 1./  v podiele 96/288, navrhovateľ 2./  v podiele 24/288,
navrhovateľ 3./   v podiele 24/288. Navrhovatelia sa pokúsili uzavrieť s odporcom 1./ dohodu o
zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva ktorej uzavretiu podľa vyjadrení odporcu  1./  bránila
neprimerane nízka cena ponúknutá ako primeraná náhrada. Zo znaleckého posudku znalkyne Ing. X..
T. Č..X/XXXX vykonaného metódou polohovej diferenciácie podľa vyhl. MS SR 492/2004 súd zistil, že
takto stanovená všeobecná hodnota majetku v podiele 24/48 hodnoty bytového domu s príslušenstvom
súp.č.XXXX na H. I..Č..X a pozemku parc.č.XXXX/X kat. územie Y. J. K. U.-J.Č. Y. J., K. U. Z.., bol ku
dňu ohliadky 6.200.000.-Sk.
Svoje rozhodnutie po právnej stránke  odôvodnil ustanoveniami § 136 ods. 1,2, § 1137 ods. 1, § 141 ods.
1, § 142 ods. 1  Občianskeho zákonníka, keď dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne, keďže
nedošlo k dohode spoluvlastníkov o jeho zrušení a vyporiadaní. Občiansky zákonník upravuje jednotlivé
spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne ustanovuje aj ich poradie, ktoré je pre súd
záväzné. Keďže nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná, prichádza do úvahy prikázanie veci za primeranú
náhradu jednému alebo všetkým ostatným spoluvlastníkom. S prihliadnutím na účelné využitie veci,
ktorou je v bytový dom určený na  bývanie, tiež na skutočnosť, že navrhovateľka  1./ , ako aj navrhovateľ
3./   užívajú dva byty v tomto bytovom dome sa súd priklonil k názoru navrhovateľov a  rozhodol
tak, že podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania zrušil a spoluvlastnícky podiel odporcu  1./
prikázal do vlastníctva navrhovateľky  1./ , čím vyhovel  návrhu navrhovateľov vyplývajúcemu zo zmeny
návrhu pripustenej uznesením na pojednávaní zo dňa 11.12.2010 a súčasne  zaviazal navrhovateľku
na zaplatenie primeranej náhrady odporcovi  1./. Odporca  1./ nikdy súdu nenavrhol iný spôsob
vyporiadania, zo všetkých jeho vyjadrení je  zrejmé, že namieta najmä výšku primeranej náhrady, tá bola
aj rozhodnou skutočnosťou, pre ktorú sa  s navrhovateľmi nevyporiadal dohodou. Prvostupňový súd
uviedol, že primeranou náhradou zákon rozumie príslušný podiel všeobecnej ceny veci, ako hodnotový
ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci,
aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý pripadol inému spoluvlastníkovi. Ide o náhradu,
ktorá predstavuje objektívnu cenu, za ktorú by bolo možné vec predať. Súdnym znalcom ustanoveným
v tomto konaní bola stanovená všeobecná hodnota majetku v podiele 24/48 hodnoty bytového domu
s príslušenstvom, ktorá bola ku dňu vypracovania znaleckého posudku (28.05.2007)  predstavovala
sumu 6.200.000 Sk, teda 205.802 €. Prvostupňový súd na návrh navrhovateľa znížil znalcom určenú
všeobecnú cenu prislúchajúcu hodnote spoluvlastníckeho podielu o sumu náležiacu opotrebeniu za čas
od  vyhotovenia znaleckého posudku a  zaviazal odporkyňu k zaplateniu 190.116,-€, ako primeranej
náhrady za spoluvlastnícky podiel  v zmysle § 160 O.s.p. v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Pokiaľ ide o nárok navrhovateľov voči odporcovi  2./  súd voči nemu  návrh zamietol vzhľadom
na nedostatok pasívnej legitimácie, keď legitimácia v spore, či už aktívna alebo pasívna vyplýva
z hmotného práva a v tomto prípade je jej nedostatok daný absenciou hmotnoprávneho vzťahu
spočívajúcom v podielom spoluvlastníctve  medzi navrhovateľmi a odporcom  2./. Odporca  2./  nie
je spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, správu spoluvlastníckeho podielu odporcu 1./ vykonáva
na základe osobitného predpisu, a to zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste SR Bratislave a
Štatútu hlavného mesta SR Bratislavy, ktorý mu zveruje nakladanie s majetkom odporcu  1./. Súd preto
nevyhovel návrhu navrhovateľov časti, aby súd zaviazal navrhovateľku  1./ na zaplatenie primeranej
náhrady pomerne odporcovi  1./  a 2./  s odôvodnením, že otázka rozdelenia príjmu z majetku odporcu
1./  nesúvisí  s predmetom konania.



O trovách konania prvostupňový  súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešným navrhovateľom
priznal náhradu zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 4.656,96€ voči odporcovi  1./, ktorý
vo veci úspech nemal, a navrhovateľke  1./ zastúpenej v konaní advokátom JUDr. Jánom Linczényim,
priznal náhradu trov konania za čas, kedy ju tento zastupoval ako advokát (ostatný úkon vykonaný
advokátom zo dňa 24.09.2007)  a to vo výške 3.089,- € pozostávajúce z 5 úkonov právnej služby podľa
tarifnej odmeny á 612,42 € (18.450 Sk) a režijného paušálu k odmene náležiacemu v celkovej výške
26,75€ (2 x 4,971€ + 2x 5,44€+1x5,90€) podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení. Súd nepriznal navrhovateľom náhradu
trov konania voči odporcovi  2./  s odôvodnením, že návrh uplatnený voči nemu sa v konaní ukázal ako
nedôvodný a pri jeho uplatnení navrhovatelia úspech nemali.
Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporcovia 1./ a 2./.
Odvolanie odporcu 1./ smerovalo  proti výroku rozsudku vo veci samej ( okrem výroku, ktorým súd
návrh voči odporcovi 2./ zamietol ) a výroku o priznaní náhrady trov súdneho konania navrhovateľovi
1/, 2/ a 3/. Odporca 1./ žiadal aby odvolací súd rozsudok v týchto častiach zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, keď mal zato, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. K  výške sumy za spoluvlastnícky podiel uviedol, že túto sumu / t.j. vo výške 190.116
€ /, za ktorú súd prikázal 1 predmetnej nehnuteľnosti navrhovateľke 1/, považuje za neprimerane
nízku a nezodpovedajúcu trhovej hodnote predmetnej nehnuteľnosti, keď trhová cena porovnateľných
nehnuteľností, nachádzajúcich sa v samom centre mesta, v ktorých sa nachádza až 10 bytov, je
viacnásobne vyššia a tieto nehnuteľnosti sú považované za veľmi lukratívne. Záverom uviedol, že
pri rozhodnutí o trovách, prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, čím trpí rozsudok tzv. „inou vadou“ .
Prvostupňový  súd priznal navrhovateľom náhradu trov podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., teda mal za
to, že navrhovatelia mali vo veci plný úspech. Uvedený názor je v rozpore so zisteným skutkovým
stavom, nakoľko pôvodnou žalobou sa navrhovatelia domáhali, aby im súd prikázal podiel na predmetnej
nehnuteľnosti za odplatu v neveľkej výške 2.805.940,- SKK (93.140,14 €), a to na základe nimi
predloženom znaleckom posudku č. 94/2004 zo dňa 20.5.2004. Prvostupňový súd však pri rozhodovaní
úplne opomenul skutočnosť, že táto neprimerane nízka cena bola navýšená na vyše dvojnásobok na
jeho návrh , keď  trval na vypracovaní nového, objektívneho znaleckého posudku. Teda až v dôsledku
procesných intervencií došlo k vypracovaniu znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 28.5.2007, ktorý
bol podkladom pre markantné zvýšenie odplaty za prikázaný podiel, čo nie je možné hodnotiť inak, ako
úspech odporcu 1/, a to aj napriek tomu, že ju odporca 1/ nepovažuje za dostatočnú. Poukázal nato,
že  spor o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva má špecifický charakter, nakoľko k
nemu dochádza až v čase, keď sa podieloví spoluvlastníci nevedia inak vyporiadať dohodou. Je teda
zrejmé, že súdny spor s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou skončí zrušením a vyporiadaním
podielového spoluvlastníctva, teda vyhovením navrhovateľovmu návrhu. Touto osobitosťou súdneho
konania je ovplyvnené aj slabšie procesné postavenie odporcu, ktorý môže obvykle iba dosiahnuť
zvýšenie odplaty za prikázaný podiel, ktoré de facto predstavuje jeho úspech v spore tak, ako tomu bolo
aj v prípade odporcu 1/. Z tohto dôvodu bol preto prvostupňový súd povinný prihliadnuť aj na značný
úspech odporcu 1./ v konaní a o trovách rozhodnúť v súlade s ust. § 142 ods. 2 O.s.p., t.j. náhradu trov
rozdeliť medzi účastníkov konania pomerne.
Odporca 2./ podal odvolanie proti výroku, ktorým súd návrh voči nemu zamietol pre nedostatok jeho
pasívnej legitimácie a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie, alebo aby ho zmenil tak, že navrhovateľ 1/ je povinný zaplatiť odporcovi 2./
50 % sumy peňažnej náhrady za prikázanie spoluvlastníckeho podielu odporcu 1./ navrhovateľovi 1./
v zmysle Štatútu hlavného mesta SR Bratislavy. Mal zato, že  prvostupňový súd v konaní nesprávne
ustálil, že nie je v konaní pasívne vecne legitimovaný a že otázka rozdelenia príjmu z majetku odporcu
1/ nesúvisí s predmetom konania.  Trval na tom, že  má nehnuteľnosť zverenú do správy, z ktorej
vyplývajú aj jeho oprávnenia zverenú nehnuteľnosť držať, užívať, brať úžitky a nakladať s ňou, pričom
s takto zvereným majetkom sa mu zverili i súvisiace majetkové  práva a prešli na neho  do výšky
zvereného majetku i všetky súvisiace záväzky. Preto priamo vykonáva všetky súvisiace majetkové práva,
týkajúce sa nehnuteľnosti, keď táto  skutočnosť je vyjadrená aj na liste vlastníctva č. 4580 vedenom
Správou katastra hlavného mesta SR Bratislava v časti B: vlastníci a iné oprávnené osoby tak, že
ako účastník právneho vzťahu - vlastník je zapísaný „F.. J.. Y. U. - J. Č. Y. J..   Odporca 2/ má preto
pri prevode vlastníctva nehnuteľného majetku Bratislavy nárok na pomernú časť príjmu z výnosu z
prevodu vlastníctva nehnuteľnosti.      Konanie sa týka nielen zrušenia, ale aj vyporiadania podielového
spoluvlastníctva nehnuteľnosti, z ktorého vyporiadania vyplýva pre neho priame majetkové oprávnenie



voči navrhovateľovi 1./ - právo na pomernú časť peňažnej náhrady za prikázanie spoluvlastníckeho
podielu odporcu 1./ navrhovateľovi 1./.  Vzhľadom na vyššie uvedené bol  toho názoru, že v konaní
je pasívne vecne legitimovaný a rozhodnutie súdu a nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie a
zamietnutí návrhu vo vzťahu k nemu preto považoval  za nesprávne. Záverom namietal aj výšku
peňažnej náhrady za prikázanie spoluvlastníckeho podielu odporcu 1./ navrhovateľovi 1./ v zmysle
znaleckého posudku č. 4/2007 zo dňa 28.5.2007 (205.802 €), ďalej zníženú o sumu opotrebovania za
čas od vyhotovenia znaleckého posudku na sumu 190.116 €, keď takto určená suma je neprimerane
nízka a nezodpovedá primeranej náhrade za prikázanie spoluvlastníckeho podielu.
K odvolaniam odporcov 1./,2./ sa písomne vyjadrili navrhovatelia 1./,2./,3./. Čo sa týka námietky
k  neprimerane nízkej náhrady za spoluvlastnícky podiel uviedli, že toto tvrdenie odporcov nemá
opodstatnenie, pretože o výške náhrady rozhodol súdom určený znalec- Ing. X. T., ktorá v  znaleckom
posudku zo dňa 28.5.2007 stanovila v zmysle platných právnych predpisov metódou polohovej
diferenciácie všeobecnú hodnotu spoluvlastníckeho podielu odporcu 1/ na predmetnej nehnuteľnosti
vo výške 6.200.000,- Sk / 205.802,- € / . Nesúhlasil s názorom odporcu 1./ čo sa týka náhrady trov
konania, že ak sa cena spoluvlastníckeho podielu zvýšila oproti cene uvádzanej v návrhu o dvojnásobok,
na základe nového znaleckého posudku, o ktorého vypracovanie požiadal súd odporca 1/, treba to
hodnotiť ako jeho úspech, pretože pre posúdenie toho, či navrhovatelia mali vo veci plný úspech, nie je
rozhodujúca výška náhrady za spoluvlastnícky podiel, ale stanovisko odporcu 1/ k samotnému návrhu
na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.  Tento vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa
4.7.2006  žiadal, aby súd tento návrh v plnom rozsahu zamietol a to nielen pre údajnú nízku cenu
náhrady za spoluvlastnícky podiel, ale aj preto, že súčasný právny stav k predmetnej nehnuteľnosti je vraj
vyhovujúci nielen pre nájomníkov bytov, ale i pre samotný bytový dom. K námietkam odporcu 2./ ohľadne
jeho pasívnej legitimácie uviedli, že nemajú námietky  proti tomu, ak si odvolací súd osvojí stanovisko
odporcu 2/, aby časť z určenej náhrady bola priamo zaplatená odporcovi 2/ a aby v tomto zmysle bola
zmenená tá časť výroku rozsudku, ktorá ukladá povinnosť zaplatiť celú náhradu za spoluvlastnícky
podiel iba odporcovi 1/.  Vzhľadom na všetky skutočnosti trvali na tom, že súd prvého stupňa sa v
napadnutom rozsudku nedopustil ani nesprávneho právneho posúdenia veci, ani nedospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a preto ani nie sú splnené podmienky k tomu,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, ako to
navrhujú obidvaja odporcovia.
K odvolaniu odporcu 2./ sa písomne vyjadril odporca 1./, ktorý mal zato, že  výrok súdu v časti o
zamietnutí návrhu navrhovateľov voči odporcovi 2/ vzhľadom na nedostatok pasívnej legitimácie, je
správny. Poukázal na čl. 91 ods. 1 písm. f/ Štatútu hlavného mesta SR Bratislavy, ktoré ustanovenie
sa vzťahuje výlučne na predaj nehnuteľného majetku, tak ako to aj samotné ustanovenie definuje, cit:
„...príjmy z výnosu z predaja nehnuteľného majetku ...“. To znamená, že povinnosť delenia rozpočtových
príjmov medzi Hlavné mesto SR Bratislavu a mestskú časť, v ktorej správe sa predmetná nehnuteľnosť
nachádza, Štatút viaže výlučne na predaj nehnuteľného majetku, to znamená na prípady, keď dôjde
k zmluvnému prevodu vlastníckeho práva.  Podľa ustanovenia§ 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka
vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím
štátneho orgánu, alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. V systéme súkromného
práva treba rozlišovať nadobúdanie vlastníckeho práva na základe prevodu alebo prechodu. O prevod
ide vo všetkých prípadoch, keď vôľu o prevode prejavu tak subjekt, ktorý prevádza, ako aj ten subjekt,
ktorý nadobúda. Ide teda o všetky typy a druhy zmlúv. O prechode vlastníckeho práva možno hovoriť
vtedy, ak sa nadobúda vlastnícke právo na základe zákona alebo na základe rozhodnutia štátneho
orgánu. V prípade rozhodnutia súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v zmysle
ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ide o prechod vlastníckeho práva, kedy dochádza
k nadobudnutiu vlastníckeho práva na základe odlišného právneho dôvodu, ako je zmluvný prevod
vlastníckeho práva.
Uznesením č.k. 22C 246/2005-213 zo dňa 29.10.2009 prvostupňový súd nepripustil vstup Jany Ilavskej,
bytom Bratislava, Jedlíkova č. 4 do konania ako vedľajšieho účastníka na stranu odporcov.
Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie Jana Ilavská. Trvala na tom,
že má právny záujem na výsledku predmetného súdneho konania, keďže je nájomníčkou bytu č. 7
nachádzajúceho sa na II. poschodí domu v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľov a Hlavného
mesta Slovenskej republiky, v Správe mestskej časti Bratislava - Staré Mesto, vyporiadanie ktorého je
predmetom uvedeného súdneho konania. Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava si dňa nesplnilo
svoju zákonnú povinnosť podľa § 29a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov  v znení neskorších predpisov uzatvoriť s ňou , ako doterajšou nájomníčkou, zmluvu o prevode
vlastníctva bytu a preto jej  právne postavenie bude výsledkom tohto súdneho konania ovplyvnené.



Ďalším uznesením č.k. 22C 246/2005-274 zo dňa 10.3.2011 súd prvého stupňa uložil odporcovi 2./
povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 5.703,-€  v lehote 10 dní od doručenia
uznesenia v zmysle Položky č. 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov  a § 6 ods. 1 zákona č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca  2./, keď mal zato, že
výška súdneho poplatku nebola určená správne, pretože v odvolaní namietal skutočnosť, že návrh
bol voči nemu zamietnutý z dôvodu nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie, z ktorej skutočnosti
nemožno vyvodiť cenu nároku uplatňovaného v odvolaní, teda aj výška súdneho poplatku mala byť
určená pevnou sumou (pol. č. 1 písm. b/ sadzobníka, § 6 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.). Záverom uviedol,
že vzhľadom na špecifický charakter konania a existujúci skutkový stav (napr. existencia zmluvných
nájomných vzťahov k bytom v nehnuteľnosti,  ktorá je predmetom zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva), v danom prípade ide o vec spoločensky prospešného záujmu (obec je v konaní
povinná prihliadať aj na oprávnené záujmy svojich obyvateľov) sú dané predpoklady pre oslobodenie
odporcu 2/ od súdnych poplatkov v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 71/1992 Zb. Navrhol preto aby
odvolací súd rozhodol, že odporcovi 2/ ukladá, aby zaplatil súdny poplatok za odvolanie vo výške 99,50
€ (pol. č. 1 písm. b/ sadzobníka, § 6 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.), alebo rozhodol, že odporca 2/ je od
poplatku oslobodený (§ 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 71/1992 Zb.).
Odvolací súd  po preskúmaní a prejednání veci  podľa § 212 ods. 2 písm. d) O.s.p., keď v konaní o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva ide o prípad, keď z právneho predpisu vyplýva
určitý spôsob vysporiadania vzťahov medzi účastníkmi,  na odvolacom pojednávaní / § 214 ods. 1
písm. a) O.s.p. / na ktorom v zmysle § 213 ods. 4,5 O.s.p.  doplnil dokazovanie    svojím rozsudkom
z 29. novembra 2012 č.k. 9 Co 195/2011 - 421, 9 Co 196/2011, 9 Co 197/2011 rozsudok súdu prvého
stupňa potvrdil v časti, v ktorej zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo a v časti, v ktorej prikázal
spoluvlastnícky podiel odporcu 1./ do vlastníctva navrhovateľky 1./, zmenil v časti finančnej náhrady tak,
že navrhovateľke 1./ uložil povinnosť zaplatiť odporcovi 1./ sumu vo výške 211. 000,- €. Ďalej potvrdil
rozsudok  v časti zamietnutia návrhu voči odporcovi 2./ a  v časti náhrady trov prvostupňového konania
a rovnako  potvrdil uznesenia súdu prvého stupňa z 10. marca 2011 č.k. 22 C 246/2005-274 a z 29.
októbra 2009 č.k. 22 C 246/2005-213.  Navrhovateľom 1./ až 3./ nepriznal náhradu trov odvolacieho
konania a odporcov 1./ a 2./ zaviazal zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet odvolacieho súdu náhradu
trov konania štátu vo výške 210,-€.
Odporcovia  1./, 2./  napadli dovolaním rozsudok odvolacieho súdu v jeho zmeňujúcom výroku,
prípustnosť ktorého odôvodnili § 238 ods. 1 O.s.p. a jeho dôvodnosť § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p..
Nesúhlasili s výškou primeranej náhrady, na ktorej vyplatenie bola zaviazaná navrhovateľka 1./, podľa
názoru odporcu 1./ jej výška mala byť určená sumou 432.633,16 €. Preto žiadali rozsudok odvolacieho
súdu v napadnutej časti zmeniť a navrhovateľke 1./  uložiť povinnosť vyplatiť odporcovi 1./ sumu 432
633,16€, resp. v tejto časti rozsudok zrušiť a vec v rozsahu zrušenia vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie
konanie.
Navrhovatelia 1./ až 3./ vo vyjadreniach k dovolaniam zhodne uviedli, že rozsudok odvolacieho súdu v
dovolaním napadnutej časti je vecne správny a navrhli dovolania zamietnuť, resp. odmietnuť.
Uznesením Okresného súdu Bratislava I z 28. júna 2013 č. k. 22 C 246/2005-480 bolo konanie o dovolaní
odporcu 2./ právoplatne zastavené.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal
včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie prípustné (§ 238
ods. 1 O.s.p.), preskúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) napadnutý
rozsudok odvolacieho súdu svojím uznesením č.k 3 Cdo 270/2013-485 zo dňa 3.októbra 2013 zrušil
rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 29. novembra 2012 sp. zn. 9 Co 195/2011, 9 Co 196/2011, 9
Co 197/2011 okrem výroku, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava I z 10. decembra 2010
č.k. 22 C 246/2005-254 o zamietnutí návrhu voči odporcovi 2./ a potvrdil uznesenia Okresného súdu
Bratislava I z 29. októbra 2009 č.k. 22 C 246/2005-213 a z 10. marca 2011 č.k. 22 C 246/2005-274; vec
v rozsahu zrušenia vrátil  Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.
V odôvodnení svojho rozhodnutia dovolací súd uviedol, že z povahy konania o návrhu na zrušenie
podielového spoluvlastníctva a na vykonanie jeho vyporiadania niektorým zo spôsobov uvedených v
§ 142 Občianskeho zákonníka vyplýva, že na strane navrhovateľov či odporcov musia byť uvedení
vždy všetci podieloví spoluvlastníci a že predmetom konania je vždy celá vec. Keďže predmet konania
nie je v odvolacom konaní deliteľný, celý výrok vo veci samej je vždy jedným zo spôsobov zrušenia
podielového spoluvlastníctva a rozhodnutie vo veci, hoci by pozostávalo z niekoľkých oddelených
častí (v danom prípade výrok o zrušení podielového spoluvlastníctva, výrok o prikázaní do výlučného
vlastníctva jednému zo spoluvlastníkov a výrok o náhrade za spoluvlastnícky podiel), nie je rozhodnutím



o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom. Rozhodnutie odvolacieho súdu sa vzťahuje
vždy na celý výrok vo veci a žiadna jeho časť nenadobúda oddelene právoplatnosť (§ 206 ods. 2
O.s.p.). Preto odkladný účinok odvolania podaného jedným z viacerých podielových spoluvlastníkov (aj
keď sa ním účastník domáha preskúmania len určitých častí výroku) sa vždy vzťahuje na celý výrok
vo veci a žiadna jeho časť nenadobúda oddelene právoplatnosť. Preto odvolací súd musí z podnetu
podaného odvolania preskúmať vždy celý výrok vo veci (§ 212 ods. 1 O.s.p.), pretože nie je v tomto
konaní viazaný návrhom účastníkov na spôsob vyporiadania a môže toto rozhodnutie ako celok buď
potvrdiť (§ 219 O.s.p.) alebo zmeniť (§ 220 O.s.p.), alebo zrušiť (§ 221 O.s.p.). Ďalej uviedol, že
pokiaľ odvolací súd na základe odvolania podaného proti rozsudku súdu prvého stupňa o zrušení a
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva pristúpi k zmene napadnutého rozhodnutia vo veci samej (o
tento prípad ide aj v preskúmavanej veci), nemôže niektorý výrok prvostupňového rozsudku potvrdiť
a iné výroky zmeniť alebo zrušiť. Ako bolo už uvedené vyššie odvolací súd pri zmene rozhodnutia
(§ 220 O.s.p.) nahradzuje v tomto prípade rozhodnutie súdu prvého stupňa ako celok. Z povahy
rozhodnutia o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva vyplýva, že odvolací súd musí pri
zmene odvolaním napadnutého rozhodnutia sám nanovo a v celom rozsahu vyporiadať všetky práva a
povinnosti účastníkov z právneho vzťahu podielového spoluvlastníctva a tiež nanovo konštituovať ich
práva z novovzniknutých právnych vzťahov. Ak tak odvolací súd nepostupuje, dopustí sa pochybenia a
zaťaží konanie vadou v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. Keďže v danom prípade výrok rozsudku odvolacieho súdu tieto vyššie uvedené požiadavky
nespĺňa, zrušil Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok odvolacieho súdu (§ 242 ods. 2
písm. d/ O.s.p.) s výnimkou výrokov, ktorými potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa.
Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle podľa § 212 ods. 2 písm. d) O.s.p., keď v konaní o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva ide o prípad, keď z právneho predpisu vyplýva
určitý spôsob vysporiadania vzťahov medzi účastníkmi,  na odvolacom pojednávaní / § 214 ods. 1 písm.
a) O.s.p. /, v zmysle § 213 ods. 4,5 O.s.p. doplnil dokazovanie nariadeným znaleckým dokazovaním a to
znalcom Z.. U. R.O. , R.. (znalec z odboru stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty
stavebných prác), oboznámením sa s LV č. XXXX, s výpoveďami navrhovateľov z nájmu bytu zo dňa
24.2.2012 adresovaných T. U., H. Z., T. T., J. H. G. Y.Á. N., H.. H. G. J.. Y. F., s oznámením navrhovateľov
o budúcej výpovedi z nájmu bytu zo dňa 24.2.2012 adresovanej Mgr. P. F. a zo dňa 26.3.2012 G. J.
G. X. X., s Rozhodnutiami Hlavného mesta SR Bratislavy o priznaní nároku na bytovú náhradu číslo:
MAGS SNM 34090/13-295565/885/Dol zo dňa 20.6.2013,   číslo: MAGS SNM 34040/13-295492/883/
Dol zo dňa 19.6.2013, číslo: MAGS SNM 30495/13-295491/716/Dol zo dňa 19.6.2013, číslo: MAGS
SNM 34046/13-320478/376/Dol zo dňa 9.8.2013 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutej časti je potrebné zmeniť.
Po zrušení veci Najvyšším súdom SR ako súdom dovolacím, napadnutý rozsudok č. k. 22C
246/2005-254 zo dňa 10. decembra 2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 29.
novembra 2012 č.k. 9 Co 195/2011 - 421, 9 Co 196/2011, 9 Co 197/2011 nadobudol právoplatnosť vo
vzťahu k odporcovi 2./ a  predmetom odvolacieho konania bol rozsudok v časti zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva navrhovateľov 1./, 2./, 3./ a odporcu 1./ ( ďalej len „odporca“) a s tým spojení
závislý výrok o náhrade trov konania.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Z  povahy  podielového  spoluvlastníctva  ako  spoločenstva vlastníckych práv  založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak  nedôjde k  dohode, ktorýkoľvek  spoluvlastník môže  kedykoľvek požiadať
súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva  zo zásady, že  nikto nemôže
byť  spravodlivo nútený k tomu,  aby   zotrval  v  spoluvlastníckom   vzťahu,  ak  mu   to z akýchkoľvek
dôvodov nevyhovuje. Určité  obmedzenie v tomto smere obsahuje  len § 142  ods. 2, ktorý  výnimočne
umožňuje zamietnutie návrhu  na  zrušenie  spoluvlastníctva  a  jeho vyporiadanie súdom z dôvodov
hodných osobitného zreteľa.
Ak súd  o zrušení a  vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí  pri
procesnom postupe dodržať poradie  a podmienky  použitia jednotlivých  spôsobov vyporiadania
zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. Preto ani súhlas všetkých  účastníkov  konania   s
navrhovaným  vyporiadaním  ešte neodôvodňuje, aby súd svojím rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo
v rozpore so spôsobmi a poradím  uvedeným v zákone.



Najprirodzenejším  spôsobom   likvidácie  spoluvlastníckych vzťahov je  rozdelenie veci medzi
spoluvlastníkov  podľa výšky ich podielov.    Predpokladom   použitia    tohto   spôsobu   zrušenia
spoluvlastníctva však  je, že ide  o deliteľnú vec  (z technického hľadiska)  a že  jej rozdelenie  je aj
funkčne opodstatnené, t.j. vtedy,  keď rozdelením  veci  vzniknú  samostatné veci,  ktoré ich vlastníkom
môžu  aj naďalej slúžiť  spôsobom, ktorý zodpovedá  ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu).
Ak nie  je rozdelenie veci dobre  možné, súd použije ďalší spôsob  zrušenia   a  vyporiadania
spoluvlastníctva,   ktorým  je prikázanie   veci  jednému   alebo  viacerým   spoluvlastníkom  za primeranú
náhradu.  Pre  rozhodnutie   o  zrušení  a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva  súdom, a to  nielen
rozdelením veci, ale aj prikázaním doterajšej spoločnej veci niektorému (niektorým) zo zostávajúcich
podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu.
Primeranou  náhradou  tomu  spoluvlastníkovi,  ktorému vec nebola  prikázaná do  vlastníctva, by  nemala
byť  len cena  podľa cenového predpisu, ale všeobecná cena, t.j. taká cena, za ktorú by sa  nehnuteľnosť
mohla  predať  z  voľnej  ruky  v mieste, kde sa nachádza,  a v  čase  nadobudnutia  vlastníctva, teda  cena
určená podľa  ponuky  a  dopytu.  Podľa  nej  sú  niektoré  nehnuteľnosti vzhľadom  na  svoju  polohu,
využiteľnosť,  celkovú  atraktívnosť a pod. nepredajné za cenu  zistenú podľa cenového predpisu, zatiaľ
čo iné možno predať za vyššiu  cenu.
Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa zistil skutkový stav / ktorý ani nebol medzi účastníkmi
sporný / spočívajúci v tom, že vlastníkmi nehnuteľnosti a to: pozemku par. č. XXXX/X - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 252 m2 a na ňom postaveného bytového domu súp. č. XXXX s dvorným plotom
a vonkajšími úpravami, nachádzajúceho sa na Jedlíkovej  ulici č. 4 v Bratislave, všetko v katastrálnom
území U. - Y. J., M. na S. Č.. XXXX v katastri nehnuteľností vedeného Správou katastra pre Hlavné
mesto SR Bratislavu sú odporca v podiele 24/48, navrhovateľka 1./  v podiele 96/288, navrhovateľ 2./
v podiele 24/288, navrhovateľ 3./   v podiele 24/288. Navrhovatelia sa pokúsili uzavrieť s odporcom
dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k  uzavretiu nedošlo.
S poukazom na takto zistený skutkový stav a citované ustanovenia odvolací súd dospel k záveru, že
ak prvostupňový súd zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnosti z dôvodu,
že dohoda nebola možná, prikázaním spoluvlastníckeho podielu odporcu 1./  ./ vo veľkosti 24/48 do
vlastníctva navrhovateľky 1./  s poukazom na veľkosť jej spoluvlastníckeho podielu, účelné využitie
nehnuteľnosti, ktorou je bytový dom určený na bývanie a navrhovateľka 1./ v ňom spolu s navrhovateľom
3./ užíva dva byty rozhodol vecne správne, keď prvý spôsob  zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva - reálne deľba veci nebola možná a s prikázaním spoluvlastníckeho podielu odporcu
1./ navrhovateľke 1./ navrhovatelia 2./, 3./ súhlasili.
Vecne nesprávne prvostupňový súd rozhodol v časti určenia výšky primeranej náhrady, keď pri
svojom rozhodovaní / napadnutý rozsudok zo dňa 10.12.2010 / vychádzal pri stanovení všeobecnej
hodnoty nehnuteľnosti zo Znaleckého posudku č. X/XXXX Z.. X.Q. T. zo dňa 28.5.2007, ktorá
stanovila všeobecná hodnota majetku v podiele 24/48 hodnoty bytového domu s príslušenstvom
sumou 6.200.000 Sk /  205.802,- €/. Tento znalecký posudok, už vzhľadom na časové obdobie
kedy bol vypracovaný a rozhodnutie súdu nemohol byť aktuálny, a z tohto dôvodu aj prvostupňový
súd  znížil znalcom určenú všeobecnú cenu prislúchajúcu hodnote spoluvlastníckeho podielu o sumu
náležiacu opotrebeniu za čas od  vyhotovenia znaleckého posudku na sumu 190.116,-€. Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku ale vôbec nie je zrejmé, na základe akých kritérií prvostupňový súd rozhodoval,
keď  za časové obdobie 3 rokov a 7 mesiacov znížil všeobecnú  hodnotu práve o sumu 15.686,-€ /
205.802,-€-190.116,-€/
Odvolací z tohto dôvodu a aj vzhľadom na námietky odporcu  v odvolaní, ktoré sa týkali  výšky
primeranej náhrady doplnil dokazovanie nariadením znaleckým dokazovaním znalcom Ing. Branislavom
Púchovským , PhD. (znalec z odboru stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty
stavebných prác) ktorého povinnosťou bolo: 1.určiť všeobecnú cenu / t.j. cenu v mieste a v čase obvyklú
podľa ponuky a dopytu / nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území Bratislava - Staré Mesto
zapísaných na LV č. 4580 Katastrálneho úradu v Bratislave a to pozemku parcela č. XXXX/X o výmere
252m2 zastavané plochy a nádvoria a bytového domu súpisné číslo XXXX nachádzajúceho sa na
parcele č. XXXX/X; X. určiť aký vplyv na všeobecnú hodnotu oceňovaných nehnuteľnosti má skutočnosť,
že v bytovom dome sa nachádzajú byty, ktoré nie sú voľné, ale sú obsadené nájomcami s nájomnými
zmluvami na dobu neurčitú; či táto skutočnosť všeobecnú cenu nehnuteľnosti znižuje resp. zvyšuje a ak
áno v akom rozsahu; 3. vyjadriť sa k Znaleckému posudku Ing. X. T. Č.. X/XXXX a poprípade  uviesť
všetky ďalšie zistenia a skutočnosti, ktoré považuje za relevantné pre posúdenie veci.
K otázke č. 1 znalec uviedol, že všeobecná hodnota nehnuteľnosti - bytového domu súp. č. XXXX, na
parc. č. XXXX/X s príslušenstvom a pozemku parc. č. XXXX/X v k.ú. Y. J., K. U. Z., na I. H. Č.. X, ku
dňu 26.4.2012 je 422.000,- € / variant C - všeobecná hodnota nehnuteľnosti s regulovaným nájmom



a trvaním 20 rokov /. Doba 20 rokov je uvažovaná v zhode s termínom uplatňovaným pri vecných
bremenách na dobu neurčitú / bod F.2, prílohy č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z.z/. Táto hodnota sa
„opiera“ o časť vyhlášky, ktorá nie je určená na ohodnocovanie nehnuteľností s regulovaným nájomným,
predstavuje však najbližšiu a jedinú analógiu s posudzovaným prípadom. Táto hodnota je použitá pri
odpovediach na otázku súdu, nakoľko je najpravdepodobnejšou hodnotou nehnuteľnosti / v zmysle
definície všeobecnej hodnoty / a dobu trvania regulovaného nájomného stanovuje analogicky k vecnému
bremenu s neobmedzením trvaním. Nakoľko hodnota je závislá od doby trvania regulovaného nájmu,
ktorú nie je možné exaktne určiť, upozornil aj na iné varianty hodnoty určené pre iné trvania regulovaného
nájmu  ktoré sú detailne uvedené vyššie v tejto časti posudku ako varianty A, B, D. Variant A -
všeobecná hodnota nehnuteľnosti bez vplyvu regulovaného nájomného - 1.030.000,-€ ; variant  B -
všeobecná hodnota nehnuteľnosti s neobmedzeným  trvaním  regulované nájmu - 173.000,-€; variant
D- všeobecná hodnota nehnuteľnosti s regulovaným nájmom a trvaním 1 až 100 rokov - poskytuje
odpoveď na „všetky“ možné doby trvania regulovaného nájmu tak, aby mohol nezávisle na ďalšom
znaleckom dokazovaní použiť všeobecnú hodnotu pre akúkoľvek dĺžku trvania regulovaného nájmu.
K  otázke č. 2 sa znalec vyjadril v tom zmysle, že všetky výpočty potrebné pre odpoveď na túto otázku
boli vykonané v časti posudku odpovedajúcej na otázku č. 1. Skutočnosť, že v bytovom dome sa
nachádzajú byty s nájomnými zmluvami na dobu neurčitú a s regulovanými nájomnými sadzbami, má
na všeobecnú hodnotu negatívny vplyv, t.j. znižuje všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti. Rozsah tohto
zníženia je vypočítaný spoločne s výpočtami vykonanými pri odpovedi na otázku č. 1. Rozsah tohto
zníženia je 608.000 €. Tento rozdiel je vypočítaný ako rozdiel hodnoty pri neregulovanom nájme (variant
A) a hodnoty pri regulovanom nájme s uvažovaným trvaním 20 rokov (variant C), t.j. 1.030.000 € -
422.000 € = 608.000 € (rozdiel oproti výpočtu uvedenému v prílohe č. 11 je spôsobený zaokrúhľovaním
výsledných hodnôt). Nakoľko rozsah zníženia hodnoty je závislý od doby trvania regulovaného nájmu,
ktorú nie je možné exaktne určiť, upozornil  aj na iné varianty zníženia hodnoty určené pre iné trvania
regulovaného nájmu, ktoré sú detailne uvedené v časti II. Posudku pri variante D.
K otázke č. 3 znalec uviedol, že znalecký posudok č. X/XXXX Z.. X. T. je nepreskúmateľný v tých častiach,
ktoré majú podstatný vplyv na výslednú hodnotu nehnuteľnosti.
Vzhľadom na námietky navrhovateľov k znaleckému posudku v tom zmysle, že znalec nesprávne
vychádzal z údaju, že bytový dom bol daný do užívanie v roku 1938, v skutočnosti bol daný do užívania v
roku 1930 a táto skutočnosť má vplyv na všeobecnú hodnotu oceňovanej nehnuteľnosti , keď vzhľadom
na znalcom určenú 100 ročnú životnosť domu jeho ďalšia životnosť činí 18% a nie 26% a všeobecná
hodnota nehnuteľnosti je potom 310.747,55€ podal znalec písomné vyjadrenie v ktorom uviedol, že
odhad hodnoty nehnuteľnosti nepredstavuje mechanickú výpočtovú operáciu, pri ktorej po dosadení
do vzorca dostaneme výsledok v podobe všeobecnej hodnoty. Výpočet pomocou vzorcov predstavuje
len formalizovaný zápis, ktorý dáva výpočtovému postupu jednotnú a preskúmateľnú podobu. Vzorce
použité pri výpočte hodnoty nemajú charakter fyzikálnych rovníc, kde pri inak nezmenených faktoroch, po
zmene jedného vstupného faktora dochádza automaticky k zmene výsledku. Podstatné pre tento prípad
je, že zmenou jedného faktora (v tomto prípade veku stavby) dochádza aj k zmene ďalších výpočtových
faktorov (v tomto prípade použitého koeficientu polohovej diferenciácie).     Samotný predpoklad, že
rozdielny vek stavby má priamo úmerný vplyv na hodnotu je nesprávny. T.j. ak v tomto prípade je
predpokladaná životnosť 100 rokov, nemožno pri zmene veku o 1 rok predpokladať, že priamo úmerne k
tomu klesne hodnota nehnuteľnosti o 1%. Nesprávnosť tejto úvahy je ľahko preukázateľná pri porovnaní
trhových cien rôznovekých nehnuteľností. Ak máme napr. novostavbu a 74- ročný dom (náš prípad) v
tej istej lokalite a pri oboch je predpokladaná životnosť 100 rokov. Trhová cena 74 ročnej nehnuteľnosti
nie je 26% z novostavby, čo by indikovalo rozdielne opotrebenie.  Alebo iný príklad charakteristickejší
pre lokalitu Staré mesto. Ak máme 74 ročný byt a byt v 150 ročnom historickom objekte, ktoré oba
sú v rovnakom kvalitatívnom štandarde (napr. čiastočná, alebo kompletná rekonštrukcia), ich hodnoty
nebudú rozdielne úmerne k ich veku, ale v rovnakej lokalite budú skôr podobné, resp. ak je 150 ročná
stavba historicky hodnotná budova, jej hodnota môže byť aj vyššia oproti našej 74 ročnej budove.
Tento príklad poukazuje na skutočnosť, že trhová hodnota je ekonomická (a nie technická) kategória a
ovplyvňuje ju len dopyt a ponuka po podobnom type nehnuteľností v lokalite.    Zmenou veku budovy bude
priamo ovplyvnená len technická hodnota nehnuteľnosti (t.j. reprodukčná zostatková hodnota stavby).
Výpočet všeobecnej hodnoty v tomto posudku je založený na analýze trhu nehnuteľností v lokalite
(trhové ceny bytov a trhové ceny nájmov). Z analýzy trhu je odvodený použitý koeficient polohovej
diferenciácie (kPD) podľa vzťahu kPD = všeobecná hodnota / technická hodnota. Ak teda trh indikuje v
danom čase určitú všeobecnú hodnotu, zmenou technickej hodnoty vplyvom iného veku stavby dôjde
aj k zmene použitého koeficientu polohovej diferenciácie. Pokles technickej hodnoty tak vyvolá rast



koeficientu polohovej diferenciácie a teda výsledný vplyv na všeobecnú hodnotu je neutrálny, t.j. v tomto
prípade bez zmeny.
Vzhľadom na toto vyjadrenie znalca nepovažoval odvolací súd námietky navrhovateľov k výške
primeranej náhrady za dôvodné. Odvolací súd má tiež zato, že nie je možné určiť všeobecnú
hodnotu nehnuteľnosti sumou 865.466,31€, resp. sumou  905.061,01€ ako žiadal odporca  opätovne
aj na odvolacom pojednávaní dňa 20.3.2014 a to z dôvodu, že v zmysle zákona č. 260/2011 Z.z.
o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z.z. o cenách v znení neskorších predpisov doba
regulovaného nájomného skončí v roku 2016 a preto treba postupovať podľa variantu D / príloh č.
11 znaleckého posudku /,  keď zo strany navrhovateľov už boli dané viaceré výpovede z nájmu bytu
a odporca už viackrát rozhodol v zmysle citovaného zákona o priznaní nároku na bytovú náhradu.
Odvolací súd zastáva názor, že pri stanovení všeobecnej ceny nehnuteľnosti treba vychádzať z
varianty C , ako to naznačil už aj samotný znalec vo svojom znaleckom posudku, keď vychádzal z 20
ročného trvania regulovaného nájomného v tomto bytovom dome. Táto predpokladaná doba trvania
regulovaného nájomného zodpovedá nielen vecnému bremenu s neobmedzením trvaním  / bod F.2,
prílohy č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z.z o stanovení všeobecnej hodnoty majetku /, keď  takýto postup
predstavuje najbližšiu a jedinú analógiu s posudzovaným prípadom ale zodpovedá aj  skutočnému
trvaniu regulovaného nájmu v Slovenskej republike od prijatia reštitučného zákona v roku 1991 až do
roku 2016, kedy by sa malo v zmysle vyššie citovaného zákona č. 260/2011 Z.z. regulované nájomné
skončiť. Nadovšetko aj pri stanovení všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti je v zmysle § 154 ods. 1 O.s.p.
rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku a aj z tohto dôvodu nie je možné určovať všeobecnú hodnou
v zmysle variantu D znaleckého posudku.
K uvedeným  záverom dospel  odvolací súd už vo svojom predchádzajúcom rozsudku zo dňa 29.
novembra 2012 č.k. 9 Co 195/2011 - 421, 9 Co 196/2011, 9 Co 197/2011, od týchto nie je dôvod sa
odchýliť a na správnosť týchto záverov nemá vplyv, že navrhovatelia ako prenajímatelia využili svoje
právo v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 260/2011 Z.z. a vypovedali nájom bytov, resp. že odporca v zmysle
§ 7 a nasl. citovaného zákona rozhodoval o bytovej náhrade.
Vzhľadom na takto stanovenú všeobecnú cenu nehnuteľnosti 422.000,-€ primeraná náhrada za
spoluvlastnícky podiel odporcu  -  24/48 predstavuje sumu 211.000,-€ / 422.000,-€ x 24/48 /.
Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti  viazaný právnym názorom dovolacieho súdu
v zmysle § 243d ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti v zmysle § 220 O.s.p.
zmenil tak, ako je uvedené vo výrovej časti tohto rozhodnutia.
O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, 2  a § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151
ods. 1, keď  navrhovatelia 1./, 2./, 3./  cestou svojich   právnych   zástupcov   podali  návrh na priznanie
náhrady trov konania.
Odvolací súd priznal v konaní plne úspešným navrhovateľom  vzhľadom na   uplatnený návrh a spôsob
vyporiadania náhradu trov konania, keď v danom prípade  neboli dané dôvody hodné osobitného zreteľa
vzhľadom na predmet konania  na aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., z dôvodu, že ak súd vyhovel
návrhu a zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo spôsobom, akým bol navrhnutý, najmä ak sa
odporca neúspešne bránil alebo navrhoval iný spôsob vyporiadania, niet zásadne prekážok, aby súd
použil ustanovenie § 142 O.s.p. o trovách konania / Zborník IV, str. 748 /. Ako vyplýva z obsahu spisu k
zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva nedošlo aj napriek snahe navrhovateľov dohodou,
z dôvodu na strane odporcu, ktorý namietal výšku primeranej náhrady. Po podaní návrhu, ktorým
navrhovatelia / navrhovateľka 1./ a jej manžel R.. G. Č., M. XX.X.XXXX / žiadali prikázať spoluvlastnícky
podiel odporcu do ich bezpodielového spoluvlastníctva sa odporca vyjadril k tomuto návrhu písomným
podaním zo dňa 4.7.2006 tak, že nesúhlasí so zrušením  a následným vyporiadaním podielového
spoluvlastníctva. Žiadal, aby súd tento návrh v plnom rozsahu zamietol a to nielen pre údajnú nízku cenu
náhrady za spoluvlastnícky podiel, ale aj preto, že súčasný právny stav k predmetnej nehnuteľnosti je
vraj vyhovujúci nielen pre nájomníkov bytov, ale i pre samotný bytový dom a návrh je neopodstatnený
a predčasný. Navrhovatelia  pred podaním návrhu na začatie konania navrhli vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva dohodou, a to spôsobom, ktorí uplatnili v návrhu na začatie konania  a dosiahli aj
vzhľadom na postoj odporcu v konaní plný úspech vo veci. Na uvedenú skutočnosť nemá podstatný
vplyv to, že výška primeranej náhrady bola súdom stanovená vyššie na čo logicky vplýva aj uplynutia
časového obdoba, od návrhu dohody po rozhodnutia súdu,  kedy sa ceny nehnuteľností prirodzene
pohybujú.
Odvolací súd zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť navrhovateľom 1./, 2./, 3./ náhradu trov konania vo
výške vo výške 4.656,96€ / súdny poplatok za návrh /, k povinnosti zaplatiť navrhovateľke 1./ náhradu
trov konania vo výške 3.089,-€ / trovy právneho zastúpenia JUDr.  Jána  Linczényho /, navrhovateľovi



2./ náhradu trov konania vo výške 1.689,70€  / trovy právneho zastúpenia Mgr. Natálie Štubňovej /,
navrhovateľovi 3./ náhradu trov konania vo výške 2.046,94€  / trovy právneho zastúpenia JUDr. Lívie
Krnčokovej /.
Náhrada trov konania priznaná navrhovateľke 1./ predstavuje trovy právneho zastúpenia JUDr. Jánom
Linczényim, za čas, kedy ju tento zastupoval ako advokát (ostatný úkon vykonaný advokátom zo
dňa 24.09.2007) t,j za 5 úkonov právnej služby a to príprava a prevzatie zastúpenia dňa 1.12.2005,
písomné podanie- návrh na začatie konania zo dňa 6.12.2005,  účasť na pojednávaniach dňa 6.11.2006,
4.12.2006, písomné podanie- vyjadrenie k znaleckému posudku  zo dňa 24.9.2007. Odmena za jeden
úkon právnej služby predstavovala   s poukazom na § 10 ods. 1, 5   Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb platnej a účinnej do 31.12.2008
vzhľadom na hodnotu ceny požadovaného podielu 2.805.940,-Sk sumu 18.450,-Sk, keď režijný paušál
predstavoval s poukazom na § 15 písm. a) citovanej vyhlášky za rok 2005 sumu 150,-Sk, za rok 2006
sumu 164,-Sk a  za rok 2007 sumu 178,-Sk . Odmena za vyššie uvedené úkony právnej služby potom
predstavuje sumu 93.056,-Sk / 5 x 18.450,-Sk + 2 x 150,-Sk režijný paušál +   2 x 164,-Sk režijný paušál
+ 1 x 178,-Sk  režijný paušál / t.j. 3.089,-€.
Náhrada trov konania priznaná navrhovateľovi  2./ predstavuje trovy právneho zastúpenia Mgr. Natálie
Štubňovej  za 2 úkony  právnej služby a to príprava a prevzatie zastúpenia dňa 19.3.2014,   účasť
na odvolacom pojednávaní  dňa 20.3.2014. Odmena za jeden úkon právnej služby predstavovala   s
poukazom na § 10 ods. 1, 5   Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.  odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb vzhľadom na hodnotu ceny požadovaného podielu 211.000,-€ sumu
844,85 a  režijný paušál predstavoval s poukazom na § 15 písm. a) citovanej vyhlášky za rok 2014
sumu 8,04€ . Odmena za vyššie uvedené úkony právnej služby potom predstavuje sumu 1.705,78€ /
2 x 844,85€ + 2 x 8,04€ režijný paušál / .
Náhrada trov konania priznaná navrhovateľovi  3./ predstavuje trovy právneho zastúpenia JUDr. Lívie
Krnčokovej  za 2 úkony  právnej služby a to príprava a prevzatie zastúpenia dňa 19.3.2014,   účasť
na odvolacom pojednávaní  dňa 20.3.2014. Odmena za jeden úkon právnej služby predstavovala   s
poukazom na § 10 ods. 1, 5   Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.  odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb vzhľadom na hodnotu ceny požadovaného podielu 211.000,-€ sumu
844,85 a  režijný paušál predstavoval s poukazom na § 15 písm. a) citovanej vyhlášky za rok 2014
sumu 8,04€ .

Odmena za vyššie uvedené úkony právnej služby potom predstavuje sumu 1.705,78€ / 2 x 844,85€
+ 2 x 8,04€ režijný paušál / . Táto odmena bola v zmysle § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky č. 655/2004
Z.z. zvýšená o 20 % DPH t.j. o sumu 341,15€. Celková odmena potom predstavuje sumu 2.046,94€ /
1.705,78€ + 341,15€ / .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "22C/246/2005", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "971dfe5a-104a-479f-99c8-ee4a2eeec1e9:96de3507-91e9-40b6-9330-0e7510e46da2", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2012:2109208584.1", "spisova_znacka": "9Co/196/2011", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co/196/2011 z 28. 5. 2012", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2012-05-28", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2109208584.1"}, {"guid": "5e35da38-573b-4715-9ce5-f616b425d495:00fc7e6d-fc57-4d9a-8b8e-0b684caceddd", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2012:2306218438.3", "spisova_znacka": "9Co/197/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co/197/2011 z 21. 5. 2012", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2012-05-21", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2306218438.3"}], "citovane_v": []}