{"guid": "a0e8c1a1-ada7-4cdb-bdbd-2ccbbe383d40:0478537b-36de-4cc3-91f3-c76d1bb27b56", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1108212886.1", "spisova_znacka": "2Cob/213/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/213/2013 z 29. 9. 2014", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 29. septembra 2014, sp. zn. 2Cob/213/2013, ECLI:SK:KSBA:2014:1108212886.1", "identifikacne_cislo": "1108212886", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Katarína Štrignerová", "sudca_id": 390, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-katarina-strignerova-390", "datum_vydania": "2014-09-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Zmluva o dielo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-212.odsek-1", "nazov": "§ 212 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-212.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-212"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-79.odsek-1", "nazov": "§ 79 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-79.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-79"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-536", "nazov": "§ 536 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-536", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-536"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-212", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-79", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-536"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0478537b-36de-4cc3-91f3-c76d1bb27b56", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1108212886.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1108212886.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1108212886.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/213/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108212886
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1108212886.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: ASCORP, s.r.o., Ambroseho 9, Bratislava, IČO:
35 870 958, zast. Mgr. Ivica Šišoláková, advokátka, Nová Doba 920/5, Galanta, proti odporcovi: STAHL
TECH, s.r.o., Bezručova 4, Bratislava, IČO: 35 861 509, zast. AK JANČO, JAKUBČÁK A PARTNERI,
s.r.o., Štúrova 13, Bratislava, IČO: 36 367 524, o zaplatenie 6.814,41 Eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa
čo do trov konania a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 16.04.2013, č. k. 34Cb
150/2008-360, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 34Cb 150/2008-360 zo dňa
16.04.2013  z r u š u j e  a vec mu   v r a c i a   na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu navrhovateľa, ktorou sa domáhal zaplatenia
sumy 6.814,41 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,01 % z ceny diela za každý deň omeškania
od 27.09.2006 do zaplatenia a trov konania, eventuálne zaplatenia sumy 3.451 Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 0,01% z ceny diela za každý deň omeškania od 27.09.2006 do zaplatenia a trov
konania.
Zároveň zaviazal navrhovateľa na náhradu trov právneho zastúpenia odporcu vo výške 1.844,26 Eur na
účet právneho zástupcu odporcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že vykonaným dokazovaním mal prvostupňový súd
za preukázané, že medzi zmluvnými stranami navrhovateľom ako zhotoviteľom a odporcom ako
objednávateľom bola dňa 28.06.2006 uzatvorená zmluva o dielo, s predmetom zmluvy - rekonštrukcia
bytu na Laurinskej ul. č. 11 s tým, že čas plnenia bol dohodnutý od 28.06.2006 a ukončenie stavby
dňa 31.08.2006.  Zmluvné strany si v Článku IV. v bode 4.2 dohodli cenu diela a platobné podmienky
tak, že cena bola stanovená dohodou zmluvných strán vo výške 562.996,34,- Sk (bez DPH) a vo
výške 669.966,- Sk s 19 % DPH. Zmluvné strany si v Článku IV. v bode 4.10 ďalej dohodli, že
odporca uhradí navrhovateľovi práce naviac po predchádzajúcej vzájomnej dohode, na základe dodatku
k zmluve o dielo na základe vystavenia daňového dokladu. Navrhovateľ súdu nepredložil ani jeden
dôkaz, ktorý by potvrdil opak tvrdenia odporcu, t. j. že zmluvné strany sa dohodli na zmene výšky
ceny za zhotovenie predmetného diela ani, že sa zmluvné strany dohodli na vykonaní prác naviac,
tak ako to bolo dohodnuté v   Článku IV. v bode 4.10 a to, že by uzatvorili k tejto zmluve písomný
dodatok, ktorého obsahom by boli tieto dojednania. Súd prvého stupňa z týchto dôvodov nepriznal
navrhovateľovi doplatok k cene za dielo za práce  naviac, ktorý si uplatnil voči odporcovi na základe
faktúry č. 260125, vystavenej dňa 19.09.2006, na sumu vo výške 6.814,41 Eur                  so splatnosťou
26.09.2006, a ktorý nebol ani špecifikovaný, za aké práce bol vystavený. Prvostupňový súd mal ďalej
preukázané z listu odporcu adresovaného navrhovateľovi, že odporca opätovne vyzýval navrhovateľa
dňa 29.09.2006 na odstránenie vád a nedostatkov pri vykonávaní diela s tým, že mu stanovil dodatočnú
10-dňovú lehotu na ich odstránenie, pričom výzvu prevzal dňa 04.10.2006. Ako ďalej vyplynulo zo
zápisov v stavebnom denníku, z e-mailovej komunikácie, strany si dohodli za účelom odstránenia
vád a nedostatkov na predmete diela, termín dňa 18.10.2006 a navrhovateľ odporcovi dielo riadne



neodovzdal (týmto dokladom nemôže by záznam v stavebnom denníku), a preto mu nepriznal ani rozdiel
medzi dojednanou cenou o dielo a sumou, ktorú zaplatil odporca, a to vo výške 3.451,00 Eur, ktorú si
navrhovateľ uplatnil voči odporcovi eventuálne. V konaní bolo preukázané, že zápisnica o odovzdaní
a prevzatí diela (resp. protokol o odovzdaní a prevzatí diela), medzi účastníkmi neboli spísané. Na
tejto okolnosti nič nemôže zmeniť ani to, že navrhovateľ ako zhotoviteľ vyzýval odporcu na prevzatie
diela. Predmetom sporu nie je určovacia žaloba navrhovateľa - na zaviazanie k povinnosti odporcu
prevziať dielo a na rozhodnutie súdu o peňažnom plnení voči odporcovi. Odporca je povinný zaplatiť
celú cenu za dielo až po odovzdaní a prebratí diela, a preto súd prvého stupňa žalobu voči odporcovi
o zaplatenie sumy 3.341,00 Eur zamietol a tiež neuznal odporcom vznesenú námietku premlčania k
právu vystavenia spornej faktúry č. 260125, nakoľko právo na vystavenie faktúry sa nepremlčuje, a ak aj
bola predmetná faktúra nesprávne vystavená, uvedená skutočnosť nemá právny význam pre uplatnenie
práva. Taktiež neuznal odporcom vznesenú námietku premlčania k úkonu navrhovateľa - zmene  návrhu
zo dňa 02.06.2011, nakoľko návrhom disponuje navrhovateľ a takéto právo sa nepremlčuje, uplatnený
nárok bol navrhovateľom uplatnený žalobou podanou na súd dňa 18.04.2008 a eventuálnym petitom bol
len rozčlenený. Súd prvého stupňa neuznal i navrhovateľom vznesenú námietku premlčania voči nároku
na náhradu škody uplatnenú odporcom (vo výške 6.600,00 Eur), nakoľko odporca si svoje právo uplatnil
v súlade s premlčacou lehotou podľa § 397 Obchodného zákonníka dňa 01.12.2007 a žaloba bola na
súd podaná dňa 18.04.2008. Súd vo vzťahu k eventuálne uplatnenému nároku navrhovateľom vo výške
3.451,00 Eur vzhľadom na zamietnutie žaloby voči odporcovi o zaplatenie sumy vo výške 6.814,41 Eur,
sa už ďalej nezaoberal dokazovaním vzniku nároku na náhradu škody odporcu voči navrhovateľovi vo
výške 6.600,00 Eur (3.250,00 Eur ušlý zisk, 3.350,00 Eur zmluvná pokuta), a túto skutočnosť vzal do
úvahy len ako obranu odporcu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žaloba
navrhovateľa je nedôvodná, a preto ju voči odporcovi zamietol v celom rozsahu.
Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa ust. § 387 ods. 1, 2, § 398, § 536 ods. 1, § 537 ods. 1, §
546 ods. 1, § 547, § 548 ods. 1, § 554 ods. 1 a § 562   Obchodného zákonníka.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., pričom odporca mal vo veci plný
úspech, preto súd prvého stupňa zaviazal navrhovateľa nahradiť trovy konania odporcovi. Prvostupňový
súd uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 1.844,26 Eur, ktoré
predstavujú odmenu advokáta za zastupovanie v zmysle ust. § 10 ods. 1 v spojení s ust. § 14 ods.
1 a ods. 5 vyhl. č. 655/2004 Z.z. pozostávajúcu z nasledujúcich úkonov právnej služby: 1 úkon PS -
prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 30.06.2011 vo výške 237,34 Eur + režijný paušál: 7,41 Eur + 20
% DPH: 48,95 Eur, 1 úkon PS - písomné vyjadrenie zo dňa 21.09.2011 vo výške 237,34 Eur + režijný
paušál: 7,41 Eur + 20 % DPH: 48,95 Eur, 1 úkon PS - účasť na súdnom pojednávaní dňa 12.06.2012
vo výške 237,34 Eur + režijný paušál: 7,63 Eur + 20 % DPH: 48,99 Eur, 1 úkon PS - účasť na súdnom
pojednávaní dňa 18.10.2012 vo výške 237,34 Eur + režijný paušál: 7,63 Eur + 20% DPH: 48,99 Eur, 1
úkon PS - písomné vyjadrenie zo dňa 21.01.2013 vo výške 237,34 Eur + režijný paušál: 7,81 Eur + 20
% DPH: 49,03 Eur, 1/4 úkonu PS - účasť na odročenom súdnom pojednávaní dňa 24.01.2013 vo výške
59,34 Eur + režijný paušál: 7,81 Eur + 20 % DPH: 13,43 Eur, 1 úkon PS - účasť na súdnom pojednávaní
dňa 16.04.2013 vo výške 237,34 Eur + režijný paušál: 7,81 Eur + 20 % DPH: 49,03 Eur. Súd odporcovi
nepriznal náhradu za celý úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 24.01.2013, nakoľko toto
pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci, preto súd priznal náhradu vo výške jednej štvrtiny
základnej sadzby tarifnej odmeny. Súd odporcovi nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za dva
úkony právnej služby - písomné vyjadrenie zo dňa 04.03.2013 a písomné vyjadrenie zo dňa 11.04.2013,
nakoľko súd uvedené vyjadrenia nepovažoval za potrebné a odporca nebol ani súdom vyzvaný, aby
takéto vyjadrenia podal. Ďalej odporcovi nepriznal náhradu za tieto úkony právnej služby - porada s
klientom dňa 08.06.2012, dňa 16.10.2012, dňa 18.01.2013, dňa 01.03.2013 a dňa 11.04.2013, tak, ako
si ich vo svojom podaní vyčíslil, nakoľko pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd berie do úvahy
len tie úkony právnej služby, ktoré sú nevyhnute vynaložené na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva účastníka a náhradu ktorých možno spravodlivo požadovať od účastníka, ktorý v konaní úspešný
nebol. Súd tak pri rozhodovaní o náhrade trov konania skúma predovšetkým účelnosť vynaloženia týchto
trov. V danom prípade požiadavka účelnosti vynaloženia trov na účelné bránenie práva účastníka nie je
splnená a súd vyššie uvedené úkony odporcu považuje za nadbytočné.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedol,
že prvostupňový súd nedostatočne zistil skutkový stav a to v tom, že časť navrhovateľom uplatneného
nároku bola splatná a mala byť zaplatená ešte pred odovzdaním diela podľa bodu 4.6 zmluvy o dielo
a v skutočnosti, že časť plnení zo strany navrhovateľa bola s vedomím odporcu poskytnutá nad rámec
dohodnutého zmluvného plnenia. Doplatok k dohodnutej cene diela predstavuje viac ako 10% z ceny



diela podľa bodu 4.8 zmluvy o dielo. Cena za dielo bola stanovená podľa rozpočtu v zmysle § 547 Obch.
zák. a nie ako cena pevná. Navrhovateľ sa zmenou návrhu domáhal zaplatenia návrhom uplatnenej
sumy jednak z titulu nedoplatenia dohodnutej ceny za dielo a jednak z titulu bezdôvodného obohatenia,
nakoľko práce nad rámec zmluvy neboli písomne dohodnuté, a teda neprišlo k zmene rozsahu a
obsahu predmetu diela. Z tohto dôvodu prišlo zo strany navrhovateľ k plneniu bez právneho dôvodu,
a to v rozsahu prác vykonaných nad rámec dohodnutého plnenia. Ďalej navrhovateľ uviedol, že z
rozsudku nie je možné zistiť, ako sa súd vysporiadal s nárokom navrhovateľa uplatneným titulom vydania
bezdôvodného obohatenia. Pre prípad, že súd považoval všetky práce naviac ako práce bezprostredne
súvisiace s dohodnutým predmetom diela, a nie práce mimo jeho rozsahu, nie je z rozsudku možné
zistiť z akého dôvodu tieto práce takto kvalifikoval, aj keď išlo o práce a materiál s pôvodným rozsahom
práce nesúvisiace. Neskúmal ani v akom rozsahu k bezdôvodnému obohateniu na strane odporcu prišlo.
Odvolateľ zdôraznil, že dňom 19.09.2006 bolo predmetné dielo a práce nad rámec zmluvy dané do
dispozície odporcu, ktorý mal možnosť ho obhliadnuť, čo aj učinil a po uvedenej dobe s ním aj nakladal.
O vadách sa navrhovateľ dozvedel až dňa 04.10.2006, pričom dňa 18.10.2006 sa do predmetného bytu
dostavil a odstránil nedostatky podľa vôle odporcu. Ďalej nie je zrejmé na základe akých dôkazov dospel
súd k zisteniu, že navrhovateľ dielo riadne neodovzdal, keď v konaní bolo jednoznačne preukázané, že
odporca v riadnom zastúpení nevykonal žiadny relevantný úkon smerujúci k prevzatiu diela. Navrhovateľ
poukázal na list odporcu zo dňa 29.09.2006, z ktorého vyplýva, že dielo bolo odovzdané do dispozície
odporcu a navrhovateľ nemal prístup do bytu, kde sa dielo vykonávalo. Vzhľadom na uvedené mal za
to, že dielo bolo odovzdané objednávateľovi dňa 19.09.2006 a nakoľko v zákonom stanovenej lehote
objednávateľ žiadne vady nevytkol, bolo dielo v čase odovzdania bez vád. Nesprávne právne posúdenie
prvostupňového súdu spočíva aj v konštatovaní vád dielo, kde súd konštatoval, že k odovzdaniu diela
nedošlo. Navrhovateľovi preto nie je zrejmé, akými úvahami sa súd riadil, keď konštatuje vady diela,
bez jeho odovzdania. Po 18.10.2006 odporca už relevantným spôsobom vady diela nereklamoval.
Reklamoval iba zatečenie, ktoré nemohlo existovať pred 18.10.2006, nakoľko by sa prejavilo okamžite a
za takúto vadu zhotoviteľ nezodpovedá. Taktiež ako nárok z vád diela si odporca pôvodne uplatnil zľavu
z ceny diela vo výške 25.000,- Sk, následne na pojednávaní dňa 23.01.2013 vyhlásil, že si tento nárok
neuplatňuje, kým súd nepriznal navrhovateľovi nárok vyplývajúci zo zmluvy v rozsahu 3.451,00 Eur,
ktorý dokonca predstavuje viac ako 10% u ceny diela podľa čl. IV bod 4.7 Zmluvy o dielo. Odporca teda
zadržiava aj časť platby v rozpore so zmluvnými dojednaniami. Touto časťou sa súd vôbec nezaoberal.
Napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný i v časti o zaplatenie 1.228,06 Eur. Na základe uvedeného
žiadal navrhovateľ napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie.
Voči rozsudku v časti trov konania podal odvolanie odporca, podľa ktorého súd prvého stupňa
nedostatočne odôvodnil nepriznanie trov právneho zastúpenia za úkony právnej služby porád s klientom,
pretože sa obmedzil iba na konštatovanie, že podľa neho neboli účelne vynaložené a považuje ich za
nadbytočné. Súd vôbec neuviedol, z akého dôvodu a v čom ich považuje za neúčelné a nadbytočné,
nezaoberal sa ich obsahom a nadväznosťou na procesný postup účastníkov konania. Odporca uviedol,
že porady s klientom boli nevyhnutne nutné na účelné bránenie práva odporcu, čo vyplýva aj z ich
obsahu, pričom poukázal na judikatúru slovenských súdov. Klient - obchodná spoločnosť požadovala,
aby bola o spore priebežne a dostačujúco informovaná, aby sa za tým účelom advokát s ňou stretával a
aby jej boli vysvetlené aktuálne možnosti a riziká. Odporca žiadal rozsudok v tejto časti zmeniť tak, aby
navrhovateľ bol povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 3.642,03 Eur.
K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca, ktorý sa s rozsudkom vo veci samej stotožnil a navrhol
odvolanie navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť. Odporca opätovne poukázal, že sa s navrhovateľom
v zmluve dohodli na úhrade za naviac práce po predchádzajúcej vzájomnej dohode, na základe dodatku
k zmluve o dielo. Odporca nemohol mať a nemal záujem na nie riadnom vykonaní diela, na oneskorenom
vykonaní diela a na tom, že by sa zmenili parametre diela a jeho cena bez jeho predchádzajúceho
súhlasu. Navrhovateľ v tomto konaní ani len nenaznačil, že by pri cene diela podľa rozpočtu malo
dôjsť k vzniku nároku na zvýšenie ceny diela a nesplnil podmienku oznámenia potreby prekročenia
rozpočtovanej sumy a výšku požadovaného zvýšenia bez zbytočného odkladu. Neexistuje žiadna
vzájomná dohoda o prácach naviac, neexistuje dodatok k zmluve o dielo a v spise neexistuje žiadna
osobitná špecifikácia údajných prác naviac, navrhovateľ dodnes tieto práce bližšie nešpecifikoval a ani
sa nezmienil o tom, kedy presne vznikla potreba ich vykonania, pričom neodstránil vady diela. Ďalej
uviedol, že fa č. 260125 bola nesprávne vystavená a ohľadom údajného bezdôvodného obohatenia
namietol jeho premlčanie z dôvodu, že navrhovateľ zmenil skutkovú a právnu kvalifikáciu predmetného
sporu. Záverom si odporca uplatnil trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 493,43 Eur.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p.
bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia bol



oznámený na úradnej tabuli súdu dňa 23.09.2014 podľa § 156 ods. 3 O.s.p. Odvolací súd upustil od
verejného vyhlásenia rozsudku, keďže dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal proti odporcovi
zaplatenia sumy 205.291,- Sk (6.814,41 Eur) s prísl. za práce uskutočnené na základe zmluvy o dielo
zo dňa 28.6.2006, vyúčtované poslednou čiastkovou faktúrovou č. 260125.

Na pojednávaní dňa 2.6.2011 navrhoval navrhovateľ zmenu petitu tak, že sa domáha zaplatenia sumy
6 814,40 Eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia, a v prípade, že súd tomuto návrhu
nevyhovie, sa  eventuálne domáha zaplatenia sumy 3 451 Eur s príslušenstvom ako rozdiel medzi
dojednanou cenou za dielo a sumou, ktorú skutočne odporca zaplatil.

Uznesením zo dňa 2.6.2011 súd prvého stupňa pripustil zmenu návrhu s tým, že pripustil eventuálny
petit.

Z ustanovenia § 79 ods. 1 O.s.p. okrem iného vyplýva, že  z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa navrhovateľ
domáha. Pokiaľ sa navrhovateľ domáha splnenia peňažnej povinnosti, musí uviesť výšku požadovanej
sumy ako aj príslušenstvo, ak ho požaduje. Okrem tzv. jednoduchého petitu pri žalobe na plnenie je
prípustný aj alternatívny alebo eventuálny petit.

Eventuálny petit je petit, ktorý vyjadruje požiadavku navrhovateľa uložiť odporcovi povinnosť na určité
plnenie a pre prípad, že nastane určitý stav, žiada uložiť iné, náhradné plnenie. Ako príklad  možno
uviesť žalobu o vydanie veci,  a pre prípad, že došlo k zničeniu veci, eventuálne účastník žiada peňažnú
náhradu.

Ak teda navrhovateľ v tomto konaní požadoval zaplatenie titulom vydania bezdôvodného obohatenia a
v prípade, že súd tomuto návrhu nevyhovie, zaplatenie sumy titulom rozdielu medzi zmluvnou cenou a
sumou, ktorú zaplatil, nejde o eventuálny petit a  takto formulovaný petit je neprípustný.

Súd si musí v súčinnosti s navrhovateľom vyjasniť zaplatenia akej sumy sa navrhovateľ domáha a  na
základe akých skutkových a právnych okolností. Skutočnosť, že v konaní sa nemusí preukázať nárok
v celom rozsahu, nie je dôvodom na dva petity. Navrhovateľ musí uviesť presne čoho sa domáha a
označiť dôkazy na svoje tvrdenia.

Podľa § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
Podľa § 212 ods. 3 O.s.p. na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd len ak mali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Z citovaných ustanovení zákona  vplýva, že preskúmavacia činnosť odvolacieho súdu zahrňuje v sebe
nielen skúmanie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa z hmotnoprávneho hľadiska,
ale aj postupu súdu z hľadiska procesnoprávnych predpisov. Na vady konania pred súdom prvého stupňa
dovolací súd prihliada len vtedy, ak tieto mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Na takéto
vady súd prihliada z úradnej povinnosti.

Skutočnosť, že súd prvého stupňa konal na základe petitu tak ako je vyššie uvedené, bez toho, aby
správne posúdil či navrhovaná zmena petitu je podľa obsahu len zdôvodnením návrhu resp. skutočne
zmenou, má podľa odvolacieho súdu vplyv aj na rozhodnutie vo veci. Z odôvodnenia rozhodnutia nie
je totiž zrejmé akým nárokom a na základe akých skutkových okolností  sa vlastne súd prvého stupňa
zaoberal.

Odvolací súd sa stotožnil s odvolacou námietkou navrhovateľa, že súd prvého stupňa nedostatočne
skúmal, či a v akom rozsahu došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane odporcu, keď konštatoval,
že navrhovateľ nepredložil dôkaz, ktorý by potvrdil opak tvrdenia odporcu, t. j. že zmluvné strany sa
dohodli na zmene výšky ceny za zhotovenie predmetného diela ani, že sa zmluvné strany dohodli
na vykonaní prác naviac. Ak aj medzi účastníkmi konania nedošlo k uzatvoreniu Dodatku k zmluve o
dielo, predmetom ktorého by boli práce naviac, neznamená to automaticky, že navrhovateľovi nevznikol
nárok na zaplatenie titulom bezdôvodného obohatenia. Takýto nárok však predpokladá preukázanie prác



objednaných odporcom, resp. osobou oprávnenou na takýto úkon a preukázanie, že išlo o práce nad
zmluvný rozsah a zmluvnú cenu. Touto skutočnosťou sa súd prvého stupňa nezaoberal.

Odvolací súd sa stotožnil aj s odvolacou námietkou navrhovateľa, že súd prvého stupňa nesprávne
posúdil odovzdanie diela a jeho vplyv na zaplatenie minimálne dojednanej ceny za dielo. Skutočnosť,
že odporca nepodpísal zápisnicu o prevzatí a odovzdaní diela neznamená, že navrhovateľovi nevznikol
nárok na zaplatenie ceny za dielo v dojednanom rozsahu. Súdna judikatúra zastáva stanovisko, že
prípadné vady diela nie sú dôvodom na to, aby zhotoviteľovi bolo odopreté plnenie a v prípade,
že zhotoviteľ vady neodstráni, objednávateľ má postupovať v súlade so zákonnými ustanoveniami
upravujúcimi zodpovednosť za vady.
Z odôvodnenia rozhodnutia (vzhľadom na citované súdne rozhodnutia) nie je zrejmé, či  súd prvého
stupňa nepriznal nárok  na doplatenie ceny za dielo  z dôvodu, že dielo nebolo odovzdané a teda nárok
na zaplatenie ceny nevznikol alebo príslušnú nezaplatenú časť ceny za dielo považuje súd za zľavu z
ceny zodpovedajúcu vadám. Bude preto potrebné opätovne posúdiť odovzdanie a prevzatie diela, vziať
do úvahy okolnosti, na základe ktorých nedošlo k podpísaniu preberacieho protokolu a či išlo o také
vady, ktoré by bránili užívaniu.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/
O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Keďže odvolací súd zrušil rozsudok súdu
prvého stupňa v celom rozsahu, o trovách konania bude opätovne rozhodovať súd prvého stupňa (§ 224
ods. 3 O.s.p.). Odvolací súd sa preto  odvolacími námietkami odporcu čo do trov konania nezaoberal.

Úlohou súdu prvého stupňa bude predovšetkým vyjasniť si, čoho sa navrhovateľ domáha a to tak, že
ho vyzve na presnú špecifikáciu petitu a zdôvodnenie pôvodného návrhu, pričom jeho podanie bude
posudzovať podľa obsahu. Ak navrhovateľ iba doplní, resp. spresní pôvodne podaný petit návrhu,
nie je možné rozhodovať o takomto podaní ako o zmene návrhu, naviac ak nejde o eventuálny petit.
Uvedené je potrebné aj vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany odporcu s poukazom
na zmenu petitu. V prípade, že sa  bude domáhať navrhovateľ menej ako bolo v pôvodnom návrhu,
je tento návrh potrebné posúdiť ako čiastočné späťvzatie návrhu. Po upresnení návrhu v nadväznosti
na jeho zdôvodnenie a navrhnuté dôkazy, bude úlohou súdu prvého stupňa opätovne posúdiť, či boli
všetky zmluvné práce ukončené a či nevznikol nárok minimálne na rozdiel medzi zmluvnou cenou a
sumou, ktorú odporca zaplatil, resp. či vznikol navrhovateľovi nárok na zaplatenie prác naviac titulom
bezdôvodného obohatenia.

Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "34Cb/150/2008", "guid": "a0390e5c-03e9-44ae-bb5a-8a319d5d7e7e:0a118dd7-71c4-4285-b36f-a7269eb5d2de", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "a0e8c1a1-ada7-4cdb-bdbd-2ccbbe383d40:6ee8a1c9-59c5-4981-92df-7ec1d06036c3", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1108212886.1", "spisova_znacka": "2Cob/213/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/213/2013 z 29. 9. 2014", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2014-09-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1108212886.1"}]}